Zákon o dani z príjmov považuje za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie okrem obcí, VÚC, príspevkových a rozpočtových organizácií aj záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálnu poisťovňu, Kanceláriu rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televíziu Slovenska, Garančný fond investícií, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecné prospešné služby a organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli (§12 ods. 3 zákona o dani z príjmov).
Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:
Registrácia
Od 1. januára 2023 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 49a zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie:
- je zapísaný do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od 1. januára 2023, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra a zo živnostenského registra zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci v lehote do 30 dní odo dňa zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.
- nie je registrovaný podľa predchádzajúceho (prvého) odseku a vznikla mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, má povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať. Registračná povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.
Bližšie informácie k registrácii nájdete v časti Daň z príjmov / Právnické osoby / Registrovanie
Predmet dane
U daňových subjektov, ktoré nie sú zriadené alebo založené na podnikanie sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§12 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Príjmom sa rozumie peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.
Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. O príjem, ktorý je predmetom dane a je od dane oslobodený, sa základ dane zníži v podanom daňovom priznaní.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
Zákon o dani z príjmov v § 12 ods. 7 taxatívne definuje príjmy, ktoré nie sú u právnických osôb predmetom dane. U daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú to napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, alebo príjmy získané dedením, príjmy z podielu zaplatenej dane na osobitné účely.
Príjmy oslobodené od dane
Príjmy, ktoré sú u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie oslobodené od dane sú uvedené v §13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane. U daňovníkov nezriadených na podnikanie sú od dane oslobodené napr.:
- plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov),
- výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,
- členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
- úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
- príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, plynúce občianskemu združeniu, nadácii, neinvestičnému fondu a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby, najviac do výšky 20000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.
Príjmy zdaňované zrážkou
Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19% sú taxatívne vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov. U príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou sa u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie vybratím dane zrážkou považuje daňová povinnosť za splnenú (vysporiadanú) a daňovník si túto daň nemôže uplatniť ako preddavok na daň.
Medzi príjmy zdaňovanými zrážkou patria aj príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorými sú:
- príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
- zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
- príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je iba príjem, pričom základ dane a daň sa zaokrúhľuje podľa § 47 zákona o dani z príjmov. Platiteľom dane je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané a pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.
Daňové výdavky
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako zákon o účtovníctve, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov sú uvedené v § 19 tohto zákona.
Za daňové výdavky však nemožno považovať výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a výdavky, ktoré sú priamo vymedzené v § 21 zákona o dani z príjmov. V súlade s § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane – t.j. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, ktoré sú predmetom dane ale sú od dane oslobodené.
Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie dosahuje výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, vo svojej internej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane (napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach a pod.) Určenie rozvrhového kľúča v internej smernici však nenahrádza preukázateľnosť a opodstatnenosť stanovenej výšky daného výdavku pre daňové účely.
Predaj hmotného majetku
Príjem z predaja majetku je u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie predmetom dane (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Treba však rozlišovať, či sa jedná o predaj odpísaného alebo neodpísaného majetku, resp. o predaj neodpisovaného majetku. Takýto daňovník musí predovšetkým postupovať pri účtovaní predaja majetku v súlade s postupmi účtovania a účtovou osnovou stanovenou osobitne pre takéto účtovné jednotky. Z pohľadu zákona o dani z príjmov ak sa jedná o predaj neodpísaného majetku, výnos z predaja je zdaniteľným príjmom, pričom daňovým výdavkom je zostatková cena predávaného majetku, prípadne ďalšie výdavky súvisiace s predajom (napr. poplatky, sprostredkovateľská provízia). Daňovým výdavkom pri predaji neodpisovaného majetku (napr. pozemkov) je vstupná cena predávaného majetku. Pri predaji hmotného majetku môžu títo daňovníci vstupnú alebo zostatkovú cenu predávaného majetku zahrnúť do výdavkov len do výšky príjmu z predaja (§17 ods. 16 zákona o dani z príjmov).
Základ dane
Daňovník nezaložený a nezriadený na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva pri zisťovaní základu dane vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia. Obidvaja daňovníci podávajú daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Pre účely zistenia základu dane vypĺňajú r.100 daňového priznania – účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorými následne:
- zvýšia o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
- upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
- upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.
Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:
r. 100 – účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením v nadväznosti na údaje z r. 1 tabuľky C1 alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami v nadväznosti na údaje z r. 1 tabuľky C2 daňového priznania
r. 130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov (napr. výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane) alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona o dani z príjmov (tabuľka A – III. časť)
r. 210 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a príjmy nezahrňované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona
r. 220 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (§ 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov), ak sú súčasťou r. 100 a nie sú uvedené na r. 210
r. 230 – príjmy oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, ak sú súčasťou r. 100
Daňové priznanie
Daňové priznanie sú povinné podať všetky právnické osoby s výnimkou organizácií taxatívne vymenovaných v § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, FNM SR, NBS nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa §43 zákona o dani z príjmov. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b/ zákona o dani z príjmov, t.j. členské príspevky podľa stanov prijatých občianskym združením. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podať daňové priznanie v prípade, ak majú len príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. a/ t.j. výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43.
Vedenie účtovníctva
Jednoduché účtovníctvo môžu viesť účtovné jednotky, ktorými sú:
- občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur,
- cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.
Uvedené účtovné jednotky vedú jednoduché účtovníctvo podľa Opatrenia MF SR č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov (opatrenie bolo zmenené a doplnené Opatrením MF SR z 30. októbra 2013 č. MF/17695/2013-74, uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2013).
Ak týmto účtovným jednotkám vznikne povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, alebo im táto povinnosť nevznikne, ale pre sústavu podvojného účtovníctva sa rozhodnú dobrovoľne, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov (opatrenie bolo zmenené a doplnené Opatrením MF SR z 20. novembra 2013 č. MF/17613/2013-74, uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013).
Prechod medzi sústavami účtovníctva:
Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo postupujú podľa Opatrenia MF SR z 9. septembra 2003 č. 17 599/2003-92 v znení opatrenia zo 14. augusta 2008 č. MF/18900/2008-74.
Opatrenia sú zverejnené na internetovej stránke MF SR www.finance.gov.sk v časti Dane / clá a účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Účtovníctvo / Legislatíva SR [nové okno].
Účtovná závierka a účtovné výkazy pre účtovné/zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2013, 2014 a neskôr:
Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (Úč NO) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitosti obsahuje tieto súčasti:
- výkaz o príjmoch a výdavkoch,
- výkaz o majetku a záväzkov.
Vzor účtovnej závierky a obsahové vymedzenie jej položiek spolu s vysvetlivkami sú uvedené v prílohe k Opatreniu MF SR z 30. októbra 2013 č. MF/17695/2013-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania.
Účtovná závierka Úč NO má označenie tlačiva: UZNO (dole vľavo na strane 1 uvedené MF SR 2013):
- strana 1 všeobecné náležitosti Úč NO,
- strana 2 Úč NO 1-01 (príjmy,výdavky),
- strana 3 Úč NO 2-01 (majetok, záväzky).
Vzor účtovnej závierky v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije po prvýkrát pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí 31. decembra 2013.
Ak takýto daňovník vedie podvojné účtovníctvo, účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (Úč NUJ) tvorí jeden celok a obsahuje okrem všeobecných náležitosti tieto súčasti:
- súvahu,
- výkaz ziskov a strát,
- poznámky.
Vzor účtovnej závierky a vysvetlivky na jej vyplňovanie sú uvedené v prílohe Opatrenia Ministerstva financií SR z 30 októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania. Opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2014 a je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2013.
Podľa tohto opatrenia sa postupuje po prvýkrát pri zostavovaní účtovnej závierky k 31. decembru 2013, ktorá sa zostavuje po 1. januári 2014 (bolo zrušené opatrenie MF SR č. MF/25682/2007-74 v znení neskorších predpisov).
Všeobecné náležitosti účtovnej závierky Úč NUJ (označenie tlačiva: UZNUJ, dole vľavo na strane 1 uvedené MF SR 2013) sa uvádzajú na 1. strane Úč NUJ; priložené súčasti účtovnej závierky sú:
- Súvaha (Úč NUJ 1-01),
- Výkaz ziskov a strát (Úč NUJ 2-01),
- Poznámky (Úč NUJ 3-01).
Termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy upravuje § 4 tohto opatrenia (účtovná závierka zostavená podľa tohto opatrenia sa ukladá v listinnej alebo elektronickej podobe do registra účtovných závierok, ak má účtovná jednotka povinnosť uvedenú v písm. a) až písm. c) citovaného paragrafu).
Podrobnejšie informácie k novele zákona o účtovníctve účinnej od 1.1.2014 nájdete v oznámení na portáli Finančnej správy SR www.financnasprava.sk v časti Daňoví a colní špecialisti – Novinky z legislatívy – Priame dane a účtovníctvo. Bližšie informácie k podávaniu daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete v časti Daň z príjmov / Právnické osoby / Informovanie a Daň z príjmov / Právnické osoby / Daňové priznanie.
