Preskočiť na hlavný obsah
1

Daň z finančných transakcií

V zmysle záverov z rokovania vedenia Finančného riaditeľstvo SR so Slovenskou bankovou asociáciou, finančná správa zverejňuje odkazy na informácie k transakčnej dani pre uvedené banky:

V tomto článku sú zverejnené najčastejšie otázky o dani z finančných transakcií a sú poskytnuté v nasledujúcom členení:

Platnosť zákona

  1. Aký zákon upravuje daň z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) a odkedy je zákon platný?

    Odpoveď

    Daň z finančných transakcií upravuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií (ďalej len „zákon“). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím bol apríl 2025. Tento zákon bol trikrát novelizovaný, posledná novela – zákon č. 272/2025 Z. z. nadobúda účinnosť od 1. januára 2026.

Daňovník

  1. Kto je daňovníkom? 

    Odpoveď

    S účinnosťou od 1. januára 2026 je daňovníkom právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie alebo za ktorú sú vykonávané finančné transakcie („poskytovateľ“):
    - právnická osoba so sídlom v SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou)
    - právnická osoba, ktorá nemá sídlo v SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) a je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne.
    S účinnosťou od 1. januára 2026 už daňovníkom DFT nie je fyzická osoba – podnikateľ.

  2. Aké je posledné zdaňovacie obdobie fyzickej osoby – podnikateľa?

    Odpoveď

    Jej posledné zdaňovacie obdobie je december 2025. To znamená, že platiteľ dane – buď banka alebo daňovník je povinný odviesť daň poslednýkrát za december do konca januára 2026.

  3. Môže si fyzická osoba – podnikateľ zrušiť transakčný účet v banke a ak áno, dokedy?

    Odpoveď

    Do 31.12.2025 bola povinnosť daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na transakčnom účte upravená ustanovením § 12 ods. 2 zákona. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1.1.2026 vypustené, nakoľko fyzická osoba – podnikateľ už nebude daňovníkom DFT.
    Z uvedeného vyplýva, že od 1.1.2026 zákon o DFT existenciu transakčného účtu pre fyzické osoby – podnikateľov nerieši a nelimituje. Od 1.1.2026 bude transakčným účtom len platobný účet daňovníka DFT – právnickej osoby.
    V zmysle § 10 ods. 1 zákona je platiteľ dane povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane.
    Konkrétny postup bánk pri vybratí DFT môže byť rozdielny. K vybratiu dane môže dôjsť v čase realizácie transakcie, alebo v určitých intervaloch, alebo vysporiadanie dane môže prebehnúť iným spôsobom v rámci zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom. Tento postup však nie je upravený v zákone. Podmienky vedenia účtu a poplatky si podnikateľ overí vo svojej banke.

  4. Právnická osoba prevádzkujúca cestovnú kanceláriu so sídlom v SR má účet v Írsku, pričom svoje služby predaja zájazdov ponúka v Nemecku. Bankový účet má iba v zahraničí. Je daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Táto právnická osoba je daňovníkom z titulu existencia sídla v SR, jej transakcie podliehajú DFT. Zároveň sa tento daňovník stáva aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o DFT z titulu vykonávania finančných transakcií na zahraničnom účte.

  5. Právnická osoba so sídlom v SR vykonáva činnosť v SR a súčasne prevádzkuje stálu prevádzkareň na účely dane z príjmov so sídlom v ČR. Bankový účet má v SR aj v zahraničí, pričom všetky náklady stálej prevádzkarne sú hradené zo zahraničného účtu (abstrahuje sa od alokácie nákladov zriaďovateľa). V akom rozsahu je daňovníkom DFT?  

    Odpoveď

    Právnická osoba so sídlom v SR je daňovníkom z dôvodu, že sa stála prevádzkareň, ktorá nemá právnu subjektivitu, považuje za súčasť právnickej osoby, ktorá je daňovníkom. Dani podliehajú všetky finančné transakcie daňovníka, vrátane tých, ktoré sú vykonané na účtoch v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne. V rozsahu úhrad zo zahraničného účtu bude právnická osoba so sídlom v SR daňovníkom aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o DFT.

  6. Právnická osoba so sídlom v zahraničí má zriadený účet v slovenskej pobočke banky, z ktorého realizuje platby v súvislosti s aktivitami, ktoré realizuje v zahraničí. Táto spoločnosť na Slovensku nerealizuje žiadnu činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne. Podliehajú finančné transakcie zo slovenského účtu dani z finančných transakcií?

    Odpoveď

    Daňovníkom podľa zákona je aj právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo – daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku. Ak má zahraničná právnická osoba platobný účet v banke v Slovenskej republike, je daňovníkom v rozsahu platobných operácií vykonávaných na tomto účte bez ohľadu na to, či tieto transakcie súvisia s činnosťou stálej prevádzkarne v SR.

  7. Čo sa považuje za činnosť stálej prevádzkarne pre účely DFT? 

    Odpoveď

    Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie, miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia. Za stálu prevádzkareň sa považuje aj:
    a) poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku,
    b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia,
    c) poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia,
    d) osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí, a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať, alebo poskytnutie služieb daňovníkom; osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko,
    e) poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou; poistné riziko sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak sa
    1. poistená nehnuteľnosť, jej súčasť, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku,
    2. poistenie vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý je alebo má byť evidovaný v príslušnom registri vedenom v tuzemsku alebo
    f) organizačná zložka zapísaná v príslušnom registri v tuzemsku.

  8. Zahraničná osoba so sídlom v zahraničí má v SR stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov. Je zároveň považovaná za daňovníka pre účely DFT?

    Odpoveď

    Daňovníkom je zahraničná právnická osoba so sídlom v zahraničí. Stála prevádzkareň definovaná v zákone o dani z príjmov nie je účtovnou jednotkou podľa slovenskej legislatívy a nemá povinnosť viesť účtovníctvo, ale daňové priznanie k dani z príjmov PO podáva.
    Osobitne je definovaná stála prevádzkareň pre účely DFT.
    Zahraničná právnická osoba sa bude považovať za daňovníka v prípade, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne definovanej v zákone o DFT.
    Vznik povinnosti pre daň z príjmov a pre DFT vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa.

  9. Zahraničná spoločnosť so sídlom v Nemecku nakupuje tovar od slovenského výrobcu a následne ho priamo, bez toho, aby bol dočasne umiestnený v sklade dodáva zákazníkom do iných členských štátov EÚ, tretích krajín aj zákazníkom na Slovensku. Zahraničnej spoločnosti nevznikla na území SR stála prevádzkareň definovaná v zákone o DFT. Je daňovníkom DFT? 

    Odpoveď

    Nie. Ak finančná transakcia daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v čase jej vykonania nesúvisela s jeho činnosťou na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, nie je daňovníkom DFT. 

  10. Zahraničná právnická osoba má v SR prenajaté skladové priestory. Tovar nadobúda na Slovensku a následne časť tovaru predá v SR a časť v zahraničí. Je daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Áno. Ak je tovar uskladnený na Slovensku a následne dôjde k predaju tovaru v SR, sú splnené podmienky pre vznik daňovej povinnosti za predpokladu, že ide o predaj tovaru sústavný alebo opakovaný prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia. Zahraničná právnická osoba sa stáva platiteľom DFT z tých finančných transakcií, ktoré súvisia s vykonávaním činnosti v tuzemsku – a to sú nielen transakcie súvisiace s prenájmom skladových priestorov v SR, ale aj transakcie súvisiace s nadobudnutím tovaru, ktorý je predaný zákazníkom na Slovensku.

  11. Zahraničná spoločnosť vykonáva subdodávateľské stavebné práce v SR počas 2 mesiacov. V súvislosti s touto činnosťou v SR nezamestnáva žiadnych zamestnancov, na územie SR je zo zahraničia vyslaný zamestnanec. Zahraničná spoločnosť platí na území SR za ubytovanie, prenájom vozidla, nákup pomocného materiálu. Je daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Za stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej zahraničná právnická osoba vykonáva činnosť v SR sa považuje aj stavenisko, miesto vykonávania stavebných a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia. V nadväznosti na uvedené, zahraničná osoba je daňovníkom DFT.

  12. Zahraničná spoločnosť so sídlom v ČR má v SR prenajatý pozemok, ktorý v roku 2026 nevyužíva na žiadnu činnosť. Je daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Nie, úhrada vykonaná zahraničnou spoločnosťou za prenájom pozemku umiestneného v SR bez ďalšej súvisiacej činnosti zahraničnej osoby nezakladá činnosť zahraničnej osoby v tuzemsku.

  13. Právnická osoba so sídlom v Nemecku, bankový účet má iba v zahraničí prevádzkuje internetový obchod s prenajatou doménou v SR a skladom v SR, ktorý má poistený a z ktorého vydáva tovar, ktorý predáva v SR. V SR nemá žiadnych zamestnancov a komplexnú prevádzku skladu zabezpečuje tretia osoba. Je táto právnická osoba daňovníkom DFT? Ak áno, v akom rozsahu? 

    Odpoveď

    Stálou prevádzkarňou pre účely DFT je aj poskytovanie služby informačnej spoločnosti (predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja) prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku a rovnako trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku.
    Zahraničná právnická osoba je daňovníkom ako aj platiteľom dane v rozsahu platobných operácií súvisiacich s výkonom činnosti v SR. Ide najmä o prenájom domény, platby za zabezpečenie prevádzky skladu tretej osobe, úhrady poistného a platby miestnych daní. Úhrady miest zamestnancom v Nemecku budú predmetom dane v pomere, v akom súvisia s činnosťou daňovníka v SR.

