Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie Registrácia Vyhľadať Kontakty Občania Podnikatelia a organizácie Daňoví a coľní špecialisti Elektronické služby Ľavé menu stránky Obsah Pätička stránky

Obchodné spoločnosti (a.s, s.r.o, k.s, ...)

Obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania podľa Obchodného zákonníka. Obchodnými spoločnosťami sú spoločnosť s ručením obmedzeným, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Postavenie obdobné postaveniu obchodnej spoločnosti má aj právnická osoba založená podľa práva Európskej únie.

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Predmet dane

Predmetom dane obchodných spoločností je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka.

Podrobnejšie informácie k predmetu dane nájdete v časti Podnikatelia a organizácie -Právnické osoby - informovanie.

Daňové výdavky

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).

Podrobné informácie k jednotlivým druhom daňovým výdavkom nájdete v menu Praktické príklady.

Základ dane

Základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19 zákona o dani z príjmov) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Podrobnejšie informácie k základu dane nájdete v menu Praktické príklady.

Spoločnosť v likvidácii

Likvidácia spoločnosti sa vykoná podľa Obchodného zákonníka, ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu.

Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak.

Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.

Zdaňovacie obdobie

Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie , končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie (§ 41 ods.3 zákona o dani z príjmov).

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31.decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím je v tomto prípade až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie( § 41 ods.4 zákona o dani z príjmov).

Ak sa likvidácia začne po skončení konkurzu, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31.decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím je v tomto prípade až do skončenia likvidácie kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie( § 41 ods.8 písm. a) zákona o dani z príjmov).

V prípade, že sa po skončení konkurzu pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz. Ak sa likvidácia neskončí v zdaňovacom období, v ktorom sa skončil konkurz, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok, a ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie (§ 41 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Daňové priznanie

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie a skončilo sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie je daňovník povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods.2 zákona o dani z príjmov), pričom na základe žiadosti daňovníka v likvidácii o predĺženie tejto lehoty podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže správca dane v súlade s § 49 ods.3 písm. c) zákona o dani z príjmov predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve.

Daňové priznania za zdaňovacie obdobia od vstupu daňovníka do likvidácie je daňovník povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia, pričom na základe žiadosti daňovníka v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane v súlade s § 49 ods.3 písm. c) zákona o dani z príjmov predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť priebežnú účtovnú závierku ( v prípade skončenia likvidácie mimoriadnu účtovnú závierku) podľa zákona o účtovníctve a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania. Priebežná individuálna účtovná závierka sa doručuje daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania (mimoriadnu účtovnú závierku je daňovník povinný v termíne na podanie daňového priznania uložiť podľa zákona o účtovníctve).

Základ dane

Základom dane daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacích obdobiach podľa § 41 zákona o dani z príjmov je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona o účtovníctve, upravený podľa § 17 zákona o dani z príjmov. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30 zákona o dani z príjmov o odpočte daňovej straty.

Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie (§ 14 ods.2 zákona o dani z príjmov).

Platenie preddavkov

Daňovník v likvidácii neplatí preddavky na daň podľa § 42 zákona o dani z príjmov.

Spoločnosť v konkurze

O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

Zdaňovacie obdobie

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu (§ 41 ods. 5 zákona o dani z príjmov).

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31.decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ďalším zdaňovacím obdobím je v tomto prípade až do zrušenia konkurzu kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu (§ 41 ods.6 zákona o dani z príjmov). Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

Daňové priznanie

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu a skončilo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu je daňovník povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods.2 zákona o dani z príjmov), pričom na základe žiadosti daňovníka v konkurze o predĺženie tejto lehoty podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže správca dane v súlade s § 49 ods.3 písm. c) zákona o dani z príjmov predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve.

