Príjmami zo závislej činnosti sú:
- príjmy z pracovnoprávnych vzťahov uzatvorených podľa Zákonníka práce (pracovný pomer, všetky druhy dohôd), príjmy zo štátnozamestnaneckého pomeru, zo služobného pomeru,
- z obdobného vzťahu (napr. mandátne, príkazné zmluvy), v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa takéhoto príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy,
- príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania (od. 1.9.2015 odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe),
- príjem likvidátora, spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným,
- platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, prokurátorov, členov predstavenstiev, dozorných rád,
- príjmy zo sociálneho fondu,
- odmeny poslancov, členov volebných komisií a pod.,
- podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva (od 1.1.2017),
- príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
Súvisiace informácie sú prezentované v nasledovnej štruktúre:
Platiteľ dane
Platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť daň alebo preddavok na daň od zamestnanca a ktorá je povinná tento preddavok na daň zrazený zamestnancovi odvádzať správcovi dane (do štátneho rozpočtu) a majetkovo za ne zodpovedá.
Zamestnávateľom – platiteľom dane môže byť aj zahraničná fyzická alebo právnická osoba, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní (súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov).
Povinnosti zamestnávateľa - platiteľa dane pri výpočte, zrážaní a odvode preddavkov na daň do štátneho rozpočtu
Zrazenie preddavku
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní (poštou), alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru (na účet) bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca.
Ak zamestnávateľ vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia (napr. nemá dostatok finančných prostriedkov), vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch.
Zdaniteľná mzda
Zdaniteľnou mzdou je:
- úhrn zdaniteľných príjmov zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v sume 410,24 eur (v roku 2023) v prípade, že zamestnanec pre zamestnávateľa podpísal tlačivo Vyhlásenie k zdaneniu príjmov, čím si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka priebežne mesačne.
- úhrn zdaniteľných príjmov, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, ak zamestnanec nepodpísal vyhlásenie.
Výpočet preddavku na daň
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi je:
- 19% z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne mesačne sumu 3 453,79 eura (rok 2023) vrátane a
- 25% zo sumy prevyšujúcej sumu 3 453,79 eura mesačne;
- vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu daňového bonusu, ak si ho daňovník uplatnil.
Odvod preddavkov do štátneho rozpočtu
Zamestnávateľ odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.
Daňový bonus
V roku 2023 si môže daňovník uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa vo výške
- 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku,
- 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku; za mesiace január až apríl iba v prípade, ak sa na vyživované dieťa neposkytla dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v znení neskorších predpisov. Od 1.5.2023 si môže daňovník uplatniť súčasne daňový bonus a poberať aj dotáciu na stravu.
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu takto:
| Počet vyživovaných detí |
Percentuálny limit polovice základu dane (čiastkového základu dane ) |
| 1 |
20 % |
| 2 |
27 % |
| 3 |
34 % |
| 4 |
41 % |
| 5 |
48 % |
| 6 a viac |
55 % |
Daňovník, ktorý začal vykonávať závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 5, alebo ktorý začal vykonávať podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov od 1.7.2022, môže uplatniť daňový bonus najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu.
Pri uplatňovaní daňového bonusu od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 postupuje daňovník, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom platným do 30. júna 2022.
Povinnosti zamestnávateľa – platiteľa dane voči správcovi dane
Predkladanie tlačív Prehľad a Hlásenie
- Ak je zamestnávateľom fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, podáva prehľad a hlásenie ktorémukoľvek správcovi dane.
- Ak je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území SR podáva prehľad a hlásenie ktorémukoľvek správcovi dane.
- Ak je zamestnávateľom zahraničná fyzická alebo právnická osoba, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, podáva prehľad a hlásenie ktorémukoľvek správcovi dane.
Vedenie mzdových listov zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný viesť pre zamestnancov:
- mzdové listy a
- výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie, a to
za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.
