Táto časť je určená daňovým rezidentom Slovenskej republiky (občanom, ktorí majú na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku), ktorí v zdaňovacom období dosiahli príjem zo zdrojov v zahraničí.
Informácie v tejto časti Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:
Vymedzenie základných pojmov
Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) – podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a tiež právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.
Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) – podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.
Daňovník nespolupracujúceho štátu - podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len "zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia") alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ministerstvo vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý:
- je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo
- neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo
- uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb
Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp. zabezpečenia dane vo výške 35 %.
Zoznam spolupracujúcich štátov podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov [nové okno] vydalo a na svojej webovej stránke uverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Predmet dane – podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 zákona o dani z príjmov.
Predmet dane rezidenta SR – je podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).
Predmet dane nerezidenta SR – je podľa § 2 písm. g) zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR (§ 16).
Zdaniteľný príjem – podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.
Platiteľ dane – podľa § 2 písm. v) zákona o dani z príjmov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.
Podávanie daňových priznaní
Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane, a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Typ daňového tlačiva
Ak rezident SR poberal v roku 2024 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr. príjem z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti alebo dosiahol výhru a pod.), použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov FO typ B.
Lehota na podanie daňového priznania
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 je 31. marca 2025.
Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe
- oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
-
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.
Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. v termíne do 31.5.2025.
Daňový rezident SR
Daňovým rezidentom SR je podľa zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky (ďalej len "SR") podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti [§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov].
Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov rezidentom SR (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je fyzická osoba, ktorá má na tomto území trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava.
Fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať.
Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na našom území, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.
Za obvyklé zdržiavanie sa na našom území sa nepovažuje zdržiavanie sa len na účely štúdia alebo liečenia alebo prekračovanie hraníc do SR denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.
Upozornenie
Uvedené platí, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak.
Konflikt dvojitej rezidencie
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií. Tieto sú definované v článku 4 ("rezident") príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v nasledovnom poradí:
- stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase.
- stredisko životných záujmov – t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity,
- miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava - uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie,
- štátna príslušnosť (občianstvo),
- vzájomná dohoda príslušných orgánov zmluvných štátov - ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Upozornenie
Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.
Zdaňovanie vybraných príjmov rezidenta SR plynúcich zo zdrojov v zahraničí
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR). Ak SR nemá so štátom, z ktorého rezidentovi SR plynuli príjmy v zdaňovacom období, uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, zdaňovanie jeho príjmov bude podliehať výlučne ustanoveniam zákona o dani z príjmov.
Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávaného v zahraničí
Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Ak však rezident SR zamestnanie vykonával v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu, svoje príjmy zdaní aj v SR v zmysle zákona o dani z príjmov platného v SR.
Všeobecné pravidlo
Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Spôsob zdaňovania a výšku dane v tomto štáte následne vymedzujú jeho vnútroštátne právne predpisy.
Upozornenie
Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane, a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva (v prípade jej existencie).
Pri príjmoch zo závislej činnosti vykonávanej v zmluvnom štáte však môže rezident SR využiť výnimku, ktorú ukladá zákon o dani z príjmov a na elimináciu dvojitého zdanenia týchto príjmov použiť metódu vyňatia príjmov (aj napriek tomu, že v danej zmluve je uvedená metóda zápočtu dane), ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je tento postup pre neho výhodnejší.
Metódu vyňatia príjmov môže použiť aj ten daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia za podmienky, že jeho príjmy boli v tom štáte preukázateľne zdanené.
Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň). V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR.
Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv. „medzinárodného prenájmu pracovnej sily", kedy ekonomickým zamestnávateľom môže byť zahraničný subjekt (v zmysle daňovej legislatívy v danom štáte), ktorý má právo na vykonanú prácu a ktorý nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce, napriek tomu, že mzdu naďalej vypláca slovenský zamestnávateľ.
Príklad
Daňovník, rezident SR, bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie pre pracovníkov českej firmy. Toto školenie bude trvať dva mesiace, mzdu za toto obdobie mu bude naďalej vyplácať slovenský zamestnávateľ, ktorý v Českej republike nemá stálu prevádzkareň.