  14. Zahraničná entita, každý mesiac zo zahraničného účtu posiela finančné prostriedky (poskytuje pôžičku) pre SK dcérsku spoločnosť entity (výrobný závod) na prevádzku závodu. Je táto zahraničná spoločnosť daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Za predpokladu, že zahraničná entita na území SR nevykonáva podnikateľskú činnosť, zahraničná entita nie je daňovníkom dani z finančných transakcií, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok podľa § 3 ods. 1 zákona. SK dcérska spoločnosť entity sa považuje za daňovníka podľa § 3 ods. 1 zákona a finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka sú predmetom dane z finančných transakcií podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. SK dcérska spoločnosť je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Príjem finančných prostriedkov na účet nepodlieha dani z finančných transakcií.

  15. Právnická osoba so sídlom v ČR, činnosť vykonáva iba v zahraničí, bankový účet má iba v zahraničí. V SR nakúpi výrobné linky alebo nástroje, a umiestni ich bezodplatne u svojich dodávateľov v SR so zámerom, aby títo dodávatelia pre túto právnickú osobu vyrábali výrobky. Je daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Bezodplatné umiestnenie ani nákup výrobných liniek a nástrojov v SR nespĺňa podmienky výkonu činnosti v SR, preto táto právnická osoba nie je daňovníkom DFT.

  16. Zahraničná poisťovňa, ktorá nemá sídlo ani bankový účet na Slovensku poisťuje slovenských občanov a slovenské firmy a na Slovensku odvádza daň z poistenia. Ak zahraničná poisťovňa vystavuje dobropisy z nespotrebovaného poistného a uhrádza naspäť slovenským občanom a firmám zo zahraničného účtu, budú takéto transakcie podliehať DFT?

    Odpoveď

    Za predpokladu, že zahraničná poisťovňa, ktorá nemá sídlo ani bankový účet na Slovensku a nevykonáva ani činnosť v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, nepovažuje sa za daňovníka DFT.
    Ak by ale uvedenú činnosť vykonávala prostredníctvom online trhu alebo v SR umiestnenej platformy, ktorou je softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti, prípadne by v SR mala poverenú osobu, ktorá by konala v jej mene a na základe jej pokynov, zahraničná poisťovňa sa stáva daňovníkom DFT.

  17. Kto nie je daňovníkom?

    Odpoveď

    Daňovníkom nie je:

    • Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotnými postihnutím a Úrad komisára pre deti,
    • rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
    • obec a vyšší územný celok,
    • občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov,
    • krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrá,
    • diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
    • diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,
    • škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou.

  18. Sú tieto právnické osoby povinné oznamovať banke, že nie sú daňovníkmi DFT?

    Odpoveď

    V súlade s § 12 ods. 6 zákona o DFT právnická osoba podľa § 3 ods. 2 písm. a), d) a e) oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa tohto zákona. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane (banka). Platiteľ dane nevyberá daň z finančných transakcií takejto právnickej osoby odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia.

  19. Občianske združenie neoznámilo svojej banke, že nie je daňovníkom DFT, a preto banka zaťažovala jeho finančné transakcie DFT. Klienti druhej banky však žiadne Oznámenie nepodávali a DFT im vyberaná nie je. Aký postup je správny?

    Odpoveď

    Na účely zákona o DFT je podmienka Oznámenia splnená aj konkludentným spôsobom – ak vie banka ako platiteľ dane jednoznačne vyhodnotiť skutočnosť naplnenia podmienky pre vyňatie z okruhu daňovníkov aj bez vyžadovania Oznámenia.
    Ak však platiteľ dane sám konkludentným spôsobom neurčí, že podmienka Oznámenia je splnená, tak podľa § 12 ods. 6 zákona o DFT občianske združenie je povinné uvedenú skutočnosť banke oznámiť.

  20. Podľa zákona o dani z príjmov sme daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ale nemáme ani jednu z právnych foriem, ktoré nie sú daňovníkom DFT. Budeme musieť platiť DFT?

    Odpoveď

    Len niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie nie sú daňovníkmi dane z finančných transakcií. Ak právnická osoba nemá právnu formu taxatívne vymenovanú v § 3 ods. 2 zákona, potom nespĺňa výnimku a je považovaná za daňovníka dane z finančných transakcií.

  21. Sme príspevková organizácia, ktorá okrem vykonávania svojej základnej neziskovej činnosti má aj živnostenské oprávnenie na podnikanie. Je daňovníkom DFT? Má rozdeľovať finančné transakcie na podliehajúce DFT a na oslobodené od DFT?

    Odpoveď  

    Dôležitá je právna forma a aj keď príspevková organizácia má živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosť, nepovažuje sa za daňovníka DFT.

  22. Sme združenie obcí, ale nie sme záujmové združenie právnických osôb zriadené podľa § 20f Občianskeho zákonníka. Sme daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona medzi subjektami, ktoré nie sú daňovníkom DFT je uvedené záujmové združenie právnických osôb s odkazom na § 20f Občianskeho zákonníka.
    V predloženom prípade ide o združenie obcí založené podľa § 20b ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Táto právna forma sa nenachádza medzi daňovníkmi, ktorí nie sú daňovníkmi DFT.

  23. Je odborové združenie registrované podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov daňovníkom DFT? 

    Odpoveď

    Ak zo stanov odborového združenia zároveň vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aspoň jedna činnosť uvedená v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, nie je daňovníkom DFT.

  24. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby so sídlom v Maďarsku bude organizovať na území SR konferenciu, kvôli čomu je povinná registrovať sa pre DPH na Slovensku. Je daňovníkom DFT?

    Odpoveď

    V súlade s § 3 ods. 2 písm. d) zákona o DFT nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zriadená podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nie je daňovníkom DFT, ak zároveň jej predmetom činnosti je činnosť podľa § 50 ods. 5 ZDP. V § 37 zákona č. 213/1997 uvádza, že právnická osoba so sídlom mimo územia SR, ktorá je neziskovou organizáciou podľa práva štátu, na ktorého území má svoje sídlo alebo jej organizačná zložka, môže na území SR pôsobiť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako nezisková organizácia vzniknutá podľa tohto zákona, ak splní podmienky na zápis do registra ustanovené týmto zákonom.
    V nadväznosti na uvedené, predmetná nezisková organizácia so sídlom v Maďarsku nie je daňovníkom DFT, ak spĺňa podmienky § 37 zákona č. 213/1997 a ktorej predmetom činnosti je aspoň jedna činnosť podľa § 50 ods. 5 ZDP.
    Ak by išlo o inú právnu formu neziskovej organizácie, pri ktorej vnútroštátne predpisy neobsahujú obdobnú právnu úpravu ako zákon č. 213/1997, zahraničná nezisková organizácia bude daňovníkom DFT.

Platiteľ dane

  1. Kto je platiteľom dane?

    Odpoveď

    Platiteľom DFT je:
    • poskytovateľ so sídlom v tuzemsku (napr. banka so sídlom na území SR),
    • organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku (napr. zahraničná banka s pobočkou na Slovensku),
    • daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia SR (napr. má účet v zahraničnej banke),
    • daňovník, ktorému sú preúčtované náklady,
    • daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte alebo daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 zákona o DFT.

  2. Musí sa platiteľ dane registrovať na daň z finančných transakcií u správcu dane?

    Odpoveď

    Nie. Povinnosť registrácie na túto daň nie je zákonom stanovená.

  3. Aké sú povinnosti platiteľa dane?

    Odpoveď

    Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období.
    V rovnakej lehote je povinný správcovi dane predložiť oznámenie o výške dane.
    Platiteľ dane zodpovedá za správnosť výpočtu dane, vybratia dane a odvedenia dane.
    Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e) je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období; odseky 1 a 2 sa vzťahujú primerane.
    Ak platiteľovi dane do uplynutia lehoty na podanie oznámenia správca dane neoznámil číslo účtu, je tento platiteľ dane povinný zaplatiť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámenia správcu dane

  4. Som právnická osoba so sídlom v SR a mám otvorený transakčný účet v slovenskej banke. Budem mať ja nejaké povinnosti voči finančnej správe?

    Odpoveď

    Nie. Povinnosť za Vás odviesť transakčnú daň a poslať oznámenie za každý mesiac má banka.

  5. Spoločnosť so sídlom v SR má účet v zahraničí, je daňovníkom DFT? 

    Odpoveď

    Podľa § 3 ods. 3 písm. c) platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia SR. V takomto prípade je daňovník zároveň aj platiteľom dane.

  6. Je platiteľom DFT aj prevádzkovateľ platobných kariet?

    Odpoveď

    Ak je prevádzkovateľ platobných kariet platiteľom dane podľa zákona o DFT aj poskytovateľom platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, tak bude na účely zákona o DFT aj platiteľom DFT.

Transakčný účet

  1. Čo sa rozumie transakčným účtom?

    Odpoveď

    Transakčným účtom je platobný účet daňovníka. Pre účely DFT nie je podstatné, ako je komerčne alebo technicky nazvaný konkrétny účet – napr. úverový, podnikateľský, bežný .... ale podstatné je, či tento konkrétny účet je transakčným účtom a kto je jeho vlastníkom.

  2. Je potrebné zriadenie transakčného účtu správcovi dane oznamovať?

    Odpoveď

    Nie. Pre účely dane z finančných transakcií nie je potrebné oznamovať zriadenie transakčného účtu.

