Externý newsletter finančnej správy 21/2018

Pozrite si tento email v prehliadači

Nemýľte si registráciu na elektronickú komunikáciu s pridelením DIČ
Na elektronickú komunikáciu s finančnou správou je zaregistrovaných už 558 981 daňovníkov. Každý týždeň sa zaregistruje v priemere 2 000 daňovníkov. Finančná správa ale upozorňuje, že registráciu na elektronickú komunikáciu si nemožno zamieňať s registráciou pre potreby pridelenia DIČ (daňového identifikačného čísla). V čom je rozdiel?

 

Viac info

Prihláste sa na školenia finančnej správy





Finančná správa vychádza v ústrety svojim klientom. Vyhlásila školenia pre verejnosť podľa ich výberu. Podnety na tematické zameranie školení ste mohli navrhovať priamo Vy! Pozrite si našu ponuku školení a prihláste sa. 



 

 

 

TAXANA usilovne pracuje

Finančná správa spustila ešte koncom septembra najväčšiu novinku tohto roka v oblasti proklientskych opatrení finančnej správy – chatbot. Od spustenia aplikácie poradila naša Taxana už viac ako 3 000 daňovníkom. Najväčší záujem mali daňovníci o radu z oblasti DPH a dane z príjmov. Poradila už aj Vám? Ak nie, vyskúšajte ju. Naša Taxana je dostupná na portáli finančnej správy v pravom dolnom rohu a tiež na našej stránke na Facebooku. Vďaka Vašim podnetom a pripomienkam vieme aplikáciu stále vylepšovať.

 

Vyskúšať TAXANU

 

 

Daňové úniky za takmer 1,5 milióna eur


Škodu za približne 1,5 milióna eur voči štátnemu rozpočtu identifikovali colníci z Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS).  Pri akciách na území Slovenska zaistili v uplynulých dňoch účtovné doklady a dokumenty viacerých spoločností, ktoré sú podozrivé z daňových únikov.

 

Viac info

 

 

Upozornenie na nepodané daňové priznanie

Finančná správa rozposlala ďalšie softwarningové upozornenie. Tentokrát tým daňovým subjektom, ktorí nepodali daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 2017 v stanovenej lehote. Oznámenie bolo odoslané približne 50 000 daňovým subjektom.

 

Viac info

 

 

Poslanecký prieskum na finančnej správe
Na finančnej správe sa uskutočnil poslanecký prieskum. Témou bol dovoz textilných výrobkov a obuvi, o ktorom hovorí správa z OLAF. Vedenie finančnej správy poskytlo poslancom NR SR z výboru pre financie a rozpočet všetky dopytované informácie, informovalo aj o septembrovom rokovaní s OLAF-om. Finančná správa naďalej priebežne rozširuje zoznam v minulosti prijatých opatrení podľa aktuálnych trendov v dovoze tovaru na Slovensko.

 

Viac info

 

 

Pozor na podvodníkov, ktorí sa vydávajú za daňových kontrolórov
 

Finančná správa upozorňuje daňové subjekty, aby si dávali pozor. Policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II totiž identifikovali viaceré prípady zneužívania statusu daňového kontrolóra. Pod zámienkou údajnej daňovej kontroly totiž podvodník vyžaduje od majiteľov spoločností finančnú hotovosť. Ide o podvodné konanie, ktoré s prácou daňových kontrolórov nemá nič spoločné.

 

Viac info

 

 

Nelegálnu činnosť prestali poskytovať už stovky webstránok


V zozname webových sídiel s nelegálnym hazardom je momentálne 213 webstránok. Počet prevádzkovateľov, ktorí ešte pred zaradením do zoznamu zareagovali na výzvu finančnej správy a prestali zakázanú ponuku poskytovať, sa opäť zvýšil. Nelegálnu činnosť ukončilo po zaslaní oficiálnej výzvy z finančnej správy 252 subjektov.