Mzdový list na daňové účely musí obsahovať nasledovné údaje:
- meno a priezvisko zamestnanca (aj predchádzajúce),
- rodné číslo zamestnanca,
- mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane (manželka/manžel) a daňový bonus, výšku nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
- za každý kalendárny mesiac počet dní výkonu práce, úhrn vyplatených zdaniteľných miezd (v peňažnom i nepeňažnom plnení), sumy oslobodené od dane, sumy poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň, sumu daňového bonusu, sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktorú odvádza zamestnávateľ,
- za zdaňovacie obdobie súčet týchto uvedených údajov,
- sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie,
- úhrn vyplatených príjmov v členení podľa výnimiek z platenia poistného a príspevkov zamestnanca. (Ide napr. o príjmy študentov a dôchodcov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom
- Vykonať Ročné zúčtovanie preddavkov na daň (ďalej len „Ročné zúčtovanie“), ak zamestnanec oň požiada v zákonom stanovenej lehote (vždy do 15. februára nasledujúceho roka) a predloží k jeho vykonaniu všetky potrebné doklady.
- Zamestnávateľ - platiteľ dane je povinný zamestnancovi, ktorému v zdaňovacom období roku 2023 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vystaviť a doručiť doklad o vyplatenom príjme.
- Takýmto dokladom je pre zamestnanca, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2023 tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2023. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť najneskôr v termíne do konca apríla 2024.
- Ak zamestnanec nepožiadal o ročné zúčtovanie, zamestnávateľ mu vystaví a doručí v termíne najneskôr do 10.3.2024 (vzhľadom na to, že tento deň pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň, t.j. 11.3.2024) tlačivo Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2023 (ďalej len "Potvrdenie").
- V prípade, že zamestnanec žiada o ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2023 iného zamestnávateľa a požiada o vystavenie potvrdenia bývalého zamestnávateľa najneskôr do 5. februára 2024 bývalý zamestnávateľ je povinný vystaviť a doručiť bývalému zamestnancovi doklad - Potvrdenie v termíne do 11. februára 2024.
- Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie, na základe jeho žiadosti v termíne do 10 dní od jej doručenia vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2023, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania:
- Ide o vyplnenie 2. strany tlačiva Ročné zúčtovanie.
- Uvedený doplnený doklad je prílohou dodatočného daňového priznania v prípade, že zamestnanec uplatňuje spätne napr. v ročnom zúčtovaní neuplatnený nárok na daňový bonus na vyživované dieťa.
Opravy chýb zavinených zamestnávateľom
Oprava nesprávne zrazeného preddavku a dane v prospech zamestnanca
- Ak zamestnávateľ zrazí zamestnancovi vyššiu daň (pri vykonaní ročného zúčtovania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie) ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu). O vrátený preplatok dane zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.
- Ak zamestnávateľ v bežnom zdaňovacom období zrazí zamestnancovi preddavok na daň v sume vyššej ako bol povinný, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka (t.j. v ročnom zúčtovaní), ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok na preddavku na daň zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.
Oprava nesprávne priznaného daňového bonusu v prospech zamestnanca
Postup zamestnávateľa voči zamestnancovi
- Ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu), ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania alebo podaného daňového priznania..
- Ak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný, vráti zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo nepodal daňové priznanie.
Chyby na strane zamestnávateľa v neprospech štátneho rozpočtu sa opravujú voči zamestnancovi v lehote maximálne do 12 mesiacov od ich vzniku alebo v prípade, že daň nebola ešte splatná, najneskôr do termínu vykonania ročného zúčtovania dane resp. podania daňového priznania - t.j. do 31. marca nasledujúceho roka.
Postup zamestnávateľa – platiteľa voči správcovi dane
- O vrátenú sumu daňového bonusu zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň resp. vyplatí sumu z vlastných prostriedkov a následne po skončení štvrťroka požiada správcu dane na tlačive prehľadu o poukázanie tejto sumy rozdielu daňového bonusu vyplateného z vlastných prostriedkov. Správca dane je povinný túto sumu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.
- Ak platiteľ odviedol preddavky na daň alebo daň vo vyššej sume ako bol povinný a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň (do ŠR), požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy.
Opravy nesprávne zrazeného preddavku alebo dane v neprospech zamestnanca
Postup zamestnávateľa voči zamestnancovi
- Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške stanovenej zákonom (zrazil nižšiu daň), môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu).
