Osobitné úpravy uplatňovania dane
V tomto článku nájdete informácie k osobitným úpravám uplatňovania dane podľa § 65, § 66, § 68b, § 68c a § 68d zákona o DPH [nové okno]. K uplatňovaniu týchto osobitných úprav je dôležité spomenúť, že v zákone o DPH je ustanovenie § 64a, ktorým sa upravuje aplikačná prednosť pravidiel uplatňovania DPH v jednotlivých ustanoveniach § 65 až 68d zákona o DPH pred všeobecnými ustanoveniami. To znamená, že miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, oprava základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, oprava odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku upravený v prílohe č. 1 zákona o DPH sa uplatnia výlučne podľa toho, ako a čo ustanovuje osobitná úprava podľa § 65, § 66, § 68b, § 68c a § 68d zákona o DPH, inak platia bežné pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Ustanovenia zákona o DPH, ktoré nie sú odlišne upravené v § 65 až § 68d zákona o DPH sa použijú rovnako pri osobitných úpravách, ako aj pri uplatňovaní bežného režimu DPH.
Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:
Cestovné kancelárie a cestovné agentúry (§ 65 zákona o DPH)
Osobitosť uplatňovania dane cestovnými kanceláriami, cestovnými agentúrami, ale aj inými platiteľmi DPH, ktorí dodávajú služby cestovného ruchu, spočíva v tom, že DPH neodvádzajú bežným spôsobom z celkovej predajnej ceny príslušnej poskytnutej služby, ale len zo svojej tzv. prirážky cestovnej kancelárie, ktorú vypočítajú ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou dodaných služieb cestovného ruchu a ich nákupnou cenou.
Osobitnú úpravu zdaňovania sú povinní platitelia DPH uplatňovať len v určitých prípadoch vymedzených ustanovením § 65 zákona o DPH [nové okno].
Podmienky uplatňovania osobitnej úpravy
Zákon o DPH [nové okno] ukladá povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu cestovným kanceláriám a cestovným agentúram, ale taktiež aj iným platiteľom DPH (ďalej len cestovná kancelária, resp. CK), v prípade, ak obstarávajú od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len služby cestovného ruchu) a tieto vo vlastnom mene predávajú zákazníkom (napr. osobitnú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu je povinná uplatniť aj vzdelávacia agentúra - platiteľ DPH, pri predaji študijného pobytu študentovi, v rámci ktorého pre študenta obstará od iných dodávateľov napr. ubytovanie, stravovanie a dopravu). Služby cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi.
Osobitnú úpravu zdaňovania použije cestovná kancelária voči každému zákazníkovi, bez rozdielu, či je zákazník podnikateľský subjekt, ktorý použije prijaté služby na účely svojho podnikania, resp. či zákazník je konečný spotrebiteľ (dovolenkujúca osoba).
Osobitnú úpravu zdaňovania použije cestovná kancelária pri:
- kombinácii jednotlivých služieb cestovného ruchu a iných služieb, ako napríklad: ubytovania, dopravy, stravovania, služby sprievodcu a pod., ktoré obstará platiteľ DPH od iných osôb a následne ich predáva za účelom zrealizovania zájazdu, resp. balíka služieb vo vlastnom mene ako jednu službu cestovného ruchu. V rámci tejto kombinácie vždy musí byť jednou službou ubytovanie alebo doprava,
- jednotlivej službe cestovného ruchu, ktorou môže byť buď doprava alebo ubytovanie, popri ktorých platiteľ poskytuje aj ďalšie služby, ako sú napr. informácie a rady týkajúce sa ponúk o výbere dovolenky a rezervácii ubytovania, resp. dopravy a pod., ktoré obstará od iných osôb a následne ich predáva vo vlastnom mene.
Do pozornosti dávame rozsudky Súdneho dvora EÚ [nové okno], a to napr. vo veci C-163/91 [nové okno], C-31/10 [nové okno], C-220/11 [nové okno].
Miesto dodania služby pri osobitnej úprave zdaňovania
Podľa § 65 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala. Týmto ustanovením sa osobitne určuje miesto dodania služby poskytnutej cestovnou kanceláriou. Jej miesto dodania sa neposudzuje podľa základného pravidla v § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak je kupujúcim zdaniteľná osoba, resp. ani podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, ak je kupujúcim nezdaniteľná osoba, ale ak cestovná kancelária poskytujúca danú službu má sídlo v tuzemsku, alebo má v tuzemsku prevádzkareň, z ktorej dodáva službu, potom daná služba je predmetom slovenskej dane.
Odpočítanie dane cestovnou kanceláriou, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu zdaňovania
Cestovná kancelária, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu zdaňovania, nemôže odpočítať daň zo služieb cestovného ruchu, ktoré obstará od iných osôb a predáva ich vo vlastnom mene v rámci zájazdu, resp. balíka služieb cestovného ruchu. Tieto služby neuvádza ani v daňovom priznaní, ani v kontrolnom výkaze, keďže z nich nemôže odpočítať daň.
CK si môže odpočítať daň pri splnení podmienok § 49 – § 51 zákona o DPH [nové okno] pri kúpe tovarov a služieb vzťahujúcich sa na prevádzku samotnej cestovnej kancelárie (napr. pri kúpe tovarov na vybavenie CK, nájomné, telekomunikačné služby a iné režijné náklady).
Určenie základu dane pri predaji služieb cestovného ruchu
Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.
Príklad č. 1
- CK organizuje výlet s prehliadkou pamätihodností do Krakova, ktorý sa uskutoční 06.06.2025. Za týmto účelom si u firmy SAD objednala 50-miestny autobus v cene 1 000 eur a u CA si objednala sprievodcovské služby v cene 200 eur. CK na základe úvahy, že sa jej podarí predať výlet 40 osobám (využitie kapacity 80 % autobusu) vypočítala predpokladané náklady na obstarané služby cestovného ruchu na 1 účastníka:
Predpokladané náklady 1 200 eur (1 000 eur + 200 eur) : 40 účastníkov = 30 eur/1 účastník a stanovila cenu výletu vo výške 42,30 eur/1 účastník, (30 eur + 12,30 eur), za ktorú začala výlet predávať. V mesiaci apríl 2025 prijala úhradu 846 eur za 20 predaných výletov, v mesiaci máj 2025 prijala úhradu 634,50 eur za 15 predaných výletov a v júni 2025 do 04.06.2025 prijala úhradu 549,90 eur za 13 predaných výletov.
Riešenie: Základ dane tzv. prirážka CK a výška 23 % DPH sa z ceny jedného výletu vypočíta nasledovne: 42,30 eur – 30 eur = 12,30 eur a z toho je 23 % daň vo výške 2,30 eur ((12,30 x 23 %) : 123) a základ dane bez dane 10 eur. CK vzniká daňová povinnosť dňom prijatia úhrady – platby predom za každý predaný výlet. Vzhľadom k tomu, že počas predaja výletu účastníkom pred jeho uskutočnením, nie sú CK známe skutočné náklady na 1 účastníka, pretože tieto sa menia predajom každého jedného výletu, preto pri výpočte základu dane CK vychádzala z predpokladaných nákladov => 30 eur na 1 účastníka.
V jednotlivých mesiacoch jej teda vznikla nasledovná povinnosť:
Apríl 2025: zaplatených 20 výletov => 20 x 2,30 eur (23 % DPH) = 46 eur => DP r. 03 = 200 eur, r. 04 = 46 eur
Máj 2025: zaplatených 15 výletov => 15 x 2,30 eur (23 % DPH) = 34,50 eur => DP r. 03= 150 eur, r. 04 = 34,50 eur
Jún 2025: zaplatených 13 výletov => 13 x 2,30 eur (23 % DPH) = 29,90 eur => DP r. 03 = 65 eur, r. 04 = 29,90 eur
Ak CK poskytuje v rámci kombinácie služieb cestovného ruchu aj vlastné služby (napr. dopravu vlastným autobusom, vlastného sprievodcu) potom zvlášť vypočíta základ dane z obstaraných služieb podľa § 65 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] a zvlášť vypočíta základ dane z vlastných služieb podľa § 22 zákona o DPH v nadväznosti na zistené miesto dodania vlastnej služby podľa § 15 resp. § 16 zákona o DPH a určenie dňa vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 resp. ods. 4 zákona o DPH.
Vznik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť v zmysle § 65 ods. 4 zákona o DPH [nové okno] pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká CK dňom poskytnutia poslednej služby. V prípade, že zákazník zaplatí za službu cestovného ruchu pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby. Ak zákazník zaplatí za službu cestovného ruchu časť ceny, vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby v pomernej výške vzťahujúcej sa na rozsah prijatej platby.
Príklad č. 2
- Zákazník 10.01.2025 uhradil CK v hotovosti zájazd do Holandska v cene 1 246 eur, ktorý sa uskutoční od 01. do 15.08.2025. Cena zájazdu obsahuje služby ubytovania, stravovania, dopravy, sprievodcu a vstupenky obstarané od iných osôb v sume 1 000 eur. Prirážka CK je vo výške 246 eur (1 246 eur – 1 000 eur).
Riešenie: Deň vzniku daňovej povinnosti je deň prijatia platby za zájazd t. j. 10.01.2025, CK odvedie daň vo výške 46 eur (246 x 23 : 123) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2025, resp. za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok. Dňom poskytnutia poslednej služby 15.08.2025 už daňová povinnosť CK nevzniká, pretože daň bola vysporiadaná v celej výške pri prijatí 100 % platby predom dňa 10.01.2025.
Daňový režim prirážky CK
Prirážka CK, ak sú služby cestovného ruchu, ktoré sú obstarané od iných osôb poskytované:
- na území Európskych spoločenstiev (v tuzemsku a v iných členských štátoch), podlieha dani z pridanej hodnoty,
- mimo územia Európskych spoločenstiev (tretie štáty), je oslobodená od dane,
- čiastočne mimo územia Európskych spoločenstiev a čiastočne na území Európskych spoločenstiev, je oslobodená od dane v pomernej výške vzťahujúcej sa na služby poskytované mimo územia Európskych spoločenstiev a v pomernej výške vzťahujúcej sa na služby poskytované na území Európskych spoločenstiev podlieha dani z pridanej hodnoty.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prirážka CK vypočítaná podľa § 65 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] sa zdaní, resp. je oslobodená od dane v závislosti od toho, či sú služby cestovného ruchu, tvoriace zájazd obstarané od iných zdaniteľných osôb, poskytované v členských štátoch alebo v tretích štátoch.
Príklad č. 3
- CK predala poznávací zájazd do Maďarska v cene 823 eur. Cena zájazdu obsahuje: obstarané služby ubytovania a stravovania v hoteloch v Maďarsku v sume 600 eur, obstaraná doprava z Bratislavy do jednotlivých miest v Maďarsku a späť v sume 100 eur.
Riešenie: Základ dane (prirážku CK) vypočíta CK nasledovne: 823 – 700 (600 +100) = 123 eur vrátane dane.
Vzhľadom k tomu, že všetky obstarané služby cestovného ruchu boli poskytnuté v členských štátoch (SR a HU), CK z prirážky 123 eur odvedie 23 % DPH v sume 23 eur.
Príklad č. 4
- CK predala zájazd do Švajčiarska v cene 760 eur. Cena zájazdu obsahuje obstarané služby ubytovania a stravovania v hoteli vo Švajčiarsku v sume 700 eur, dopravu si zabezpečil sám zákazník.
Riešenie: Základ dane (prirážku CK) vypočíta CK nasledovne: 760 – 700 = 60 eur.
Vzhľadom k tomu, že všetky obstarané služby cestovného ruchu boli poskytnuté v treťom štáte, prirážka CK vo výške 60 eur je oslobodená od DPH.
Príklad č. 5
- CK predala poznávací zájazd do Švajčiarska a Rakúska v cene 1 300 eur. Cena zájazdu obsahuje obstarané služby ubytovania a stravovania v hoteloch vo Švajčiarsku a obstaranú dopravu po území Švajčiarska v celkovej sume 900 eur a obstarané služby ubytovania a stravovania v hoteloch v Rakúsku a obstaranú dopravu po území Rakúska v celkovej sume 300 eur,
Riešenie: Základ dane (prirážku CK) vypočíta CK nasledovne: 1 300 – 1 200 (900 + 300) = 100 eur.
Vzhľadom k tomu, že obstarané služby cestovného ruchu boli poskytnuté čiastočne v treťom štáte (900 eur) a čiastočne aj v členskom štáte (300 eur) aj prirážka CK sa pomerne rozdelí na časť, vzťahujúcu sa na služby poskytované v treťom štáte (vo Švajčiarsku), ktorá je oslobodená od dane a časť vzťahujúcu sa na služby poskytované v členskom štáte (v Rakúsku), ktorá podlieha 23 % DPH.
T. j. 100 eur x 900 : 1200 = 75 eur => prirážka CK vzťahujúca sa na služby poskytnuté v treťom štáte - oslobodená od dane
100 eur x 300 : 1200 = 25 eur => prirážka CK vzťahujúca sa na služby poskytnuté v členskom štáte – podlieha zdaneniu 23 % DPH.
ZD = 20,33 eur a 23 % DPH = 4,67 eur.
Povinnosť vedenia záznamov
Každý platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 65 ods. 1 – 6 zákona o DPH [nové okno] je povinný viesť:
- podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane,
- záznamy o oprave základu dane podľa § 65 ods. 10 a 11 zákona o DPH,
- záznamy o oprave základu dane podľa § 25a zákona o DPH.
Oprava základu dane a dane
Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti
- sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,
- nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.
Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti
- sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,
- nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa § 65 ods. 10 a 11 zákona o DPH [nové okno] sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.
Príklad č. 6
- CK organizuje výlet s prehliadkou pamätihodností do Krakova, ktorý sa uskutoční 06.06.2025. Za týmto účelom si u firmy SAD objednala 50-miestny autobus v cene 1 000 eur a u CA si objednala sprievodcovské služby v cene 200 eur. CK na základe úvahy, že sa jej podarí predať výlet 40 osobám (využitie kapacity 80 % autobusu) vypočítala predpokladané náklady na obstarané služby cestovného ruchu na 1 účastníka:
Predpokladané náklady 1 200 eur (1 000 eur + 200 eur) : 40 účastníkov = 30 eur/1 účastník a stanovila cenu výletu vo výške 42,30 eur/1 účastník, (30 eur + 12,30 eur), za ktorú začala výlet predávať. V mesiaci apríl 2025 prijala úhradu 846 eur za 20 predaných výletov, v mesiaci máj 2025 prijala úhradu 634,50 eur za 15 predaných výletov a v júni 2025 do 04.06.2025 prijala úhradu 549,90 eur za 13 predaných výletov.
Riešenie:
Predpokladané náklady na obstarané služby cestovného ruchu na 1 účastníka pri obsadenosti 40 účastníkmi (predpokladané využitie kapacity autobusu 80%):
Základ dane tzv. prirážka CK a výška 23 % DPH sa z ceny jedného výletu vypočíta nasledovne: 42,30 eur – 30 eur = 12,30 eur a z toho je 23 % daň vo výške 2,30 eur ((12,30 x 23 %) : 123) a základ dane bez dane 10 eur. CK vzniká daňová povinnosť dňom prijatia úhrady – platby predom za každý predaný výlet. Vzhľadom k tomu, že počas predaja výletu účastníkom pred jeho uskutočnením, nie sú CK známe skutočné náklady na 1 účastníka, pretože tieto sa menia predajom každého jedného výletu, preto pri výpočte základu dane CK vychádzala z predpokladaných nákladov => 30 eur na 1 účastníka.
V jednotlivých mesiacoch jej teda vznikla nasledovná povinnosť:
Apríl 2025: zaplatených 20 výletov => 20 x 2,30 eur (23 % DPH) = 46 eur => DP r. 03 = 200 eur, r. 04 = 46 eur
Máj 2025: zaplatených 15 výletov => 15 x 2,30 eur (23 % DPH) = 34,50 eur => DP r. 03= 150 eur, r. 04 = 34,50 eur
Jún 2025: zaplatených 13 výletov => 13 x 2,30 eur (23 % DPH) = 29,90 eur => DP r. 03 = 65 eur, r. 04 = 29,90 eur
Skutočné náklady na obstarané služby cestovného ruchu na 1 účastníka vzhľadom k tomu, že bolo predaných 48 výletov (a nie 40 výletov, ako pôvodne CK predpokladala pri kalkulácii predajnej ceny výletu):
1 200 eur (1 000 eur + 200 eur) : 48 účastníkov = 25 eur/1 účastník
Skutočne dosiahnutá prirážka CK z 1 predaného výletu:
42,30 eur - 25 eur/1 účastník = 17,30 eur
Výpočet DPH z jedného výletu pri skutočných nákladoch 25 eur/1 účastník:
42,30 eur – 25 eur = 17,30 eur a z toho je 23 % daň vo výške 3,23 eur ((17,30 x 23 %):123) a základ dane bez dane 14,07 eur
Výška DPH, ktorá má byť odvedená z predaných 48 výletov pri skutočných nákladoch 17,30 eur/1 účastník: 48 x 3,23 eur = 155,04 eur
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou:
(40 x 10 eur) – (48 x 14,07 eur) = 400 eur – 675,36 eur = -275,36 eur;
(40 x 2,3 eur) – (48 x 3,23 eur) = 92 eur – 155,04 eur = - 63,04 eur
Záver: Z dôvodu, že po predaji výletov sú skutočné náklady na 1 výlet nižšie ako CK predpokladala pri kalkulácii ceny daného výletu, CK musí vykonať opravu základu dane a dane podľa § 65 ods. 10 zákona o DPH, výsledkom ktorej je dodatočný odvod DPH vo výške 63,04 eur, ktorý sa premietne v daňovom priznaní za december 2025 => r. 26 = 275,36 eur, r. 27 = 63,04 eur.
Vyhotovovanie faktúr pri osobitnej úprave zdaňovania
Na základe ustanovenia § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH [nové okno] je cestovná kancelára povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a taktiež pri prijatí platby pred dodaním tejto služby. Faktúru je povinná vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania služby alebo do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním služby, alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá.
Vo faktúre vyhotovenej za predaj služieb cestovného ruchu predmetným odberateľom cestovná kancelária uplatňujúca osobitnú úpravu podľa § 65 ods. 1 – 6 zákona o DPH, musí okrem iných náležitostí uviesť slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“ (§ 74 ods. 1 písm. m) zákona o DPH) a nesmie vo faktúre uviesť samostatne sumu dane. Pri uvádzaní tejto faktúry do časti A.1. kontrolného výkazu v kolónke „Suma dane v eurách“ uvedie údaj „0“. (Pri dodaní vlastnej služby s miestom dodania v tuzemsku daným odberateľom je CK povinná vyhotoviť faktúru bez citovanej slovnej informácie aj s uvedením sumy dane v eurách, s výnimkou ak by sa jednalo o oslobodenú službu).
Ak cestovná kancelária za predaj služieb cestovného ruchu, pri ktorých uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 65 ods. 1 – 6 zákona o DPH prijala platbu v hotovosti a z tohto dôvodu vyhotovuje zjednodušenú faktúru – doklad z e-kasy, na základe § 65 ods. 9 zákona o DPH a § 8 ods. 1 písm. j), k), l) zákona č. 289/2008 Z. z. [nové okno] o používaní ERP predmetný doklad nemusí obsahovať základ dane (t. j. prirážku CK), sadzbu dane a výšku dane spolu. (Pri prijatí platby v hotovosti za dodanie vlastnej služby CK s miestom dodania v tuzemsku podliehajúcej dani, vyhotovený doklad z e-kasy musí obsahovať aj vyššie uvedené náležitosti).