Príjmy slovenského rezidenta za prácu, ktorú vykonal v Českej republike, nebudú podliehať zdaneniu v Českej republike, nakoľko zamestnanec vykonával prácu v zahraničí menej ako 183 dní a mzdu mu vyplácal slovenský zamestnávateľ, ktorý nemá stálu prevádzkareň v ČR.
Po skončení zdaňovacieho obdobia si rezident SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť vysporiada v SR podaním daňového priznania.
Príjem z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov] umiestnenej v zmluvnom štáte v zahraničí, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti štát, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy. Akým spôsobom toto právo zahraničný štát využije, závisí od jeho vnútroštátnej legislatívy.
Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjem z prenájmu nehnuteľnosti v zahraničí uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov platného v SR.
Dvojitému zdaneniu daného príjmu sa zabráni uplatnením príslušnej metódy (zápočet dane alebo vyňatie príjmov) uvedenej v konkrétnej medzinárodnej zmluve.
Upozornenie
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priamom rade sa doba vlastníctva u nadobúdateľa spočítava s dobou vlastníctva u poručiteľa). Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku je príjem z jej predaja oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.
Ak sú splnené uvedené podmienky, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý rezident SR neuvedie v daňovom priznaní podanom v SR.
Príklad
Ak rezident SR v roku 2024 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.
Príjem z činnosti umelca alebo športovca vykonávanej v zahraničí
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR. Dvojitému zdaneniu predmetného príjmu sa zabráni uplatnením príslušnej metódy (zápočet dane alebo vyňatie príjmov) vyplývajúcej z príslušnej zmluvy.
Príklad
Slovenskému umelcovi plynul v roku 2024 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Kde bude tento daňovník zdaňovať svoje príjmy z predmetnej činnosti? Ak tieto príjmy zdaní v Českej republike, je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku? Zdania sa potom jeho príjmy dvakrát?
Predpokladáme, že slovenský umelec dosahuje príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba, je považovaný na daňové účely za rezidenta SR.
Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Zdaniteľnosť a spôsob zdanenia predmetného príjmu v ČR a prípadné ďalšie povinnosti daňovníka na území tohto štátu je potrebné posúdiť tiež podľa príslušných vnútroštátnych daňových predpisov ČR.
Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a uplatní si k nim výdavky príslušným spôsobom v zmysle slovenskej daňovej legislatívy.
Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane.
Výhra alebo cena zo zahraničia
V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona o dani z príjmov], väčšina zmlúv dáva právo na zdanenie takéhoto príjmu len štátu rezidencie (SR).
Predmetné príjmy (výhry, ceny) sa v zmluvách uvádzajú v článku "Iné príjmy" alebo tiež "Príjmy výslovne neuvedené", pričom takéto príjmy sa spravidla zdaňujú v krajine rezidencie príjemcu.
Upozornenie
Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja. To znamená, že ak takýto príjem plynie zo zdroja v Českej republike, právo na jeho zdanenie má aj Česká republika. To, či Česká republika toto právo dané zmluvou využije, závisí od jej vnútroštátnych daňových predpisov.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Prípadné dvojité zdanenie tohto príjmu sa eliminuje uplatnením príslušnej metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia (zápočet dane alebo vyňatie príjmov).
Upozornenie
Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia.
Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. (Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny; výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania; cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou). Oslobodenie prijatých cien alebo výhier od dane vymedzené v § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je podmienené neprevýšením hodnoty 350 eur za cenu alebo za výhru. Ak cena alebo výhra prevyšuje sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu.
Príklad
Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či sa tento príjem v Českej republike zdaní, závisí od jej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).
Príjem charakteru úrokov zo zahraničia
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. V prípade zmluvných štátov je v zmluvách uvedená problematika riešená v článku "Úroky".
Pri zdaňovaní príjmov v štáte ich zdroja sa postupuje výlučne podľa daňových právnych predpisov tohto štátu.
Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR. Dvojité zdanenie týchto príjmov sa eliminuje uplatnením metódy v zmluve, avšak len do výšky (%), ktorú umožňuje zmluva.
Príklad
V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja (v Českej republike, Maďarskej republike resp. Rakúskej republike). Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške "maximálnej dane" vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov). Podmienkou takéhoto "limitovaného" zdanenia v tomto štáte je preukázanie rezidencie v SR a skutočného vlastníctva príjmov
Príjem charakteru dividend (podielov na zisku) zo zahraničia
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy". Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi (rezidentovi SR) vydá miestne príslušný správca dane v SR.
Rezident SR je povinný po skočení zdaňovacieho obdobia uviesť príjem (dividendy) vo svojom daňovom priznaní podanom na území SR len vtedy, ak je tento príjem v zmysle zákona o dani z príjmov predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Podiely na zisku (dividendy) a tiež podiely na zisku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má obdobné daňovoprávne charakteristiky ako obchodná spoločnosť alebo družstvo založené podľa právnych predpisov SR vykázané za zdaňovacie obdobia rokov 2004 až 2016 vyplatené počnúc 1.1.2017 nie sú predmetom dane.
Ak podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vykázané za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 plynú od 1.1.2017 rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (bez ohľadu na to či zo spolupracujúceho štátu, resp. nespolupracujúceho štátu), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e zákona) pri podaní daňového priznania (§ 32 zákona), a to sadzbou dane vo výške 7%.
Ak podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí
- od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým nemá SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7%,
- od daňovníka nespolupracujúceho štátu [§ 2 písm. x) zákona o dani z príjmov], zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 35%.
Príklad č. 1
Rezidentovi SR v roku 2024 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 48/1979 Zb.) Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Podmienkou, aby sa uplatnila limitovaná sadzba dane na zdanenie týchto dividend, je včasné preukázanie daňovej rezidencie daňovníka (rezidenta SR) a skutočného vlastníctva dividend vyplácajúcej spoločnosti. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.
Ak podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (v Rakúsku), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e zákona o dani z príjmov) pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7%. Predmetný príjem teda rezident SR uvedie v "Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B" v Prílohe č. 2.
Tieto podiely na zisku boli v súlade s článkom 10 ods. 2 zmluvy pri vyplatení zdanené sadzbou dane 10 % v Rakúsku. Následne rezident SR môže v daňovom priznaní v SR za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia uplatniť metódu zápočtu dane. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Príjem charakteru licenčných poplatkov plynúcich zo zahraničia
Ak rezidentovi SR v zdaňovacom období plynuli príjmy v podobe licenčných poplatkov (tzv. kultúrnych alebo priemyselných) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákona o dani z príjmov. Zdaňovanie licenčných poplatkov a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Licenčné poplatky". Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte predtým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi (rezidentovi SR) vydá miestne príslušný správca dane v SR.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal licenčné poplatky zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR. Dvojité zdanenie týchto príjmov sa eliminuje uplatnením metódy v zmluve (spravidla metódou zápočtu dane), avšak len do výšky (%), ktorú umožňuje zmluva.
Príklad
Vysokoškolskému pedagógovi (rezidentovi SR) v zdaňovacom období plynuli príjmy od vydavateľstva v ČR na základe licenčnej zmluvy za poskytnutie práva na použitie odbornej vedeckej publikácie. Ako má daňovník vykazovať tento príjem v daňovom priznaní?
V uvedenom prípade predpokladáme, že ide o príjmy za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu (tzv. kultúrne licenčné poplatky), ktoré poberá rezident SR (skutočný vlastník týchto licenčných poplatkov) od rezidenta ČR, ktorému toto právo poskytol.
Zdaniteľnosť tzv. kultúrnych licenčných poplatkov sa posudzuje podľa článku 12 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá bola uverejnená pod č. 238/2003 Z. z. (ďalej len zmluva).
Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy licenčné poplatky uvedené v ods. 3 písm. b) tohto článku, t.j. platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru), podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie ich prijímateľa (t.j. v predloženom prípade v SR).