  3. Slovenská obchodná spoločnosť má zriadený účet v zahraničí. Musí mať zároveň zriadený aj transakčný účet na Slovensku?

    Odpoveď

    Zákon nestanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, neustanovuje, či má byť bežným podnikateľským účtom alebo iným typom/druhom účtu. § 2 písm. c) tiež nestanovuje podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR.
    Podľa § 3 ods. 3 písm. c) platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia SR. Podľa § 10 ods. 4 zákona platiteľ dane, ktorý je zároveň aj daňovníkom je povinný sám vypočítať a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období

  4. Je právnická osoba povinná si zriadiť ďalší samostatný transakčný účet na realizáciu finančných transakcií, ktoré nie sú predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 zákona o DFT a oznámiť ho banke?

    Odpoveď

    V súlade s § 12 ods. 6 zákona o DFT daňovník, ktorého finančné transakcie nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab) ad) až ag) oznámi platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sa takéto finančné transakcie vykonávajú. Platiteľ dane nevyberá daň z finančných transakcií vykonávaných na týchto účtoch odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia.
    Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.
    Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník realizuje práve tieto finančné transakcie (§ 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag)), je potrebné zriadiť si osobitný účet a tieto transakcie realizovať výlučne z tohto osobitného účtu. Ak si daňovník nezriadi takýto osobitný účet a nesplní si túto oznamovaciu povinnosť voči platiteľovi dane, potom podstupuje riziko zdanenia predmetnej finančnej transakcie, nakoľko platiteľ dane nebude vedieť odlíšiť predmetnú finančnú transakciu od takej finančnej transakcie, ktorá je predmetom DFT.

  5. Spoločnosť na účte, ktorý nahlásila banke ako oslobodený zrealizovala aj finančné transakcie, ktoré podliehajú DFT. Čo má robiť?

    Odpoveď

    Daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčený predmetu dane podľa § 4 ods. 2 na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 zákona sa stáva zároveň aj platiteľom DFT podľa § 3 ods. 3 písm. e) zákona o DFT.
    Zároveň, v nadväznosti na § 12 ods. 5 zákona o DFT, ak daňovník vykonal takúto transakciu, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku.

  6. Podlieha výber v hotovosti z termínovaného účtu DFT?

    Odpoveď

    Podľa § 2 písm. c) ZDFT transakčným účtom sa rozumie platobný účet daňovníka, s odkazom na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 492/2009 Z. z., podľa ktorého sa platobným účtom rozumie bežný účet alebo iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb na meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno alebo názov, ak ide o právnickú osobu, jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných operácií. Podľa § 716 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa banka zaväzuje zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. Termínovaný vklad je sporiaci produkt, prostredníctvom ktorého sa zhodnocujú finančné prostriedky s garantovanou úrokovou sadzbou.
    Termínovaný vklad je produkt bánk, ktorý umožňuje zhodnotiť peniaze klienta počas pevne stanoveného obdobia. Ide teda o formu sporenia. Z termínovaného (vkladového) účtu je možné, za stanovených Všeobecných obchodných podmienok konkrétnej banky, finančné prostriedky vkladať a vyberať, avšak nie je možné z takéhoto účtu realizovať finančné transakcie. Pre účely ZDFT je podstatné, či sa platobný účet daňovníka považuje za transakčný účet, z ktorého je možné realizovať finančné transakcie.
    Termínovaný (vkladový) účet, ktorý je účelovo zriadený a z ktorého nie je možné vykonávať finančné transakcie (úhrady), nie je transakčným účtom. Na účely ZDFT výber hotovosti z termínovaného (vkladového) účtu, ktorý sa nepovažuje za transakčný účet, nepodlieha DFT.
    V súvislostiach s prihliadnutím na všetky zásady správy daní, jednou zo základných zásad podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zásada podľa § 3 ods. 6, v zmysle ktorej sa pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

  7. Ak je transakčný a úverový účet totožný, napr. v prípade povoleného prečerpania, budú prostriedky odpísané z debetného zostatku predmetom DFT??

    Odpoveď

    Ak dochádza k odpísaniu finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, tak táto transakcia je predmetom dane podľa § 4 ods. 1 a) ZDFT a to aj v prípade, ak daňovník realizoval možnosť povoleného prečerpania.

Predmet dane, základ dane a sadzba dane - debetná finančná transakcia

  1. Čo je predmetom dane?

    Odpoveď

    Predmetom dane je:
    a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu:
    - daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku alebo v zahraničí,
    - daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku alebo ak je táto finančná transakcia vykonaná v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne,
    b) použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, pričom za použitie platobnej karty sa považuje jej využitie za účelom vykonania finančnej transakcie podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona,
    c) preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

  2. Vzťahuje sa daň z finančných transakcií aj na prijaté sumy na transakčnom účte daňovníka?

    Odpoveď

    Nie, predmetom dane nie je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k pripísaniu príjmu na bankový účet.

  3. Z akej sumy sa platí transakčná daň?

    Odpoveď

    Pri finančnej transakcii je základom dane suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka.

  4. Aká je sadzba dane, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka?

    Odpoveď

    Sadzba dane je 0,4% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka, najviac 40 eur za finančnú transakciu. Neplatí to však pre výber finančných prostriedkov v hotovosti. Ak napríklad daňovník zaplatí faktúru vo výške  5000 eur, transakčná daň bude vo výške 0,4% z tejto sumy, čo je 20 eur. Z transakčného účtu daňovníka teda pri tejto transakcii bude odpísaná suma v celkovej výške 5 020 eur.

  5. Aký kurz má slovenská banka použiť v prípade, ak ide o devízový účet a debetný pohyb bol realizovaný v rovnakej mene. Banka vypočítava daň z finančných transakcií po každom realizovanom pohybe, nie na konci dňa. Znamená to, že ak použije kurz, ktorý je jediný známy pre daný deň v danom doobednom čase, vypočítava DFT nesprávne? Kurz platný pre daný deň vyhlasuje ECB v poobedňajších hodinách, preto sa do účtovníctva používa kurz vyhlásený deň skôr. V transakčnej dani uvedená situácia nie je takto ošetrená. Aký kurz teda má byť použitý, ak platba odišla o 10.00 dňa 21.5.? Aký kurz teda má byť použitý, ak platba odišla o 17,00 dňa 21.5.? Ako je možné dokázať/skontrolovať kedy platba odišla, keď výpisy čas realizácie platby neobsahujú danú informáciu? Analógia výpočtu kurzu a dokázaniu, kedy platba odišla, je rovnaká pri účtoch vedených v zahraničí.

    Odpoveď

    Podľa § 5 ods. 3 zákona o DFT, ak je finančná transakcia vykonaná z transakčného účtu vedeného v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa suma finančnej transakcie vykonanej na tomto účte prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (NBS) platný v deň vykonania finančnej transakcie.
    Keďže aktualizovaný kurzový lístok zverejňuje ECB približne o 16.00 hod každý pracovný deň, okrem dní, kedy je platobný systém TARGET uzavretý, tak platiteľ dane (banka) použije kurz, ktorý je známy v čase vykonania finančnej transakcie, tzn. ak platba odišla o 10.00 hod. dňa 21.5., tak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia finančnej transakcie. Ak platba odišla o 17.00 hod dňa 21.5., tak sa použije aktuálny kurz vyhlásený ECB alebo NBS o 16.00 hod daného dňa.
    Pre daňovníka, ktorý je zároveň platiteľom dane, v prípade, že nemá informáciu o čase vykonania finančnej transakcie platí, že ak platba odišla z účtu vedeného v inej mene ako v eurách, na prepočet základu dane na eurá sa použije platný kurz ECB alebo NBS vyhlásený v deň, v ktorom sa uskutočnila finančná transakcia.

  6. Aká je sadzba dane pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti??

    Odpoveď

    Sadzba dane je 0,8% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka. Pri tejto transakcii maximálna suma za finančnú transakciu stanovená nie je. Ak si napríklad daňovník v banke vybral zo svojho transakčného účtu v hotovosti sumu 18 000 eur, daňovník platí transakčnú daň vo výške 0,8% zo sumy vybratých finančných prostriedkov – t. j. 144 eur. Z transakčného účtu daňovníka teda pri tejto transakcii bude odpísaná suma v celkovej výške 18144 eur.

  7. Daňovník má zaplatiť voči jednému dodávateľovi 3 faktúry vo výške 5 000 eur, 8 000 eur a 17 000 eur. Ak ich uhradí naraz jednou sumou vo výške 30 000 eur, v akej výške bude platiť transakčnú daň?

    Odpoveď

    Pri finančnej transakcii je základom dane suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka. Ak daňovník naraz zaplatí 3 faktúry vo výške  30 000 eur, transakčná daň bude vo výške 0,4% z tejto sumy (čo je 120 eur), maximálne však 40 eur. Z transakčného účtu daňovníka teda pri tejto transakcii bude odpísaná suma v celkovej výške 30 040 eur

  8. Daňovník má zaúčtovaný záväzok voči dodávateľovi – spoločnosti A vo výške 36 000 eur. Zároveň voči tej istej spoločnosti A má zaúčtovanú aj pohľadávku vo výške 30 000 eur. V súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka si daňovník a spoločnosť A  započítajú vzájomné pohľadávky a záväzky vo výške 30 000 eur. Daňovník uhradí spoločnosti A zostatok záväzku po započítaní vo výške 6000 eur. V akej výške daňovník zaplatí DFT?