Cestovná kancelária je povinná vyhotoviť faktúru aj pri dodaní služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca služby, a to aj ak je dodanie služby oslobodené od dane, a taktiež pri prijatí platby pred dodaním tejto služby (napr. pri dodaní služby sprostredkovania predaja zájazdu cestovnej kancelárie so sídlom a prideleným IČ DPH v inom členskom štáte). Taktiež cestovná kancelária je povinná vyhotoviť faktúru aj pri dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu (napr. pri dodaní služby sprostredkovania predaja zájazdu cestovnej kancelárie so sídlom v treťom štáte).
Z dedukcie § 72 zákona o DPH vyplýva, že cestovná kancelária pre konečného zákazníka (občana, turistu, dovolenkujúceho) nie je povinná vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH, len účtovný doklad v zmysle § 10 zákona o účtovníctve.
Predaj služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej CK
Osobitná úprava podľa § 65 ods. 1 – 6 zákona o DPH [nové okno] sa nevzťahuje na cestovné kancelárie, ktoré konajú len ako sprostredkovatelia, t.j., keď v mene a na účet inej cestovnej kancelárie predávajú jej zájazdy resp. služby cestovného ruchu. V tomto prípade poskytujú službu sprostredkovania, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Odplatou za službu sprostredkovania je tzv. provízia, ktorá tvorí základ dane účtovanej služby sprostredkovania. Do základu dane služby sprostredkovania sa nezahŕňa cena predaného zájazdu, ktorú bola cestovná kancelária – sprostredkovateľ oprávnená vyinkasovať od zákazníka za predaný zájazd inej cestovnej kancelárie.
Príklad č. 7
- CK 1 predáva v mene a na účet CK 2 zájazdy do Rakúska. Podľa zmluvy CK 1 patrí za každý predaný zájazd odmena vo výške 5 % z ceny predaného zájazdu. CK1 v mesiaci august predala 30 zájazdov CK2 v celkovej predajnej cene 21 000 eur, ktoré jej uhradili zákazníci v hotovosti do pokladne. Z akej sumy CK 1 odvedie DPH?
Predpokladané náklady 1 200 eur (1 000 eur + 200 eur) : 40 účastníkov = 30 eur/1 účastník a stanovila cenu výletu vo výške 42,30 eur/1 účastník, (30 eur + 12,30 eur), za ktorú začala výlet predávať. V mesiaci apríl 2025 prijala úhradu 846 eur za 20 predaných výletov, v mesiaci máj 2025 prijala úhradu 634,50 eur za 15 predaných výletov a v júni 2025 do 04.06.2025 prijala úhradu 549,90 eur za 13 predaných výletov.
Riešenie: Výška provízie CK1 z predaných zájazdov za službu sprostredkovania: 21 000 x 5 : 100 = 1 050 eur.
CK 1 odvedie zo služby sprostredkovania v cene 1 050 eur, z toho DPH 196,34 eur (1050 x 23 : 123).
Ak CK sprostredkúva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej CK so sídlom resp. miestom podnikania v SR, svoju službu sprostredkovania:
- zdaní 23 % DPH, ak všetky služby cestovného ruchu tvoriace zájazd, resp. balík služieb, inej CK sú poskytnuté na území EÚ (napr. CK zdaní províziu účtovanú inej CK za sprostredkovanie predaja jej zájazdu v Maďarsku),
- oslobodí od dane, ak všetky služby cestovného ruchu tvoriace zájazd, resp. balík služieb, inej CK sú poskytnuté na území tretích štátov (napr. CK oslobodí od dane províziu účtovanú inej CK za sprostredkovanie predaja jej leteckého zájazdu do Japonska),
- v pomernej časti zodpovedajúcej službám poskytnutým v treťom štáte oslobodí od dane a v pomernej časti zodpovedajúcej službám poskytnutým na území EÚ zdaní 23 % DPH (napríklad CK v pomernej časti oslobodí od dane a v pomernej časti zdaní províziu účtovanú inej CK za sprostredkovanie predaja jej poznávacieho zájazdu do Rakúska a Švajčiarska).
Umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti a použitý tovar (§ 66 zákona o DPH)
Táto osobitná úprava zdaňovania je založená na zdanení tzv. „marže“, resp. „prirážky“, obchodníka, čo znamená, že daň sa neodvádza z celkovej predajnej ceny tovaru, ale len z kladného rozdielu medzi jeho predajnou a kúpnou cenou. Aby sa osobitná úprava zdaňovania mohla platiteľom pri predaji uplatniť, vyžaduje sa splnenie podmienok vymedzených ustanovením § 66 zákona o DPH.
Dôvod pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane pre vybrané druhy tovaru
Dôvodom pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane platiteľmi DPH, ktorí kupujú umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti a použitý tovar za účelom ich ďalšieho predaja, je zamedzenie dvojitého zdanenia predaja tohto špecifického tovaru, ktorý bol opätovne zavedený do obchodného reťazca.
Podmienky uplatňovania osobitnej úpravy dane pre vybrané druhy tovaru
Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH [nové okno] nie je možné uplatniť všeobecne na každý tovar, ale len na tieto druhy tovaru:
- umelecké diela, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 5 zákona o DPH,
- zberateľské predmety, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 5 zákona o DPH,
- starožitnosti – sú to umelecké diela a zberateľské predmety staršie ako 100 rokov,
- použitý tovar, pod ktorým rozumieme hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene. Predajom použitého tovaru sa považuje aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Umelecké diela pre účely DPH sú:
- obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a nákresy na architektonické, technické, priemyselné, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne maľované alebo ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, na ateliérové pozadia alebo podobné účely (číselný kód harmonizovaného systému - ďalej len "kód" 9701),
- pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie, ktorými sa rozumejú čierne alebo farebné odtlačky bezprostredne obtiahnuté z jednej alebo viacerých dosiek, ktoré umelec vypracoval celkom ručne, pričom nezáleží na použitej technike alebo materiáli okrem akéhokoľvek mechanického alebo fotomechanického postupu (kód 9702 00 00),
- pôvodné sochy a súsošia z akéhokoľvek materiálu, ktoré sú zhotovené celkom umelcom, odliatky sôch, ktorých výroba je obmedzená na osem kópií, nad ktorou dohliada umelec alebo jeho právny nástupca (kód 9703 00 00),
- tapisérie (kód 5805 00 00) a nástenné textílie (kód 6304 00 00) zhotovené ručne podľa pôvodných predlôh poskytnutých umelcami za predpokladu, že z každej nie je viac než osem kópií,
- individuálne kusy keramiky zhotovené celkom umelcom a ním podpísané,
- emaily na medi zhotovené celkom ručne, obmedzené na osem očíslovaných kópií, ktoré nesú podpis umelca alebo ateliéru okrem predmetov bižutérie a výrobkov zlatotepcov a striebrotepcov,
- fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a rámov.
Zberateľské predmety pre účely DPH sú:
- poštové známky, kolky, odtlačky poštových pečiatok, obálky prvého dňa, poštovné ceniny a podobné výrobky opečiatkované alebo neopečiatkované, ale nemajúce výplatnú hodnotu v krajine určenia (kód 9704 00 00),
- zbierky a zberateľské predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej, paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (kód 9705 00 00).
Starožitnosti
Na účely uplatňovania osobitnej úpravy sa podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o DPH [nové okno] za starožitnosti považujú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov.
Použitý tovar
Použitým tovarom sa na účely uplatňovania osobitnej úpravy v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona o DPH [nové okno] rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.
Pojem „použitý tovar“ rozoberal Súdny dvor Európskej únie [nové okno] (ďalej len „SD EÚ“) vo viacerých svojich rozhodnutiach. Vo veci C-154/17 [nové okno] SIA „E LATS“ sa v bode 20 uvádza, že na to, aby sa tovar mohol považovať za použitý tovar, musí spĺňať viacero podmienok, a to:
- byť hmotným hnuteľným majetkom,
- byť vhodný na ďalšie použitie v danom stave, alebo po oprave,
- nesmie patriť do kategórie umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností ani vzácnych kovov alebo vzácnych kameňov.
Poznámka
Pri obchodovaní s drahými kameňmi a kovmi nie je možné použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane.
Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH [nové okno] - zdaňovanie “marže“ pri predaji vybraných druhov tovaru môže uplatniť platiteľ dane, obchodník, ktorý v rámci svojho podnikania kupuje v tuzemsku, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar za účelom ich ďalšieho predaja a koná:
- vo svojom mene na svoj účet alebo
- vo svojom mene na účet inej osoby, na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.
V prípade, ak obchodník predáva tovary podliehajúce osobitnej úprave vo svojom mene na účet inej osoby na základe komisionárskej alebo inej obdobnej zmluvy, v takomto prípade platí, že obchodník takéto tovary sám kúpil a ďalej sám predal. V prípade zdaniteľnej osoby musí ísť o obvykle vykonávanú činnosť (opätovný predaj takéhoto tovaru), z čoho vyplýva, že osobitná úprava sa nevzťahuje na kúpu a predaj náhodne kúpenej veci od osoby uvedenej v § 66 ods. 2 zákona o DPH. Navyše, aj keď ide o obvykle vykonávanú činnosť, táto činnosť nemusí byť nevyhnutne hlavnou činnosťou, ale popri hlavnej činnosti môže mať vedľajší charakter.
Príklad č. 1
- Platiteľ DPH - autobazár, kúpil od slovenského občana ojazdený osobný automobil v cene 10 000 eur, ktorý následne predal inému platiteľovi v cene 12 460 eur. Postupoval správne, ak pri predaji ojazdeného osobného automobilu použil osobitnú úpravu a odviedol DPH vo výške 460 eur len zo svojej marže?
Riešenie: Autobazár postupoval správne, keď pri predaji ojazdeného automobilu použil osobitnú úpravu zdaňovania. Ojazdený automobil spĺňa definíciu použitého tovaru – je to hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave resp. po oprave.
Príklad č. 2
Upozornenie:
V prípade, ak sa tuzemský platiteľ dane, ktorý je už registrovaný v osobitnej schéme One Stop Shop v zmysle § 68b zákona o DPH [nové okno] v tuzemsku, prípadne je registrovaný v osobitnej schéme One Stop Shop v inom členskom štáte, rozhodne v Slovenskej republike uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 66 zákona o DPH, nemôže ďalej pri dodaní tovarov špecifikovaných v ustanovení § 66 zákona o DPH využívať One Stop Shop úpravu a postupovať v zmysle § 14 ods. 2 zákona o DPH. Od prvého predaja tovaru spadajúceho pod osobitnú úpravu § 66 zákona o DPH aplikuje na predmetné tovary miesto dodania podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH.
Povinnosť uplatnenia osobitnej úpravy dane pre vybrané druhy tovaru pri ich predaji
Zákonom o DPH [nové okno] používaný pojem „povinný uplatňovať osobitnú úpravu“ znamená v aplikačnej praxi oprávnenie respektíve možnosť na použitie osobitnej úpravy. Uvedené vyplýva zo znenia § 66 ods. 11 zákona o DPH, v zmysle ktorého sa obchodník môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa § 66 ods. 1 zákona o DPH použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH. Za predpokladu, že sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol a daň voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu (§ 66 ods. 2 zákona o DPH), ak uvedené tovary boli dodané:
- zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH alebo ktorá nemá tento status podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, alebo nezdaniteľnou osobou,
- osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 zákona o DPH alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte (čl. 136 smernice Rady 2006/112/ES),
- iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy slovenského zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte (čl. 313 smernice Rady 2006/112/ES).
Obchodníkovi je daná možnosť rozhodnúť sa pre uplatňovanie osobitnej úpravy aj pri iných dodaniach (§ 66 ods. 5 zákona o DPH), ako je vymenované v § 66 ods. 2 zákona o DPH [nové okno], a to pri dodaní:
- umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol (v tých prípadoch sa kúpnou cenou podľa § 66 ods. 4 zákona o DPH rozumie všetko, čo tvorí základ dane pri dovoze tovaru, a daň vymeraná colným orgánom); v takomto prípade si daň vymeranú colným orgánom nemôže odpočítať,
- umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca; v takomto prípade si daň voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom alebo jeho právnym nástupcom nemôže odpočítať.
Ak sa obchodník pri dovezených umeleckých dielach, zberateľských predmetoch a starožitnostiach a pri umeleckých dielach dodaných ich autorom alebo jeho právnym nástupcom rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.
Príklad č. 3
- Obchodník s umeleckými predmetmi nakúpil v Iraku artefakty. Colný orgán vymeral obchodníkovi clo a daň z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru. Aký režim použije obchodník pri ich predaji?
Riešenie: Obchodník má možnosť pri predaji dovezených artefaktov podľa § 66 ods. 5 zákona o DPH [nové okno] sa rozhodnúť, či použije postup podľa osobitnej úpravy alebo použije bežný režim. V prípade, že sa rozhodne pre využitie osobitnej úpravy, nemá nárok na odpočítanie dane zaplatenej pri dovoze a pri jeho predaji uplatní daň z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou, ktorá je vrátane cla, dane a ostatných poplatkov zaplatená obchodníkom pri dovoze. Tento postup je povinný uplatňovať najmenej dva kalendárne roky. V prípade, že sa rozhodne použiť bežný režim pri dovoze artefaktu, má právo na odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu pri dovoze a pri jeho predaji je základom dane všetko, čo predstavuje protihodnotu prijatú od zákazníka zníženú o daň.
Možnosť predaja vybraných druhov tovaru v bežnom režime zdaňovania
Obchodník s vybranými druhmi tovarov pri ich predaji uplatní bežný režim dane v prípade, ak mu tento tovar bol dodaný:
- platiteľom dane z iného členského štátu v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES [nové okno] (obdoba § 43 zákona o DPH platného v SR),
- tuzemským platiteľom dane v bežnom režime, kde voči nemu pri predaji bola uplatnená k cene daň, na ktorú mal nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH [nové okno],
- osobou z tretieho štátu v režime jeho dovozu.
Príklad č. 4
- Platiteľ DPH - autobazár, kúpil od iného slovenského platiteľa ojazdený osobný automobil, ktorý mu za predaj vyhotovil faktúru na sumu 12 300 eur z toho základ dane 10 000 eur + 23 % DPH vo výške 2 300 eur. Autobazár automobil predal v cene 14 760 eur, s tým, že pri predaji použil osobitnú úpravu a odviedol daň vo výške 460 eur len zo svojej maže (14 760 eur – 12 300 eur = 2 460 eur, z toho základ dane 2 000 eur a 23 % DPH = 460 eur). Postupoval správne?
Riešenie: Autobazár nepostupoval správne. V tomto prípade pri predaji ojazdeného automobilu nemal použiť osobitnú úpravu zdaňovania, pretože automobil kúpil od iného platiteľa, ktorý k cene uplatnil DPH bežným spôsobom, ktorú si autobazár mohol pri splnení podmienok § 49 - § 51 zákona o DPH odpočítať. Autobazár mal z predajnej ceny 14 760 eur odviesť daň bežným spôsobom vo výške 2 760 eur.
Základ dane pri uplatňovaní osobitnej úpravy dane
Základ dane u obchodníka s vybranými druhmi tovarov, ktorý pri predaji uplatňuje osobitnú úpravu dane, je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň (§ 66 ods. 3 zákona o DPH).
Podstata uplatňovania osobitnej úpravy pri dodaní tovarov vymedzených v § 66 zákona o DPH [nové okno] je v tom, že základom dane pri predaji je len kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň, pričom obchodník nemá nárok na odpočítanie dane voči nemu uplatnenej, resp. dane pri dovoze tovarov.
Pod predajnou cenou
sa rozumie všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo tretej osoby vrátane dotácií, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav.
Pod kúpnou cenou
sa rozumie všetko, čo tvorí protihodnotu tak, ako je uvedená v prípade predajnej ceny, čo obchodník zaplatil alebo má zaplatiť svojmu dodávateľovi.
Na účely stanovenia základu dane je v zmysle § 66 ods. 4 písm. a) zákona o DPH predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav.
Podľa § 66 ods. 4 písm. b) zákona o DPH [nové okno] kúpnou cenou je všetko, čo tvorí protihodnotu vrátane súvisiacich položiek uvedených v § 66 ods. 4 písm. a) zákona o DPH, ktoré obchodník zaplatil alebo má zaplatiť dodávateľovi.
Poplatok za uzatvorenie nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ktorá priamo súvisí s dodaním tovaru podľa osobitnej úpravy, predstavuje súčasť predajnej ceny, to znamená že sa zahŕňa do základu dane pri osobitnom spôsobe zdaňovania a nepredstavuje samostatne poskytnutú službu.
Príklad č. 5
- Obchodník so starožitnosťami kúpi od súkromnej osoby obraz, ktorý má viac ako 100 rokov v hodnote 10 000 eur za účelom jeho ďalšieho predaja. Obchodník si stanoví predajnú cenu 12 000 eur. Ako vypočíta daň, ktorú je povinný odviesť z jeho predaja, ak uplatní osobitnú úpravu dane?
Riešenie: Základ dane tvorí rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou, t.j. 12 000 – 10 000 = 2 000. Vypočítaná daň sa rovná 373,99 eur, t. j. (2 000 : 123) x 23.
Vznik daňovej povinnosti pri predaji vybraných druhov tovaru obchodníkom
U obchodníka s vybranými druhmi tovarov, ktorý pri predaji uplatňuje osobitnú úpravu dane, vzniká daňová povinnosť:
- dňom dodania tovaru v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH [nové okno],
- dňom prijatia platby od zákazníka pred dodaním tovaru v súlade s § 19 ods. 4 zákona o DPH.
Ak platiteľ dane postupuje podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v zmysle ustanovenia § 66 zákona o DPH, pri prijatí platby od zákazníka vopred na nákup tovaru podliehajúceho osobitnej úprave, vzťahuje sa na prijatú platbu ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH a vzniká pri prijatí tejto platby daňová povinnosť. V zmysle § 72 ods. 1 zákona o DPH je obchodník povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je prijatá platba pred dodaním tovaru. Keďže pri predaji tovaru podľa osobitnej úpravy § 66 zákona o DPH na faktúre nesmie byť uvedená výška dane samostatne, ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o DPH sa v tomto prípade použije primerane.
Odpočítanie dane obchodníkom vybraných druhov tovaru pri ich nákupe
Rozhodujúcou skutočnosťou na možnosť odpočítania dane obchodníkom s vybranými druhmi tovarov pri ich nákupe (obstaraní), je postavenie dodávateľa a daňový režim, v akom predmetný tovar bol obchodníkovi dodaný a v akom režime ho bude predávať.
Odpočítanie dane pri uplatňovaní režimu osobitnej úpravy dane
Ak obchodník uplatní osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň:
- zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
- voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
Pri kúpe tovarov, ktoré podliehajú osobitnej úprave a sú určené na ďalší predaj v nezmenenom stave, ak obchodník postupuje pri ich predaji podľa osobitnej úpravy, nemá právo na odpočítanie dane.