Daňové priznania za zdaňovacie obdobia po vyhlásení konkurzu je daňovník povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia, pričom na základe žiadosti daňovníka v konkurze podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane v súlade s § 49 ods.3 písm. c) zákona o dani z príjmov predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť priebežnú účtovnú závierku ( v prípade zrušenia konkurzu mimoriadnu účtovnú závierku) podľa zákona o účtovníctve a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania. Priebežná individuálna účtovná závierka sa doručuje daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania (mimoriadnu účtovnú závierku je daňovník povinný v termíne na podanie daňového priznania uložiť podľa zákona o účtovníctve).

Základ dane

Základom dane daňovníkov, na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, v zdaňovacom období podľa § 41 zákona o dani z príjmov je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona o účtovníctve , upravený podľa § 17 zákona o dani z príjmov. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30 zákona o dani z príjmov o odpočte daňovej straty.

Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie (§ 14 ods.2 zákona o dani z príjmov).

Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa § 17 odseku 27 zákona o dani z príjmov dôjde k vyhláseniu konkurzu na daňovníka, základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu (§ 17 ods. 32 písm. c) zákona o dani z príjmov). Toto ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz neupravuje základ dane podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov.

Príjmy oslobodené od dane

U daňovníka v konkurze sú príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov počas konkurzu (§ 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči dlžníkovi, oslobodené od dane (§ 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov). Obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorí sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

Platenie preddavkov

Daňovník v konkurze neplatí preddavky na daň podľa § 42 zákona o dani z príjmov.

Spoločnosť v reštrukturalizácii

Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie, daňovník naďalej platí preddavky podľa § 42 zákona o dani z príjmov a môže si uplatniť odpočet daňovej straty v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov.

Príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri reštrukturalizácii (§ 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) sú od dane oslobodené (§ 13 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov).

Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa § 17 odseku 27 zákona o dani z príjmov dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom (§ 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov), základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom; postup podľa § 27 odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom. Toto ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

Zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností

Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti, rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra.

Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie zlúčením, splynutím alebo rozdelením, končí jeho zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu. Daňovník alebo jeho právny nástupca je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 49 ods. 6 zákona o dani z príjmov).

Základ dane

Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu a základ dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa upraví v súlade s ustanoveniami § 17c a 17e zákona o dani z príjmov. Ak na vyčíslenie základu dane pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách, uplatňuje sa postup podľa § 17c zákona o dani z príjmov, ocenenie v pôvodných cenách sa uplatní len v prípadoch uvedených v § 17e zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov

Postup platenia preddavkov pri zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností je osobitne upravený v § 42 ods. 4 písm. b), c) a d) a v § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Zmena právnej formy spoločnosti

Spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje inak. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká.

Účinky zmeny právnej formy spoločnosti nastávajú zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra. Zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra existuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme, na akú boli zmenené.

Zdaňovacie obdobie

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa zákona o účtovníctve. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručeným obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť (§ 41 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Platenie preddavkov

Daňovník, ktorý počas roka zmenil právnu formu, platí preddavky na daň bez zmeny, z dane vypočítanej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie pred právnou zmenou (§ 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov).

Špecifické spôsoby zdaňovania

Pri verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti je potrebné rešpektovať osobitné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa rozdeľovania základu dane a výpočtu daňovej povinnosti.

Verejná obchodná spoločnosť

Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.

Spôsob zdanenia

Verejná obchodná spoločnosť je „osobná“ obchodná spoločnosť, v ktorej spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojim majetkom. Z dôvodu osobného ručenia spoločníkov zdanenie verejnej obchodnej spoločnosti nenastáva na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov.

Základ dane

Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Tento základ dane alebo daňová strata sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak spoločenská zmluva osobitne neupravuje rozdelenie zisku medzi jednotlivých spoločníkov, základ dane alebo daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom (§ 14 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Pomerná časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka je súčasťou základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti. Túto časť základu dane alebo časť daňovej straty zahrnuje spoločník do svojho základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podáva daňové priznanie.