 

Viac info

 

 

Časté otázky

Centrum podpory pre vás opäť zozbieralo často kladené otázky z daňovej oblasti aj s odpoveďami:

 Otázka č. 1
Operátorom zahraničnej digitálnej platformy opakovane sprostredkujúcim služby ubytovania v Slovenskej republike vznikla povinnosť registrovať stálu prevádzkareň v Slovenskej republike. Ak si zahraniční operátori digitálnych platforiem nesplnia povinnosť zaregistrovať v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, správca dane ju zaregistruje z úradnej moci. Ako dlho trvá proces registrácie zahraničného operátora z úradnej moci?
Odpoveď:
Dĺžka procesu registrácie u jednotlivých zahraničných spoločností je individuálna, pričom správca dane je viazaný dodržiavaním platnej legislatívy, a teda nie je možné jednoznačne uviesť termín, kedy tento proces bude ukončený.
 
Otázka č. 2
Zahraničný operátor digitálnej platformy poskytuje našej spoločnosti služby sprostredkovania ubytovania na území SR. Máme povinnosť zrážať zrážkovú daň z platby zahraničnému partnerovi, alebo existuje možnosť, kedy by nám táto povinnosť nevznikla?
Odpoveď:
Povinnosť slovenského daňového subjektu (poskytovateľa služby prepravy a ubytovania) zrážať daň z uvedených príjmov trvá do doby zaregistrovania stálej prevádzkarne operátora digitálnej platformy  resp. do doby jej zaregistrovania správcom dane z úradnej moci. V prípade, ak si slovenský platiteľ príjmu nezahrnie platbu operátorovi digitálnej platformy za sprostredkovateľské služby do daňových výdavkov, nemá povinnosť zraziť daň vyberanú zrážkou. Oznamovacia povinnosť voči správcovi dane mu z tohto dôvodu nevzniká.
 
Otázka č. 3
Naša spoločnosť si chce uplatniť pri podaní daňového priznania za rok 2018 odpočet nákladov na vývoj nového výrobku podľa §30c zákona o dani z príjmov. Akým spôsobom vyčíslime výšku medziročného odpočtu nákladov na vývoj, ktoré si môžeme odpočítať podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov platného od 1.1.2018 ?
Odpoveď:
Prvýkrát za rok 2018 je možné uplatniť si dodatočný odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu a dvoch bezprostredne predchádzajúcich  zdaňovacích  obdobiach na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu. Vzorec výpočtu je nasledovný:
[(náklady na V a V 2018 + náklady na V a V 2017) / 2] - [(náklady na V a V 2017 + náklady na V a V 2016) / 2].
Ak teda právnická osoba vynaložila v roku 2016 náklady na vývoj vo výške 3 000 eur, v roku 2017 vo výške 3 500 eur a v roku 2018 vo výške 4 500 eur, môže si uplatniť dodatočný odpočet podľa §30c ods.2 zákona o dani z príjmov vo výške 750 eur. 
Výpočet : [(4 500 + 3 500) / 2] - [(3 500 + 3 000) / 2]= 4 000- 3 250= 750 eur. Okrem tejto sumy si môže spoločnosť ešte odpočítať náklady na vývoj vynaložené v r.2018 vo výške 100 % , čo je suma 4 500 eur v nadväznosti na § 30c ods.1 zákona o dani z príjmov.
 
Otázka č. 4
Môžeme sa za rok 2018 odpočítať náklady na zákazkový softvér obstaraný od externého dodávateľa vo výške 100 % formou dodatočného odpočtu nákladov na výskum a vývoj ?
Odpoveď:
Áno, od 1.1.2018 je možné zahrnúť do  nákladov, ktoré sú spôsobilé na odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 100 %  podľa §30c zákona o dani z príjmov aj náklady na obstaranie zákazkového softvéru od externého dodávateľa, ktorý je využívaný priamo pri realizácii  výskumu a  vývoja. Dodatočný odpočet však nie je možné uplatniť na náklady na obstaranie štandardného softvéru (napr. softvér charakteru bežných kancelárskych  balíkov ako je napr. Power Point, Excel a pod).
 