Právo na odpočítanie dane má však obchodník z takých prijatých plnení, ktoré použije na účely svojho podnikania, ako napr. pri kúpe náhradných dielov, prijatých služieb za účelom opravy, ale aj z prevádzkových nákladov.
Príklad č. 6
- Platiteľ dane, ktorý sa zaoberá predajom nového nábytku, vykupuje aj starožitný nábytok a pri predaji tohto nábytku obchodníkovi so starožitnosťami postupuje podľa osobitnej úpravy. Niekedy je potrebné tento starožitný nábytok nalakovať, prípadne opraviť. V prípade predaja starožitného nábytku, vykúpeného od občana, nevzniká nárok na odpočítanie dane. Avšak platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane uplatnenej za služby lakovania, prípadne pri nákupe náhradných dielov alebo za opravu pokazenej časti nábytku. Pri predaji starožitného nábytku uplatní platiteľ dane daň podľa osobitnej úpravy z kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou, zníženého o daň, starožitného nábytku.
Odpočítanie dane pri uplatňovaní bežného režimu dane
Ak sa obchodník rozhodne (podľa § 66 ods. 11 zákona o DPH) použiť bežný režim dane pri dodaní tovaru, ktorý podlieha osobitnej úprave (uplatní daň zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH), môže obchodník odpočítať daň:
- zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
- voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
Ak obchodník využije bežný režim uplatňovania dane, môže primerane odpočítať daň v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH [nové okno]. Podľa ustanovenia § 66 ods. 11 zákona o DPH v prípade, ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka. Platiteľ dane pri kúpe tovarov podliehajúcich osobitnej úprave, ak tieto boli nakúpené od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane stanovenému podľa osobitnej úpravy.
Príklad č. 7
- Platiteľ dane pán Líška v postavení „obchodníka“ kúpil od súkromnej osoby starožitný nábytok v hodnote 4000 eur za účelom ďalšieho predaja. Nábytok mal viac ako 100 rokov a platiteľ dane sa rozhodol predať ho inému obchodníkovi so starožitnosťami. V danom prípade sa pán Líška môže rozhodnúť, či uvedený tovar predá:
- s uplatnením osobitnej úpravy (§ 66 zákona o DPH) a stanoví základ dane rozdielom medzi predajnou cenou a kúpnou cenou, t. j. 6000 – 4000 = 2000. Marža 2000 eur je už s DPH, keďže je platiteľom dane. Daň sa vypočítaná spätne, t. j. (2 000 : 123) x 23 a bude predstavovať 373,98 eur. Takže starožitný nábytok predá za cenu 6000 eur. V tomto prípade kupujúci obchodník nemá nárok na odpočítanie dane 373,98 eur,
alebo
- v bežnom režime, t. j. ak sa pán Líška rozhodne, že kúpnu cenu 4000 eur navýši o 2000 eur, potom uplatní daň zo sumy 6000 eur (základ dane je 6000 eur, daň je + 1380 eur) a predajná cena bude 7380 eur. Kupujúci obchodník má právo odpočítať daň 1 380 eur, ak pri ďalšom predaji tohto tovaru uplatní bežný režim zdanenia.
Osobitné povinnosti obchodníka s vybranými druhmi tovaru
Vedenie záznamov
Obchodník s vybranými druhmi tovaru je povinný na účely určenia základu dane viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov, pri ktorých uplatňuje osobitnú úpravu, pričom, ak dodáva tovary aj podľa bežného režimu, je povinný viesť aj oddelenú evidenciu o dodaní tovarov podľa bežného režimu.
Obchodník s ojazdenými autami okrem týchto záznamov je povinný viesť záznamy o kúpených pozemných motorových vozidlách z iného členského štátu na účely ďalšieho predaja - § 70 ods. 6 zákona o DPH [nové okno], ktoré je povinný doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania, za zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpil vozidlo.
Náležitosti faktúry
Obchodník, uskutočňujúci dodanie tovaru podľa osobitnej úpravy, je povinný vystaviť pre kupujúceho, ak je zdaniteľnou osobou alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, doklad, ktorý spĺňa náležitosti faktúry v zmysle ustanovenia § 74 zákona o DPH [nové okno].
Z dôvodu, že obchodník s vybranými druhmi tovaru pri uplatnení osobitnej úpravy odvádza daň len zo svojej obchodnej marže, ktorú tvorí kladný rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou, nesmie túto daň samostatne uvádzať na faktúre, avšak je povinný okrem ostatných povinných náležitostí uviesť slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar" alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti" alebo „úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom uplatní osobitnú úpravu.
Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podliehajúcemu osobitnej úprave uviesť samostatne sumu dane. Pri vystavovaní faktúry sa primerane použije ustanovenie § 71 až § 76 zákona o DPH.
Uvádzanie údajov v daňovom priznaní
Platiteľ, ktorý používa osobitnú úpravu uplatňovania dane, uvádza v riadku č. 3 len hodnotu, ktorá tvorí základ dane. Základom dane je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. V riadku č. 4 uvádza daň, vypočítanú „spätne" zo základu dane.
Uvádzanie údajov v kontrolnom výkaze
V prípade, ak slovenský platiteľ dane aplikuje pri predaji tovaru voči zdaniteľnej osobe a právnickej nezdaniteľnej osobe osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH [nové okno], kedy nie je oprávnený na faktúre o predaji tovaru uviesť samostatne sumu dane, uvedie v kontrolnom výkaze údaj „0“ v oddiele A.1. v stĺpci „Suma dane v eurách“, prípadne pri opravnej faktúre v C.1. v stĺpci „Rozdiel sumy dane v eurách“. V prípade, ak ide o predaj tovaru občanovi prostredníctvom e-kasy (keď vzniká povinnosť evidencie tržieb cez ekasu) ako aj súvisiace prípady opravy základu dane sa uvádzajú v oddiele D.1. Údaje o predaji tovaru občanovi mimo e-kasy (keď nemá povinnosť evidencie tržieb cez ekasu) ako aj súvisiace opravy základu dane (napr. v prípade zníženia ceny) sa uvádzajú v oddiele D.2: (Pri uvádzaní údajov do kontrolného výkazu sa v týchto prípadoch vychádza zo záznamov vedených podľa § 66 ods. 9 zákona o DPH).
One Stop Shop (OSS) - osobitná úprava podľa § 68b zákona o DPH
Osobitná úprava One Stop Shop (ďalej iba OSS) zabezpečuje rovnaké posudzovanie a postup u každého členského štátu EÚ v oblasti cezhraničného predaja tovaru a poskytovania služieb, najmä osobám, ktoré nepodliehajú DPH, pretože:
- je stanovená rovnaká hodnota pre každý členský štát pre dodaný tovar na diaľku (pri ktorom dodávateľovi vzniká povinnosť zaregistrovať na účely DPH, podávať daňové priznania a platiť daň v každom členskom štáte odberateľa) na 10 000 eur, a ktorá je kumulatívna pre všetky dodávky do iných členských štátov (t.j. hodnota dodaného tovaru sa neposudzuje samostatne pre každý členský štát) v aktuálnom kalendárnom roku a tiež musí byť dodržaná aj v predchádzajúcom kalendárnom roku;
- rovnaký režim sa vzťahuje nie len na samotných dodávateľov tovaru na diaľku, ale aj na dodávateľov tovaru, keď nedodávajú vlastný tovar, t. j. o prevádzkovateľov elektronického rozhrania, ktorí uľahčujú dodávanie tovaru na diaľku ich dodávateľom, najmä dodávateľom, ktorí nie sú usadení na území EÚ;
- je odstránená neochota alebo výška obratu jednotlivých členských štátov pre registráciu zahraničného poskytovateľa služieb, pri ktorých miesto dodania je určené § 16 ods. 1 až 14 zákona o DPH [nové okno] v členskom štáte príjemcu plnenia - nezdaniteľnej osoby.
Príklad č. 1:
- Dodávateľ tovaru na diaľku
Podnikateľ v Ružomberku začal podnikať a vyrába prírodnú kozmetiku – mydlá, šampóny, saponáty a pod. Výrobky predáva cez internet. Do konca mája 2024 má dodávky pre občanov nasledovné: do Rakúska dodal výrobky za 9 000 eur, do Čiech za 1 000 eur a do Poľska za 5 000 eur. Ani v jednom štáte neprekročil limit 10 000 eur určený členským štátom. Vyhne sa registrácii v uvedených štátoch, ak neprekročí hodnotu dodaní 10 000 eur v každom členskom štáte?
Riešenie: Nie. Keďže súčet hodnoty dodaných tovarov do Čiech, Rakúska a Poľska podnikateľ dosiahol už v máji 2024 hodnotu 15 000 eur, t.j. presiahol sumu 10 000 eur v kalendárnom roku, výrobcovi vzniká povinnosť registrácie v ČR, aj v Rakúsku a aj v Poľsku.
Avšak podnikateľ sa môže vyhnúť registrácii v iných členských štátoch a to tak, že bude uplatňovať na takéto dodania osobitnú úpravu dane OSS (zaregistruje sa pre OSS v tuzemsku).
Koho sa týka osobitná úprava dane OSS
Osobitná úprava dane OSS má dve schémy:
- schému pre Úniu, ktorú budú môcť využívať:
- poskytovatelia služieb usadení v EÚ, ktorí poskytujú služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania určeným § 16 zákona o DPH [nové okno] v členskom štáte, v ktorom poskytovateľ nie je usadený,
- dodávatelia tovaru na diaľku, ktorí dodávajú tovar zákazníkom neidentifikovaným k DPH, do členských štátov, v ktorom dodávatelia nie sú usadení,
- prevádzkovatelia elektronického rozhrania, ktorí síce nie sú priamymi dodávateľmi tovaru, ale vo svojej podstate uľahčujú dodávanie tovaru na diaľku pôvodným dodávateľom, a z tohto dôvodu sa považujú za dodávateľov tovaru na diaľku, ak pôvodný dodávateľ nie je usadený v EÚ (pozri príklad č. 5).
- schému mimo Úniu, ktorá sa vzťahuje výlučne na poskytovateľov služieb usadených mimo EÚ, ktorí poskytujú služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania určeným § 16 zákona o DPH na území EÚ.
Výhody používateľov OSS:
- registrácia k osobitnej úprave dane OSS je uskutočnená elektronicky v jednom členskom štáte (tzv. “členský štát identifikácie“),
- podanie jedného elektronického daňového priznania, v ktorom sa prizná daň z dodaných tovarov a poskytnutých služieb, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava dane OSS, za príslušné zdaňovacie obdobie v členení podľa jednotlivých členských štátov (tzv. “členských štátov spotreby“) a uskutočnenie jednej platby dane,
- spolupráca s daňovou správou členského štátu identifikácie v jednom jazyku, aj keď dodávky tovarov a služieb sa realizujú pre zákazníkov z iných štátov EÚ.
Vyššie uvedené znamená, že osobitná úprava dane OSS uvedeným subjektom (bez ohľadu, na to, či už sú alebo nie sú pre účely DPH registrovaní podľa § 4, § 4b, § 7 alebo § 7a zákona o DPH), umožní vyhnúť sa registrácii v každom členskom štáte spotreby (zákazníka), do ktorého dodávajú tovar na diaľku osobám neidentifikovaným pre DPH alebo poskytujú služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania podľa § 16 zákona o DPH [nové okno] v členskom štáte, v ktorom poskytovatelia nie sú usadení ako aj povinnosti podať daňové priznanie a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby podľa národnej legislatívy členského štátu spotreby (zákazníka).
Využívanie osobitnej úpravy dane OSS nie je povinné ale dobrovoľné, avšak, ak si ju poskytovateľ služby, dodávateľ tovaru na diaľku alebo osoba považovaná za dodávateľa tovaru na diaľku zvolí, je povinný uplatňovať ju na všetky služby a dodávky tovaru, na ktoré sa OSS vzťahuje.
Príklad č. 2
- Dodávka služieb na území iného členského štátu
Slovenská spoločnosť prijala objednávku od občanov na opravu strechy rodinného domu na území Rakúska a aj na území Maďarska. Musí sa slovenská spoločnosť registrovať v týchto členských štátoch?
Riešenie: Keďže v danom prípade je miesto dodania opravy strechy podľa § 16 ods.1 zákona o DPH v Rakúsku a v Maďarsku, pričom slovenská spoločnosť nie je v týchto štátoch usadená a odberateľmi sú nezdaniteľné osoby, má slovenská spoločnosť dve možnosti:
- zaregistruje sa k osobitnej úprave dane OSS na Slovensku a podá jedno daňové priznanie k OSS, v ktorom prizná (uvedie) uplatnenú DPH s rakúskou sadzbou dane na zákazku v Rakúsku a s maďarskou sadzbou dane na zákazku v Maďarsku, a jednou sumou zaplatí svojmu daňovému úradu obe daňové povinnosti alebo
- splní si svoje daňové povinnosti individuálne v daných členských štátoch – registrácia, priznanie a platenie dane v Rakúsku a v Maďarsku v súlade s ich národnou legislatívou.
Príklad č. 3
- Dodávka tovarov na diaľku do iných členských štátov
Som obchodník a začal som predávať tovar tak, že ho zasielam poštou odberateľom - neidentifikovaným pre DPH do Čiech, Poľska a Maďarska. Kontrolujem si limit hodnoty dodaného tovaru, aby som sa nemusel registrovať pre účely DPH v zahraničí. Čo sa pre mňa zmení, ak dosiahnem v kalendárnom roku hodnotu dodaní do týchto členských štátov 10 000 eur?
Riešenie: Slovenský obchodník, ktorý zasiela tovar zo Slovenska odberateľom neidentifikovaným pre DPH do Čiech, Poľska a Maďarska, keď dosiahne celkovú hodnotu dodaní 10 000 eur v kalendárnom roku, v ktorom začal podnikať, môže sa rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane OSS na Slovensku (registruje sa pre OSS). Následne bude podávať jedno daňové priznanie v rámci tejto osobitnej úpravy za kalendárny štvrťrok, v ktorom prizná (uvedie) uplatnenú DPH s českou, poľskou a maďarskou sadzbou dane za dodaný tovar podľa členských štátov odberateľov a jednou sumou zaplatí svojmu daňovému úradu daň, patriacu členským štátom odberateľov.
Ak sa nerozhodne pre uplatnenie OSS, potom sa bude musieť registrovať a plniť svoje daňové povinnosti individuálne v Českej republike, v Poľsku a v Maďarsku v súlade s ich národnou legislatívou.
Príklad č. 4
- Dodávka tovaru a služieb
Slovenská spoločnosť podniká v oblasti odstraňovania vlhkosti základov rodinných domov. Spoločnosť poskytuje niektorým zákazníkom iba poradenské služby a niektorým zákazníkom dodáva tovar, ktorý zákazníci použijú na odstránenie vlhkosti. Zákazníci sú občania z Čiech. Môže spoločnosť vykazovať v rámci OSS len dodanie tovaru, ktorý zasiela občanom do Čiech alebo aj poradenské služby týmto občanom?
Riešenie: Osobitná úprava OSS sa vzťahuje na dodanie tovaru na diaľku, t. j. na dodanie tovaru, ktorý dodáva slovenská spoločnosť zo Slovenska do Čiech občanom, ale aj na poskytovanie poradenských služieb českým občanom. Slovenská spoločnosť, ktorá sa zaregistruje k osobitnej úprave dane OSS na Slovensku, v podanom daňovom priznaní za OSS uvedie DPH s českou sadzbou dane spolu aj za dodaný tovar na diaľku a aj za poskytnuté služby českým občanom.
Príklad č. 5
- Prevádzkovateľ web-stránky považovaný za dodávateľa tovaru na diaľku
Prostredníctvom mojej web-stránky pomáham americkým obchodníkom v predaji ich tovaru zo skladu na Slovensku odberateľom v rámci celej EÚ. Som v zmysle pravidiel EÚ považovaný za osobu uľahčujúcu dodanie tovaru na diaľku, resp. sa považujem za dodávateľa tovaru na diaľku?
Riešenie: Ak tuzemský prevádzkovateľ web-stránky - elektronického rozhrania, prostredníctvom ktorého nielen inzeruje predávaný tovar a prijíma objednávky, ale aj potvrdzuje prijatie tejto objednávky (to nahrádza kúpno-predajnú zmluvu), ponúka a spracováva viaceré spôsoby platenia za objednaný tovar, potvrdzuje zaplatenie tovaru, poskytuje zákaznícke služby, ako sú pomoc s vrátením tovaru, resp. jeho výmenou, možnosť výberu prepravy a doručenia tovaru, môže poskytnúť zľavu prostredníctvom zákazníckeho vernostného programu, dáva pokyn do skladu na jeho zaslanie odberateľovi, potom je tento tuzemský prevádzkovateľ považovaný za osobu uľahčujúcu dodanie tovaru, resp. za dodávateľa tovaru na diaľku.
Príklad č. 6
- Prevádzkovateľ webstránky, ktorý sa nepovažuje za dodávateľa tovaru na diaľku
Slovenský podnikateľ na web-stránke inzeruje tovar a zákazníci, ktorí prejavia záujem o konkrétny tovar, sú presmerovaní na webstránky dodávateľov tovaru. Je tento podnikateľ považovaný za osobu uľahčujúcu dodanie tovaru na diaľku?
Riešenie: Nie. Prevádzkovateľ webstránky nie je považovaný za osobu uľahčujúcu dodanie tovaru, pretože poskytuje len inzerciu tovaru, t. j. poskytuje službu predajcom tovaru a inak neovplyvňuje a nezasahuje do dodania tak, ako je uvedené v príklade č. 5.
Dodávky spadajúce pod osobitnú úpravu dane OSS
Osobitná úprava dane OSS sa vzťahuje:
- na predaj tovaru na diaľku - tzv. “on-line predaj“ alebo “internetový predaj“ tovaru, ktorý je dodávaný zákazníkom, ktorí nie sú identifikovaní pre DPH, a to v rámci členských štátov EÚ – z jedného členského štátu do iných členských štátov, ak dodávateľ nie je usadený v členskom štáte odberateľa;
- na predaj tovaru prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok (ďalej len “elektronické rozhranie“), ktorý je dodávaný zákazníkom, ktorí nie sú identifikovaní k DPH, a to v rámci členských štátov EÚ – z jedného členského štátu do iných členských štátov a aj v rámci len jedného členského štátu, ak dodávateľom je osoba neusadená na území EÚ;
- na poskytovania služieb, ktoré majú miesto dodania určené § 16 zákona o DPH [nové okno] v EÚ, nezdaniteľným osobám z členských štátov, v ktorých poskytovateľ nie je usadený.
Poznámka
Vymedzenie služieb, ktoré patria do § 16 zákona o DPH nájdete v článku Miesto dodania.
Osobitná úprava dane OSS sa nevzťahuje:
- na predaj tovaru na diaľku, ktorý je zákazníkovi z členského štátu EÚ zaslaný priamo z tretích krajín (z územia mimo EÚ). Na takéto dodania sa bude vzťahovať iná osobitná úprava dane – Import One Stop Shop (IOSS) za predpokladu, že zásielka pre zákazníka nepresiahne hodnotu 150 eur,
- na predaj tovaru osobám identifikovaným k DPH,
- na predaj tovaru, pri ktorom sa používa iná osobitná úprava dane, napr. predaj použitého tovaru, pri ktorom sa uplatňuje § 66 zákona o DPH [nové okno] – tzv. zdaňovanie “prirážky“ alebo “marže“,
- na predaj nového dopravného prostriedku (motorové vozidlo, plavidlo a lietadlo),
- na predaj tovaru s jeho inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet,
- na služby dodávané zdaniteľným osobám a nezdaniteľným osobám, pri ktorých miesto dodania je v členskom štáte usadenia poskytovateľa, alebo miesto dodania je určené podľa § 15 zákona o DPH.
