Externý newsletter finančnej správy 19/2020

Pozrite si tento email v prehliadači



Výberové konanie na prezidenta finančnej správy



Ministerstvo financií SR vyhlásilo výberové konanie na pozíciu prezidenta finančnej správy. Všetky podmienky, vrátane termínu na predkladanie žiadostí sú dostupné priamo na stránke Ministerstva financií SR.  

 

 

Výsledky výberových konaní 


Radi by sme vás informovali, že finančná správa obsadila vybrané manažérske pozície. Generálnym riaditeľom sekcie informatiky sa stal Ing. Lukáš Sojka, riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy (KUFS) sa stal plk. Mgr. Miroslav Homola. 

 

 

Odklad daňových priznaní sa ruší

 

Milí klienti, daňové priznania za minulý rok bude potrebné podať do 2. novembra 2020. Týka sa to tých, ktorí ich doteraz nepodali pre koronakrízu. Ku koncu septembra sa totiž skončia lex korona opatrenia v oblasti daní. Počíta s tým schválená novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nového koronavírusu. Týka sa tento termín aj vás? Dávajte si na to pozor. 

 

 

 

Predlžujeme úradné hodiny na call centre


Call centrum finančnej správy vám bude k dispozícii počas predĺžených hodín. Koniec septembra je totiž posledným termínom na vyžiadanie si vrátenia dane zo zahraničia (iných členských štátov EÚ). Platitelia DPH zase podávajú štandardné mesačné daňové priznania. Naši kolegovia z call centra sú vám nápomocní. 

 

 

 

Naše kontrolné akcie prinášajú výsledky
 

Kontrolná akcia „Beauty“ ukazuje, že podnikatelia sú uvedomelejší a pokladničné doklady svojim klientom vydávajú. Naši kontrolóri zistili totiž doteraz porušenia len v približne 12% prípadov.  Za prvé dva týždne akcie vykonali kontrolóri 241 kontrol, pričom porušenie zákona zistili len v 30 prípadoch. Pri týchto kontrolách monitorujeme pokladnice eKasa aj prostredníctvom aplikácie ALLADIN, teda nemusíme ani fyzicky prevádzky navštíviť. O kompletných výsledkoch akcie budeme informovať začiatkom októbra. Ďakujeme, že zákazníkom poctivo vydávate pokladničné doklady. 
 

 

 

Často kladené otázky
 

Aj dnes sme si pre Vás pripravili niekoľko častých otázok z daňovej oblasti aj s odpoveďami
 

1. Spoločnosť s ručením obmedzeným so zdaňovacím obdobím kalendárny rok podala daňové priznanie za rok 2019 dňa  31.8.2020, z ktorého jej vyplynula povinnosť platiť mesačné  preddavky na daň z príjmov právnických osôb. Z daňového priznania za rok 2018 mala  povinnosť v roku 2020  platiť štvrťročné   preddavky  na daň. Do akého dátumu má  spoločnosť povinnosť  vyrovnať preddavky vypočítané z dane  za rok 2019 s preddavkami vypočítanými a platenými z dane za rok 2018?

Odpoveď:
Ak zaplatené preddavky na daň z príjmov právnických osôb splatné od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom daňovníkovi uplynula lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby podľa § 21zákona č.67/2020 Z. z. ( „ lex korona“), alebo podľa § 49 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, sú nižšie ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník nie je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch. Uvedené vyplýva z  §24a ods.7 lex korony.

2. Spoločnosť s ručením obmedzeným „X“ so zdaňovacím obdobím kalendárny vykázala za rok 2018 daňovú stratu vo výške 4 600 eur a za rok 2019 stratu vo výške 2 400 eur. K dátumu 1.8.2020 bol určený rozhodný deň a spoločnosť X sa zlúčila so spoločnosťou „Y“ , ktorá sa stala právnym nástupcom. Ako  môže daňovník zrušený bez likvidácie X ako aj  právny nástupca  Y uplatniť odpočet daňovej straty vykázanej v  rokoch 2018 a 2019 daňovníkom zrušeným bez likvidácie- spoločnosťou X ?