Otázka č. 5
Sme slovenská s.r.o. – platiteľ DPH s mesačným zdaňovacím obdobím a kúpili sme tovar v Maďarsku od maďarského platiteľa DPH. Chceli by sme sa opýtať, v ktorom zdaňovacom období máme uviesť zahraničnú došlú faktúru, keď dodanie tovaru bolo 28.09.2018 a faktúra je vystavená 08.10.2018?
Odpoveď:
Pri nadobudnutí  tovaru podľa § 11 zákona o DPH, vzniká daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. V tomto prípade vznikla daňová povinnosť dňom vyhotovenia faktúry. To znamená, že daň odvediete prostredníctvom daňového priznania DPH (riadok 7 a 8) za zdaňovacie obdobie október 2018.
 
Otázka č. 6
Naša spoločnosť – platiteľ DPH prijala zálohu za poskytnutú reklamnú službu v tuzemsku vo výške 100% ceny služby. Po úhrade bola vyhotovená faktúra na prijatú zálohu. Je potrebné vystaviť ešte aj ,,vyúčtovaciu“ faktúru k dodaniu reklamnej služby?
Odpoveď:
V uvedenom prípade je povinnosť vyhotoviť faktúru k dodaniu reklamnej služby aj keď už bola vyhotovená faktúra  k prijatej platbe, ktorá predstavovala 100% ceny služby.
 
Otázka č. 7
Naša zamestnankyňa priniesla rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku k 26.11.2017. V roku 2018 sme jej už neuplatňovali NČZD. Voči sociálnej poisťovni sme povinní podať opravné mesačné výkazy a požiadať o preplatené poistné. Tým sa ale mení (zvyšuje) aj základ dane tohto zamestnanca. Je potrebné podať opravný prehľad za 11-12/2017 ? Akým spôsobom vrátené poistné daňovo vysporiadať ?
Odpoveď:
V uvedenom prípade ide o vrátenie poistného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (t.j. za 11-12/2017 vrátené v roku 2018). V mesiaci, v ktorom Sociálna  poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa vráti poistné (preplatok poistného na sociálne poistenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie), zamestnávateľ vráti tento preplatok zamestnancovi. Suma preplatku sa zdaní v úhrne príjmov zamestnanca v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci vrátenia. Zrazený preddavok bude súčasťou preddavkov uvádzaných v mesačnom prehľade za príslušný kalendárny mesiac (na r. 0 prehľadu za príslušný kalendárny mesiac bude započítaná celá suma zamestnancovi vráteného poistného a na r. 1 preddavok z úhrnu príjmov t. j. vrátane zamestnancovi vráteného poistného). Vrátený preplatok bude súčasťou ročného úhrnu príjmov tohto zamestnanca. Opravné potvrdenie, opravný prehľad za 11-12/2017 ani dodatočné hlásenie za rok 2017  nie je potrebné zasielať z dôvodu, že vrátený preplatok poistného je príjmom  r.2018, ktorý bude súčasťou úhrnu ročných príjmov zamestnanca za rok 2018. Prehľady za 11-12/2017 a ročné hlásenie za rok 2017 vychádzali zo skutočnosti v tom čase.
V prípade vráteného poistného bežného roka (1-3/2018), to sa kompenzuje so zrazeným poistným bežného roka (- zrazené + vrátené). Tzn., že preplatok sa zamestnancovi vráti ako storno poistného v mesiaci vrátenia, čo ovplyvní základ dane v tomto mesiaci, čím sa daňovo vysporiada. Pri ročnom zúčtovaní  za r.2018 resp. v potvrdení o príjme za  rok 2018  bude zamestnancovi uvedené na r. 05 poistné znížené o vrátený preplatok bežného roka (t.j. len poistné, ktoré skutočne v r.2018 zaplatil).
 