Poznámka
Viac informácií k predaju použitého tovaru nájdete v časti “Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare“ a k predaju nového dopravného prostriedku nájdete v téme “Kúpa a predaj nového dopravného prostriedku z/do iného členského štátu“, ktoré sú zverejnené v tejto sekcii.
Príklad č. 7
- Podmienky, pri ktorých sa na rovnakú službu OSS vzťahuje aj nevzťahuje
Sme slovenská s. r. o. a zaoberáme sa opravou chalúp, pričom niektoré z nich sú na slovenskom území a iné sú na českom území. Nie je nám jasné, či môžeme uplatňovať OSS, ak chalupa je v Česku, ale zákazník je občan Slovenska a opačne?
Riešenie: V prípade opravy chalupy na území Slovenska, bez ohľadu na to, či zákazníkom je slovenský alebo zahraničný občan, miesto dodania podľa § 16 ods.1 zákona o DPH [nové okno] je na Slovensku. Keďže dodávateľ je osoba usadená na Slovensku, t.j. v tom istom členskom štáte, kde je aj miesto dodania, na takéto poskytnutie služby sa nemôže uplatňovať osobitná úprava dane OSS.
V prípade opravy chalupy na českom území, bez ohľadu na to, či zákazníkom je slovenský alebo zahraničný občan, miesto dodania je v Česku, a keďže slovenský dodávateľ nie je usadený v členskom štáte, kde je miesto dodania, môže využiť na takéto poskytnutie služby osobitnú úpravu dane OSS.
Príklad č. 8
- Podmienky, pri ktorých sa na dodanie tovaru OSS vzťahuje aj nevzťahuje
Som platiteľom DPH a predávam športové odevy cez moju webovú stránku, pričom tovar zasielam nielen slovenským odberateľom, ale aj odberateľom z Maďarska, Česka a Poľska. Keď sa zaregistrujem pre OSS, môžem uplatňovať OSS na všetky moje dodávky?
Riešenie: Nie. Ak slovenský platiteľ dodá tovar slovenskému odberateľovi, t.j. v rámci jedného členského štátu, nemôže na dodanie uplatňovať osobitnú úpravu dane OSS.
V prípade dodania tovaru odberateľom z Maďarska, Rakúska, Česka a Poľska, ktorí nie sú identifikovaní k DPH (za predpokladu, že tovar je slovenským platiteľom DPH zasielaný alebo prepravovaný z tuzemska na územie členských štátov odberateľov) je miesto dodania v iných členských štátoch, ako je tuzemsko. Keďže tuzemský platiteľ nie je usadený v členskom štáte odberateľa, môže na dodanie uplatňovať osobitnú úpravu dane OSS.
Príklad č. 9
- Podmienky, pri ktorých sa na dodanie “cudzieho“ tovaru úprava OSS vzťahuje aj nevzťahuje
Nie som registrovaný pre DPH podľa § 4 zákona o DPH [nové okno] a prevádzkujem portál - elektronické trhovisko, pomocou ktorého predávam tovar čínskych obchodníkov, pričom tovar sa nachádza už v sklade na Slovensku. Nie som vlastníkom tovaru. Tovar je dodávaný slovenským občanom a aj občanom v rámci EÚ. Aj keď predávam tovar, ktorý mi nepatrí, dozvedel som sa, že mám povinnosť na tieto dodania uplatňovať DPH, aj keď nie som platiteľom DPH. Je to pravda?
Riešenie: Áno. Ak tuzemský prevádzkovateľ elektronického rozhrania, ktorý je osobou uľahčujúcou dodanie tovaru, resp. je považovaný za dodávateľa, dodáva tovar, patriaci pôvodným dodávateľom neusadeným na území EÚ, zo skladu na území EÚ odberateľom z členských štátov EÚ, ktorí nie sú identifikovaní k DPH, potom aj keď nie je platiteľom DPH (registrovaným podľa § 4 zákona o DPH), má povinnosť pri dodaní tovaru odberateľom z iných členských štátov, ako aj slovenským odberateľom uplatňovať sadzbu dane a daň členského štátu, do ktorého sa bude tovar odosielať alebo prepravovať alebo v ktorom je dodaný. Keďže na tento prípad sa osobitná úpravu dane OSS vzťahuje, bude výhodné ju využiť.
Ak by pôvodní dodávatelia tovaru boli osobami usadenými v EÚ, uvedené neplatí a OSS by sa nevzťahovalo na prevádzkovateľa elektronického rozhrania.
Príklad č. 10
- Dodávka tovaru a služieb
Slovenská spoločnosť prenajala auto na 6 mesiacov českému občanovi. Zároveň slovenská spoločnosť dodáva tovar, ktorý po objednaní cez webovú stránku zasiela občanom do Maďarska, Česka a Poľska. Môže použiť OSS na poskytnutú službu a aj na dodávky tovaru?
Riešenie: Áno. Slovenská spoločnosť pri poskytovaní služby aj pri dodaní tovaru na diaľku (v jednej osobe) môže uplatňovať osobitnú úpravu dane OSS.
Príklad č. 11
- Predaj použitého tovaru na diaľku
Som živnostník, platiteľ DPH, a zaoberám sa predajom použitých mobilných telefónov. Pri predaji používam osobitný režim zdanenia použitého tovaru (podľa § 66 zákona o DPH). Prijal som objednávku od občanov z Rakúska a Maďarska. Môžem sa z dôvodu týchto dodávok zaregistrovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane OSS?
Riešenie: Nie. Ak slovenský živnostník – platiteľ dane, predáva tovar, pri ktorom uplatňuje zdaňovanie prirážky podľa § 66 zákona o DPH [nové okno], občanom z iných členských štátov, nemôže na dodanie uplatňovať osobitnú úpravu dane OSS (napriek tomu, že použité mobilné telefóny budú ním prepravené do iných členských štátov).
Príklad č. 12
- Predaj tovaru spolu s jeho montážou
Som živnostník, platiteľ DPH, a zaoberám sa predajom a montážou starých nepoškodených okien. Prijal som objednávku od občanov z Rumunska, aby som im do Rumunska dodal staré nepoškodené okná a osadil ich. Môžem sa z dôvodu tejto dodávky zaregistrovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane OSS?
Riešenie: Nie. Na predaj tovaru s jeho inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet sa uplatňovanie osobitnej úpravy dane OSS nevzťahuje.
Príklad č. 13
- Predaj nového dopravného prostriedku
Platiteľ DPH predáva nové auto občanovi z Maďarska. Vzťahuje sa úprava OSS aj na predaj nového dopravného prostriedku?
Riešenie: Nie. Ak slovenský predajca áut predá nový dopravný prostriedok občanovi z Maďarska, napriek tomu, že auto bude evidované v Maďarsku, na toto dodanie sa osobitná úprava OSS nevzťahuje.
Ako funguje osobitná úprava dane OSS
Registrácia pre OSS
Tuzemský poskytovateľ služieb, tuzemský dodávateľ tovaru na diaľku a tuzemský prevádzkovateľ elektronického rozhrania (ďalej len „daňový subjekt“), ktorí sa rozhodli pre uplatňovanie úpravy OSS, môžu sa registrovať k osobitnej úprave dane OSS iba v tuzemsku. Nemajú možnosť vybrať si iný členský štát identifikácie, ako ten členský štát, v ktorom sú usadení. To znamená, že keď má daňový subjekt sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko na Slovensku, jeho členským štátom identifikácie pri registrácii k osobitnej úprave dane OSS je Slovensko.
Ak sa daňový subjekt rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane OSS, prihlási sa na portáli finančnej správy (www.financnasprava.sk) do svojej Osobnej internetovej zóny [nové okno] (cez ID a heslo alebo prostredníctvom eID alebo KEP-om), kde v časti Katalóg formulárov/Správa daní/Daň z pridanej hodnoty vyhľadá, vyplní a podá (odošle elektronicky) elektronický formulár “Žiadosť o registráciu pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre Úniu, oznámenie zmeny údajov“, označený skratkou REGOSS_EU.
Poznámka
Podrobný (obrázkovo-popisný) postup pri registrácii, vypĺňaní žiadosti o registráciu k osobitnej úprave OSS, nájdete v používateľskej príručke Registrácia a prihlásenie používateľa OSS [.pdf; 1,09 MB; nové okno].
Daňový úrad posúdi žiadosť o registráciu k OSS a výsledok oznámi žiadateľovi elektronickým spôsobom, na emailovú adresu uvedenú v registračnom formulári.
V prípade, že daňový úrad používanie osobitnej úpravy OSS povolí, zašle spolu s oznámením aj identifikačné číslo pre účely OSS, avšak, len tým, ktorí ešte nemali pred registráciou pre OSS pridelené identifikačné číslo pre DPH podľa § 4, § 4b, § 7 alebo § 7a zákona o DPH [nové okno]. Ak by daňový úrad nevyhovel žiadosti o registráciu pre OSS, žiadateľ nemá možnosť podať odvolanie.
Príklad č. 14
- Účinnosť registrácie
Som obchodník a predávam tovar, ktorý zasielam občanom do Čiech a Maďarska. Ak sa rozhodnem pre využívanie OSS a podám registráciu 01.04.2025, môžem OSS využívať od 01.05.2025?
Riešenie: Nie. Ak obchodník podá žiadosť o registráciu k OSS dňa 01.04.2025, uplatniť OSS môže až od 01.07.2025.
Príklad č. 15
- Členský štát registrácie (identifikácie)
Som slovenský platiteľ DPH a predávam hračky, pričom hračky zasielam nielen zo slovenského skladu, ale aj zo skladu na území Poľska, a to slovenským, maďarským, českým a poľským občanom. Mám podať žiadosť o registráciu k OSS na Slovensku a aj v Poľsku?
Riešenie: Nie. Keďže slovenský platiteľ je usadený v tuzemsku, jeho členským štátom identifikácie, a teda registrácie k osobitnej úprave dane OSS, je Slovensko. Aj keď má sklad na území Poľska, z ktorého dodáva tovar občanom v rámci EÚ, nemôže si zvoliť Poľsko ako štát identifikácie, nemusí sa registrovať pre OSS aj na území Poľska
Zrušenie registrácie pre OSS
Daňový úrad zruší registráciu pre OSS:
- na základe žiadosti o zrušenie registrácie od daňového subjektu, ktorý sa rozhodol neuplatňovať OSS. Elektronický formulár “Žiadosť o zrušenie povolenia uplatňovať osobitnú úpravu pre Úniu, oznámenie“ (označený skratkou REXOSS_EU), ktorý slúži na tento účel, je k dispozícii po prihlásení sa (cez ID a heslo alebo prostredníctvom eID alebo KEP-om) na portáli finančnej správy v Osobnej internetovej zóny [nové okno] v časti Katalóg formulárov/Správa daní/Daň z pridanej hodnoty),
- na základe predpokladu, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť, na ktorú sa vzťahuje OSS,
- ak daňový subjekt nespĺňa podmienky na uplatňovanie OSS v členskom štáte identifikácie, napr. zmenou sídla,
- ak daňový subjekt opakovane porušuje podmienky na uplatňovanie OSS, napr. nepodáva daňové priznania k OSS.
Podávanie daňových priznaní pre OSS
Zdaňovacie obdobie
Keďže zdaňovacie obdobie je kalendárny štvrťrok, daňové priznanie k OSS sa podáva vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktoré sa podáva, a to aj vtedy, keď nebol dodaný tovar na diaľku alebo nebola dodaná služba, na ktorú sa vzťahuje OSS. Ak lehota na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, lehota sa zachováva a neposúva sa na najbližší pracovný deň.
Príklad č. 16
- Lehota na podanie daňového priznania
Som tuzemský platiteľ DPH, ktorý mesačne podáva daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz a súhrnný výkaz, a to vždy do 25-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení kalendárneho mesiaca. Ak som sa zaregistroval pre uplatňovanie osobitnej úpravy OSS, budem podávať aj daňové priznanie k OSS v rovnakej lehote?
Riešenie: Nie. Keďže zdaňovacie obdobie pre OSS je kalendárny štvrťrok, daňové priznanie k OSS sa podáva vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka.
Príklad č. 17
- Lehota na podanie daňového priznania, keď je to deň víkendu, sviatku
Som slovenský podnikateľ, ktorý sa zaregistroval pre uplatňovanie osobitnej úpravy OSS. Daňové priznanie k OSS sa podáva vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktoré sa podáva. Ak lehota na podanie daňového priznania k OSS pripadne na víkend alebo sviatok, posúva sa na najbližší pracovný deň?
Riešenie: Nie. Lehota sa neposúva na najbližší pracovný deň. Daňové priznanie k OSS je potrebné podať v deň lehoty na podanie.
Daňové priznanie
Daňové priznanie k OSS obsahuje:
- celkovú hodnotu tovarov a služieb bez dane dodaných v zdaňovacom období,
- sadzbu dane a výšku dane pre každú sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby (zákazníka),
- a celkovú výšku splatnej dane, pričom obsahuje aj dodania tovaru alebo služieb, pri ktorých služba sa poskytuje alebo tovar sa odosiela alebo prepravuje z iných členských štátov, ako je dodávateľ usadený a identifikovaný pre OSS.
Správca dane v členskom štáte identifikácie zašle údaje z podaného daňového priznania k OSS jednotlivým členským štátom spotreby.
Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách a ak sa úhrada za dodané tovary a služby uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou [nové okno] alebo Národnou bankou Slovenska [nové okno] platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.
Poznámka
Ak tuzemská osoba poskytuje službu alebo dodáva tovar z prevádzkarne v inom členskom štáte, v daňovom priznaní uvádza aj identifikačné číslo pre daň tejto prevádzkarne.
Príklad č. 18
- Údaje o dodaných tovarov v daňovom priznaní
Som platiteľ DPH a dodal som zo Slovenska vetrovky a detskú sedačku do auta zákazníkom (občanom) do Českej Republiky, zimné bundy zákazníkom (občanom) do Nemecka a opravil som fasádu (odstránenie poškodenej a doplnenie chýbajúcej omietky, maľovanie) na rodinnom dome českého občana na území Českej republiky. Ako sa tieto dodania uvádzajú v OSS daňovom priznaní?
Riešenie: Dodanie tovaru z územia Slovenska a poskytnuté služby, ktoré majú miesto dodania podľa § 16 ods.1 zákona o DPH [nové okno] na území iného členského štátu, tuzemský platiteľ dane uvádza v OSS daňovom priznaní v časti "2 a, b - Dodania uskutočnené z členského štátu identifikácie", a to tak, že z ponuky vyberie (označí) a potvrdí sa: Členský štát spotreby, Typ dodania, Typ sadzby DPH a Sadzba DPH, a ak hodnota sadzby nie je v ponuke, označí a potvrdí sa ponuka "Iná" a vyplní sa riadok "Sadzba DPH - Iná" a vyplnia sa hodnoty Základ dane (v eurách) a Suma DPH (v eurách) pre členský štát spotreby, pričom samostatne (v novom liste) sa uvádza Základ dane a Suma DPH za tovary a služby, ako aj za tovary/služby, ktoré majú rozdielne sadzby dane, v rámci toho istého členského štátu spotreby.
Príklad č. 19
- Údaje o dodaných tovarov v daňovom priznaní k OSS
Som slovenským platiteľom DPH a predávam športové odevy cez moju webovú stránku. Zo skladu na území Slovenska zasielam objednaný tovar slovenským, maďarským a českým občanom. Z tohto dôvodu som sa zaregistroval k OSS. Plánujem zasielať tovar občanom z iných členských štátov aj zo skladu na území Rakúska. Mám sa zaregistrovať k OSS v Rakúsku a vykazovať dodania z rakúskeho skladu v daňovom priznaní v Rakúsku?
Riešenie: Nie. Ak slovenský platiteľ zasiela tovar zo skladu na území Rakúska, tieto dodávky vykazuje v daňovom priznaní k OSS v členskom štáte identifikácie, t. j. v slovenskom daňovom priznaní k OSS, vrátane dodania tovaru slovenskému občanovi zaslaného z rakúskeho skladu, v časti "2 c, d - Dodania uskutočnené zo stálych prevádzkarní v ostatných členských štátoch alebo dodanie tovarov odoslaných alebo prepravených z iných krajín", a to tak, že sa vyplní:
IČ DPH, ak mu bolo pridelené v inom členskom štáte, inak pole zostáva prázdne, alebo Daňové identifikačné číslo, ak nebolo pridelené IČ DPH ale DIČ bolo pridelené v inom členskom štáte. Ak bolo pridelené IČ DPH a aj DIČ, potom vyplní sa len pole IČ DPH a pole DIČ zostáva prázdne. Ak nebolo pridelené ani IČ DPH a ani DIČ členským štátom, na území ktorého má sklad, tak sa vyplní Kód krajiny členského štátu, a Členský štát spotreby, Typ dodania, Typ sadzby DPH a Sadzba DPH, Základ dane (v eurách) a Suma DPH (v eurách) pre členský štát spotreby.
Dodania tovaru zo slovenského skladu vykazuje v tom istom daňovom priznaní k OSS okrem dodania tovaru zo slovenského skladu slovenským občanom, ktoré vykazuje v klasickom daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze.
Príklad č. 20
- Údaje o dodaných tovarov v daňovom priznaní
Sme slovenská spoločnosť, ktorá využíva výhody OSS. Tovar zákazníkom zasielame zo skladu na území Slovenska a aj zo skladu na území Čiech. Požiadali sme nášho českého dodávateľa, aby tovar nedodal do nášho skladu v Čechách, ale zaslal ho rovno nášmu zákazníkovi do Poľska. Máme toto dodanie uviesť v časti 2 c, d OSS daňového priznania?
Riešenie: Nie. V prípade, že tovar odosiela alebo prepravuje zákazníkom slovenskej spoločnosti priamo jej český dodávateľ, potom takéto dodanie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru na diaľku, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava uplatňovania dane OSS.
Príklad č. 21
- Dodanie tovaru, fakturácia a platenie v inej mene ako euro
Prevádzkujeme e-shop s obalovým materiálom a svoje produkty ponúkame českým zákazníkom, pričom cenu (základ dane a DPH) uvádzame na faktúre v mene CZK a aj platiť umožňujeme zákazníkom v CZK. Uvedieme do OSS daňového priznania za Česko, ako členský štát spotreby, hodnotu dodaného tovaru a dane v mene CZK alebo v mene EUR? Akým kurzom budeme prepočítavať CZK na EUR pre účely OSS?
Riešenie: Keďže záznamy o jednotlivých dodávkach tovaru/služieb, na ktoré sa OSS vzťahuje, musia obsahovať základ dane a aj sumu splatnej DPH s uvedením použitej meny, a keďže sumy (súčty/celkové hodnoty) sa v OSS daňovom priznaní uvádzajú v mene EUR, použije sa na prepočet referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB [nové okno]/NBS [nové okno] platný v posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol tento kurz určený (vyhlásený), t. j. kurz platný v posledný deň kalendárneho štvrťroka – zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
Opravné a dodatočné daňové priznanie
Opravné alebo dodatočné priznanie k OSS sa nepodáva, pretože opravy (zmeny) údajov, ktoré sa týkajú predošlých zdaňovacích období (daňových priznaní za predošlé štvrťroky), sa uvádzajú v aktuálnom daňovom priznaní, ktoré daňový subjekt podáva.
