Preskočiť na hlavný obsah
2

Informovanie o dani z príjmov právnických osôb

Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Právnickými osobami v súlade s § 18 Občianskeho zákonníka [nové okno] sú:

  • združenia fyzických a právnických osôb,
  • účelové združenia majetku,
  • jednotky územnej samosprávy,
  • iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Združeniami fyzických a právnických osôb sú najčastejšie obchodné spoločnosti (spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť, právnická osoba založená podľa práva EÚ) a družstvá. Ich podrobnú úpravu obsahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka [nové okno].

Osobitnú skupinu právnických osôb z pohľadu zákona o dani z príjmov predstavujú daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie definovaní v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Ďalšie informácie Vám poskytujeme v nasledovnej štruktúre:

Predmet dane

Predmetom dane právnických osôb je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.

Predmetom daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Príjmom sa rozumie peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú u právnickej osoby predmetom dane, vymedzuje § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Ide o:

  • príjem získaný z podielu zaplatenej dane,
  • príjem získaný darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka [nové okno]), okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením (napr. § 460 až 487 Občianskeho zákonníka [nové okno]),
  • podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov) v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov), okrem
    1. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov,
    2. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe.
  • príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane. 

Daňové výdavky

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako zákon o účtovníctve, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Daňové výdavky upravuje § 19 zákona o dani z príjmov.

Podrobnejšie informácie k daňovým výdavkom nájdete v menu Praktické príklady.

Základ dane

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

  • u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
  • u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
  • u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
  • u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve) a nerozhodne sa postupovať podľa prvých dvoch bodov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane

  • zvýši o sumy, ktoré nemožno zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
  • upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
  • upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.

Podrobnejšie informácie k základu dane nájdete v menu Praktické príklady.

Sadzba dane

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2017 je 21%.

Sadzba dane z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4 zákona o dani z príjmov je 35%.

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020 je 15% pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur.

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2020 pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2020 je 15% pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur.

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2021, je 15% pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 49 790 eur.

Sadzba dane z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2 je 21%.

Daň sa vyberá zrážkou vo výške:

  1. 7% z príjmov podľa § 43 odseku 3 písm. r) a s) zákona o dani z príjmov, okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),
  2. 19% z príjmov podľa § 43 odsekov 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),
  3. 35% z príjmov podľa § 43 odsekov 2 a 3 zákona o dani z príjmov, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.

Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, zrazí daň vo výške 35% z tohto príjmu.

Na zabezpečenie dane je zrážaná suma vo výške 9,5% alebo 19% z peňažného plnenia. Na zabezpečenie dane je zrážaná suma 35% z peňažného plnenia, ak platiteľ dane vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.

Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35% z tohto príjmu.

Daňová strata

S účinnosťou od 1.1.2014 možno daňovú stratu daňovníka odpočítať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

S účinnosťou od 1. januára 2020 možno daňovú stratu daňovníka vykázanú za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2020 odpočítať počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacím období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná najviac však do výšky 50% základu dane (§30 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov) s výnimkou daňovníka uvedeného v § 30 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1. januára 2021 možno daňovú stratu daňovníka vykázanú za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021 odpočítať počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacím období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná najviac do výšky základu dane, ak sa daňovník v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka (§ 30 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov).

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

Upozornenie

Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká.

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.

Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa § 30 odseku 1, zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v jej odpočte podľa odseku 1 (§30 ods. 5 zákona o dani z príjmov).

Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka, alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka, alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

Preddavky na daň

Preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Platenie preddavkov na daň právnickej osoby upravuje § 42 zákona o dani z príjmov. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú s presnosťou na dve desatinné miesta matematicky (§ 47 zákona o dani z príjmov účinný od 1. januára 2020).