Z uvedeného vyplýva, že ČR nemá právo na zdanenie príjmov charakteru kultúrnych licenčných poplatkov, ktoré plynú daňovému rezidentovi SR. Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v SR. Možným spôsobom preukázania tejto skutočnosti je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané správcom dane v SR.
Ak daňový rezident SR (t.j. aj skutočný vlastník licenčného príjmu) preukáže českému platiteľovi príjmu (platiteľovi dane) miesto daňovej rezidencie najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech, uplatní tento platiteľ dane oslobodenie od dane podľa zmluvy automaticky a predmetný príjem vyplatí slovenskému daňovníkovi v plnej výške. Uvedené platí za predpokladu, že rezidentovi SR na území ČR nevznikla stála prevádzkareň definovaná v článku 5 zmluvy.
Ak daňovník poberal príjmy charakteru kultúrnych licenčných poplatkov zo zdrojov v ČR, na území SR ako daňový rezident bude v daňovom priznaní pre FO typ B deklarovať svoje celosvetové príjmy. Predmetný príjem daňovník uvedie v DP FO typ B v VI. oddiele, v tabuľke č. 1 ako príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu). K týmto príjmom si daňovník uplatní výdavky príslušným spôsobom (skutočné alebo paušálne) a zdaní sadzbou dane v zmysle § 15 zákona o dani z príjmov.
Starobný dôchodok vyplácaný zo zahraničia
Ak je rezidentovi SR vyplácaný starobný dôchodok zo zahraničia, tento príjem je podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov ako dávka zo sociálneho poistenia (aj z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu) v SR oslobodený od dane. Príjmy od dane oslobodené sa neuvádzajú v daňovom priznaní. Uvedené neplatí, ak je dôchodok poberaný z iných (nepovinných) dôchodkových schém.
Rodinné prídavky, rodičovský príspevok, materský príspevok a daňový bonus zo zahraničia
V prípade, že rezident SR poberá niektorú z uvedených dávok (rodinné prídavky, rodičovský príspevok, materský príspevok) zo zahraničia, tieto príjmy sa z hľadiska zákona o dani z príjmov posudzujú podľa § 9 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona o dani z príjmov ako obdobné dávky poskytované na území SR a na našom území sú z tohto dôvodu od dane oslobodené. To znamená, že ak rezidentovi SR boli vyplácané rodinné prídavky, rodičovský príspevok alebo materský príspevok napr. z Českej republiky, do daňového priznania podaného v SR mu tieto príjmy nevstupujú.
Suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti (§ 33 zákona o dani z príjmov) a suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (§ 33a zákona o dani z príjmov) je v súlade s § 9 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov oslobodená od dane, ak sú to plnenia rovnakého druhu z členských štátov EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Pojem "preukázateľne zdanený príjem" v zahraničí
Tento výraz znamená, že príjmy boli v zahraničí podrobené zdaneniu podľa legislatívy toho konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, resp. úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu.
Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t. j. sadzba dane je vyššia ako nula.
Metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo zahraničia v prípade zmluvných štátov
Dvojité zdanenie príjmov plynúcich zo zdrojov v zmluvných štátoch sa v podanom daňovom priznaní v SR eliminuje metódou zápočtu dane alebo metódou vyňatia príjmov. Akú metódu rezident SR použije, závisí od konkrétnej zmluvy. Táto problematika v zmluvách spadá do rámca článku "Metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia". V prípade príjmu zo závislej činnosti (zamestnania) plynúceho zo štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa dvojité zdanenie zamedzí metódou vyňatia príjmu, ak predmetný príjem bol v tomto nezmluvnom štáte preukázateľne zdanený.
Prepočet zahraničnej meny na EUR
Ak rezident SR nie je účtovnou jednotkou, môže sa rozhodnúť, aký prepočítací kurz použije pri prepočte zahraničnej meny na eurá.
Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov pri príjmoch sú to nasledovné kurzy:
- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.
Podľa § 31 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov pri výdavkoch použije primerane postup uvedený pri príjmoch v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.