Príklad č. 22
- Oprava údajov daňového priznania pri vrátenom tovare a pri poskytnutí zľavy ceny
Maďarskému zákazníkovi sme odoslali objednaný a zaplatený tovar cez našu web-stránku avšak zásielka sa nám vrátila späť. Odoslanie tovaru sme uviedli v podanom OSS daňovom priznaní za daný kalendárny štvrťrok. Ako máme vykazovať v OSS daňovom priznaní vrátený tovar?
Riešenie: Zákazníkom neprevzatý a vrátený tovar sa vykazuje v OSS daňovom priznaní k OSS v časti "3 - Opravy predchádzajúcich daňových priznaní" a to tak, že z ponuky sa vyberie (označí) a potvrdí Zdaňovacie obdobie (kalendárny štvrťrok a rok), ktorého údaje sa opravujú, Členský štát spotreby, a vyplní sa Celková suma DPH vyplývajúca z opráv k dodaniam, t. j. uvádzajú sa opravy, ktoré sa týkajú dodaní, pri ktorých daňová povinnosť vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období a ktoré boli alebo mali byť vykázané (uvádzané/zahrnuté) v OSS daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (za predchádzajúci kalendárny štvrťrok).
Rovnako sa postupuje aj pri poskytnutí zľavy z ceny po dodaní tovaru (po vzniku daňovej povinnosti).
Príklad č. 23
- Oprava údajov daňového priznania pri vrátenom tovare a pri poskytnutí zľavy z ceny
Zákazník z Poľska reklamoval drobnú vadu tovaru, tak sme sa dohodli na poskytnutí zľavy. Dodanie tovaru sme deklarovali v OSS daňovom priznaní za 1. kalendárny štvrťrok, na základe ktorého sme odviedli daň členskému štátu spotreby. Ako máme vykazovať opravu dane? Máme podať dodatočné OSS daňové priznanie za 1. kalendárny štvrťrok alebo môžeme poskytnutú zľavu uviesť v časti 3 OSS daňového priznania v nasledujúcom 2. kalendárnom štvrťroku napriek tomu, že v tomto kalendárnom štvrťroku nemáme pri tomto členskom štáte spotreby v časti 2 a, b a v časti 2 c, d žiadnu hodnotu – t. j. nemali sme dodanie do Poľska?
Riešenie: Keďže pri OSS nie je možné podávať ani opravné a ani dodatočné daňové priznanie, opravu základu dane a dane z dôvodu poskytnutej zľavy z ceny alebo pri vrátení tovaru sa vykazuje v časti 3 OSS daňového priznania bez ohľadu na to, či v danom zdaňovacom období sa uskutočnilo dodanie do tohto členského štátu spotreby alebo nie.
Platenie daňovej povinnosti
Po podaní daňového priznania k OSS sú do schránky správ a na emailovú adresu, uvedenú v registračnom formulári, zaslané platobné inštrukcie pre vykonanie úhrady splatnej dane, ktorá sa uhrádza jednou sumou za všetky členské štáty spotreby (zákazníka), t. j. uhrádza sa celková suma z podaného daňového priznania k OSS.
Celková daňová povinnosť sa platí v eurách a je splatná najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na zaslané platobné inštrukcie k príslušnému podanému daňovému priznaniu. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet v Štátnej pokladnici [nové okno] (platobný príkaz k úhrade dane v peňažnom ústave je potrebné dať v dostatočnom časovom predstihu tak, aby platba bola pripísaná včas na účet v Štátnej pokladnici).
Príklad č. 24
- Platenie dane
Vykazujeme dobropis na poskytnutú zľavu zákazníkovi z Rakúska v časti 3 OSS daňového priznania a keďže v danom zdaňovacom období sa neuskutočnilo dodanie do tohto členského štátu spotreby, môžeme ponížiť platbu celkovej dane za všetky členské štáty spotreby, do ktorých sme dodali tovar v tomto kalendárnom štvrťroku?
Riešenie: Nie. V prípade, že v časti "4 - DPH splatná za každý členský štát spotreby", v ktorej je uvedený súčet (suma) daní z časti 2 a, b a časti 2 c, d a časti 3 OSS daňového priznania podľa členského štátu spotreby, je pri členskom štáte spotreby uvedená záporná (mínusová) hodnota (považujúca sa za preplatok na dani v rámci členského štátu spotreby), táto hodnota však neovplyvňuje časť "5 - Celková suma splatnej DPH" OSS daňového priznania, v ktorom sa uvádza celková suma (súčet) DPH za všetky členské štáty spotreby, ktorá sa má zaplatiť (uhradiť), pretože nie je možné vzájomne kompenzovať preplatky a nedoplatky vzniknuté voči rôznym členským štátom spotreby.
Ak by v časti 3 OSS daňového priznania bola uvedená kladná hodnota za členský štát spotreby (napr. ťarchopis), potom táto hodnota sa prejaví v časti 4 a aj v časti 5, t. j. navýši sa celková suma splatnej DPH.
Príklad č. 25
- Platenie dane
Prišla mi výzva na úhradu nedoplatku na dani napriek tomu, že som ju v dostatočnom predstihu uhradil. Ako mám postupovať, aby som mal splnenú svoju daňovú povinnosť za OSS?
Riešenie: Mohla nastať situácia, keď daňová povinnosť vyplývajúca z podaného OSS daňového priznania síce bola zaplatená pred lehotou jej splatnosti, ale bola smerovaná na nesprávny účet (nesprávne predčíslie účtu) alebo nebola označená tak, ako sa to špeciálne vyžaduje pri platbách OSS daňovej povinnosti. Po podaní OSS daňového priznania sú zasielané dve správy, a to prvá správa o pridelení evidenčného čísla podania rovnako, ako je zvykom u ostatných podaných elektronických formulárov, a druhá správa obsahujúca platobné inštrukcie – číslo účtu vrátane jeho predčíslia, ako aj pridelené jedinečné referenčné číslo, ako jedinečný identifikátor podaného daňového priznania, ktoré sa uvádza do správy pre príjemcu platby.
V prípade, že platba bola smerovaná:
- na správny účet, ale nebola označená jedinečným referenčným číslom, je potrebné požiadať miestne príslušného správcu dane cez Všeobecné podanie pre FS – Správa daní o doplnenie identifikácie tejto platby o jedinečné referenčné číslo,
- na nesprávny účet, platiteľ požiada miestne príslušného správcu dane cez Všeobecné podanie pre FS – Správa daní o preúčtovanie tejto platby na správny účet vrátane doplnenia jej identifikácie.
Fakturácia a záznamová povinnosť pre účely DPH
Pri vyhotovovaní faktúr sa uplatňujú pravidlá členského štátu identifikácie. Keďže kontrolu správnosti zdanenia vykonávajú jednotlivé členské štáty spotreby, tuzemský poskytovateľ služieb alebo dodávateľ tovaru na diaľku (ďalej len „daňový subjekt“) by mal mať overené, aké fakturačné pravidlá sa uplatňujú v členskom štáte spotreby (zákazníka).
Daňový subjekt vedie záznamy o dodaných tovaroch a službách v rámci osobitnej úpravy dane OSS, ktoré musia obsahovať aj tieto informácie:
- členský štát spotreby, do ktorého sa dodal tovar alebo v ktorom sa poskytli služby,
- druh služieb alebo opis a množstvo dodaného tovaru,
- dátum dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ako aj dátum a sumu prijatých platieb vrátane platby pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb,
- základ dane, uplatnenú sadzbu DPH, sumu splatnej DPH s uvedením použitej meny,
- akékoľvek následné zvýšenie alebo zníženie základu dane,
- informácie použité na určenie miesta, kde je odberateľ usadený,
- akýkoľvek dôkaz o prípadnom vrátení tovaru vrátane základu dane a uplatnenej sadzby DPH.
Tieto záznamy musia byť na požiadanie bezodkladne elektronicky sprístupnené nielen členskému štátu identifikácie, ale aj ktorémukoľvek členskému štátu spotreby (zákazníka), pričom sa majú uchovávať po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa dodal tovar alebo služba.
Dokumenty
Vzor - odporúčaná štruktúra týchto záznamov v slovenskom alebo anglickom jazyku je nasledovná:
Legislatíva
- Smernica Rady 2017/2455/ES [nové okno] ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
- Smernica Rady 2019/1995/ES [nové okno] ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
- Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 [nové okno], ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2017/2459 a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2019/2026,
- Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 [nové okno] o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zmenené nariadením Rady (EÚ) 2017/2454,
- Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/194 [nové okno] z 12. februára 2020, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám, uskutočňujú predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania tovaru.
Import One Stop Shop (IOSS) – osobitná úprava podľa § 68c zákona o DPH
Význam zavedenia IOSS
Úprava Import One Stop Shop (ďalej iba IOSS) zabezpečuje rovnaké podmienky pre dodávateľov usadených aj neusadených na území EÚ pri predaji tovaru na diaľku dovážaného do EÚ z územia tretích štátov s hodnotou zásielky tovaru nepresahujúcou 150 eur pre zákazníkov (osoby neidentifikované k DPH).
Osobitnou úpravou dane IOSS:
- sa zrušilo oslobodenie od DPH pri dovoze malých zásielok tovaru s hodnotou nepresahujúcou 22 eur,
- rozšíril sa okruh osôb považovaných za dodávateľov a prevádzkovateľov elektronického rozhrania, ktorí uľahčujú pôvodným dodávateľom dodávanie zásielok dovážaného tovaru z tretích štátov s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur, aj keď títo prevádzkovatelia nedodávajú vlastný tovar. Na týchto prevádzkovateľov sa bude vzťahovať rovnaký režim, ako na dodávateľov tovaru na diaľku dovážaného do EÚ z územia tretích štátov s hodnotou nepresahujúcou 150 eur,
- vzniká povinnosť viesť podrobné záznamy pre vyššie uvedených dodávateľov tovaru na diaľku a prevádzkovateľov elektronického rozhrania, ktorí uľahčujú predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú usadení na území EÚ,
- vzniká oznamovacia povinnosť pre vyššie uvedených prevádzkovateľov elektronického rozhrania, ktorí uľahčujú predaj tovaru na diaľku dovážaného z tretích štátov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú usadení na území EÚ.
Príklad č. 1
- Predaj tovaru zákazníkom v EÚ priamo z tretích krajín
Som živnostník a nie som pre DPH registrovaný podľa § 4 zákona o DPH [nové okno]. Zaoberám sa predajom tovaru, ktorý je zákazníkom (občanom z EÚ) zasielaný priamo z Číny. Ako mám postupovať pri zásielkach tovaru, ak hodnota zásielky nepresiahne 150 eur?
Riešenie: Ak slovenský neplatiteľ DPH, ktorý sa zaoberá predajom tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do EÚ pre zákazníkov (občanov z EÚ), mal by sa rozhodnúť, akým spôsobom zrealizuje daný predaj, či pri dodaní tovaru na diaľku a pri zásielkach s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur:
- nechá ťarchu zaplatenia DPH a poplatkov, ktoré vzniknú pri colnom konaní, na zákazníka, alebo
- sám vyberie od zákazníka DPH, a to s príslušnou sadzbou DPH členského štátu zákazníka už pri objednaní tovaru zákazníkom a jeho zaplatení.
Ak by v časti 3 OSS daňového priznania bola uvedená kladná hodnota za členský štát spotreby (napr. ťarchopis), potom táto hodnota sa prejaví v časti 4 a aj v časti 5, t. j. navýši sa celková suma splatnej DPH.
Poznámka k príkladu:
Ak tuzemský neplatiteľ sa rozhodne pre tento postup, t. j. pre odbremenenie zákazníka, musí sa zaregistrovať a uplatňovať osobitnú úpravu dane IOSS, ktorá mu umožní plniť si svoje povinnosti “výbercu DPH“ pri dodávkach dovezeného tovaru z tretích štátov pre zákazníkov v rámci celej EÚ.
Dodávky, na ktoré sa vzťahuje IOSS
Osobitná úprava dane IOSS sa vzťahuje:
- na predaj tovaru na diaľku - tzv. “zásielkový predaj“ alebo “on-line predaj“ alebo “internetový predaj“ tovaru s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur, ktorý je dovezený na územie EÚ z tretích štátov pre zákazníkov – osoby neidentifikované pre DPH,
- na predaj tovaru prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok (ďalej len “elektronické rozhranie“) s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur, ktorý je dovezený na územie EÚ z tretích štátov pre zákazníkov – osoby neidentifikované pre DPH.
Príklad č. 2
- Dodanie tovaru z tretích krajín zákazníkom v EÚ s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur
Zaoberám sa predajom mobilných telefónov. Príslušenstvo k mobilným telefónom objednávam z Číny a dávam pokyn, aby tovar bol doručený priamo na adresu môjho zákazníka, občana Slovenska, niekedy aj občana z Čiech a Maďarska. Ako mám postupovať, ak hodnota príslušenstva nepresiahne 22 eur, mám dodanie zaťažiť DPH-čkou?
Riešenie: Áno. Slovenský predajca, ktorý predáva príslušenstvo k mobilom tak, že z územia tretieho štátu je tovar dovážaný a doručovaný zákazníkom - osobám k DPH neidentifikovaným v rámci EÚ, už aj pri zásielke pre jedného zákazníka s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur, ak sa rozhodne pre osobitnú úpravu dane IOSS, bude uplatňovať DPH s príslušnou sadzbou dane podľa členského štátu zákazníka.
Príklad č. 3
- Pojem „hodnota tovaru“
Dodávam tovar, ktorý je zasielaný z Kanady zákazníkom do EÚ. Chcem sa zaregistrovať a uplatňovať IOSS. Nie je mi jasné, čo sa pod pojmom “hodnota tovaru nepresahujúcou 150 eur“ rozumie. Je to len cena tovaru alebo aj výdavky spojené s dodaním tovaru?
Riešenie: Hoci pod pojmom hodnota tovaru pre účely IOSS sa rozumie cena tovaru bez nákladov spojených s jeho dodaním, napr. doprava, poistenie, licenčné poplatky, poplatok za povolenie na vývoz, a pod., avšak, ak:
- v cene tovaru sú už zahrnuté tieto výdavky, t.j. nie je ich možné vyčísliť zvlášť, pretože nie sú samostatne uvádzané na faktúre alebo inom doklade o predaji, potom sa za hodnotu tovaru považuje cena tovaru vrátane týchto výdavkov spojených s jeho dodaním (DPH sa vypočítava z tejto hodnoty) alebo
- na faktúre alebo inom doklade o predaji sú samostatne uvedené popri cene tovaru aj výdavky spojené s jeho dodaním, hodnota tovaru sa rovná cene tovaru (napriek tomu, že výdavky spojené s dodaním tovaru sú na faktúre vyčíslené, DPH sa vypočítava zo súčtu ceny tovaru a výdavkov spojených s jeho dodaním).
Príklad č. 4
- Hodnota zásielky viac ako 150 eur
Uplatňujem osobitnú úpravu dane na dovoz (IOSS). Niekedy môj zákazník si u mňa po 2 týždňoch doobjednáva ďalší tovar. Keďže ani prvá objednávka tovaru, za ktorú už zákazník zaplatil, nepresiahla hodnotu tovaru 150 eur a ani jeho druhá objednávka, ktorá je taktiež zaplatená, nepresiahla limit 150 eur, bol som povinný u prvej a aj druhej objednávke voči zákazníkovi uplatniť DPH. Zákazník reklamuje, že zaplatil DPH dvakrát z toho istého, aj mne a aj colnému úradu. Ako je to možné?
Riešenie: Keď nastane situácia, že jedna a aj následná objednávka tovaru je spoločne zabalená do jedného balíka (ide o jednu zásielku) alebo obe objednávky sú doručované zákazníkovi súčasne od rovnakého dodávateľa, a ak hodnota tovaru v jednej zásielke alebo súčet hodnôt z dvoch zásielok je viac ako 150 eur, colný úrad má povinnosť vybrať DPH pri preclení bez ohľadu na to, že DPH už vybral od zákazníka dodávateľ, a to preto, lebo v tomto prípade už zásielka nespadá pod režim osobitného uplatňovania dane IOSS (hodnota dovážaného tovaru presiahla 150 eur). Pre zákazníka to znamená, že zaplatil z toho istého dovážaného tovaru DPH dvakrát, a to prvýkrát dodávateľovi pri jeho objednaní a zaplatení a druhýkrát colnému orgánu pri doručení dovozeného tovaru. Ak zákazník dodávateľovi preukáže, že z konkrétneho dovozu bola DPH duplicitne zaplatená, dodávateľ by mal ním vybranú DPH zákazníkovi vrátiť, ktorú si následne v daňovom priznaní pre IOSS cez opravu sám uplatní voči štátu.
Poznámka k príkladu:
Obdobne sa posudzuje aj prípad, ak by tovar od rôznych dodávateľov doručoval tomu istému zákazníkovi v mieste určenia v rovnakom období, keďže sa ťažko vyvracia podozrenie, že zásielka bola zámerne rozdelená s cieľom vyhnúť sa plateniu cla.
Dodávky, na ktoré sa nevzťahuje IOSS
Osobitná úprava dane IOSS sa nevzťahuje:
- predaj tovaru na diaľku, ktorý je zákazníkovi z členského štátu EÚ zaslaný priamo z tretích krajín (z územia mimo EÚ), ak jedna zásielka pre toho istého zákazníka presiahne hodnotu 150 eur,
- predaj tovaru na diaľku, ktorý je dodávaný zákazníkom, ktorí nie sú identifikovaní pre DPH, avšak, dovezený tovar z tretích krajín je už dodávateľom (dovozcom) preclený a dodáva sa zo skladu na území jedného členského štátu do iných členských štátov – štátov zákazníkov, v ktorých dodávateľ (dovozca) nie je usadený. Na takéto dodania sa vzťahuje iná osobitná úprava dane – One Stop Shop (OSS),
- predaj tovaru na diaľku, ktorý podlieha spotrebným daniam (napr. alkohol, cigarety),
- predaj tovaru na diaľku osobám identifikovaným k DPH.
Príklad č. 5
- Dodanie tovaru z tretích krajín zákazníkom v EÚ s hodnotou viac ako 150 eur
Som obchodník a cez vlastnú webovú stránku predávam iPhony tak, že ich objednávam priamo od predajcu v USA, ktorému dám pokyn, aby moju objednávku zaslal priamo zákazníkom - občanom na Slovensko, do Čiech, Poľska. Čo sa stane, ak zásielka pre jedného zákazníka presiahne hodnotu 150 eur?
Riešenie: Na predaj tovaru na diaľku, ktorý je z územia tretieho štátu dovážaný slovenským obchodníkom zákazníkovi – osobám neidentifikovaných pre DPH v rámci EÚ (vrátane Slovenska), pri zásielke pre jedného zákazníka s hodnotou tovaru nad 150 eur sa osobitná úprava dane IOSS nevzťahuje. Z tohto dodania vyberie DPH od zákazníka colný orgán pri prepustení tovaru do voľného obehu, t. j. pri jeho preclení.