    Odpoveď

    DFT podlieha finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy  finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka. V tomto prípade teda základom dane je suma 6 000 eur, z ktorej daňovník zaplatí DFT vo výške 0,4% , čo je 24 eur.

  9. Daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť aj na území Maďarska, kde má zriadený jeden zo svojich podnikateľských účtov. Nakoľko v Maďarsku je taktiež ekvivalent transakčnej dane, sú už výdavky zdaňované na území iného členského štátu. Podliehajú aj transakčnej dani na Slovensku rovnako, ako je to pri iných účtoch v zahraničí, a teda dochádza k dvojitému zdaneniu? Ak áno, úhrada transakčnej dane v Maďarsku podlieha následnému zdaneniu na Slovensku, keďže takáto platba nie je vo výnimkách definovaných pre transakčnú daň? 

    Odpoveď

    Daňovníkom dane z finančných transakcií je podľa § 3 ods. 1 zákona právnická osoba – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má v tuzemsku sídlo, pričom predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu vedeného v tuzemsku alebo v zahraničí..
    Zo znenia Vašej otázky je možné dedukovať, že obchodná spoločnosť so sídlom na území SR podniká aj na území cudzieho štátu, konkrétne Maďarska.
    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (publikovaná pod č. 80/1996 Z. z.) sa v súlade s článkom 2 bod 1 vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je ich spôsob vyberania akýkoľvek. Daň z finančných transakcií nemá charakter dane zaťažujúcej príjem, resp. nárast príjmu alebo nárast majetku. Daň z finančných transakcií postihuje finančnú transakciu vykonanú na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka, tzn. postihuje realizovanú úhradu, napr. úhradu záväzku. Na základe uvedeného daň z finančných transakcií nespadá do vecného rozsahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Vznik daňovej povinnosti pre daň z príjmov a pre daň z finančných transakcií vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa. To znamená, že nie je možné zamedziť dvojitému zdaneniu daňou z finančných transakcií uloženou zákonom č. 279/2024 Z. z. a daňou z finančných transakcií uloženou právnym predpisom platným v Maďarsku, a teda dôjde k zaťaženiu jednej transakcie daňami z finančných transakcií vyberanými dvoma rôznymi krajinami.
    Platiteľ, podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane.

  10. Ak sa zamestnancovi zo mzdy zráža úhrada exekútorovi, je táto úhrada predmetom DFT? Je predmetom DFT aj úhrada do doplnkových dôchodkových spoločnosti – III. pilier? Je rovnaký prístup u platieb za zamestnanca ako aj príspevok zamestnávateľa?

    Odpoveď

    Na základe exekučného príkazu, platiteľ mzdy (zamestnávateľ) je povinný vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy zamestnanca. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. suma debetnej platby. Úhrada sumy exekútorovi podlieha DFT.
    Úhrada príspevkov za zamestnávateľa do doplnkových dôchodkových spoločnosť hradeného z účtu zamestnávateľa podlieha DFT.
    Zamestnanci si ako účastníci doplnkového dôchodkového sporenia platia príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sami. Príspevok, ktorý si hradí zamestnanec ako účastník DDS sám zo svojho osobného účtu, takáto finančná transakcia nepodlieha DFT, pretože fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, nie je daňovníkom DFT. Za zamestnanca môže príspevky do DDS platiť aj zamestnávateľ, a takýto príspevok, ktorý v mene zamestnanca platí zamestnávateľ podlieha DFT, t. j. dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka/zamestnávateľa podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT.

  11. Podliehajú transakčnej dani aj preddavky a zálohy na tovar? Uplatňuje sa DFT na samotnú zálohu/preddavok, alebo na následné faktúry, ktoré postupne znižujú zálohu/preddavok?

    Odpoveď

    Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona, ak sa nejedná o transakcie vylúčené z predmetu dane podľa § 4 ods. 2. To znamená., že DFT podlieha každá jednotlivá debetná finančná transakcia z bankového účtu daňovníka, ktorou je úhrada preddavku alebo úhrada vyúčtovacej faktúry vo výške rozdielu medzi konečnou sumou a skôr uhradeným preddavkom.

  12. Pri poskytnutí krátkodobej finančnej výpomoci bude transakčná daň aplikovaná na poskytnutú aj vrátenú sumu? (Pri oboch transakciách by bola celková daň 0,8 %.)

    Odpoveď

    Zákon zaťažuje daňou jednotlivú finančnú transakciu. To znamená, že ak finančnú transakciu realizuje daňovník podľa § 3 ods. 1 zákona a nejedná sa o transakciu vylúčenú z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 zákona, tak platiteľ dane vypočíta, vyberie a odvedie DFT z každej uskutočnenej finančnej transakcie.
    V popisovanom prípade krátkodobej finančnej výpomoci to pre zmluvné strany tejto finančnej výpomoci znamená, že:
    - ak veriteľ je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu poskytnutia finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech dlžníka podlieha DFT,
    - ak dlžník je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu splatenia dlžnej sumy finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech veriteľa podlieha DFT.

  13. Sme slovenská spoločnosť, účet máme zriadený v zahraniční na príkaz materskej spoločnosti - 100% vlastníka našej slovenskej právnickej osoby. K tomuto účtu nie sú vystavené žiadne platobné karty. Máme firemné karty, ktoré nie sú priradené k nášmu transakčnému účtu. Platobné karty sú vystavené rovnako podľa pravidiel materskej spoločnosti treťou stranou. My nemáme zmluvu s kartovou spoločnosťou, predpokladám, že zmluvu má materská firma, poskytovateľom je banková inštitúcia. Používané sú výhradne na platbu pracovných výdavkov priebežne počas mesiaca. Na konci mesiaca dostaneme ku každej karte faktúru, ktorú uhradíme štandardným bankovým prevodom. Na faktúre sú len položky, ktoré boli platené kartou, žiadne poplatky naviac. Čo je predmetom dane? Platba kartou alebo platba faktúry od kartovej spoločnosti?

    Odpoveď

    Predpokladáme, že vyhotoviteľom faktúry je kartová spoločnosť. Ak dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov (platba faktúry) z účtu daňovníka pri finančnej transakcií, ktorou sa rozumie úhrada záväzku voči kartovej spoločnosti, tak táto finančná transakcia je predmetom dane v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z.
    V prípade, ak slovenská firma používa platobné karty vydané zahraničnou firmou k zahraničnému účtu, ktorá nie je na meno daňovníka podľa zákona o DFT, tak platby kartou nepodliehajú zdaneniu.
    V prípade, ak je platobná karta vydaná k transakčnému účtu daňovníka, podlieha zdaneniu vo výške jednorazovej dane za rok. Platba faktúry daňovníkom za úhradu služieb je predmetom zdanenia.

  14. Spoločnosť AB namiesto výberu finančných prostriedkov zo svojho podnikateľského účtu odoslala peniaze svojmu zamestnancovi na jeho osobný účet. Zamestnanec následne vybral tieto peňažné prostriedky v hotovosti a vložil ich do pokladnice spoločnosti AB. Išlo o mimoriadny prípad, ktorý bol realizovaný z praktických dôvodov – spoločnosť nemá k svojmu účtu vydanú platobnú kartu a s účtom disponujú výlučne konatelia. Stáva sa spoločnosť AB v takejto situácii platiteľom DFT podľa § 3 ods. 3 písm. d) alebo e) zákona a je povinná podať oznámenie k DFT?

    Odpoveď

    V uvedenom prípade neboli naplnené podmienky definície preúčtovaných nákladov podľa zákona o DFT a v zmysle čl. IV. Usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/008722/2025-77.
    Spoločnosť AB realizovala finančnú transakciu (výber hotovosti) prostredníctvom účtu svojho zamestnanca. Na základe uvedeného spoločnosť AB vykonala finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte, čím sa stáva aj platiteľom DFT v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 písm. e) zákona o DFT. Ako platiteľ DFT je spoločnosť AB povinná postupovať v zmysle § 10 ods. 4 zákona o DFT, a teda za príslušné zdaňovacie obdobie vypočítať daň sadzbou dane 0,8 % [§ 6 písm. b) zákona o DFT], zaplatiť daň a podať oznámenie o výške dane. Zároveň dávame do pozornosti aj povinnosti v zmysle § 11 zákona o DFT, ktoré súvisia s vedením a uchovávaním záznamov.

Predmet dane, základ dane a sadzba dane - použitie platobnej karty

  1. Aká je sadzba dane za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu?

    Odpoveď

    Za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie sa platí DFT určená pevnou sumou vo výške 2 eurá za kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

  2. Čo sa považuje za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu?

    Odpoveď

    Za použitie platobnej karty sa považuje jej využitie za účelom vykonania finančnej transakcie, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu.

  3. Daňovník požiadal dňa 19.3.2025 banku o vydanie platobnej karty k transakčnému účtu. Daňovník dňa 12.4.2025 uskutočnil prostredníctvom bankomatu kontrolu zostatku, a tak uvedenú kartu aktivoval. Iným spôsobom danú kartu počas roka 2025 nepoužil. Bude daňovníkovi stiahnutá DFT za rok 2025 vo výške 2 eur – za použitie platobnej karty?