Ak rezident SR je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá podľa § 31 ods. 1 zákona o dani z príjmov použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu.
Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije podľa § 31 ods. 4 zákona o dani z príjmov ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
Informácie o kurzoch jednotlivých mien je možné získať na internetovej stránke Národnej banky SR [nové okno].
Zahraničný zamestnávateľ odmietne alebo nevydá potvrdenie o zaplatení dane do lehoty na podanie daňového priznania
Ak rezident SR dosiahol príjem zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v SR a v lehote na podanie daňového priznania nemá doklad o zaplatení dane od zahraničného zamestnávateľa alebo daňového úradu, v daňovom priznaní podanom v SR uvedie predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
Rezident SR má tiež možnosť predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania prostredníctvom oznámenia o predĺžení lehoty, ktoré podá správcovi dane na predpísanom tlačive najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania.
Vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii alebo iného tlačiva pre zahraničnú daňovú správu
Správca dane (miestne príslušný daňový úrad) vydáva potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka. Správca dane pred vydaním potvrdenia preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie. Po preverení týchto skutočností správca dane vydá predmetné potvrdenie na unifikovanom dvojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina).
Správca dane môže rezidentovi SR potvrdzovať daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničného správcu dane, týkajúcom sa uplatnenia nároku na oslobodenie alebo zníženie dane vymedzeného v príslušnej medzinárodnej zmluve alebo refundácie dane (časti dane) zrazenej v súlade s vnútroštátnymi daňovými predpismi zmluvného štátu. Správca dane pred potvrdením tlačiva preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie. Ak daňovník je daňovým rezidentom SR a tlačivo ním predložené má vyplnené formálne náležitosti, správca dane mu potvrdí daňovú rezidenciu na predloženom tlačive zahraničného správcu dane.
Ak správcovi dane daňovník predkladá na potvrdenie tlačivá zahraničnej daňovej správy, je potrebné zabezpečiť ich preloženie do slovenského jazyka (nemusí však ísť o úradný preklad). Tieto tlačivá (doklady) prekladá spolu s originálom predmetného dokladu (resp. dokumentu). Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predloženého prekladu dokladu, môže v zmysle daňového poriadku od daňovníka požadovať úradne overený preklad tohto dokladu do slovenského jazyka.
Vydanie predmetného potvrdenia o daňovej rezidencii je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
Vzor tlačiva "Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii podľa § 51g ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov" (ďalej len "zákon") je s účinnosťou od 1. januára 2021 štruktúrovaným tlačivom určeným finančným riaditeľstvom a zverejneným na webovom sídle FS www.financnasprava.sk v časti Formuláre -> Elektronické formuláre -> Katalóg elektronických formulárov -> Register -> Podanie pre FS-Register. Link: https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/eFormVzor/DP/form.500.html
Bližšie informácie k vydávaniu potvrdení o daňovej rezidencii nájdete v Informácii k potvrdzovaniu daňovej rezidencie pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (č. 1/MZ/2021/I) [nové okno], ktorá je zverejnená na www.financnasprava.sk v časti Odborná verejnosť – Dane – Novinky z legislatívy – podoblasť medzinárodné zdaňovanie. Prílohami uvedenej informácie sú:
Príloha č. 1 k 1/MZ/2021/I – Potvrdenie o daňovej rezidencii
Príloha č. 2 k 1/MZ/2021/I – Potvrdenie o daňovej rezidencii
Príloha č. 3 k 1/MZ/2021/I – Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii podľa § 51g ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov")
Príloha č. 4 k 1/MZ/2021/I – Formulár pre fyzické osoby na vymedzenie rozsahu daňových povinností na území Slovenskej republiky
Príloha č. 5 k 1/MZ/2021/I – Formulár na vymedzenie rozsahu daňových povinností inej ako fyzickej osoby na území SR
Zoznam zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia
Aktuálny zoznam zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia nájdete na webovom sídle Ministerstva financií SR Zoznam platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia | Ministerstvo financií Slovenskej republiky (mfsr.sk) [nové okno].