Odpoveď:
Daňovú stratu za rok 2018 môže daňovník zrušený bez likvidácie alebo právny nástupca  v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie  pred zlúčením (od 1.1.2020 do 31.7.2020) uplatniť v plnej výške, ako vyplýva z §24b lex korony, pretože posledný deň lehoty na podanie daňového priznania  uplynie do 31.12.2020 a ide o stratu vykázanú v zdaňovacom období končiacom v roku 2018 a tiež   spoločnosť X  pri podaní DP za rok 2019 nemohla uplatniť odpočet straty podľa §24b lex korona, pretože vykázala opäť daňovú stratu. Súčasne daňovú stratu vykázanú za rok  2019 môže daňovník zrušený bez likvidácie alebo právny nástupca v tom istom daňovom priznaní uplatniť vo výške ¼ v nadväznosti na §30 zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2019.
V tomto špecifickom prípade daňovník zrušený bez likvidácie alebo právny nástupca  vyplní v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie  pred zlúčením (od 1.1.2020 do 31.7.2020) súčasne  riadok 410 aj tabuľku D  (odpočet straty podľa §30 ZDP),  ako aj riadok 500 a časť VII- Miesto pre osobitné záznamy daňovníka (odpočet straty podľa §24b lex korona).
Zvyšné ¾ straty z roku 2019 môže právny nástupca uplatniť rovnomerne vo výške ¼ pri podaní daňového priznania za rok 2020, 2021 a 2022, ak vykáže dostatočný základ dane .

3. Fyzickej osobe, ktorá je občanom tretej krajiny (nezmluvného štátu) a nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, bol príslušným policajným útvarom udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na území Slovenskej republiky, a to na predpokladaný čas zamestnania na tomto území v trvaní troch rokov (od 01.01.2019 do 31.12.2021). Dňa 04.01.2019 vstúpila na územie Slovenskej republiky a začiatok pobytu ohlásila príslušnému policajnému útvaru.

Odpoveď:
Keďže prechodný pobyt oprávňuje fyzickú osobu nielen zdržiavať sa, ale aj vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký jej bol udelený pobyt, na účely posudzovania rezidencie fyzickej osoby na tomto území je potrebné zisťovať v tomto čase dni jej skutočnej fyzickej prítomnosti na území Slovenskej republiky vrátane časti dňa, či dňa príchodu alebo odchodu. Skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku, za predpokladu, že neuplatňuje mobilitu v inom členskom štáte EÚ (pozri § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov), indikuje obvyklé zdržiavanie sa fyzickej osoby na území Slovenskej republiky a daňovú rezidenciu na tomto území, a to v období rokov 2019, 2020 a 2021, ktoré predstavuje predpokladaný čas zamestnania tejto osoby na území Slovenskej republiky.

4. Spoločníkmi právnickej osoby, ktorou je verejná obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, sú jedna právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a dve právnické osoby, ktoré majú sídlo v zahraničí a nemajú miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky.

Odpoveď:
S ohľadom na transparentný spôsob zdaňovania príjmov tuzemskej verejnej obchodnej spoločnosti sa rezidencia určuje na úrovni jednotlivých spoločníkov tejto spoločnosti, ktorí sú osobami podliehajúcimi dani z týchto príjmov. Spoločník, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, je na účely zákona o dani z príjmov rezidentom na tomto území. Spoločníci, ktorí majú sídlo v zahraničí a nemajú miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, nie sú na účely zákona o dani z príjmov rezidentmi na tomto území.

5. V  marci 2020 som podal daňové priznanie za rok 2019 a na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2019 som v auguste 2020 zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia vzťahujúci sa k ostatným príjmom podľa § 8 zákona. Môžem  si tento nedoplatok uplatniť do daňových výdavkov v podanom opravnom  daňovom  priznaní za rok 2019 (v septembri 2020)?

Odpoveď:
Do lehoty na podanie daňového priznania – t. j. do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie podáte opravné daňové priznanie za rok 2019, v ktorom si môžete do daňových výdavkov  k príjmom podľa § 8 zákona zahrnúť aj zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

6. V roku 2019 som predala byt, ktorý som v roku 2018 nadobudla  do výlučného vlastníctva na základe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Tento byt sme s manželom nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v roku 2010. Som povinná zdaniť príjem z predaja bytu a podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019?