    Odpoveď

    Úkon skontrolovania zostatku na účte nie je možné subsumovať pod platobnú službu podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o platobných službách, nakoľko nedošlo k výberu finančných prostriedkov, a teda k naplneniu písm. b) zákona. K použitiu platobnej karty dochádza v prípade, ak je použitá za účelom vykonania finančnej transakcie, ktorou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb.
    Nakoľko kontrola zostatku na účte použitím platobnej karty nespĺňa definíciu platobnej služby, predmet DFT nie je naplnený a tým nie je splnená podmienka použitia platobnej karty a banka DFT za použitie karty vo výške 2 eur za rok 2025 nevyberie.

  4. Daňovník v roku 2025 používal platobnú kartu, ktorej v júni 2025 expirovala platnosť, a preto mu banka vydala novú platobnú kartu, ktorú používal do konca roka 2025. V akej výške bude platiť DFT?

    Odpoveď

    Keďže daňovník v roku 2025 použil 2 platobné karty, za december 2025 zaplatí DFT vo výške 4 eur.

  5. Daňovník si kartou prostredníctvom bankomatu vybral zo svojho transakčného účtu sumu 2 000 eur. Podlieha táto transakcia DFT? Ak áno, v akej výške?

    Odpoveď

    Pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti daňovník platí transakčnú daň vo výške 0,8% zo sumy vybratých finančných prostriedkov – t. j. 16 eur. Uvedené platí aj pri výbere hotovosti platobnou kartou. Z transakčného účtu daňovníka teda pri tejto transakcii bude odpísaná suma v celkovej výške 2 016 eur

  6. Daňovník zaplatil za objednaný tovar vo výške 500 eur kartou prostredníctvom platobnej brány. Podlieha uvedená finančná transakcia DFT ? Ak áno, v akej výške?

    Odpoveď

    Ak sa pri platbe cez platobnú bránu zadávajú údaje z platobnej karty, ide o platobnú operáciu vykonanú platobnou kartou, ktorá nie je v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane.
    DFT ale podlieha použitie platobnej karty vo výške 2 eur/ročne. 

  7. Podlieha použitie platobnej karty vydanej k súkromnému účtu zamestnanca/konateľa/spoločníka, ktorou bola vykonaná úhrada nákladov súvisiaca s podnikateľskou činnosťou právnickej osoby/zamestnávateľa DFT vo výške  2 Eur/ročne?

    Odpoveď

    Nie, použitie tejto karty nepodlieha DFT vo výške 2 Eur za zdaňovacie obdobie, pretože nespĺňa ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o DFT. Ide o platobnú kartu, ktorá nie je vydaná k transakčnému účtu právnickej osoby.

  8. Ak bude zahraničná právnická osoba zo svojho účtu  vedeného v zahraničí robiť debetné úhrady za tovar a služby platobnou kartou ( viažucou sa k tomuto zahraničnému účtu ), tak táto platba bude podliehať transakčnej dani? A zároveň sa nebude platiť transakčná daň za použitie karty vo výške 2 eur ročne?

    Odpoveď

    Predpokladáme, že zahraničná právnická osoba – daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má zriadený zahraničný účet, vykonáva činnosť na Slovensku prostredníctvom stálej prevádzkarne, a teda sa stáva daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona.
    Zahraničná právnická osoba, ktorá má zriadený zahraničný účet je platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona, ktorý je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Sadzba dane je podľa § 6 písm. c) 2 eurá za platobnú kartu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona , ktorá je podľa nášho názoru vydaná práve k transakčnému účtu.
    V zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona platobná operácia vykonaná platobnou kartou nie je predmetom dane.

  9. Sú predmetom dane z finančných transakcií jednorazové virtuálne karty?

    Odpoveď

    Ak jednorazová virtuálna karta môže by považovaná za platobnú kartu k transakčnému účtu, tak použitie tejto karty je predmetom dane podľa § 4 ods. 1 ods. b) zákona.
    Predmetom dane je použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, jednorazová platobná karta je generovaná a evidovaná pod vydanou platobnou kartou. Odpísanie finančných prostriedkov z účtu realizované platobnou operáciou vykonanou platobnou kartou nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. u) okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.

  10. Kedy musí platiteľ DFT odviesť daň za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu v roku 2025?

    Odpoveď

    Za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu musí DFT platiteľ DFT uviesť najneskôr (t. j. môže však aj skôr) v Oznámení o DFT za mesiac december 2025 a odviesť najneskôr do konca januára 2026.

Predmet dane, základ dane a sadzba dane - preúčtovaný náklad

  1. Čo sa považuje za preúčtovaný náklad?

    Odpoveď

    Preúčtovaným nákladom sa rozumie suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná osoba iná ako daňovník, pričom ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, táto finančná transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku. Podrobnejšie vysvetlenie preúčtovaných nákladov nájdete vo IV. časti Usmernenia MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa zákona o DFT (ďalej len „Usmernenie“)

  2. Ako by sa malo pristupovať k určovaniu základu dane pri úhrade alebo započítaní preúčtovaných nákladov podľa § 5 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona?

    Odpoveď

    Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka v tuzemsku. Ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov resp. platieb, o preúčtované náklady. Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov.

  3. Aké je zdaňovacie obdobie pri preúčtovaných nákladoch?

    Odpoveď

    Zdaňovacím obdobím platiteľa dane – daňovníka, ktorému sú preúčtované náklady je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

  4. Aká je sadzba dane pri preúčtovaných nákladoch?

    Odpoveď

    Sadzba dane je 0,4% zo sumy preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku bez stanovenia maximálnej sumy. Ak vie daňovník preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur. Pri obidvoch prípadoch je platiteľ dane oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane podľa prvej vety si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované. Pri identifikácii platieb sa zohľadnia aj platby, ktoré nie sú predmetom dane.

  5. Spoločnosť A zaplatila za spoločnosť B faktúru 650 eur v januári 2025. Banka jej daň z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) nestrhla, nakoľko zákon o DFT sa na toto obdobie ešte nevzťahoval. Spoločnosť B toto zápočtom vysporiadala v októbri 2025. Má spoločnosť B povinnosť podať oznámenie o výške dane za mesiac október 2025, v ktorom uvedie povinnosť k DFT z preúčtovaného nákladu 650 eur a vznikne jej povinnosť uhradiť DFT z tejto transakcie do 30.11.2025?

    Odpoveď

    V súlade s § 4 ods. 1 písm. c) zákona predmetom dane je aj preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
    Podľa § 9 ods. 3 zákona zdaňovacím obdobím platiteľa dane, ktorým je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu preúčtovaných nákladov sa považuje aj započítanie pohľadávok.
    V zmysle Čl. IV ods. 5 Usmernenia pod pojmom úhrada preúčtovaných nákladov sa rozumie aj úhrada započítaním pohľadávok.
    Pri posudzovaní vzniku preúčtovaného nákladu je rozhodujúci kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie. Z toho vyplýva, že spoločnosť B je povinná podať oznámenie o výške dane za október 2025 a zo vzniknutého preúčtovaného nákladu zaplatiť vypočítanú DFT v súlade s § 10 ods. 4 ZDFT.

  6. Patrí pod pojem „preúčtovaný náklad“ aj napr. transakcia, ak prenajímateľ priestorov v budove platí energie za nájomcov, nakoľko je tam spoločný elektromer a následne prefakturuje - preúčtuje nájomcom (nezávislé osoby) túto energiu pomerne podľa m2 prenájmu a teda platiteľom dane by bol nájomca, hoci tento neplatí priamo elektrárňam, ale prenajímateľovi?

    Odpoveď

    V tomto prípade nejde o preúčtované náklady. Tu ide o prípad refakturácie, v prípade ktorého sa nejedná o preúčtované náklady podľa zákona, pretože prenajímateľ platí svoj záväzok elektrárňam. Ide o bežný odberateľsko-dodávateľský vzťah.

  7. Rozumieme, že pri preúčtovaných nákladoch sa má prihliadať na spôsob, akým iná osoba vysporiadala predmetné preúčtované náklady, tzn. základom dane je suma finančnej transakcie (úhrad), ktorú vykonala za daňovníka iná osoba ako daňovník. Ak napríklad iný daňovník vykonal úhradu dvom dodávateľom, tak ide o dve transakcie. Platí rovnaký postup v prípade, ak išlo v každom prípade o agregovanú platbu viacerých faktúr voči tomu istému dodávateľovi?

    Odpoveď

    Transakcie sa posudzujú samostatne voči jednotlivým dodávateľom, nezáleží na počte prijatých faktúr, ale na počte platieb.

  8. Čo sa nepovažuje za preúčtovaný náklad?

    Odpoveď

    Za preúčtované náklady sa nepovažuje prevzatie dlhu podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka ani novácia záväzku podľa § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ho predáva ďalej daňovníkovi, nepovažuje sa to za preúčtované náklady.

  9. Ak spoločník (konateľ, zamestnanec) spoločnosti zaplatí zo svojho účtu nákup pre spoločnosť po 01.04.2025, podlieha tento nákup (odpis peňažných prostriedkov zo súkromného účtu) transakčnej dani ? Musí spoločnosť sama podať oznámenie o transakčnej dani a daň aj uhradiť do konca nasledujúceho mesiaca po uskutočnení platby? 

