Preskočiť na hlavný obsah
2

Rozpočtové organizácie

Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Registrácia

Od 1. januára 2023 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 49a zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Rozpočtová organizácia, ktoré je právnickou osobou nezaloženou na podnikanie:

  • a je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od 1. januára 2023, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra a zo živnostenského registra zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci v lehote do 30 dní odo dňa zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.
  • nie je registrovaná podľa predchádzajúceho (prvého) odseku a vznikla jej povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, má povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať. Registračná povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Bližšie informácie k registrácii nájdete v časti Daň z príjmov / Právnické osoby / Registrovanie

Predmet dane

Predmetom dane rozpočtovej organizácie sú príjmy z činností, ktorými dosahuje zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Príjmom sa rozumie peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani podľa medzinárodnej zmluvy. O príjem, ktorý je predmetom dane a je od dane oslobodený, sa základ dane zníži v podanom daňovom priznaní.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb (a teda aj rozpočtovej organizácie) sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie je:

  • príjem získaný darovaním, okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo príjem získaný dedením,
  • podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov) v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov), okrem
    1. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov,
    2. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe.
  • príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy, ktoré sú u právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane.

U rozpočtových organizácií sú od dane oslobodené napr. príjmy:

  • plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov),
  • z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,
  • finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci 2017.

Príjmy zdaňované zrážkou

Daň vyberaná zrážkou je charakteristická tým, že ju platí platiteľ dane, t.j. osoba, ktorá odvádza daňovému úradu daň zrazenú a vybratú od daňovníka a majetkovo za ňu zodpovedá. Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 19% sú taxatívne vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov. U príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou sa u rozpočtovej organizácie vybratím dane zrážkou považuje daňová povinnosť za splnenú (vysporiadanú) a daňovník si túto daň nemôže uplatniť ako preddavok na daň.

Medzi príjmy zdaňované zrážkou patrí aj výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok. Ak rozpočtovej organizácii plynie takýto výnos (príjem), platiteľom dane z týchto výnosov (príjmov) je rozpočtová organizácia a je povinná daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom jej boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov je úhrn výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa zákona o účtovníctve v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním.

Daňové výdavky

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako zákon o účtovníctve, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov sú uvedené v § 19 tohto zákona.

Za daňové výdavky však nemožno považovať výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a výdavky, ktoré sú priamo vymedzené v § 21 zákona o dani z príjmov. V súlade s § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane – t.j. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, ktoré sú predmetom dane ale sú od dane oslobodené.

Ak rozpočtová organizácia vynaložila výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, vo svojej internej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane (napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach a pod.) Určenie rozvrhového kľúča v internej smernici však nenahrádza preukazateľnosť a opodstatnenosť stanovenej výšky daného výdavku pre daňové účely.

Základ dane

Rozpočtová organizácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia. Vzhľadom na uvedené, rozpočtová organizácia pre účely zistenia základu dane vyplní r. 100 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby – účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorý následne:

  • zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
  • upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrnované do základu dane,
  • upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.

Pre rozpočtové organizácie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

r. 100 – účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením v nadväznosti na údaje z r. 1 tabuľky C1 daňového priznania

r. 130 – výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov (napr. výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane) alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona o dani z príjmov (tabuľka A – III. časť)

r. 210 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a príjmy nezahrňované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona

r. 220 – príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (§ 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov), ak sú súčasťou r. 100 a nie sú uvedené na r. 210

r. 230 – príjmy oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, ak sú súčasťou r. 100

Daňové priznanie

Rozpočtová organizácia nemusí podať daňové priznanie, ak má okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane (§ 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Pokiaľ má aj iné druhy príjmov, alebo ju na podanie daňového priznania vyzve správca dane, je rozpočtová organizácia povinná podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov (a to aj v prípade, ak jej nevznikla povinnosť registrácie podľa § 49a zákona o dani z príjmov).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve [nové okno] v znení neskorších predpisov ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (§ 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov) prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa osobitného predpisu.

Rozpočtová organizácia pri zostavení účtovnej závierky postupuje v zmysle Opatrenia MF SR č. MF/25755/2007-31 z 5. decembra 2007 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného opatrenia rozpočtová organizácia zostavuje individuálnu účtovnú závierku, ktorá tvorí jeden celok s neoddeliteľnými súčasťami:

  • Súvaha Úč ROPO SFOV 1-01
  • Výkaz ziskov a strát Úč ROPO SFOV 2-01
  • Poznámky

Opatrenie MF SR je zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky [nové okno].

Podrobnejšie informácie k novele zákona o účtovníctve účinnej od 1.1.2014 nájdete v oznámení na portáli Finančnej správy SR www.financnasprava.sk v časti Daňoví a colní špecialisti – Novinky z legislatívy – Priame dane a účtovníctvo.  

Bližšie informácie k podávaniu daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby nájdete v časti Daň z príjmov / Právnické osoby / Informovanie a Daň z príjmov / Právnické osoby / Daňové priznanie

Vedenie účtovníctva

Rozpočtová organizácia je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa Opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31 z 8. augusta 2007 [.pdf; 749 kB; nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. V zmysle § 5 ods. 1 písm. p) postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo rozpočtových organizácií pri vytváraní analytických účtov je rozpočtová organizácia povinná zohľadňovať aj potreby členenia na účely podľa osobitných predpisov (napr. zákona o dani z príjmov).

Opatrenie MF SR je zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky [.pdf; 749 kB; nové okno].

Od 1. januára 2023 právnická osoba pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti postupuje podľa § 49a zákona o dani z príjmov a podľa § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

 

Rozpočtová organizácia, ktoré je právnickou osobou nezaloženou na podnikanie:

 

-          a je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci od 1. januára 2023, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra a zo živnostenského registra zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci v lehote do 30 dní odo dňa zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.

 

-          nie je registrovaná podľa predchádzajúceho (prvého) odseku a vznikla jej povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, má povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať. Registračná povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.