Daň vyberaná zrážkou

U verejnej obchodnej spoločnosti sú predmetom dane len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Vykonaním zrážky dane platiteľom dane je daňová povinnosť splnená. Výnimkou sú príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), ak sa verejná obchodná spoločnosť rozhodne daň vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň v súlade s § 43 ods.6 písm. c) zákona o dani z príjmov. V tomto prípade daň vybranú zrážkou môžu za preddavok považovať spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, ktorí si tento preddavok v pomernej výške odpočítajú od svojej daňovej povinnosti. Pomerná časť dane vybranej zrážkou sa zistí rovnakým pomerom akým sa medzi jednotlivých spoločníkov rozdeľuje základ dane alebo daňová strata.

Komanditná spoločnosť

Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).

Spôsob zdanenia

Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komandisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári). Z dôvodu rozdielneho ručenia spoločníkov sa časť základu dane komanditnej spoločnosti zdaňuje na úrovni spoločnosti a časť základu dane sa zdaňuje na úrovni jednotlivých spoločníkov.

Základ dane

Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komandistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane (§ 14 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Podiel základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúci na komplementárov sa ďalej rozdeľuje medzi jednotlivých komplementárov, pričom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov. Táto časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára je súčasťou základu dane jednotlivých komplementárov komanditnej spoločnosti (§ 14 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Vedenie účtovníctva

Obchodná spoločnosť je povinná účtovať podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Opatrenie je zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky [nové okno].

Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť  zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. určuje triedenie účtovných jednotiek do 1.1.2015  ako

  • mikro účtovná jednotka
  • malá účtovná jednotka
  • veľká účtovná jednotka

Triedenie sa týka týchto účtovných jednotiek:

  • obchodná spoločnosť (s.r.o., akciová spoločnosť, v.o.s. a komanditná spoločnosť)
  • družstvo
  • fyzická osoba – podnikateľ, účtujúca v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby - podnikateľov, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie  a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré dobrovoľne účtujú v sústave podvojného účtovníctva)
  • fyzická osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka účtujúcej v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis)
  • pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (z. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách)

Veľkostné kritériá

Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
  2. čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.

Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,
  2. čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 nepresiahol 50.

Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

  1. celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
  2. čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.

Právne predpisy upravujúce podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených  z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie podľa zatriedenia do veľkostných skupín, účinnosť 1. januára 2015:

Mikro účtovné jednotky zostavujú individuálnu účtovnú závierku podľa Opatrenia MF SR z 11. decembra 2013 č. MF/15464/2013-74 v znení Opatrenia MF SR z 24. septembra 2014 č. MF/18008/2014-74 v znení neskorších predpisov.

Malé účtovné jednotky budú zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa Opatrenia MF SR z 3. decembra 2014 č. MF/23378/2014-74 v znení neskorších predpisov. Podľa tohto opatrenia pre zostavenie účtovnej závierky pre malé účtovné jednotky postupujú aj účtovné jednotky uvedené v § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona o účtovníctve, t.j. zahraničné osoby podnikajúce na území SR.

Veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu (pozn. nie všetky subjekty verejného záujmu) individuálnu účtovnú závierku budú zostavovať podľa Opatrenia MF SR  z 3. decembra 2014 č. MF/23377/2014-74 v znení neskorších predpisov. Podľa opatrenia pre veľké účtovné jednotky bude účtovnú závierku zostavovať aj štátny podnik a subjekt verejného záujmu, ak nie je bankou, pobočkou zahraničnej banky, Exportno – importnou bankou Slovenskej republiky, poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej zaisťovne, zdravotnou poisťovňou, správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, Burzou cenných papierov, Centrálnym depozitárom cenných papierov, obchodníkom s cennými papiermi, platobnou inštitúciou, inštitúciou elektronických peňazí, subjektom kolektívneho investovania, dôchodkovým fondom, pobočkou zahraničnej finančnej inštitúcie, účtovnou jednotkou uvedenou v § 17a ods. 2 zákona, rozpočtovou organizáciou a príspevkovou organizáciou.

Všeobecné informácie o vedení účtovníctva sú uvedené v časti Podnikatelia a organizácie - Daň z príjmov - Právnické osoby - Informovanie.

Dátum poslednej aktualizácie informačného obsahu: 11. 7. 2018
Dátum zverejnenia informačného obsahu: 22. 11. 2013