    Odpoveď

    Ak spoločník (konateľ, zamestnanec) z poverenia právnickej osoby, ktorá je daňovníkom DFT podľa § 3 ods. 1 zákona o DFT uhradí zo svojho osobného bankového účtu výdavok, ktorý súvisí s podnikaním tejto právnickej osoby, je potrebné na túto situáciu nazerať v súvislostiach s prihliadnutím na všetky zásady správy daní. Jednou zo základných zásad správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je zásada podľa § 3 ods. 6, v zmysle ktorej sa pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
    Ak by takúto úhradu spoločník (konateľ) realizoval svojou súkromnou platobnou kartou, potom je možné na túto transakciu nazerať tak, že ak by takáto transakcia bolo vykonaná platobnou kartou, ktorá je vyhotovená k transakčnému účtu dotyčnej právnickej osoby, tak by úhrada nepodliehala dani z finančných transakcií v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona. Následná úhrada realizovaná z transakčného účtu právnickej osoby v prospech osobného účtu spoločníka (konateľa) bude zaťažená daňou z finančných transakcií.
    Ak by spoločník (konateľ) realizoval zo svojho osobného bankového účtu v slovenskej banke, prostredníctvom príkazu na úhradu, úhrady súvisiace s podnikaním dotyčnej právnickej osoby, potom by sa táto právnická osoba v rozsahu týchto úhrad stala aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona.

  10. Ak spoločnosť (zamestnávateľ) dopredu pošle 100 eur na súkromný účet zamestnancovi, z tejto finančnej transakcie banka stiahne DFT, zamestnanec uhradí náklady spoločnosti bankovým prevodom vo výške 120 eur, následne zamestnancovi spoločnosť bankovým prevodom prevedie na súkromný účet zvyšných 20 eur, pri ktorom mu banka stiahne DFT – v akej výške je preúčtovaný náklad a o akú výšku DFT si môže spoločnosť v oznámení znížiť vypočítanú daňa?

    Odpoveď

    Platiteľ dane vypočíta a vyberie daň z finančných transakcií od zamestnávateľa, ktorý zrealizoval bezhotovostný prevod vo výške 100 eur a 20 eur, v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT. Preúčtovaný náklad je vo výške 120 eur (zamestnanec uhradil náklady spoločnosti za zamestnávateľa). Spoločnosť v postavení platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o DFT si môže podľa § 10 ods. 5 zákona o DFT znížiť daň o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane (banka).

  11. Poisťovňa zlikviduje poistnú udalosť, pričom vystaví krycí list, čo v praxi znamená, že poisťovňa uhradí za poisteného hodnotu faktúry od autoservisu za opravu auta (bez DPH), čim dôjde k zápočtu vzájomných pohľadávok. Má sa na účely dane z finančných transakcií toto považovať za sumu preúčtovaných nákladov (keďže poisťovňa uhradila za poisteného časť faktúry za opravu auta) a má (poistený – spoločnosť s ručením obmedzeným) povinnosť z tohto dôvodu podávať oznámenie k dani z finančných transakcií?

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 1 zákona o DFT predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. debetná platba. Úhrada faktúry z autoservisu poisťovňou je predmetom dane z finančných transakcii a nepovažuje sa za preúčtovanie nákladov. Oznámenie k dani z finančných transakcií podáva za poisťovňu jej poskytovateľ platobných služieb. Daňovníkom dane z finančných transakcii je aj poistený – spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý uhrádza zvyšnú časť faktúry za opravu auta samostatne. Z tejto úhrady daň vypočíta, vyberie a odvedie poskytovateľ platobných služieb poisteného – spoločnosti.

  12. Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu v hotovosti. Zamestnanec po návrate predloží spoločnosti doklady, ktoré zo zálohy uhradil. Doklad za ubytovanie bol vo vyššej sume a je vystavený na meno zamestnanca. Zamestnanec teda požaduje od spoločnosti preplatenie nákladov. Spoločnosť zamestnancovi vyrovná vyúčtovanie nákladov na pracovnej ceste zápočtom (časť rovnajúca sa poskytnutej zálohe) a časť v hotovosti (suma nákladov, ktorá bola vyššia ako poskytnutá záloha). Považuje sa toto za situáciu, ktorá predstavuje preúčtovanie nákladov - ide v tomto prípade o situáciu § 3 ods. 3 písm. d) zákona o DFT? Má spoločnosť v tomto prípade DFT sama vypočítať a oznámiť? Z celej sumy nákladov?

    Odpoveď

    Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí v súlade s § 4 zákona o cestovných náhradách napr. náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov ako aj ďalšie náhrady, o ktorých ustanovuje zákon.
    Ide o výdavky, ktoré vznikajú zamestnancovi v súvislosti s pracovnou cestou, na ktorú ho vyslal zamestnávateľ. Z uvedeného dôvodu pri preplatení takýchto výdavkov zamestnávateľom sa z pohľadu zákona o DFT nejedná o preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka (zamestnávateľa) vykonávanú v tuzemsku podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZDP.
    Ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu:
    - odpísaním finančných prostriedkov z transakčného účtu zamestnávateľa - takáto finančná transakcia podlieha DFT podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT (platiteľom je banka),
    - v hotovosti - transakcia nepodlieha DFT.
    Obdobne sa postupuje aj pri výplate výsledku vyúčtovania pracovnej cesty.

    .

  13. Ako sa posudzuje situácia, ak spoločnosť - zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, doklad za ubytovanie je vystavený na spoločnosť, zamestnanec ho uhradí a požaduje od spoločnosti preplatenie nákladov v rámci vyúčtovania pracovnej cesty?

    Odpoveď

    Ak faktúra za ubytovanie znie  na spoločnosť (zamestnávateľa), potom sú to preúčtované náklady a zamestnávateľ je v postavení platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona o DFT.

  14. Daňovník zabezpečí výplatu miezd/úhradu faktúry cez poštový podnik - Slovenskú poštu. Ide o preúčtovaný náklad?

    Odpoveď

    Ako je uvedené v Čl. IV ods. 1 Usmernenia, ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov, resp. platieb, o preúčtované náklady. Poštový podnik neuzatvára zmluvu s treťou osobou o poukazovaní prostriedkov a je v postavení osoby zabezpečujúcej poštový platobný styk, kedy daňovník prostredníctvom poštového podniku prevádza svoje finančné prostriedky za svoje záväzky vyplývajúce z pracovno- právnych vzťahov resp. obchodno-dodávateľských vzťahov.
    Úhrada mzdy prostredníctvom Slovenskej pošty nie je preúčtovaným nákladom. Predpokladáme, že zamestnancom sa prostredníctvom Slovenskej pošty prevádza suma čistej mzdy. Dani z finančných transakcií podlieha suma, ktorá je Slovenskej pošte uhradená bezhotovostne na jej účet.

  15. V praxi sa možno stretnúť s formou poskytnutia pôžičky, kedy je pôžička dlžníkovi poskytnutá na účet jeho dodávateľa (veriteľ poskytne pôžičku tak, že uhradí faktúru za dlžníka). Dlžník - firma Y - potom uhrádza veriteľovi pôžičku a úroky. Podlieha DFT u firmy Y aj popísaná transakcia úhrady jej nákladov formou poskytnutia pôžičky?

    Odpoveď

    Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
    Ak v rámci úverového vzťahu banka uhradí v mene dlžníka (daňovníka) jeho záväzok voči dodávateľovi, táto transakcia podlieha DFT a v zmysle Čl. IV ods. 1 Usmernenia sa jedná o preúčtované náklady, z dôvodu, že daňovník uzavrel zmluvu s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov, resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom.
    Z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov, resp. platieb, o preúčtované náklady.
    Daňovník (firma Y), sa v tomto prípade stáva aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm. d) zákona. V zmysle § 10 ods. 4 zákona takýto daňovník je povinný si sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Súčasne je oprávnený v zmysle § 10 ods. 5 zákona znížiť si daň vypočítanú zo základu dane podľa § 5 ods. 2 zákona o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane podľa odseku 1 z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

Transakcie vylúčené z predmetu

  1. Sú predmetom dane aj platby platobnou kartou?

    Odpoveď

    Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.

  2. Je pre vyňatie transakcií platobnými kartami podľa §4 ods. 2 písm. u) zákona rozhodujúce, či je karta vydaná slovenským poskytovateľom platobných služieb alebo zahraničnou bankou, ktorá na Slovensku nemá pobočku?

    Odpoveď

    Nie je rozhodujúce, kde má poskytovateľ platobných služieb, ktorý kartu vydal, sídlo.

  3. Považuje sa pre účely zákona o dani z finančných transakcií platba prostredníctvom platobnej brány ako platba kartou?

    Odpoveď

    Podľa § 101 ods. 12 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“) „banková platobná karta“, sa tým rozumie pojem „platobná karta“. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti, nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane, tzn. pri takejto platobnej operácii sa daň neplatí. Ak sa platba cez platobnú bránu realizuje platobnou kartou, ide o platbu kartou (pri platbe sa zadávajú údaje platobnej karty). 

  4. Bude predmetom dane aj platba dane z príjmov právnickej osoby?

    Odpoveď

    Nie. Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR.

  5. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona nie sú predmetom dane platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia, ak sú poukazované na účty Štátnej pokladnice. Vzťahuje sa toto oslobodenie aj na platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ak sú tieto platby odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu?

    Odpoveď

    V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne MF SR.

    Z uvedeného vyplýva, že len platby smerujúce na číslo alebo predčíslie uvedené v zozname publikovanom MF SR spĺňajú výnimku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
    Platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu nie je možné považovať za platby, ktoré nie sú predmetom dane podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, a preto podliehajú DFT.

  6. Vzťahuje sa na úhrady správnych poplatkov a udržiavacích poplatkov za patenty a úžitkové vzory transakčná daň? Či už ide o správne poplatky na Úrad priemyselného vlastníctva SR, alebo svetovú organizáciu duševného vlastníctva (WIPO), Európsky patentový úrad (EPO), Úrad Európskej únie duševného vlastníctva (EUIPO)?