- Ak zamestnávateľ nezrazil v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnancovi preddavok na daň vo výške podľa zákona (t.j. zrazil preddavok nižší ako mal), môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť v nasledujúcom kalendárnom mesiaci najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,
- Ak zamestnávateľ priznal a vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu ako bol podľa zákona povinný vyplatiť, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo zvýšením dane len v prípade, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu).
- Ak nemôže zamestnávateľ chyby opraviť, napr. z dôvodu, že zamestnancovi už mzdu nevypláca, nedoplatok dane vyberie správca dane – daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil.
- Dodatočne vybratú daň, dodatočne vybratý preddavok na daň, ako aj dodatočne zrazený daňový bonus odvedie správcovi dane v tom mesiaci, v ktorom bola oprava chyby vykonaná. Uvedené sumy zahrnie aj do správcovi dane predkladaného tlačiva Prehľad v príslušnom mesiaci, v ktorom boli sumy skutočne zrazené.
- Ak platiteľ odviedol preddavky na daň alebo daň vo vyššej sume ako bol povinný a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň (do ŠR), požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy.
Postup zamestnávateľa – platiteľa voči správcovi dane
Zamestnávateľ neopravuje pôvodný prehľad za mesiac, v ktorom bola daň (preddavok na daň) nesprávne zrazená, ale uvedenú opravu (skutočnosť) zahrnie do tlačiva Prehľad za mesiac, v ktorom opravu vykonal.
Opravy chýb zavinených zamestnancom
Postup zamestnávateľa voči zamestnancovi
Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca:
- zrazil daň v nesprávnej výške alebo nezrazil vôbec, zrazí ju ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu),
- prizná a vyplatí daňový bonus vo vyššej sume, vyberie ho od zamestnanca, ak neuplynula lehota podľa osobitného predpisu (do piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu)zdaneniu uplatneniu daňového bonusu.
Postup zamestnávateľa – platiteľa voči správcovi dane
- Ak nemôže zamestnávateľ chyby opraviť, napr. z dôvodu, že zamestnancovi už mzdu nevypláca, nedoplatok dane vyberie správca dane – daňový úrad miestne príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Zamestnávateľ v tomto prípade zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, alebo keď ju zamestnávateľ zistil.
- Dodatočne vybratú daň, dodatočne vybratý preddavok na daň, ako aj dodatočne zrazený daňový bonus odvedie správcovi dane v tom mesiaci, v ktorom bola oprava chyby vykonaná. Uvedené sumy zahrnie aj do správcovi dane predkladaného tlačiva Prehľad v príslušnom mesiaci, v ktorom boli sumy skutočne zrazené.
Zamestnávateľ neopravuje pôvodný prehľad za mesiac, v ktorom bola daň (preddavok na daň) nesprávne zrazená, ale opravy chýb zahrnie do Prehľadu za mesiac, v ktorom tieto chyby opravil.
Opravy vydaných dokladov
Ak zamestnávateľ vydal zamestnancovi nesprávny doklad pre vysporiadanie dane – ročné zúčtovanie, ktoré mu vykonal iný zamestnávateľ, je povinný vydať tzv. opravný doklad t.j. potvrdenie so správnymi údajmi.
Ak z dôvodu vydaného opravného dokladu bola zamestnancovi vypočítaná nižšia daň oproti pôvodnému výpočtu dane, zamestnanec je povinný na základe opraveného dokladu podať dodatočné daňové priznanie. Lehota na podanie je najneskôr do jedného mesiaca od právoplatnosti dodatočného platobného výmeru (vydaného správcom dane), ktorým bola zamestnávateľovi vyrubená daň alebo rozdiel dane. Ak zamestnanec podal za toto zdaňovacie obdobie daňové priznanie, tak pri podaní dodatočného daňového priznania v prípade zvýšenia daňovej povinnosti/dane sa neuplatní sankcia (za rozdiel dane v neprospech štátneho rozpočtu).
Postup zamestnávateľa pri vysielaní zamestnancov na prácu do zahraničia
Podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
Zákon o cestovných náhradách ustanovuje okrem nárokových cestovných náhrad (povinných) aj cestovné náhrady, ktoré nie sú nárokové - ide o nepovinné cestovné náhrady, ktoré môže zamestnávateľ dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo určiť vo vnútornom predpise.