Odpoveď:
Príjem z predaja bytu je od dane z príjmov oslobodený, nakoľko do lehoty 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva pre účely oslobodenia príjmu z predaja nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom  spoluvlastníctve manželov (od roku 2010 do roku 2019 uplynulo viac ako 5 rokov). Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je od dane z príjmov oslobodený v daňovom priznaní neuvádzate a nezdaňujete ho.   

7. Som platiteľ DPH, v auguste 2020 som zistil, že som   sa pomýlil pri účtovaní zahraničnej došlej faktúry v časti B.1. kontrolného výkazu za jún 2020, kde  namiesto  nemeckého IĆ DPH dodávateľa som nahodil rakúske IĆ DPH dodávateľa  V daňovom priznaní sa suma nemení, len v kontrolnom výkaze je nesprávne uvedené IĆ DPH dodávateľa.  Mám povinnosť podať aj dodatočné daňové priznanie, alebo stačí  len dodatočný kontrolný výkaz?

Odpoveď:
Ak sa platiteľ  DPH pomýlil a uviedol nesprávne IČ DPH v kontrolnom výkaze za jún 2020, podá dodatočný  kontrolný výkaz za predmetné zdaňovacie obdobie.   Ak sa hodnota údajov v riadkoch daňového priznania nemení, platiteľ  dodatočné daňové priznanie  za príslušné zdaňovacie obdobie nepodáva.

8. Som slovenský podnikateľ - platiteľ DPH a uvažujem uzavrieť nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť v tuzemsku so subjektom,  ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH. Ekonómka tohto subjektu nám tvrdí, že nie sú zdaniteľnou osobou a preto nemáme možnosť sa rozhodnúť, že  im budeme prenájom fakturovať  s DPH, ale musíme im ho fakturovať bez DPH a následne počítať koeficient. Je možné, aby subjekt bol registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH  a nebol zdaniteľnou osobou?

Odpoveď:
Áno – je to možné. Povinnosť podať žiadosť o registráciu podľa § 7 zákona o DPH má  zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou ak nadobúdajú v tuzemsku tovar z iného členského štátu a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým  dosiahne celková hodnota bez dane 14 000  eur v kalendárnom roku,  resp. žiadosť o registráciu môže byť podaná aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iného členského štátu nedosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. 

9. Dá sa vo VRP nastaviť parameter pri vystavovaní dokladu, ak sa jedná o platbu kartou? 

Odpoveď:
I napriek tomu, že zákon č. 289/2008 Z. z. neustanovuje, že pokladničný doklad má obsahovať položky (druh platby napr. - platbu kartou, stravným lístkom... a pod.), podnikateľ používajúci VRP si cez nastavenie dokladu môže navoliť aj „druh platby“. Pri vytváraní dokladu vo VRP používateľ má možnosť rozlíšiť a nastaviť platbu v hotovosti, platbu kartou, stravným lístkom, poukážkou, prípadne inou platbou (napr. žetóny). Taktiež má možnosť nastaviť prednastavený typ platidla (platbu, ktorú najčastejšie prijíma). Pre možnosť voľby typu platidla je potrebné v nastaveniach dokladu „Zadávanie rozpisu platidiel“ kliknúť na „Áno“, v časti „Prednastavený typ platidla“ zvoliť platbu, ktorú najčastejšie prijíma, napr. hotovosť a následne kliknúť na „Uložiť“.

10. Je podnikateľ povinný uchovávať tlačové výstupy z denných uzávierok pri používaní pokladnice e-kasa klient?

Odpoveď:
Tlačové výstupy z denných uzávierok nie je podnikateľ povinný uchovávať, nakoľko podľa zákona č. 289/2008 Z. z. od 1.4.2019 podnikateľ nie je povinný vyhotovovať denné a ani iné uzávierky pri používaní pokladnice e-kasa klient.

 

 

Máte otázky? Obráťte sa na naše call centrum: 048/4317 222, dostupné v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 hod.



 



 

 

 


Ak máte akékoľvek pripomienky alebo nápady, pošlite nám ich: 

 

 

 

Copyright © 2020 Finančná správa, Všetky práva vyhradené