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby sa platia správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň, zaplatené na zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Mesačné a štvrťročné preddavky

Mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca je povinný platiť daňovník, ak jeho daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vypočítaná podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov, presiahla sumu 16 600 eura (§ 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania (§ 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný platiť daňovník, ak jeho daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vypočítaná podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov, presiahla sumu 5000 eur a nepresiahla sumu 16 600 eur (§ 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov). § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa v znení účinnom od 1. januára 2020 prvýkrát použije pri platení preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania (§ 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň právnickej osoby rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov, preddavky na daň neplatí:

  • daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov nepresiahla 5000 eur [§ 42 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov]. § 42 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa v znení účinnom od 1. januára 2020 prvýkrát použije pri platení preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.
  • daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6 zákona o dani z príjmov [§ 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov],
  • daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (§42 ods. 4 zákona o dani z príjmov),
  • daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie [§ 42 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov].

Platenie preddavkov inak

Správca dane môže na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu rozhodnutím zmeniť preddavky na daň (výšku a termín splatnosti) platené podľa zákona o dani z príjmov, a to ak ide o (§ 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov):

  • prípady, kedy daňovník preddavky na daň neplatí, a ak ide o platenie preddavkov na základe výšky určenej podľa § 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov,
  • prípady, kedy daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane (napr. po daňovej kontrole) alebo dodatočným daňovým priznaním. Podanie dodatočného daňového priznania nezakladá daňovníkovi povinnosť upraviť platenie preddavkov na daň.

V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak, a to nielen z dôvodov priamo uvedených v § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Výpočet preddavkov

Po lehote na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona (zaokrúhlená matematicky na dve desatinné miesta). § 42 ods. 6 v znení účinnom od 01.01.2020 sa prvýkrát použije pri platení preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.

Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (§ 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky.

Ak sú zaplatené preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník nie je povinný rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania (§ 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov účinný od 1. januára 2021).

Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia § 79 daňového poriadku.

Platenie preddavkov u daňovníka, ktorý vznikol v priebehu roka

Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (§ 42 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Správca dane však môže daňovníkovi aj na obdobie po jeho vzniku v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania (§ 42 ods. 8 zákona o dani z príjmov).

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, to znamená, že už neprepočítava daňovú povinnosť a v prípade, ak existoval vo svojom prvom zdaňovacom období menej ako 3 mesiace, v nasledujúcom zdaňovacom období už neplatí preddavky na daň na základe predpokladanej dane.

Platenie preddavkov u právneho nástupcu

Právny nástupca daňovníka zrušeného alebo zaniknutého bez likvidácie (splynutím, zlúčením alebo rozdelením) platí preddavky na daň nasledovne [§ 42 ods. 4 písm. b), c) a d) zákona o dani z príjmov]:

  • ak vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,
  • ak sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane
    1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
    2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,
  • ak vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

Preddavky vypočítané uvedeným spôsobom platí daňovník až do lehoty na podanie daňového priznania (§ 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Daňovník, ktorý počas roka zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy [§ 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov].

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok v súlade so zákonom o účtovníctve, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ak sa zrušuje s likvidáciou 

Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.

Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Zdaňovacie obdobie daňovníka pred vyhlásením konkurzu

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu.

Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

Zdaňovacie obdobie daňovníka pri zmene právnej formy

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra.

Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. Uvedené neplatí, ak dochádza k zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie

Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením, končí jeho zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu. Daňovník alebo jeho právny nástupca je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods.6 zákona o dani z príjmov).

Zmena zdaňovacieho obdobia

Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. K zmene kalendárneho roka na hospodársky rok môže dôjsť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca, pričom daňovník musí túto zmenu oznámiť daňovému úradu písomným oznámením do 30 dní odo dňa vzniku účtovnej jednotky alebo najmenej 15 dní pred zmenou účtovného obdobia. Rovnako postupuje daňovník pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné (zdaňovacie) obdobie.

Daňové priznanie

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 je 31. marec 2023.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa na základe

  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,
  • žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania má predpísanú formu.