    Odpoveď

    Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z., platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky.
    V nadväznosti na uvedené, dani z finančných transakcií nepodliehajú, podľa § 4 ods. 2 písm. aa) zákona č. 279/2024 Z. z. platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje služby centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu.

  7. Sme spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nie sme uvedení medzi daňovníkmi, ktorí nepodliehajú dani z finančných transakcií. Znamená to, že platby z účtu spoločenstva budú podliehať dani?

    Odpoveď

    Platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je predmetom dane.

  8. Je predmetom dane finančná transakcia, pri ktorej bytové družstvo uhrádza na účet bytového domu platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu za nájomcu družstevného bytu?

    Odpoveď

    V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka.

    V súlade s § 4 ods. 2 písm. r) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu s odvolávkou na § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).
    Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
    Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
    Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
    Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že platby bytového družstva, ktoré vykonáva vo svojom mene ako vlastník družstevného bytu na bankový účet bytového domu do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Platby, ktoré poukazuje bytové družstvo ako správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.) z fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona.

  9. Ak má právnická osoba zriadený účet v slovenskej pobočke zahraničnej banky umiestnenej na území SR a súčasne má účet v zahraničí v zahraničnej banke, ktorá je zriaďovateľom slovenskej pobočky, považuje sa finančná transakcia medzi týmito bankovými účtami za operáciu vykonanú medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa, ktorá nie je predmetom dane z finančných transakcií?

    Odpoveď

    Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.

  10. Právnická osoba má podnikateľský účet v slovenskej banke. Táto slovenská banka poskytne tejto právnickej osobe bankový úver. Technicky existujú rôzne spôsoby, ako je toto v banke realizované: Situácia č. 1: Banka v rámci úverovej zmluvy pri poskytnutí úveru automaticky otvára nejaké (technické) číslo k úverovej zmluve a zaväzuje dlžníka (právnickú osobu) k tomu, aby zabezpečila, že na účte bude vždy dostatok peňazí napr. k 20. dňu v mesiaci, aby z neho mohla zrealizovať zníženie úveru a úroku. Podnikateľ prevedie prostriedky na tento technický účet 30.3., banka z neho odpíše splátku napr. 10.4. Je toto situácia, kedy odpis splátky nepodlieha DFT, pretože toto sa považuje za bankový účet toho istého daňovníka? Situácia č. 2: Banka nastaví automatickú splátku na technický účet k úveru z bežného účtu daňovníka. Podlieha tento prevod DFT??

    Odpoveď

    Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
    Na účely ZDFT sa transakčným účtom rozumie platobný účet daňovníka, s odkazom na § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby.
    V zmysle § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z. z. platobným účtom sa rozumie bežný účet alebo iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb na meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno alebo názov, ak ide o právnickú osobu, jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných operácií.
    Pre účely zákona nie je podstatné, ako je komerčne alebo technicky nazvaný konkrétny účet (napríklad úverový, podnikateľský, bežný), ale podstatné je, či tento konkrétny účet je transakčným účtom a kto je jeho vlastníkom. Následne je daňovníkom osoba, ktorá na tomto účte vykonáva finančné transakcie.
    Finančné transakcie daňovníka vykonávané medzi jeho vlastnými účtami v rámci jedného poskytovateľa platobných služieb – tzv. vnútrobankové presuny medzi účtami toho istého daňovníka nie sú podľa § 4 ods. 2 písm. p) ZDFT predmetom dane.
    Situácia č. 1
    Podľa § 4 ods. 1 ZDFT predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka.
    Úverový účet je špeciálnym druhom účtu, ktorý slúži výhradne na úhradu splátok úveru, na evidovanie pohľadávky banky voči dlžníkovi a je spojený len s daným úverom. Máme za to, že vlastníkom tohto účtu je banka alebo finančná inštitúcia, ktorá tento úver poskytla. Dlžník má právo používať tento účet na platenie splátok, ale nie je jeho vlastníkom.
    Z uvedeného dôvodu zastávame názor, že odpis splátky úveru z platobného účtu daňovníka na technický účet banky podlieha DFT, nakoľko nie je splnená podmienka vyňatia z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o DFT.
    Situácia č. 2
    V prípade, že banka nastaví automatickú splátku na technický účet k úveru z bežného účtu daňovníka, podlieha táto transakcia DFT. Rovnako ako v Situácii č. 1 predmetom dane podľa § 4 ods. 1 ZDFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka.

  11. Obchodná spoločnosť má v slovenskej banke vedený transakčný účet a v rovnakej banke má vedený aj osobný účet spoločník – fyzická osoba tejto spoločnosti. Podlieha prevod z účtu spoločnosti na účet jej spoločníka v rovnakej banke DFT?

    Odpoveď

    Áno, tento prevod podlieha DFT, pretože ide o finančnú transakciu medzi účtami dvoch rôznych osôb – obchodnej spoločnosti a fyzickej osoby nepodnikateľa.

  12. Bude predmetom dane finančná transakcia uvedená v § 4 ods. 2 písm. z) zákona, ktorú vykonáva Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici?

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejno-právnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Platobné operácie, ktoré fond vykonáva na inom účte, ako je účet podľa predchádzajúcej vety, dani z finančných transakcií podliehajú. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na Slovenský pozemkový fond.

  13. Bude dani z finančných transakcií podliehať aj prevod finančných prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený v zahraničí?

    Odpoveď

    Prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa. Ak to bude prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak táto výnimka sa neuplatňuje. 

  14. DFT nepodliehajú kompenzácie zostatkov účtov na účely cash poolingu, ak všetky účty sú vedené u toho istého poskytovateľa. DFT nebudú podliehať aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cash poolingu, alebo len prevody zostatkov?

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona o DFT predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. Iné finančné transakcie, okrem týchto, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane. Rovnako aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cashpoolingu sú predmetom DFT.

  15. Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na cashpooling, ktorý je realizovaný v rámci konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa platobných služieb v zahraničí ? Zahraničný cashpooling leader a SK cashpooling účastník majú účet v tej istej zahraničnej banke.

    Odpoveď

    Áno, aj v tomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona.

  16. Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na členov konsolidovaného celku, ktorí konsolidujú na úrovni zahraničnej materskej spoločnosti, nie iba po úroveň slovenskej vetvy konsolidovaného celku, nakoľko zákon má odvolávku na SK zákon o účtovníctve?

    Odpoveď

    Konsolidácia nemusí byť vykonaná len podľa pravidiel slovenského zákona o účtovníctve.

  17. Daňovník realizuje finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag) zákona o DFT. Sú od DFT oslobodené bankové poplatky na osobitnom účte, na ktorom sú realizované finančné transakcie vylúčené z predmetu dane podľa vyššie menovaných ustanovení § 4 ods. 2 zákona o DFT?

    Odpoveď

    Na účte daňovníka, ktorý bol banke oznámený podľa § 12 ods. 7 zákona o DFT z dôvodu realizácie finančných transakcií vylúčených z predmetu dane sa finančné transakcie, ktorými sú bankové poplatky zdania, pretože nie sú uvedené vo výnimkách podľa § 4 ods. 2.

  18. Sú poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb, ktoré znáša dôchodková správcovská spoločnosť alebo doplnková dôchodková správcovská spoločnosť predmetom dane z finančných transakcií?

    Odpoveď

    Správcovské spoločnosti sú správcami rôznych fondov, ktoré združujú majetok sporiteľov/podielnikov (a zároveň ich majetok je prísne daňovo, účtovne a evidenčne oddelený od majetku samotnej správcovskej spoločnosti). Správcovská spoločnosť je daňovníkom podľa zákona o DFT. Samotné fondy nie sú právnické osoby a nie sú ani daňovníkmi pre daň z finančných transakcií.
    Správcovské spoločnosti nemajú teda platiteľovi dane nahlasovať samotný fond, že nie je daňovníkom z finančných transakcií, ale v súlade s ustanovením § 12 ods. 7 zákona o DFT oznámiť platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie podľa § 4 ods. 2 písm. c), ad), af) zákona o DFT.
    Finančné transakcie ako sú poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb sú predmetom dane z finančných transakcií.

  19. Sú predmetom dane z finančných transakcií  tokeny?

    Odpoveď

    Tokeny elektronických peňazí predstavujú druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny, ktorý je definovaný v ČI. 3 ods. 1 bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA"). V § 4 ods. 2 písm. e) zákona o DFT je uvedené, ktoré finančné transakcie súvisiace so službami kryptoaktív nie sú premetom dane.
    Transakcie vykonávané v kryptoaktívach nespadajú do pôsobnosti zákona o DFT, pretože nie sú uskutočňované prostredníctvom platobného účtu; týmto nie je dotknutý napríklad nákup kryptoaktív, pretože finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v súvislosti s nákupom kryptoaktív, je predmetom dane z finančných transakcií.

  20. Zahraničná právnická osoba – zriaďovateľ organizačnej zložky v SR zo svojho zahraničného účtu uhradil mzdové náklady v Českej republike a rovnako aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sa týkajú činnosti organizačnej zložky v SR. Je možné na takúto finančnú transakciu uplatniť oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT?

    Odpoveď

    Na finančnú transakciu odpísaním finančných prostriedkov z bankového účtu, ktorou je úhrada odvodov zaplatených do sociálnej a zdravotnej poisťovne v Českej republike, sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT, pretože nie sú platené v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici v SR, tzn. finančná transakcia je predmetom DFT.