Príklad č. 6
- Dodanie precleného tovaru
Prevádzkujem portál - elektronické trhovisko, pomocou ktorého sa predáva tovar tureckých obchodníkov občanom do Čiech, Poľska, Maďarska a Slovenska, pričom hodnota tovaru dodaného zákazníkovi nepresiahne 150 eur. Zaujíma ma, či tento predaj tovaru podlieha IOSS, keď tureckí dodávatelia dodávajú tovar zo skladu na území Slovenska?
Riešenie: Nie. Ak dodávatelia, ktorí sú usadení mimo EÚ, dodávajú tovar prostredníctvom elektronického rozhrania, ktorého prevádzkovateľ je usadený v EÚ, avšak, ak tovar je zasielaný zákazníkom zo skladu na území EÚ, t. j. už po preclení, osobitná úprava dane IOSS sa na tento prípad nevzťahuje. Na tento prípad sa vzťahuje iná osobitná úprava dane, a to OSS.
Príklad č. 7
- Dovážaný tovar - zásielka, ktorá obsahuje alkohol
Cez moju webovú stránku ponúkam luxusné destiláty zo Švajčiarska, ktoré zasielam priamo zákazníkom v rámci celej EÚ. Môžem sa zaregistrovať k IOSS, ak dodržím pravidlo, že zásielka pre zákazníka nepresiahne hodnotu 150 eur?
Riešenie: Nie. Ak zásielka obsahuje tovar, ktorý podlieha spotrebnej dani, medzi ktorý patrí aj destilát -tzv. “tvrdý“ alkohol, potom osobitná úprava dane IOSS sa na dodanie tohto tovaru nevzťahuje, pričom nezáleží na tom, či zásielka (balík) obsahuje len alkohol alebo je zmiešaná s iným tovarom, ktorý nepodlieha spotrebnej dani.
Koho sa týka IOSS
Osobitnú úpravu dane IOSS budú môcť využívať:
- platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g a ktorý má v tuzemsku sídlo, alebo platiteľ, ktorý má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,
- zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzkareň v treťom štáte, s ktorým Európska únia uzatvorila dohodu o vzájomnej pomoci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok v oblasti dane z pridanej hodnoty, a ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku z tohto tretieho štátu,
- zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie iná ako zdaniteľná osoba podľa písmena b), len ak je zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,
- zdaniteľná osoba usadená na území Európskej únie, okrem zdaniteľnej osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa písmena a), alebo nie je identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4 alebo § 4b alebo ktorá je v inom členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu pre malé podniky, alebo zdaniteľná osoba podľa písmena b), ak sa rozhodne byť zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie.
Výhody používateľov osobitnej úpravy dane IOSS:
- registrácia k osobitnej úprave dane IOSS elektronicky v jednom členskom štáte (tzv. “členský štát identifikácie“),
- podanie jedného elektronického daňového priznania, v ktorom sa prizná daň z dodaných tovarov, na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava dane IOSS, za príslušné zdaňovacie obdobie v členení podľa jednotlivých členských štátov (tzv. “členských štátov spotreby“) a uskutočnenie jednej platby DPH,
- spolupráca s daňovou správou členského štátu identifikácie v jednom jazyku, aj keď dodávky tovarov a služieb sa realizujú pre zákazníkov z iných štátov EÚ.
Upozornenie
Uplatňovanie osobitnej úpravy dane IOSS nie je povinné, ale dobrovoľné.
Príklad č. 8
- Dobrovoľnosť uplatňovania IOSS
Nie som platiteľom DPH a cez vlastnú webovú stránku predávam bižutériu, ktorú objednávam u výrobcu zo Srbska, ktorý mnou objednaný tovar zasiela priamo mojím zákazníkom - občanom na Slovensko alebo do Čiech. Som povinný sa zaregistrovať pre IOSS, ak zásielka pre jedného zákazníka nepresiahne hodnotu tovaru 150 eur?
Riešenie: Nie. Využívanie osobitnej úpravy dane IOSS nie je povinné, ale dobrovoľné.
Ak sa slovenský dodávateľ tovaru nerozhodne pre uplatňovanie IOSS, tak zmenu v danom prípade pocítia jeho zákazníci, ktorí zaplatia DPH colnému orgánu pri preclení tovaru.
Príklad č. 9
- Dodávateľ dodáva tovar zákazníkom v EÚ priamo z tretích krajín
Som obchodník a cez vlastnú webovú stránku predávam výživové doplnky tak, že ich objednávam u výrobcu zo Švajčiarska, ktorému dám pokyn, aby moju objednávku zaslal priamo zákazníkom - občanom do Čiech, Poľska a aj na Slovensko. Ak sa zaregistrujem pre IOSS, čo sa pre mňa zmení, ak zásielka pre jedného zákazníka nepresiahne hodnotu tovaru 150 eur?
Riešenie: Slovenský obchodník, ktorý predáva tovar na diaľku, ktorý je z územia tretieho štátu dovážaný zákazníkovi – osobám neidentifikovaných pre DPH v rámci EÚ (vrátane Slovenska), pri zásielke pre jedného zákazníka s hodnotou tovaru nepresahujúcou 150 eur, a ak sa zaregistruje k osobitnej úprave dane IOSS, vyberie DPH s príslušnou sadzbou členského štátu zákazníka už pri objednaní a zaplatení tovaru zákazníkom a prizná ju v daňovom priznaní pre IOSS a odvedie ju v prospech účtu Štátnej pokladnice [nové okno] v tuzemsku.
Príklad č. 10
- Dodávateľ „cudzieho“ tovaru dodávaného zákazníkom v EÚ z tretích krajín
Prevádzkujem portál - elektronické trhovisko, pomocou ktorého si zákazníci – občania z členských štátov EÚ a zo Slovenska objednávajú tovar od predajcov z členských štátov vrátane slovenských, ako aj od predajcov z Číny a z USA. Tovar, ktorého nikdy nie som vlastníkom, je dovážaný zákazníkom do EÚ vyššie uvedenými dodávateľmi priamo z územia mimo EÚ. Dozvedel som sa, že pri dovážanom tovare, ktorého hodnota tovaru nepresahuje 150 eur, sa môže uplatniť osobitná úprava dane pre dovoz. Týka sa osobitná úprava dane pre dovoz – IOSS aj mňa alebo len dodávateľov?
Riešenie: Áno, osobitná úprava dane IOSS sa vzťahuje aj na tuzemského prevádzkovateľa elektronického rozhrania, ktorý je v zmysle § 8 ods.7 zákona o DPH [nové okno] osobou uľahčujúcou dodanie tovaru pôvodným dodávateľom usadeným alebo neusadeným na území EÚ, a ktorý je zákazníkovi – občanovi do EÚ dovážaný z územia mimo EÚ.
Keďže v tomto prípade tuzemský prevádzkovateľ elektronického rozhrania sa považuje za osobu uľahčujúcou dodanie tovaru, postupuje tak, ako keby sám bol dodávateľom tohto tovaru, čo pre neho znamená, že ak bude uplatňovať IOSS, vyberie DPH s príslušnou sadzbou členského štátu zákazníka už pri objednaní tovaru a jeho zaplatení zákazníkom.
Príklad č. 11
- Dodávateľ dodáva tovar zákazníkom v EÚ z tretích štátov cez cudzí web
Slovenská akciová spoločnosť obchoduje s hračkami, ktoré dodáva občanom v rámci EÚ. Zákazníci si tovar neobjednávajú cez našu webovú stránku, ale cez e-shop (internetový portál), ktorý prevádzkuje česká spoločnosť, s ktorou máme zmluvu. Takto objednaný tovar naša akciová spoločnosť objedná v Číne a dá pokyn na jeho zaslanie priamo zákazníkom. Keďže zásielky neprevyšujú hodnotu 150 eur, máme sa zaregistrovať pre IOSS?
Riešenie: Nie. V tejto situácii je česká spoločnosť, ktorá prevádzkuje e-shop (internetový portál) - elektronické rozhranie, osobou uľahčujúcou dodanie Vášho tovaru a považuje sa za dodávateľa.
Poznámka k príkladu:
Úlohou slovenskej akciovej spoločnosti, ako pôvodného dodávateľa, je zabezpečiť, aby česká spoločnosť, ktorá prevádzkuje elektronické rozhranie, bola informovaná o odoslaní alebo preprave tovaru, ktorá sa uskutočňuje z miesta mimo EÚ, pred samotným dodaním.
Príklad č. 12
- Sprostredkovateľ dodania tovaru dovážaného z tretích krajín zákazníkom v EÚ
Naša spoločnosť dostala ponuku od spoločnosti z USA, aby sme za nich podávali daňové priznanie a platili DPH z dodávok tovaru, ktorý zasielajú z USA zákazníkom z členských štátov EÚ, a pri ktorých zásielka – hodnota tovaru, pre zákazníka nie je viac ako 150 eur. Je to vôbec možné?
Riešenie: Áno, pretože dodávateľ tovaru na diaľku alebo osoba uľahčujúca dodanie tovaru zasielaného z tretích krajín zákazníkom do EÚ s hodnotou zásielky (tovaru) nepresahujúcou 150 eur, ktorí nie sú usadení v EÚ, nemajú možnosť sa priamo registrovať k osobitnej úprave dane pre IOSS. K tomu, aby mohli využívať výhody IOSS, sú povinné mať pre účely IOSS osobu, ktorá je usadená na území EÚ a ktorá “sprostredkuje“ nielen samotnú ich registráciu pre IOSS, ale zároveň preberá na seba aj ich ďalšie povinnosti, a to podávanie daňových priznaní pre IOSS a platenie DPH v ich mene a na ich účet.
Registrácia pre IOSS a jej zrušenie
Registrácia pre IOSS
Tuzemský dodávateľ tovaru na diaľku dovážaného do EÚ z tretích štátov, tuzemský prevádzkovateľ elektronického rozhrania a tuzemský sprostredkovateľ, na ktorých sa vzťahuje IOSS, ak sa rozhodnú pre uplatňovanie IOSS, musia sa zaregistrovať k tejto úprave v tuzemsku, nemajú možnosť vybrať si iný členský štát "identifikácie" ako členský štát, v ktorom sú usadení. To znamená, že keď má daňový subjekt sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike, jeho členským štátom identifikácie – registrácie k osobitnej úprave dane IOSS je iba Slovensko.
Tuzemský sprostredkovateľ má ešte ďalšiu povinnosť, registruje nie len seba, ale aj dodávateľa tovaru na diaľku alebo prevádzkovateľa elektronického rozhrania, ktorí nie sú usadení v EÚ a za ktorých bude plniť daňové povinnosti v oblasti IOSS.
Poznámka
Dodávateľ tovaru na diaľku dovážaného do EÚ z tretích štátov alebo prevádzkovateľ elektronického rozhrania, ktorí nie sú usadení v EÚ, nemajú možnosť registrovať sa k IOSS priamo ale si musia zvoliť sprostredkovateľa, ktorý je usadený na území EÚ. Jedinú výnimku majú dodávatelia alebo prevádzkovatelia usadení v Nórsku, ktorí sa môžu registrovať priamo bez sprostredkovateľa v ktoromkoľvek členskom štáte.
Ak sa tuzemský daňový subjekt rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane IOSS alebo sa rozhodne byť sprostredkovateľom pre zahraničné osoby, ktoré sú usadené mimo EÚ, prihlási sa na portáli finančnej správy do svojej Osobnej internetovej zóny [nové okno] (cez ID a heslo alebo prostredníctvom eID), kde v časti Katalóg formulárov/Správa daní/Daň z pridanej hodnoty vyhľadá, vyplní a podá (odošle elektronicky) elektronický formulár:
- „Žiadosť o registráciu zdaniteľnej osoby bez sprostredkovateľa alebo zastupovanej sprostredkovateľom pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre dovoz“ (označený skratkou REGOSS_IM_ZO), ak bude v pozícii dodávateľa alebo prevádzkovateľa elektronického rozhrania;
- “Žiadosť o registráciu sprostredkovateľa pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre dovoz“ (označený skratkou REGOSS_IS_SP), v prípade, že bude v úlohe sprostredkovateľa zahraničného dodávateľa, ktorý je usadený mimo EÚ, alebo zahraničného elektronického rozhrania, ktorého prevádzkovateľ je usadený mimo EÚ.
Poznámka
Ak pôjde o tuzemského sprostredkovateľa, ktorý bude uplatňovať IOSS v mene a na účet viacerých dodávateľov tovaru alebo prevádzkovateľov elektronických rozhraní, ktorí nie sú usadení v EÚ, daňový úrad pridelí identifikačné číslo s predponou IM každej osobe, ktorú zastupuje a ktorú zaregistroval pre IOSS prostredníctvom elektronického formuláru REGOSS_IM_ZO, ale až po jeho registrácii ako sprostredkovateľa cez svoju osobnú internetovú zónu.
Daňový úrad posúdi žiadosť o registráciu, a ak povolí uplatňovanie osobitnej úpravy dane IOSS, pridelí identifikačné číslo:
- s predponou IM tuzemskému dodávateľovi tovaru na diaľku dovážaného do EÚ z tretích štátov alebo tuzemskému prevádzkovateľovi elektronického rozhrania,
- s predponou IN tuzemskému sprostredkovateľovi, ktoré sa bude používať výlučne v rámci osobitnej úpravy dane IOSS; pre iné účely je toto identifikačné číslo nepoužiteľné.
Príklad č. 13
- Účinnosť registrácie pre IOSS
Som obchodník a cez vlastnú webovú stránku predávam drevené výrobky tak, že ich objednávam u výrobcu vo Švajčiarsku, ktorý mnou objednané výrobky zasiela priamo mojim zákazníkom - občanom EÚ. Ak sa rozhodnem pre uplatňovanie IOSS a podám registráciu 15.04.2025, môžem IOSS využívať od 01.05.2025?
Riešenie: Závisí to od toho, ktorým dňom daňový úrad pridelí identifikačné číslo pre účely IOSS.
Zrušenie registrácie pre IOSS
Daňový úrad zruší registráciu pre IOSS:
- na základe podania žiadosti o zrušenie registrácie od tuzemského dodávateľa tovaru na diaľku, od tuzemského prevádzkovateľa elektronického rozhrania alebo tuzemského sprostredkovateľa (ďalej v tomto odseku len „daňový subjekt“), keď sa rozhodli neuplatňovať IOSS. Elektronické formuláre “Žiadosť o zrušenie povolenia uplatňovať osobitnú úpravu pre dovoz, oznámenie“ (označený skratkou REXOSS_IS_SP) a “Žiadosť o zrušenie povolenia uplatňovať osobitnú úpravu pre dovoz (zdaniteľná osoba zastúpená sprostredkovateľom), oznámenie“ (označený skratkou REXOSS_ZO_SP), ktoré slúžia na tento účel, sú k dispozícii po prihlásení sa (cez ID a heslo alebo prostredníctvom eID alebo KEP-om) na portáli finančnej správy) v Osobnej internetovej zóne [nové okno] v časti Katalóg formulárov/Správa daní/Daň z pridanej hodnoty;
- na základe predpokladu, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť, na ktorú sa vzťahuje IOSS;
- ak daňový subjekt nespĺňa podmienky na uplatňovanie IOSS, napríklad zmení sídlo z jedného členského štátu do iného členského štátu;
- ak daňový subjekt opakovane porušuje podmienky na uplatňovanie IOSS, napríklad nepodáva daňové priznania k IOSS.
Poznámka
Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre IOSS daňovým subjektom neusadeným v EÚ až po uplynutí konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začali uplatňovať túto osobitnú úpravu.
Podávanie daňových priznaní pre IOSS
Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacie obdobie je kalendárny mesiac.
Daňové priznanie za IOSS sa podáva vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, za ktoré sa podáva, a to aj vtedy, keď nebol dodaný tovar na diaľku, na ktorú sa vzťahuje IOSS. Ak lehota na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, lehota sa zachováva a neposúva sa na najbližší pracovný deň.
Príklad č. 14
- Lehota na podanie daňového priznania
Som tuzemský platiteľ DPH. Mesačne podávam daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz, a súhrnný výkaz, a to vždy do 25-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Budem podávať aj daňové priznanie k IOSS v rovnakej lehote?
Riešenie: Aj pre IOSS platí, že zdaňovacie obdobie je kalendárny mesiac, ale lehota na podanie daňového priznania je iná, a to vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, za ktoré sa podáva. To pre slovenského platiteľa DPH znamená, že daňové priznanie za IOSS môže podať najskôr v prvý deň a najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení kalendárneho mesiaca, za ktoré sa podáva.
Príklad č. 15
- Lehota na podanie daňového priznania, ktorá pripadla na víkend, sviatok
Som slovenský podnikateľ, ktorý sa zaregistroval pre uplatňovanie osobitnej úpravy IOSS. Daňové priznanie k IOSS sa podáva vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, za ktoré sa podáva. Ak lehota na podanie daňového priznania k IOSS pripadne na víkend alebo sviatok, posúva sa na najbližší pracovný deň?
Riešenie: Nie. Slovenský podnikateľ podáva daňové priznanie k IOSS vždy najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, napr. za mesiac apríl 2025 to je do 31.05.2025, bez ohľadu na to, že 31.05.2025 je sobota, pretože lehota sa neposúva na najbližší pracovný deň.
Daňové priznanie
Daňové priznanie k IOSS obsahuje:
- celkovú hodnotu tovarov bez dane dodaných v zdaňovacom období,
- sadzbu dane a výšku dane pre každú sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby (zákazníka),
- a celkovú výšku splatnej dane za zdaňovacie obdobie.
Správca dane v členskom štáte identifikácie zašle údaje z podaného daňového priznania k IOSS jednotlivým členským štátom spotreby.
Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách a ak sa úhrada za dodané tovary uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou [nové okno] alebo Národnou bankou Slovenska [nové okno] platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.
Opravné a dodatočné daňové priznanie
Opravné alebo dodatočné priznanie k OSS sa nepodáva, pretože opravy (zmeny) údajov, ktoré sa týkajú predošlých zdaňovacích období (daňových priznaní za predošlé mesiace), sa uvádzajú v aktuálnom daňovom priznaní, ktoré daňový subjekt podáva.
Platenie daňovej povinnosti
Po podaní daňového priznania k IOSS sú do schránky správ a na emailovú adresu, uvedenú v registračnom formulári, zaslané platobné inštrukcie pre vykonanie úhrady splatnej dane, ktorá sa uhrádza jednou sumou za všetky členské štáty spotreby (zákazníka), t. j. uhrádza sa celková suma z podaného daňového priznania k IOSS.
Celková daňová povinnosť sa platí v eurách a je splatná najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na zaslané platobné inštrukcie k príslušnému podanému daňovému priznaniu. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet v Štátnej pokladnici [nové okno] (platobný príkaz k úhrade dane v peňažnom ústave je potrebné dať v dostatočnom časovom predstihu tak, aby platba bola pripísaná včas na účet v Štátnej pokladnici).
Fakturácia, záznamová povinnosť pre účely DPH a vzájomná informačná povinnosť
Pri vyhotovovaní faktúr na účely DPH, resp. colného konania sa odporúča uvádzať nielen cenu v eurách, ktorú zaplatil zákazník, ale aj sumu DPH uplatňovanú voči zákazníkovi samostatne pre každú sadzbu DPH.