Podľa zákona o dani z príjmov vylúčenie z predmetom dane je iba tá cestovná náhrada, ktorá je nároková - pre zamestnávateľa povinná. Všetky ostatné cestovné náhrady sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom. Cestovné náhrady vyplatené zamestnancovi vo vyššej sume (nenárokové cestovné náhrady) zamestnávateľ pripočíta zamestnancovi ku mzde a zdaní preddavkom na daň v úhrne jeho mesačných príjmov. Podľa zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Ide o obligatórne cestovné náhrady.
Všetky fakultatívne (dobrovoľne poskytnuté) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú dohodnuté medzi zamestnávateľom a zamestnancom resp. upravené napr. v kolektívnej zmluve, sú výdavkom, ktorý nie je možné uznať za daňový výdavok.
Pre posúdenie nárokov pri výkone práce mimo dohodnutého miesta výkonu práce, resp. mimo miesta pravidelného pracoviska, je vždy potrebné správne posúdiť, aký právny predpis na daný prípad treba aplikovať.
Vyslanie na zahraničnú pracovnú cestu
Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v Zákonníka práce vyslať zamestnanca na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebné obdobie. Zákonník práce nedefinuje pojem "pracovná cesta"; pracovná cesta je definovaná zákonom o cestovných náhradách a slúži na účely poskytovania cestovných náhrad.
Zákonník práce ustanovuje maximálnu dobu trvania pracovnej cesty; jej trvanie je všeobecne vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie, ale vždy musí ísť iba o dočasný (prechodný) výkon práce na pracovnej ceste. Plnenie úloh na pracovnej ceste, resp. výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu pre svojho zamestnávateľa a to podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. V prípade, že na pracovnej ceste sa má riadiť pokynmi iného zamestnávateľa, musí byť o tom pred pracovnou cestou oboznámený.
Počas zahraničnej pracovnej cesty zamestnanec vykonáva prácu pre svojho zamestnávateľa a na zamestnanca sa vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky (Zákonník práce, odmeňovanie, cestovné náhrady).
Vyslanie zamestnanca podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 96/71 ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb
V zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 96/71/ES [nové okno] o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby podniky bez ohľadu na právo, ktorým sa riadia ich zamestnanecké vzťahy, zaručili zamestnancom, vyslaným na území členských štátov, presne vymedzené pracovné podmienky, ktoré sú platné v členskom štáte vykonávania práce a zakotvené v právnych normách, nariadenia, alebo v kolektívnych dohodách či výrokoch arbitráže.
Podľa práva krajiny, kde sa práca vykonáva sa posudzuje:
- dĺžka pracovného času,
- dĺžka dovolenky,
- minimálna mzda, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
- bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
- pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
- rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie.
Vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje. Miesto výkonu práce počas vyslania do členského štátu Európskej únie sa nemení a zostáva na území Slovenskej republiky.
Podľa zákona o cestovných náhradách, ak je zamestnanec dočasne pridelený do členského štátu európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
Výkon práce v zahraničí
Pri výkone práce v zahraničí má zamestnanec podľa Zákonníka práce [nové okno] v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v zahraničí.
Podľa Zákonníka práce, ak je miesto výkonu práce v cudzine, a ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie dobu výkonu práce v zahraničí (napr. 1 rok, 3 roky), menu, v ktorej sa mu bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo v naturáliách, prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
Podľa Zákonníka práce zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine možno poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec sa počas obdobia, na ktoré má dohodnuté miesto výkonu práce v cudzine, v tejto cudzine zdržiava.
Podľa zákona o cestovných náhradách zamestnancovi patrí náhrada výdavkov v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste, a to:
- za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť (ide o náhradu cestovných výdavkov za dve cesty, t.j. za prvú cestu do miesta výkonu práce a za poslednú cestu v súvislosti s návratom zamestnanca z miesta výkonu práce v zahraničí) a
- pri pracovných cestách v zahraničí.
Pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri tuzemskej pracovnej ceste.