Otázka č. 8
V roku 2017 sme zamestnávali pracovníka iba časť roka a v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2017 mu vznikol preplatok, ktorý sme mu v roku 2018 vrátili a zároveň zdanili v súlade so zákonom a dani z príjmov. Keďže sme zamestnanca v roku 2018 znovu zamestnávali iba časť roka, výška preddavkov, ktoré platíme na zdravotné poistenie v roku 2018 bola nižšia ako výška vráteného preplatku za rok 2017  a teda v konečnom dôsledku nám zaplatené poistné na zdravotné poistenie za rok 2018 spolu s vráteným preplatkom zdravotného poistenia  neznížilo daňový základ ale naopak zvýšilo.
Odpoveď:
Ak zdravotná poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa vráti preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia zamestnanca, ide o príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. i), ktorý zdaní zamestnávateľ v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v úhrne príjmov zamestnanca v čase jeho vyplatenia. V prípade, že v tomto mesiaci má zamestnanec príjem nižší ako uplatnená nezdaniteľná časť základu dane, preddavok sa vypočíta vo výške nula. Vrátený preplatok (vrátené poistné) je príjmom roku 2018 a v mesačnom prehľade za príslušný kalendárny mesiac uvedený na r. 0. V Potvrdení o príjme za rok 2018 sa vrátený preplatok z RZZP zahŕňa do príjmov na r. 01 a preddavok (ak je v inej sume ako nula) do sumy uvedenej na r.07. Pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň je tento preplatok súčasťou úhrnu vyplatených príjmov a preddavok súčasťou zrazených preddavkov.
 
Otázka č. 9
Začínam používať VRP. Aký význam pri používaní VRP majú funkcie „Zostatok“ a „Vklad“?
Odpoveď:
Funkcie „Zostatok“ a „Vklad“ sú vytvorené len pre samotnú aplikáciu VRP, t.z. nie sú ustanovené zákonom č. 289/2008 Z. z.
Zostatok tvorí prijaté tržby (platby hotovosťou - peniazmi, kartou a stravnými lístkami ale aj vklad, ak sa v daný deň podnikateľ rozhodne ho do VRP vložiť).
Zo zákona č. 289/2008 Z. z. nevyplýva povinnosť, aby VRP musela obsahovať zásuvku (pokladničný priečinok), v rámci ktorej podnikateľ odkladá tržbu zaevidovanú vo VRP. Je na samotnom podnikateľovi, kde si bude tržbu z VRP odkladať (napr. v peňaženke oddelenej priečinkom, ľadvinke, krabičke a podobne).
Z uvedeného vyplýva, že údaj uvedený v Zostatku by mal byť totožný s tržbou (finančnou čiastkou) uloženou v pokladničnom priečinku (miesto, kde si podnikateľ odkladá zaevidovanú tržbu). Ak chce podnikateľ z pokladničného priečinku vybrať určitú výšku finančnej čiastky, napr. na úhradu faktúry, následne aj vo VRP vykoná výber v rovnakej výške. Po vygenerovaní dokladu, je možné ho aj vytlačiť.
.
Otázka č. 10
Je povinnosť pri používaní VRP robiť vklad?
Odpoveď:
Na účely zákona č. 289/2008 Z. z. vykonávať vklad, či už do ERP alebo VRP je na rozhodnutí samotného podnikateľa. To znamená, že každý deň vykonávať vklad do VRP nie je povinnosťou podnikateľa. Ak však podnikateľ vloží do VRP hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať vo VRP, pričom vyhotoví doklad označený slovom „Vklad“, ktorý je povinnosť uchovávať počas dňa, v ktorom bol vyhotovený.

 

 

INFOSERVIS

 

Na našom portáli v časti Aktuálne: Dane a clá sme zverejnili a aktualizovali nasledovné materiály:

Základné číselné údaje súvisiace s podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018

Zoznam zakázaných webových sídiel

Otázky a odpovede k problematike týkajúcej sa eKasy, ktoré sú zamerané pre podnikateľov pripravujúcich SW pre systém eKasa


 

 

 

Máte otázky? Obráťte sa na naše call centrum: 048/4317 222, dostupné v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 hod.

 

 

 

Copyright © 2018 Finančné riaditeľstvo SR, Všetky práva vyhradené