Daňový subjekt vedie záznamy o dodaných tovaroch a službách v rámci osobitnej úpravy dane OSS, ktoré musia obsahovať aj tieto informácie:
- členský štát spotreby, do ktorého sa dodal tovar,
- opis a množstvo dodaného tovaru,
- dátum dodania tovaru, ako aj dátum a sumu prijatých platieb vrátane platby prijatej pred dodaním tovaru,
- základ dane, uplatnenú sadzbu DPH, sumu splatnej DPH s uvedením použitej meny,
- akékoľvek následné zvýšenie alebo zníženie základu dane,
- informácie použité na určenie miesta, kde je odberateľ usadený,
- akýkoľvek dôkaz o prípadnom vrátení tovaru vrátane základu dane a uplatnenej sadzby DPH.
Tieto záznamy musia byť na požiadanie bezodkladne elektronicky sprístupnené nielen členskému štátu identifikácie, ale aj ktorémukoľvek členskému štátu spotreby (zákazníka), pričom sa majú uchovávať po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa dodal tovar.
Okrem vyššie uvedeného, daňové subjekty, ktoré uplatňujú osobitnú úpravu dane IOSS, majú aj povinnosť poskytnúť informácie:
- prepravcom alebo colným deklarantom tovaru, napr. prevádzkovateľom poštových služieb, expresným dopravcom, kuriérom, colným zástupcom, a to informácie potrebné na účely colného konania v EÚ vrátane identifikačného čísla prideleného pre IOSS, aby nedošlo k vymeraniu DPH v čase dovozu - prepustenia tovaru do voľného obehu, a tým k dvojitému zdaneniu zásielky tovaru,
- navzájom medzi sebou, napr. dodávateľ prevádzkovateľovi elektronického rozhrania alebo opačne prevádzkovateľ elektronického rozhrania dodávateľovi v závislosti od toho, kto je alebo nie je zapojený do odosielania alebo prepravy tovaru k zákazníkovi. Okrem údajov, o ktorých majú povinnosť viesť záznamy, si tieto osoby poskytujú aj údaje, ako sú: odkiaľ sa bude tovar odosielať; kde sa tovar nachádza v čase dodania; či je dodávateľ alebo prevádzkovateľ elektronického rozhrania osobou usadenou alebo neusadenou v EÚ.
Legislatíva
- Smernica Rady 2017/2455/ES [nové okno] ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
- Smernica Rady 2019/1995/ES [nové okno] ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,
- Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 [nové okno], ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2017/2459 a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2019/2026,
- Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 [nové okno] o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zmenené nariadením Rady (EÚ) 2017/2454,
- Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/194 [nové okno] z 12. februára 2020, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú služby nezdaniteľným osobám, uskutočňujú predaj tovaru na diaľku a určité domáce dodania tovaru.
Na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (§ 68d zákona o DPH)
Zámerom právnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (ďalej iba osobitná úprava) je zlepšenie podmienok uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky a uľahčenie plnenia daňových povinností zavedením možnosti posunúť vznik daňovej povinnosti za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa. Osobitná úprava je upravená v ustanovení § 68d zákona o DPH [nové okno]. Ide o dobrovoľnú úpravu, pre uplatňovanie ktorej sa môže platiteľ rozhodnúť, ak spĺňa zákonom o DPH stanovené podmienky.
Uplatňovanie osobitnej úpravy
Podstata osobitnej úpravy je v tom, že platiteľovi, ktorý sa rozhodol pre uplatňovanie osobitnej úpravy, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb momentom prijatia platby za tovar alebo službu. Rozdiel medzi bežným režimom DPH a osobitnou úpravou spočíva v rozdielnom momente vzniku daňovej povinnosti, kedy pri osobitnej úprave je daňová povinnosť viazaná na prijatie platby za tovar alebo službu. Na druhej strane pri odpočítaní dane pri uplatňovaní bežného režimu DPH platiteľovi vzniká právo na odpočítanie dane v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t.j. dňom dodania tovaru alebo služby v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH [nové okno] bez ohľadu na skutočnosť, že svojmu dodávateľovi za dodaný tovar alebo službu nezaplatil. Ak sa platiteľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu, právo na odpočítanie dane vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi. Daňová povinnosť a odpočítanie dane sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá realizovanej platbe za plnenie. Uplatňovaním osobitnej úpravy platiteľ získa čiastočnú výhodu spočívajúcu v modifikovanom systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktorý nebude mať negatívny vplyv na jeho peňažné toky.
Vplyv na odberateľa, keď dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu
Ak je platiteľ v pozícii dodávateľa, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, táto skutočnosť ovplyvní vznik práva na odpočítanie dane u jeho odberateľov.
Ak dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu, daňová povinnosť vzniká podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH [nové okno] dňom prijatia platby za tovar alebo službu. Keďže dodávateľovi vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby za tovar alebo službu, odberateľovi, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu, vzniká právo na odpočítanie dane dňom zaplatenia za tovar alebo službu.
Vplyv na dodávateľa, keď odberateľ uplatňuje osobitnú úpravu
Ak je platiteľ v pozícii odberateľa, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, táto skutočnosť neovplyvní vznik práva na odpočítanie dane u jeho dodávateľa ani nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti.
Odberateľ, uplatňujúci osobitnú úpravu, má právo odpočítať daň až dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi.
Na ktoré dodania sa osobitná úprava uplatní/neuplatní
Osobitná úprava sa uplatní na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47 zákona o DPH. Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný platiť daň, ak zákon o DPH neustanovuje inak. Uplatňovanie osobitnej úpravy je možné len pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú uskutočnené za protihodnotu a pri ktorých je osobou povinnou platiť daň dodávateľ tovaru alebo služby okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47 zákona o DPH.
Osobitná úprava sa neuplatní:
- pri dodaní tovaru, ktoré je upravené v § 8 ods. 3 zákona o DPH,
- pri dodaní služby, ktoré je upravené v § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH,
- pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 43 a § 47 zákona o DPH,
- v prípadoch, ak je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri tovare alebo službách podľa § 69 ods. 2, 3, 7 a 9 zákona o DPH dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku,
- pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, kedy je podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne,
- v prípadoch tuzemského samozdanenia, kedy osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 10, 11 a 12 zákona o DPH odberateľ – platiteľ, ktorému je tovar alebo služba dodaná.
Platitelia dane, ktorí môžu uplatňovať osobitnú úpravu
Pre uplatňovanie osobitnej úpravy sa podľa § 68d ods. 1 zákona o DPH [nové okno] môže rozhodnúť len:
- platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava,
- platiteľ, ktorého obrat za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol 100 000 eur a odôvodnene predpokladá, že tento obrat nedosiahne ani v prebiehajúcom kalendárnom roku (môže to byť aj novoregistrovaný platiteľ dane),
- platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH, na ktorého nebol vyhlásený konkurz alebo ktorý nevstúpil do likvidácie.
Poznámka
Uplatňovanie osobitnej úpravy je dobrovoľné.
Začatie uplatňovania osobitnej úpravy
Ak platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH [nové okno] spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy a rozhodne sa pre jej uplatňovanie, podľa § 68d ods. 2 zákona o DPH uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia, t. j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca alebo od prvého dňa kalendárneho štvrťroka v závislosti od zdaňovacieho obdobia.
Platiteľ písomne oznámi daňovému úradu dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu. Vzťahuje sa to (oznámenie do konca mesiaca) aj na platiteľov, ktorí majú zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok.
Poznámka k povinnosti „písomne oznámiť“
Keďže zákon o DPH [nové okno] stanovil jednoznačnú povinnosť podať oznámenie písomne, nie je možné využiť § 19 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a oznámiť túto skutočnosť ústne do zápisnice u správcu dane. Platitelia dane z pridanej hodnoty sú povinní doručovať finančnej správe všetky podania elektronickými prostriedkami. Povinnosť doručovania podaní elektronickými prostriedkami sa podľa § 14 daňového poriadku vzťahuje aj na daňového poradcu alebo advokáta za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní alebo zástupcu, ktorý zastupuje daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH. Skutočnosť, že si platiteľ nesplnil oznamovaciu povinnosť o začatí uplatňovania osobitnej úpravy nie je prekážkou pre jej uplatňovanie. Za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy správca dane uloží pokutu podľa daňového poriadku.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 68d ods. 16 zákona o DPH [nové okno] zverejňuje na portáli finančnej správy (podľa § 52 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok)):
- zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy,
- platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy,
- platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.
V zozname sa uvádza meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo. Zverejnenie týchto údajov má informatívny charakter.
Vznik daňovej povinnosti
Pri uplatnení osobitnej úpravy
Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH [nové okno] vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby. Platiteľovi, ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu vzniká daňová povinnosť momentom prijatia platby, pričom rovnaký postup pri vzniku daňovej povinnosti sa uplatní v prípade, či ide o platbu za dodaný tovar alebo službu alebo ide o prijatý preddavok na dodanie tovaru alebo služby. Daňová povinnosť vzniká vo výške, ktorá zodpovedá prijatej platbe za plnenie. Prijatá platba sa považuje za platbu, ktorá obsahuje daň.
Ak platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu, daňová povinnosť aj pri čiastkovom alebo opakovanom dodaní tovaru alebo služby vzniká podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, vo výške, ktorá zodpovedá prijatej platbe za plnenie. Platiteľ je povinný priznať daň na výstupe z prijatej platby v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu v riadkoch daňového priznania 01 až 04 „dodanie tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona“ v členení podľa sadzieb dane s uvedením výšky základu dane a dane. Ak platba za dodanie tovaru alebo služby pozostáva z viacerých čiastkových platieb, daňová povinnosť sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá prijatej platbe za plnenie.
Poznámka
Za deň prijatia platby sa pri peňažných úhradách považuje deň, keď dodávateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, prijal peňažné prostriedky. V ostatných prípadoch sa za deň prijatia platby považuje deň uspokojenia pohľadávky dodávateľa odberateľom alebo inou osobou.
Príklad
- Platiteľ pán Konárik, uplatňujúci osobitnú úpravu, dodal dňa 16.03.2025 tovar platiteľovi pánovi Možnému v cene 7 380 eur, z toho základ dane 6 000 eur, DPH 23 % 1 380 eur. Platiteľ uviedol na faktúre informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru, t. j. do 31.03.2025. Pán Možný poukázal čiastočnú platbu vo výške 3 000 eur bezhotovostným prevodom dňa 29.04.2025, platba bola na bankový účet pána Konárika pripísaná dňa 02.05.2025. Daňová povinnosť z prijatej platby vznikla dodávateľovi pánovi Konárikovi prijatím platby na bankový účet dňa 02.05.2025 vo výške 560,98 eur (3000 x 23 : 123). Platiteľ pán Konárik uvedie daňovú povinnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2025, resp. druhý štvrťrok 2025.
V určitých prípadoch platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, neuplatní osobitnú úpravu
Bezodplatné dodanie: ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu dodá tovar alebo službu v tuzemsku podľa § 8 ods. 3 alebo § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH [nové okno], daňová povinnosť pri dodaní tovaru alebo služby vzniká podľa § 19 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH.
Nákup od zahraničnej osoby so samozdanením: ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu je osobou povinnou platiť daň pri tovare alebo službách podľa § 69 ods. 2, 3, 7 a 9 zákona o DPH dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu: ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu a je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru vzniká podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH.
Predaj s povinnosťou uplatniť prenos daňovej povinnosti na odberateľa: ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu dodá tovar alebo službu, pri ktorej dochádza k tuzemskému prenosu daňovej povinnosti, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 10, 11 a 12 zákona o DPH odberateľ – platiteľ, ktorému je tovar alebo služba dodaná a daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 alebo podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Neuplatňuje sa tu osobitná úprava.
Postúpenie pohľadávky: ak platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu od odberateľa. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupca) a dlžníkom vstúpi nový veriteľ (postupník), ktorý preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Samotné postúpenie pohľadávky sa podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona o DPH [nové okno] nepovažuje za dodanie služby. Ak platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, postúpi pohľadávku novému veriteľovi, pôvodnému veriteľovi vzniká daňová povinnosť dňom postúpenia pohľadávky napriek skutočnosti, že odberateľ pôvodnému veriteľovi nezaplatil za dodaný tovar alebo službu. Pri postúpení pohľadávky novému veriteľovi základom dane je cena bez dane, ktorú pôvodný veriteľ požadoval za dodaný tovar alebo službu od odberateľa, a nie cena, za ktorú bola pohľadávka novým veriteľom odkúpená.
Pri dodaní podľa § 43 a § 47 zákona o DPH osobou uplatňujúcou osobitnú úpravu
Ak platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, uskutoční dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH [nové okno] alebo vývoz tovaru oslobodený od dane podľa § 47 zákona o DPH, daňová povinnosť mu nevznikne podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH.
Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH daňová povinnosť platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, vzniká podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom.
Pri vývoze tovaru do tretieho štátu oslobodeného od dane podľa § 47 zákona o DPH sa za deň dodania tovaru sa podľa § 19 ods. 9 zákona o DPH považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.
Príklad
- Dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu, odberateľ neuplatňuje.
Platiteľ pán Bežný, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, dodal tovar platiteľovi pánovi Šťastnému (neuplatňuje osobitnú úpravu) v cene 2 706 eur, z toho základ dane 2 200 eur, DPH 23 % 506 eur. Tovar bol dodaný 15.03.2025. Pán Šťastný uhradil iba čiastočne za tovar, a to bezhotovostným prevodom vo výške 1 200 eur. Platba bola na bankový účet dodávateľa pripísaná dňa 04.04.2025, kedy vzniká daňová povinnosť u dodávateľa pána Bežného. Odberateľovi, pánovi Šťastnému, vzniká v tento deň právo na odpočítanie dane vo výške 224,39 eur (1200 x 23 : 123). V súlade s § 51 ods. 2 zákona o DPH si odberateľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období apríl 2025 (resp. druhý štvrťrok 2025) a najneskôr v zdaňovacom období december 2025 (resp. štvrtý štvrťrok 2025), ak do lehoty na podanie daňového priznania má faktúru od dodávateľa.
Vyhotovovanie faktúr
Faktúra vyhotovená platiteľom podľa § 68d odseku 2 zákona o DPH [nové okno] okrem zjednodušenej faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Táto informácia upozorňuje odberateľa, že obchoduje s platiteľom uplatňujúcim osobitnú úpravu, čo má vplyv na vznik práva na odpočítanie dane aj u platiteľa, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu. Slovná informácia „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“ nemusí byť uvedená na zjednodušených faktúrach podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH.
Upozornenie
Ak platiteľ slovnú informáciu „daň na uplatňuje na základe prijatia platby“ neuvedie na faktúre okrem vyššie uvedených zjednodušených faktúr, daňová povinnosť nevznikne podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH [nové okno], ale podľa § 19 zákona o DPH, t.j. dňom dodania tovaru alebo služby. V záujme ochrany odberateľa dodávateľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Uvádzaním tejto informácie sa má zabrániť, aby platiteľ, ktorý sa rozhodol pre uplatňovanie osobitnej úpravy, účelovo nepoužíval bežný režim DPH popri osobitnej úprave.
Príklad
- Dodávateľ, uplatňujúci osobitnú úpravu, neuviedol na faktúre „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“
Dodávateľ – platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, dodal tovar odberateľovi dňa 14.03.2025. Odberateľ neuplatňuje osobitnú úpravu. Dodávateľ na faktúre vyhotovenej pre odberateľa neuviedol slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru, t. j. dňa 15.03.2025. Odberateľovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká právo na odpočítanie dane momentom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, t. j. dňa 14.03.2025. V súlade s § 51 ods. 2 zákona o DPH si odberateľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období marec 2025 (resp. prvý štvrťrok 2025) a najneskôr v zdaňovacom období december 2025 (resp. štvrtý štvrťrok 2025), ak do lehoty na podanie daňového priznania má faktúru od dodávateľa.
Faktúra vyhotovená platiteľom okrem iných náležitostí musí podľa § 74 ods. 1 písm. d) zákona o DPH [nové okno] obsahovať dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry.
Lehota na vyhotovenie faktúry je podľa § 73 písm. a) zákona o DPH 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby. Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu a dodal tovar alebo službu, je povinný do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby vyhotoviť faktúru bez ohľadu na skutočnosť, že z predmetného dodania tovaru alebo služby mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH, pretože za dodaný tovar alebo službu odberateľ ešte nezaplatil.
V prípade prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby sa podľa § 73 písm. b) zákona o DPH uplatnia dve lehoty na vyhotovenie faktúry k prijatej platbe, a to 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá. Ak bude platba prijatá v prvej polovici kalendárneho mesiaca, platiteľ môže vyhotoviť faktúru neskôr ako do 15 dní od prijatia platby, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom prijal platbu.
Oprava základu dane
Oprava základu dane u platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je upravená v § 68d ods. 8 zákona o DPH [nové okno]. Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa § 68d ods. 2 zákona o DPH uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa § 68d ods. 2 zákona o DPH uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.
Keďže pri uplatňovaní osobitnej úpravy daňová povinnosť vzniká zaplatením za tovar a službu, táto skutočnosť ovplyvňuje aj postup pri vykazovaní opravy základu dane a dane v daňovom priznaní. Skutočnosti, na základe ktorých dochádza k oprave základu dane sú upravené v § 25 ods. 1 zákona o DPH:
- dôjde k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovaru alebo služby,
- dodaný tovar je v celom rozsahu vrátený dodávateľovi alebo je vrátená jeho časť,
- dôjde k zníženiu pôvodne vyfakturovanej ceny po vzniku daňovej povinnosti,
- dôjde k zvýšeniu ceny dodaného tovaru alebo služby.
Ak nastanú uvedené skutočnosti, dodávateľ je povinný opraviť pôvodný základ dane a pôvodne odvedenú daň s výnimkou podľa § 25 ods. 6 zákona o DPH.
Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť dôjde k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovaru alebo služby, dodaný tovar je v celom rozsahu vrátený dodávateľovi alebo je vrátená jeho časť alebo dôjde k zníženiu pôvodne vyfakturovanej ceny, t. j.
dôjde k zníženiu vzniknutej daňovej povinnosti,
platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo na základe vykonanej opravy základu dane a dane k vráteniu platby.
Opravu základu dane a dane platiteľ vykoná v rozsahu vrátenej platby, t. j. ak dodávateľ nevrátil odberateľovi celú sumu opraveného základu dane a dane, základ dane a daň opraví v daňovom priznaní pomerne podľa výšky sumy, ktorú vrátil. Opravu základu dane a dane platiteľ vykáže v riadkoch daňového priznania 24 a 25 „Rozdiel v základe dane a v dani po oprave podľa § 25 ods. 1 až 3 zákona“ v členení na základ dane a daň. Tento postup sa uplatní na prípady, ak k dodaniu tovaru alebo služby a k oprave základu dane došlo v čase uplatňovania osobitnej úpravy dodávateľom.