Upozornenie
Pravidelným pracoviskom zamestnanca na účely poskytovania cestovných náhrad sa podľa zákona o cestovných náhradách v prvom rade vždy rozumie miesto písomne dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
V prípade, ak takéto miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko zamestnanca sa až potom považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve podľa Zákonníka práce. So zamestnancami, ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné ako miesto pravidelného pracoviska dohodnúť miesto pobytu, pričom môže ísť o trvalý alebo prechodný pobyt.
Pri posudzovaní nároku na cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách je teda rozhodujúcou skutočnosťou písomne dohodnuté miesto pravidelného pracoviska na účely zákona o cestovných náhradách, resp. dohodnuté miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy.
V pracovnej zmluve možno so zamestnancom dohodnúť aj viac miest ako jedno miesto výkonu práce, miesto výkonu práce môže byť vymedzené aj širšie a pod. Z hľadiska nároku na náhradu výdavkov pri pracovných cestách je však potrebné za pravidelné pracovisko dohodnúť vždy len jedno miesto.
V prípade, ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, môže zamestnávateľ so zamestnancom podľa zákona o cestovných náhradách dohodnúť miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad, ktoré je iba jedným miestom. Zákon o cestovných náhradách nevyžaduje dohodu o mieste pravidelného pracoviska realizovať dohodou v pracovnej zmluve, alebo dodatkom k pracovnej zmluve. Podľa zákona o cestovných náhradách sa miesto pravidelného pracoviska má písomne dohodnúť, môže to byť teda osobitná písomná dohoda o mieste pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad, ktorá bude obsahovať napr. časové obdobie platnosti, možnosť výpovede, resp. ďalšie skutočnosti súvisiace s miestom pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad.
Z hľadiska nároku na náhradu výdavkov pri pracovnej ceste sa za pravidelné pracovisko považuje to miesto výkonu práce, ktoré je dohodnuté v pracovnej zmluve (za predpokladu, že zamestnanec nemá so zamestnávateľom dohodnuté miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad podľa zákona o cestovných náhradách), a nie to miesto, kde má zamestnanec skutočne výkon práce.
V prípade, ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce aj v cudzine (okrem miesta výkonu práce dohodnutého na území Slovenskej republiky), pri poskytovaní cestovných náhrad sa postupuje podľa zákona o cestovných náhradách. Pri právnom úkone "výkon práce v zahraničí" zamestnancovi nepatria žiadne pobytové výdavky počas dohodnutej doby výkonu práce v cudzine.
Postup zamestnávateľa pri zamestnávaní zahraničného zamestnanca
Z daňového hľadiska sa za zamestnanca považuje každý daňovník, ktorý má príjem zo závislej činnosti (napr. na základe pracovnej zmluvy, na základe dohody, členského pomeru, štátny zamestnanec, poslanec, konateľ, spoločník ...)
Ak je cudzí štátny príslušník zamestnaný v slovenskej firme, poberá príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov na našom území, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na našom území. Považuje sa za zamestnanca a jeho príjmy sa zdaňujú ako príjem každého slovenského zamestnanca. Ak podpíše vyhlásenie k zdaneniu príjmov, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka priebežne mesačne resp. ak ho v priebehu kalendárneho roka nepodpíše (neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka), príjem sa zdaní preddavkom na daň. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť aj spätne pri vysporiadaní ročnej daňovej povinnosti z príjmov plynúcich zo zdrojov na našom území požiadaním o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov u zamestnávateľa (ak mal len príjmy zo závislej činnosti) alebo podaním daňového priznania typu A (bez ohľadu na to, aké obdobie roka tieto príjmy na našom území poberal).
Postup zahraničného zamestnávateľa, ktorý chce zamestnať svojho zamestnanca na území SR
Zahraničným platiteľom dane zo závislej činnosti je aj zahraničná fyzická alebo právnická osoba, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní (súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.
Príjem takéhoto zamestnanca zdaňuje zahraničný zamestnávateľ preddavkom na daň v súlade so zákonom o dani z príjmov z dôvodu, že závislá činnosť sa vykonáva na území SR. Tento zamestnávateľ sa registruje ako platiteľ dane zo závislej činnosti u správcu dane miestne príslušného podľa sídla stálej prevádzkarne alebo podľa miesta výkonu závislej činnosti.
