Bratislava – 11. 02. 2015: Trend nárastu vo vymáhaní daňových nedoplatkov zaznamenaný v prvej polovici roka 2014 pokračoval. Prínos pre štátny rozpočet predstavuje výslednú sumu 205,09 mil. eur, ktorá bola vymožená a odvedená v roku 2014 do rozpočtu. V porovnaní s rokom 2013 ide o nárast o 12,10 %.
Vymáhanie daňových nedoplatkov je v rámci daňových úradov v kompetencii daňových exekútorov, pričom práve výsledkom ich práce je vyššie uvedená vymožená suma.
Daňový subjekt sa stáva daňovým dlžníkom v okamihu, ako svoju daňovú povinnosť nesplní riadne a včas. Táto skutočnosť môže mať za následok postihnutie majetku dlžníka v rámci daňovej exekúcie. Avšak daňový dlžník má možnosť aj v rámci samotného daňového exekučného konania nedoplatok uhradiť, a tým hrozbu výkonu exekúcie odvrátiť. Je potrebné uviesť, že ako v štádiu pred začatím daňového exekučného konania, tak aj v rámci neho je veľmi dôležitá komunikácia dlžníka s daňovým úradom. Hrať „mŕtveho chrobáka“ sa určite nevypláca.
Dôvodov, ktoré pozitívne ovplyvnili výsledok vymáhania nedoplatkov, je viacero. Proces daňovej exekúcie je z roka na rok efektívnejší, daňový exekútor vďaka rýchlo získaným informáciám o majetkových pomeroch dlžníka dokáže konať promptne. K dosiahnutiu uvedeného výrazným spôsobom pomáha aj elektronická komunikácia s vybranými bankami, zavedená do praxe v roku 2013. Rovnako dôležité je, že pozornosť daňových exekútorov sa zameriava na notorických neplatičov a dlžníkov, ktorých dlh na daniach je nepomerne vyšší, a u tých začína vymáhanie bezodkladne a dôrazne. Najúčinnejšími spôsobmi vymáhania nedoplatkov od daňových dlžníkov je aj naďalej „postihovanie bankových účtov“, resp. prikázanie pohľadávky, zrážky zo mzdy, vykonávanie zabezpečovacích úkonov a v neposlednom rade už spomínaná osobná komunikácia s dlžníkom za účelom uhradenia jeho nedoplatku.
(11. 02. 2015)