Príklad
- Dodávateľ –platiteľ dane, uplatňuje osobitnú úpravu od 01.02.2025. V marci 2025 dodal odberateľovi – platiteľovi dane, tovar v cene 2 706 eur, z toho základ dane 2 200 eur, DPH 23 % 506 eur. V júni 2025 odberateľ uplatnil reklamáciu dodaného tovaru z dôvodu nevyhovujúcej kvality časti dodaného tovaru. Dodávateľom bola reklamácia časti dodaného tovaru v cene 246 eur uznaná dňa 26.06.2025. Dodávateľ k pôvodne vyhotovenej faktúre vyhotovil faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH [nové okno], v ktorej uviedol poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré boli na základe uznanej reklamácie časti dodaného tovaru oproti pôvodne vyhotovenej faktúre zmenené. Takáto zjednodušená faktúra vyhotovená v súlade s § 74 ods. 3 písm. c) zákona o DPH musí okrem iných údajov obsahovať slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Dodávateľ poukázal platbu vo výške 246 eur odberateľovi bankovým prevodom. Platba bola z bankového účtu dodávateľa odpísaná 07.07.2025. Dodávateľ uvedie opravu základu dane vo výške 200 eur a dane vo výške 46 eur (246 x 23 : 123) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2025 v riadkoch daňového priznania č. 24 a 25 „Rozdiel v základe dane a v dani po oprave podľa § 25 ods. 1 až 3 zákona“.
Ak dôjde k zvýšeniu ceny tovaru alebo služby, platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu, uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.
Príklad
- Dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu od 01.03.2025. V marci 2025 dodal odberateľovi 5 ks výrobkov v cene 1 230 eur, z toho základ dane 1 000 eur, DPH 23 % 230 eur. Jednotková cena bez DPH predstavovala 200 eur. Po prehodnotení splnenia dohodnutých zmluvných podmienok za rok 2024 dodávateľ zistil, že odberateľ neodobral zmluvne dohodnutý počet výrobkov. Dôsledkom nedodržania odobratého množstva tovaru bolo podľa dohodnutých zmluvných podmienok zvýšenie jednotkovej ceny odobratého tovaru z 200 eur na 250 eur. U dodávateľa došlo k zvýšeniu celkovej fakturovanej ceny tovaru z 1 230 eur na 1 537,50 eur. Dodávateľ k pôvodne vyhotovenej faktúre vyhotovil dňa 05.04.2025 faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH [nové okno], v ktorej uviedol poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré boli na základe zvýšenia jednotkovej ceny oproti pôvodne vyhotovenej faktúre zmenené. Takáto zjednodušená faktúra vyhotovená v súlade s § 74 ods. 3 písm. c) zákona o DPH musí okrem iných údajov obsahovať slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Odberateľ poukázal bankovým prevodom dodávateľovi dve platby, ktoré boli na bankový účet dodávateľa pripísané nasledovne:
Platba vo výške 1 230 eur bola na bankový účet dodávateľa pripísaná 21.04.2025. Platba predstavuje čiastočnú úhradu faktúry za dodávku tovaru. Dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH z dodania tovaru vo výške 230 eur (1 230 x 23 : 123), ktorú platiteľ vykáže v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2025.
Platba vo výške 307,50 eur bola na bankový účet dodávateľa pripísaná 10.05.2025. Platba predstavuje úhradu doplatku, ktorým bola zvýšená fakturovaná cena. Rozdiel v základe dane vo výške 250 eur a v dani po oprave vo výške 57,50 eur platiteľ vykáže v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2025 v riadkoch daňového priznania 24 a 25 „Rozdiel v základe dane a v dani po oprave podľa § 25 ods. 1 až 3 zákona o DPH“.
Prípady, keď nedôjde k zaplateniu a tovar sa vráti
Ak platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, dodá tovar alebo službu, vyhotoví faktúru, ale daňová povinnosť podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH [nové okno] nevznikla z dôvodu, že odberateľ za tovar alebo službu nezaplatil a dôjde napr. k vráteniu časti dodaného tovaru, neuplatní sa postup podľa § 68d ods. 8 zákona o DPH, pretože pri pôvodnom dodaní tovaru alebo služby nevznikla daňová povinnosť. Dodávateľ k pôvodne vyhotovenej faktúre vyhotoví faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, v ktorej uvedie poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré boli na základe vrátenia časti dodaného tovaru oproti pôvodne vyhotovenej faktúre zmenené.
Ak platiteľ vyhotovuje zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. c) zákona o DPH, takáto zjednodušená faktúra musí okrem iných údajov obsahovať slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Na základe vrátenia časti dodaného tovaru dôjde k zníženiu fakturovanej ceny, daňová povinnosť podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH vznikne zaplatením za tovar alebo službu odberateľom vo výške prijatej platby, pričom požadovaná úhrada bude zodpovedať zníženej fakturovanej cene uvedenej na zjednodušenej faktúre.
Odpočítanie dane
Pravidlá pri uplatnení odpočítania dane
Odpočítanie dane platiteľom, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je upravené v § 68d ods. 5 zákona o DPH [nové okno]. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa § 68d odseku 2 zákona o DPH uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa § 68d ods. 2 zákona o DPH dodávateľovi. Ak platiteľ podľa § 68d odseku 2 zákona o DPH zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. Ak platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi z dôvodu postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto inej osobe (postupníkovi), a to pomerne podľa výšky sumy, ktorú platiteľ zaplatil.
Platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, vzniká právo na odpočítanie dane dňom zaplatenia za tovar alebo službu dodávateľovi bez ohľadu na skutočnosť, či dodávateľ uplatňuje alebo neuplatňuje osobitnú úpravu. Keď platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu nakúpi tovary alebo služby tak od platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, ako aj od platiteľa, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu, právo na odpočítanie dane mu v každom prípade vzniká až dňom zaplatenia dodávateľovi. Pri platbe v hotovosti je dňom zaplatenia deň prijatia hotovosti. Pri bezhotovostnej platbe (jednorazový prevod, trvalý príkaz, inkaso a pod.) je dňom zaplatenia deň, kedy bola platba pripísaná na účet dodávateľa. Ak je platba uskutočnená platobnou kartou, za deň zaplatenia sa považuje deň použitia karty, ale len v prípade, ak je tržba evidovaná prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice.
Príklad
- Dodávateľ - platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu, dodal poradenské služby odberateľovi – platiteľovi, dňa 14.03.2025. Odberateľ uplatňuje osobitnú úpravu a za poradenské služby poukázal platbu bezhotovostným prevodom dňa 23.05.2025. Platba bola na bankový účet dodávateľa pripísaná dňa 26.05.2025. Bez ohľadu na skutočnosť, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] dňa 14.03.2025, odberateľovi vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 68d ods. 5 zákona o DPH dňom zaplatenia za službu, t. j. dňa 26.05.2025. Odpočítanie dane si platiteľ podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH môže uplatniť najskôr v zdaňovacom období máj 2025 (resp. druhý štvrťrok 2025) a najneskôr v zdaňovacom období december 2025 (štvrtý štvrťrok 2025), ak do lehoty na podanie daňového priznania má faktúru od dodávateľa.
Ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu zaplatí len časť protihodnoty, právo odpočítať daň sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá realizovanej platbe za plnenie. Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu a daňová povinnosť mu vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu v rozsahu prijatej platby. Zaplatená platba sa považuje za platbu, ktorá obsahuje daň. V § 68d ods. 5 zákona o DPH [nové okno] je upravený vznik práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb dodaných iným platiteľom s miestom dodania v tuzemsku. Ako vyplýva z § 64a zákona o DPH, na odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane sa vzťahujú § 49, 50, 53, 55 zákona o DPH, ak ustanovenie o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68d zákona o DPH neustanovuje inak.
Výška odpočítateľnej dane záleží od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ prijaté plnenie použije. Pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp vecného priraďovania dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa , a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá.
Ak platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, vykonáva činnosti s nárokom na odpočítanie dane, ako aj činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane a prijaté plnenia použije na zdaniteľné obchody zdaňované, resp. oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane a súčasne na zdaniteľné obchody oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, odpočítanie dane uplatňuje v pomernej výške podľa § 50 zákona o DPH. V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ koeficient z údajov skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou za kalendárny rok vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, vysporiadanie dane vykoná platiteľ v poslednom zdaňovacom období hospodárskeho roka.
Právo na odpočítanie dane zaplatenej dodávateľovi môže platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu uplatniť, ak má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH [nové okno]. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru. Ak platiteľ nemá faktúru do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane faktúru. Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, uplatňuje si odpočítanie dane v rámci hospodárskeho roka.
Ak platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom platiteľ začal uplatňovať osobitnú úpravu a toto právo si do začatia uplatňovania osobitnej úpravy neuplatnil, v súlade s § 51 ods. 2 zákona o DPH si právo na odpočítanie dane môže uplatniť najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru. Ak platiteľ nemá faktúru do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane faktúru. Tento postup nie je ovplyvnený skutočnosťou, že platiteľ začal uplatňovať osobitnú úpravu.
Pri nižšie uvedených transakciách sa neuplatňuje osobitná úprava:
Ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu je osobou povinnou platiť daň pri tovare alebo službách podľa § 69 ods. 2, 3, 7 a 9 zákona o DPH dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku:
- daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH [nové okno] a
- právo na odpočítanie dane vzniká podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu a je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH
- daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru vzniká podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH a
- právo na odpočítanie dane vzniká podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu prijíma tovar alebo službu, pri ktorej dochádza k tuzemskému prenosu daňovej povinnosti, osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 10, 11 a 12 zákona o DPH odberateľ – platiteľ, ktorému je tovar alebo služba dodaná
- daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 alebo 2 zákona o DPH a
- právo na odpočítanie dane vzniká podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH
Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa
Zo znenia § 68d ods. 7 zákona o DPH [nové okno] vyplýva, že odpočítanie dane pri registrácii platiteľa podľa § 55 zákona o DPH môže platiteľ podľa § 68d ods. 2 zákona o DPH uplatniť len pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
Platiteľ podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH môže výlučne v prvom zdaňovacom období uplatniť právo na odpočítanie dane viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, alebo ktoré nadobudne alebo prijme v postavení platiteľa, ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. [nové okno] o dani z príjmov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom (§ 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.
Ak novoregistrovaný platiteľ spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy a rozhodol sa pre jej uplatňovanie od prvého zdaňovacieho obdobia, odpočítanie dane pri registrácii môže platiteľ uplatniť len v prípade, ak za tovary alebo služby kúpené pred dňom registrácie zaplatil svojmu dodávateľovi. Ak zaplatil nižšiu čiastku ako je celková fakturovaná suma, odpočítanie dane môže uplatniť len v pomernej výške v závislosti od zaplatenej sumy. Zaplatená platba sa považuje za platbu, ktorá obsahuje daň.
Príklad
- Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom od 01.03.2025. Od dátumu registrácie sa platiteľ rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu, pričom túto skutočnosť písomne oznámil daňovému úradu do 31.03.2025. V januári 2025 platiteľ kúpil kancelársky nábytok v cene 1 537,50 eur, z toho základ dane 1 250 eur, DPH 23 % 287,50 eur od platiteľa, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu. V apríli 2025 uskutočnil čiastočnú platbu za tovar bezhotovostným prevodom vo výške 1 230 eur. Platba bola na bankový účet dodávateľa pripísaná dňa 14.04.2025. Platiteľovi vzniká právo na odpočítanie dane vo výške 230 eur (1 230 x 23 : 123) dňom zaplatenia za tovar, t. j. 14.04.2025 a odpočítanie dane si môže uplatniť v zdaňovacom období apríl 2025.
Oprava odpočítanej dane
Oprava odpočítanej dane u platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu je upravená v § 53 zákona o DPH a v § 68d ods. 9 zákona o DPH [nové okno].
Ak u dodávateľa dôjde k oprave základu dane, pričom dôjde k zníženiu základu dane, postup pri oprave odpočítanej dane u odberateľa je upravený v § 53 ods. 1 zákona o DPH. Tento postup sa vzťahuje aj na platiteľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu. Postup pri oprave odpočítanej dane u odberateľa v prípade, ak u dodávateľa, ktorý uplatňuje/neuplatňuje osobitnú úpravu dôjde k zníženiu základu dane je rovnaký bez ohľadu na skutočnosť, či platiteľ - odberateľ uplatňuje alebo neuplatňuje osobitnú úpravu.
Ak u dodávateľa dôjde k oprave základu dane, pričom dôjde k zvýšeniu základu dane, postup pri oprave odpočítanej dane u odberateľa, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu je upravený v § 68d ods. 9 zákona o DPH. Opravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.
Skončenie uplatňovania osobitnej úpravy
V priebehu uplatňovania osobitnej úpravy sa platiteľ podľa § 68d ods. 10 zákona o DPH [nové okno] môže rozhodnúť pre skončenie jej uplatňovania aj napriek skutočnosti, že naďalej spĺňa podmienky pre jej uplatňovanie. Ak sa platiteľ rozhodne skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu v priebehu kalendárneho roka, uplynutím ktorého chce skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Zákon o DPH v § 68d ods. 10 stanovuje, že platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu. Ak platiteľ bude spĺňať podmienky stanovené zákonom o DPH pre uplatňovanie osobitnej úpravy, ale rozhodne sa pre jej skončenie, deň skončenia je posledný deň, t. j. 31.12. kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu. Ak platiteľ svoje rozhodnutie skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy písomne neoznámi daňovému úradu, je povinný osobitnú úpravu uplatňovať naďalej a jej dobrovoľné ukončenie je možné vždy len k 31. 12. príslušného kalendárneho roka, v priebehu ktorého platiteľ oznámi daňovému úradu dobrovoľné skončenie uplatňovania osobitnej úpravy.
Zákon DPH [nové okno] v § 68d ods. 11 upravuje, v ktorých prípadoch je platiteľ povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Ide o prípady, ak:
- V prebiehajúcom kalendárnom roku platiteľ dosiahne obrat 100 000 eur. Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat. Ak napr. platiteľ za obdobie január 2025 až október 2025 dosiahne obrat 100 000 eur, je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy 31. 10. 2025, ak je jeho zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac a 31. 12. 2025, ak je jeho zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok. Za účelom plnenia si povinností vyplývajúcich z osobitnej úpravy je potrebné, aby si platiteľ v priebehu zdaňovacieho obdobia sledoval dosiahnutú výšku obratu.
- Platiteľ sa stane členom skupiny. Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny. Keďže platitelia registrovaní podľa § 4b zákona o DPH nemôžu uplatňovať osobitnú úpravu, platiteľ, ktorý sa stal členom skupiny je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny.
- Na platiteľa je vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie. Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie. Vzhľadom na skutočnosť, že platitelia, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo ktorí vstúpili do likvidácie nemôžu uplatňovať osobitnú úpravu, dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie sú povinní skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.
- Platiteľ sa zrušuje bez likvidácie. Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť dňom, ktorý predchádza jeho zániku. Z dôvodu zániku platiteľa je uložená povinnosť skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.
- Platiteľ je fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti po úmrtí platiteľa podľa § 83 zákona o DPH. Uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je podľa § 83 ods. 2 zákona o DPH zdaňovacie obdobie, v ktorom skončí konanie o dedičstve.
- Nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 zákona o DPH a je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 zákona o DPH odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala. Ak u platiteľa nastane skutočnosť na zmenu registrácie z § 4 zákona o DPH na § 5 zákona o DPH z dôvodu, že už nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo iné stále miesto podnikania, ale naďalej zostáva registrovaný ako platiteľ, je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala.
Ak je platiteľ povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy z dôvodov uvedených v § 68d ods. 11 zákona o DPH [nové okno], platiteľ alebo jeho právny nástupca podľa § 68d ods. 12 zákona o DPH písomne oznámi daňovému úradu dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil. Ak platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy v priebehu kalendárneho mesiaca, napr. 15. 4. z dôvodu, že sa zrušuje bez likvidácie a uplatňovanie osobitnej úpravy je povinný skončiť dňom, ktorý predchádza jeho zániku, lehota na oznámenie tejto skutočnosti daňovému úradu je do piatich dní od konca kalendárneho mesiaca alebo kalendárneho štvrťroka, v ktorom skončil uplatňovanie osobitnej úpravy v závislosti od zdaňovacieho obdobia platiteľa, t.j. do 5. 5. alebo do 5. 7.
Vysporiadanie daňovej povinnosti
Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestal byť platiteľom podľa § 81 ods. 4 zákona o DPH, vzniká podľa § 68d ods. 13 zákona o DPH [nové okno] daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu.
Platiteľovi, ktorý skončil uplatňovanie osobitnej úpravy či už dobrovoľne alebo povinne z dôvodu, že prestal spĺňať podmienky na jej uplatňovanie, vznikne daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktoré počas jej uplatňovania neboli odberateľmi uhradené, t. j. platiteľovi nevznikla daňová povinnosť prijatím platby za tovar alebo službu podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH. Ak platiteľovi počas uplatňovania osobitnej úpravy bola uhradená len časť protihodnoty za tovar alebo službu, daňová povinnosť podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH mu vznikla z prijatej platby pomerne podľa výšky sumy, ktorú prijal. Podľa § 68d ods. 13 zákona o DPH v takýchto prípadoch vzniká platiteľovi daňová povinnosť pomerne zo sumy, ktorá nebola odberateľmi uhradená. Túto daňovú povinnosť je platiteľ povinný odviesť v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil uplatňovanie osobitnej úpravy.
Vysporiadanie odpočítania dane
V zdaňovacom období, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestal byť platiteľom podľa § 81 ods. 4 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.
Platiteľ má právo odpočítať daň z prijatých tovarov a služieb, za ktoré dodávateľom počas uplatňovania osobitnej úpravy nezaplatil, nevzniklo mu preto právo na odpočítanie dane podľa § 68d ods. 5 zákona o DPH [nové okno] a právo odpočítať daň by bolo vzniklo podľa štandardných pravidiel § 49 až 51 zákona o DPH v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu. Ak platiteľ počas uplatňovania osobitnej úpravy zaplatil len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň mu podľa § 68d ods. 5 zákona o DPH vzniklo v pomernej výške podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
Odpočítanie dane si môže uplatniť v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil uplatňovanie osobitnej úpravy vo výške zodpovedajúcej nezaplatenej protihodnote pri splnení ostatných podmienok odpočítania dane.
Ak platiteľ, ktorý skončil uplatňovanie osobitnej úpravy nezaplatil za dodané tovary alebo služby dodávateľom, ktorí uplatňujú osobitnú úpravu, nemôže si pri skončení uplatňovania osobitnej úpravy odpočítať daň podľa § 68d ods. 13 zákona o DPH, pretože ak by platiteľ neuplatňoval osobitnú úpravu, nevzniklo by mu právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže podľa § 68d ods. 4 zákona o DPH nevznikla daňová povinnosť.
Ak platiteľ uplatňujúci osobitnú úpravu skončil s jej uplatňovaním a vysporiadal daň podľa § 68d ods. 13 zákona o DPH [nové okno], odberateľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 68d ods. 5 zákona o DPH dňom zaplatenia za tovar alebo službu. Odberateľovi, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu a do skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom dodávateľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy dodávateľovi nezaplatil fakturovanú protihodnotu, resp. časť protihodnoty, vzniká právo na odpočítanie dane dňom vzniku daňovej povinnosti podľa § 68d ods. 13 zákona o DPH dodávateľovi tovaru alebo služby.
Odpočítanie dane si môže uplatniť v daňovom priznaní podanom za posledné zdaňovacie obdobie vo výške zodpovedajúcej nezaplatenej protihodnote pri splnení ostatných podmienok odpočítania dane.