Opravné daňové priznanie

Opravné daňové priznanie môže daňový subjekt podať iba pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznania sa neprihliada.

Dodatočné daňové priznanie

Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať v prípade, ak zistí,

  • že daň má byť vyššia, ako je uvedená v daňovom priznaní,
  • že daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená,
  • že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Toto dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka.

Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že

  • daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,
  • daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
  • daňové priznanie neobsahuje správne údaje,
  • daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Upozornenie

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty na zánik práva vyrubiť daň, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojim označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie,

  • za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok,
  • za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobia, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Poukázanie podielu zaplatenej dane

Právnická osoba môže poukázať prijímateľom, ktorých si sama vybrala zo zoznamu prijímateľov podiel zaplatenej dane do výšky 2%, ak táto právnická osoba darovala najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie na účely vymedzené v § 50 odseku 5 zákona o dani z príjmov. Ak právnická osoba neposkytla tieto finančné prostriedky ako dar, je oprávnená poukázať prostredníctvom daňového priznania určeným prijímateľom podiel zaplatenej dane len do výšky 1%.

Tento postup sa uplatní prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2015.

Podiel zaplatenej dane sa zaokrúhľuje podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov a je najmenej 8 eur pre jedného prijímateľa.

Podrobnejšie informácie k poukázaniu podielu zaplatenej dane nájdete v časti Daňové priznanie.

Vedenie účtovníctva

Právnická osoba účtuje v sústave podvojného účtovníctva, ale niektoré právnické osoby môžu účtovať aj v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9 ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona o účtovníctve).

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Mikro účtovná jednotka bola v zákona definovaná z dôvodu zjednodušenia povinností v oblasti vedenia účtovníctva pre malých a stredných podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Ďalšie informácie k mikro účtovnej jednotke sú uvedené v materiáli Informácia k účtovaniu mikro účtovných jednotiek od 1.1.2014 [.pdf; 70 kB; nové okno].

Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. určuje triedenie účtovných jednotiek do 1.1.2015 ako

  • mikro účtovná jednotka
  • malá účtovná jednotka
  • veľká účtovná jednotka

Triedenie sa týka týchto účtovných jednotiek:

  • obchodná spoločnosť (s.r.o., akciová spoločnosť, v.o.s. a komanditná spoločnosť)
  • družstvo
  • fyzická osoba – podnikateľ, účtujúca v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby - podnikateľov, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré dobrovoľne účtujú v sústave podvojného účtovníctva)
  • fyzická osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka [nové okno] účtujúcej v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka [nové okno] a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis)
  • pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (z. č. 97/2013 Z. z. [nové okno] o pozemkových spoločenstvách)

Veľkostné kritériá

Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
  2. čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,
  2. čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 nepresiahol 50.

Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
  2. čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 (§ 39k ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve)

  • existujúca účtovná jednotka, ktorá v roku 2014 nebola mikro účtovnou jednotkou (nemohla sa ňou stať), sa musí od 1.1.2015 zatriediť podľa veľkostných kritérií, pričom posudzuje splnenie podmienok k 31. decembru 2014 a musí testovať aj rok predchádzajúci, teda rok 2013;
  • účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok a hospodársky rok začína počas roka 2015, posudzuje splnenie podmienok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.

Korona opatrenia v oblasti účtovníctva

Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 67/2020 Z .z. [nové okno] o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov:

  • Lehoty počas obdobia pandémie podľa týchto osobitných predpisov:

    sa považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie, alebo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa 21 ods. 1 tohto zákona, ktorá z lehôt uplynie skôr.

  • Ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa zákona č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
  • Ak lehota na uloženie pokuty podľa § 38 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov začala plynúť pred začatím obdobia pandémie a neuplynula do začatia obdobia pandémie, obdobie pandémie sa do tejto lehoty nezapočítava.
  • Riadnu účtovnú závierku k 31.12.2019, ktorú bola účtovná jednotka povinná zostaviť a uložiť do RUZ počas obdobia pandémie (od 12. marca 2020 do 30. septembra 2020), sa podáva v lehote do 2. novembra 2020.
  • Riadnu účtovnú závierku k inému dátumu počas obdobia pandémie, ktorú bola účtovná jednotka povinná zostaviť a uložiť do RUZ počas obdobia pandémie (od 12. marca 2020 do 30. septembra 2020), sa podáva v lehote do 2. novembra 2020.
  • Mimoriadnu účtovnú závierku k 31.12.2019, ktorú bola účtovná jednotka povinná zostaviť a uložiť do RUZ počas obdobia pandémie (od 12. marca 2020 do 30. septembra 2020), sa podáva v lehote do 2. novembra 2020.
  • Priebežnú účtovnú závierku k 31.12.2019, ktorú bola účtovná jednotka povinná zostaviť a uložiť do RUZ počas obdobia pandémie (od 12. marca 2020 do 30. septembra 2020), sa podáva v lehote do 2. novembra 2020.

Obchodná spoločnosť

Obchodná spoločnosť, ktorou je najmä akciová spoločnosť, spoločnosť s ručeným obmedzením, komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, je povinná účtovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Opatrenie je zverejnené na internetovej stránke MF SR v časti Dane / clá a účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Účtovníctvo / Legislatíva SR [nové okno].

Nezisková organizácia

Nezisková organizácia môže účtovať buď v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva.

Jednoduché účtovníctvo môžu viesť účtovné jednotky, ktorými sú:

  • občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur,
  • cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Uvedené účtovné jednotky vedú jednoduché účtovníctvo podľa Opatrenia MF SR č. MF/24975/2010-74 [.pdf; 665 kB; nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov (opatrenie bolo zmenené a doplnené Opatrením MF SR z 30. októbra 2013 č. MF/17695/2013-74 [nové okno], uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2013 [nové okno]).

Ak týmto účtovným jednotkám vznikne povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, alebo im táto povinnosť nevznikne, ale pre sústavu podvojného účtovníctva sa rozhodnú dobrovoľne, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnovy pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov (opatrenie bolo zmenené a doplnené Opatrením MF SR z 20. novembra 2013 č. MF/17613/2013-74 [.pdf; 159 kB; nové okno], uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013 [nové okno]).

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo postupujú podľa Opatrenia MF SR z 9. septembra 2003 č. 17 599/2003-92 [nové okno] v znení opatrenia zo 14. augusta 2008 č. MF/18900/2008-74 [nové okno]. Opatrenia sú zverejnené na internetovej stránke MF SR v časti Dane, clá a účtovníctvo / Účtovníctvo a audit / Účtovníctvo / Legislatíva SR [nové okno].

Rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, štátny fond, obec a VÚC

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky vedú účtovníctvo podľa Opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31 [.zip; 602 kB; nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

Opatrenie je zverejnené na internetovej stránke MF SR v časti Dane, clá a účtovníctvo, Účtovníctvo a audit, Účtovníctvo, Legislatíva SR. [nové okno]

Zastupovanie

Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Právne úkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná, pokiaľ zástupca koná v rozsahu udeleného plnomocenstva.

Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, oprávnenie zastupovať daňový subjekt v mene tejto právnickej osoby má buď priamo štatutárny orgán zástupcu, ktorý na zastupovanie nepotrebuje ďalšie plnomocenstvo, alebo tento orgán poverí na konanie inú osobu (zamestnanca).

Udelenie plnomocenstva

Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:

  1. písomne,
  2. ústne do zápisnice u správcu dane; v tomto prípade daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu, ktorá musí mať zákonom predpísané náležitosti.

Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:

  • kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ),
  • komu je udelené (splnomocnenec),
  • rozsah splnomocnenia, prípadne jeho časové ohraničenie.

Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah zástupcovho oprávnenia. Právna teória aj prax rozlišuje podľa rozsahu:

  • všeobecné (generálne) plnomocenstvo - oprávňuje zástupcu na všetky právne úkony,
  • špeciálne (obmedzené) plnomocenstvo - oprávňuje zástupcu len na určitý druh právnych úkonov,
  • osobitné (individuálne) plnomocenstvo - oprávňuje zástupcu len na jeden určitý právny úkon.

Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné.

Na plnomocenstve sa nevyžaduje úradne overený podpis.

Účinnosť plnomocenstva

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa udelenia plnej moci do zápisnice u správcu dane.

Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu.

Daňový subjekt môže mať u toho istého správcu dane aj viacerých zástupcov - ale v rôznych veciach. To znamená, že rozsah plnomocenstiev sa nesmie prekrývať. Jeden zástupca môže byť splnomocnený napr. na podávanie daňových priznaní DPH, druhý zástupca na podávanie daňových priznaní k iným daniam.

Daňový poradca a advokát môžu zastupovať u jedného správcu dane neobmedzený počet daňových subjektov. Iná osoba ako advokát alebo daňový poradca môže u jedného správcu dane zastupovať viacero daňových subjektov len prípadoch:

  • ak zastupuje blízke osoby,
  • ak zastupuje daňové subjekty ako ich spoločný zástupca,
  • ak je splnomocnený na doručovanie písomností (zároveň u toho istého správcu dane zastupovať daňový subjekt na základe všeobecnej plnej moci).

V prípade, ak je zástupca splnomocnený u jedného správcu dane na doručovanie písomností za niekoľko daňových subjektov (napr. účtovník), nemôže zároveň u toho istého správcu dane zastupovať daňový subjekt na základe všeobecnej plnej moci, ak nejde o daňového poradcu alebo advokáta.

Zánik plnomocenstva

Plnomocenstvo zanikne:

  • vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
  • ak ho zastúpený odvolal,
  • ak ho vypovedal zástupca,
  • smrťou zástupcu,
  • smrťou zastúpeného,
  • uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo udelené,
  • na základe dohody zástupcu a zastúpeného o zániku plnomocenstva,
  • zánikom právnickej osoby, ktorá je buď zástupcom alebo zastúpeným len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

Ustanovenie zástupcu správcom dane

Správca dane môže ustanoviť zástupcu právnickej osobe:

  • ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa (jedná sa napr. o prípady, kedy je sídlo spoločnosti vymazané z obchodného registra, alebo sa z pošty vracajú zásielky, že na uvedenej adrese spoločnosť nie je známa a správca dane potrebuje konať s právnickou osobou),
  • ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene (napr. osoba, ktorá bola jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti zomrela, alebo jediný konateľ spoločnosti bol vymazaný z obchodného registra a nebol ustanovený iný zástupca; v obidvoch prípadoch spoločnosť nemá osobu oprávnenú konať v mene spoločnosti),
  • ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať (napr. v OR nie je zapísaný konateľ, správca dane nemá o odvolaní jedného konateľa a ustanovení druhého konateľa do funkcie dôkazy, obidvaja tvrdia, že sú oprávnení konať za spoločnosť).

Pred vydaním rozhodnutia je potrebné aj v tomto prípade získať súhlas navrhovaného zástupcu (písomne, alebo ústne do zápisnice u správcu dane).

Substitučné zastúpenie

V prípade substitučného zastúpenia je substitútom osoba, ktorá je splnomocnená zástupcom za neho konať. Ak si zastúpený zvolí zástupcu, za tohto zástupcu môže konať aj iná osoba (substitút), ak sú súčasne splnené podmienky:

  • zastúpený udelí plnomocenstvo daňovému poradcovi alebo advokátovi,
  • z plnomocenstva musí vyplývať, že za zástupcu môže konať aj iná osoba, t.j. substitút,
  • zástupca udelí substitútovi plnomocenstvo.

Konanie substitúta v rozsahu plnomocenstva udeleného zástupcom sa považuje za konanie zástupcu. Zástupca nemôže substitútovi udeliť všeobecné plnomocenstvo vzhľadom na podmienky doručovania, pretože ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.