  21. Dovozca uhradí sumu cla a dovoznej DPH svojmu zástupcovi - špedičnej spoločnosti. Následne špedičná spoločnosť uhradí túto sumu cla a dovoznej DPH do štátneho rozpočtu, pričom táto operácia nepodlieha DFT. Podlieha DFT úhrada cla a dovoznej DPH dovozcu na účet svojho zástupcu – špedičnej spoločnosti?

    Odpoveď

    V § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT je uvedené, ktoré platobné operácie týkajúce sa, napr. colného dlhu nie sú predmetom dane. Ak clo a DPH uhrádza špedičná spoločnosť na účet vedený v Štátnej pokladnici, tak táto finančná transakcia nie je predmetom DFT. Úhrada dovozcu jeho zástupcovi – špedičnej spoločnosti je predmetom DFT, pretože v tomto prípade ide o finančnú transakciu podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka na účet, ktorý nie je účtom vedeným v Štátnej pokladnici.

  22. Na účely DPH máme skupinovú registráciu podľa § 4b zákona o DPH. Za skupinu teda podáva daňové priznanie a platí DPH zástupca skupiny. Jednotliví členovia v prípade, že im vznikne daňová povinnosť poukážu svoju DPH zástupcovi skupiny. Podlieha táto finančná transakcia DFT?

    Odpoveď

    V prípade, že sumu nadmerného odpočtu poukáže svojmu členovi zástupca skupiny, platby budú podliehať DFT, pretože dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka. Rovnako budú DFT podliehať aj vysporiadania DPH medzi jednotlivými členmi skupiny, pokiaľ ide o daňovníkov DFT.

  23. Spoločnosť vykonáva zmenárenskú činnosť na základe vydanej devízovej licencie z roku 1999. Spoločnosť ako devízové miesto realizuje nákup a predaj cudzej meny v hotovosti. Na chod zmenárne spoločnosť potrebuje aj eurá v hotovosti, ktoré si vyberá zo svojho účtu, pričom pri každom výbere jej banka stiahne DFT vo výške 0,8%. Je uvedený postup banky správny?

    Odpoveď

    Áno. Podľa súčasného znenia zákona o DFT, finančné transakcie, ktoré vykonáva zmenáreň ako daňovník podlieha DFT, keďže výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. h) sa vzťahuje len na zmenárne v pozícii platiteľa dane. V tomto prípade je platiteľom dane banka, ktorá je poskytovateľom platobných služieb Spoločnosti.

  24. Spoločnosť so sídlom v SR je poštovým podnikom, riadne zapísaným v zozname poštových podnikov vedených Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Spoločnosť poskytuje pre svojich zákazníkov, okrem iných služieb, aj službu dobierky – t. j. sprostredkovanie pripísania alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby. Spoločnosť má na prijímanie a odplácanie dobierok zákazníkom zriadený osobitný účet. Sú transakcie na tomto účte oslobodené podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona o DFT?

    Odpoveď

    Ak je spoločnosť v zozname poštových podnikov, predmetom dane nie sú platobné operácie, ktoré vykonáva Spoločnosť ako sprostredkovateľ – t. j. prevádzanie a zasielanie finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby, vrátane výberov hotovosti súvisiacich s týmto sprostredkovaním. Uvedený účet je Spoločnosť povinná banke oznámiť.
    Realizácia platobných operácií, ktoré sú nad rámec platobných operácií vykonaných poštovým podnikom, ktoré sú určené na sprostredkovanie pripísania alebo prevodu finančných prostriedkov od odosielateľa platby k príjemcovi platby (úhrada dobierky) – napr. vrátenie mylnej platby nie je možné realizovať na osobitnom účte, keďže ide o platobnú operáciu nad rámec výnimky.

  25. Právnická osoba podniká s predmetom činnosti ako cestovná agentúra. Na základe zmlúv medzi klientom a cestovnou kanceláriou vyberá ako sprostredkovateľ v mene a na účet inej cestovnej kancelárie od klientov zálohy za služby realizované zastúpenými cestovnými kanceláriami. Príjmom tejto právnickej osoby sú provízie za zrealizované služby cestovnej kancelárie, na ktoré vystavuje iným cestovným kanceláriám faktúry. Vzťahuje sa na platby, ktoré po úhrade klienta agentúre (sprostredkovateľovi) následne právnická osoba prepošle inej cestovnej kancelárii transakčnú daň? Alebo platí oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona?

    Odpoveď

    V tomto prípade nie je možné uplatniť § 4 ods. 2 písm. n) zákona. DFT bude podliehať aj debetná transakcia vykonaná z transakčného účtu cestovnej kancelárie – sprostredkovateľa, ktorou sa realizuje prevod finančných prostriedkov klienta na účet cestovnej kancelárie.

  26. Spoločnosť A s.r.o. má sídlo v SR. Hlavnou činnosťou sú globálne doručovacie služby v rámci SR a Spoločnosť za svoje služby partnerom účtuje províziu. Zákazníci si môžu prostredníctvom webu alebo aplikácie objednať jedlo od partnera, ktorý je dodávateľom tohto jedla. Platby za jedlo vyberá Spoločnosť a následne ich poukazuje príslušným partnerom na ich bankové účty. Podliehajú tieto platby DFT alebo nie sú predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona o DFT?

    Odpoveď

    Prevod prostriedkov z účtu Spoločnosti príslušným partnerom je predmetom DFT podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT. Na uvedené transakcie sa nevzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. n) zákona o DFT.

Platenie dane a oznamovacia povinnosť voči správcovi dane

  1. Ako sa daň zaokrúhľuje a aká je minimálna výška dane z finančnej transakcie?

    Odpoveď

    Daň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. Minimálna daň z finančnej transakcie je 1 eurocent.

  2. Dokedy je platiteľ dane (banka) povinný daň odviesť správcovi dane?

    Odpoveď

    Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období s výnimkou odvodu dane za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025, ktorú bolo možné v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 13 ods. 3 zákona odviesť najneskôr do 31.7.2025. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o DFT elektronicky na tlačive, ktorého vzor určí FR SR a uverejní ho na svojom webovom sídle.

  3. Platia uvedené lehoty a povinnosti aj pre platiteľa dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e) zákona?

    Odpoveď

    Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e) zákona, je povinný sám vypočítať daň, zaplatiť daň a podať oznámenie elektronicky za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. § 10 ods. 1 a 2 zákona o DFT sa vzťahujú primerane.
    Ak platiteľovi dane do uplynutia lehoty na podanie oznámenia správca dane neoznámil číslo účtu, je tento platiteľ dane povinný zaplatiť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámenia správcu dane.
    V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 13 ods. 3 prvej vety zákona mohli daň za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025 odviesť najneskôr do 31.7.2025 aj daňovníci, ktorí boli platiteľmi dane z titulu realizácie finančných transakcií na zahraničnom účte, ako aj daňovníci, ktorí boli platiteľmi dane z titulu vykonávania finančných transakcií na inom ako transakčnom účte. Prechodné ustanovenie sa ale neuplatnilo v prípade, ak išlo o daňovníka, ktorý bol platiteľom dane z dôvodu jemu preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahovala na činnosť daňovníka v tuzemsku. 

  4. Kde nájdem tlačivo Oznámenia o DFT?

    Odpoveď

    Tlačivo Oznámenia o DFT platiteľ dane nájde po prihlásení sa do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Správa daní/Daň z finančných transakcií/Oznámenie o DFT. Tlačivo Oznámenia OZNDFTv25 použije platiteľ dane pre zdaňovacie obdobia končiace 31. decembra 2025 (uvedené platí aj pri podaní opravného alebo dodatočného Oznámenia). Tlačivo Oznámenia OZNDFTv26 použije platiteľ dane prvýkrát za zdaňovacie obdobie január 2026. 

  5. Na aký účet sa platí daň z finančných transakcií a aký variabilný symbol sa pri platbe použije?

    Odpoveď

    Daň z finančných transakcií sa platí na číslo účtu: 501403-OÚD (osobný účet daňovníka)/8180 v tvare IBAN. Pri platbe sa použije variabilný symbol v tvare 1700MMRRRR, kde MM (01 – 12) označuje kalendárny mesiac, za ktorý sa DFT platí a RRRR označuje príslušný kalendárny rok. Napríklad platbu DFT za mesiac apríl 2025, ktorú je daňovník povinný odviesť správcovi dane do konca mája 2025 označí variabilným symbolom 1700042025.

  6. Je možný prenos transakčnej dane v rámci fakturácie, ak s tým druhá strana zmluvne súhlasí?

    Odpoveď

    Daňovníkom DFT je právnická osoba podľa § 3 ods. 1 zákona, ak nie je taxatívne vymenovaná medzi osobami, ktoré nie sú daňovníkmi DFT (viď. § 3 ods. 2 zákona). Daňou je zaťažený daňovník. Zákon ustanovuje, že v prípade, ak daňovník realizuje finančnú transakciu z platobného účtu vedeného u slovenského poskytovateľa platobných služieb, tak daň vypočítava a vyberá od daňovníka a tiež odvádza do štátneho rozpočtu platiteľ DFT, a nie samotný daňovník. Zodpovednosť za správnosť výpočtu DFT, za jej vybratie a odvedenie zákon prisudzuje platiteľovi dane. V zmysle uvedeného zastávame názor, že zákon neumožňuje, aby platiteľ dane vybral DFT od inej osoby, než od daňovníka.

  7. Ak sú daňovníkovi preúčtované náklady, ktoré nie sú predmetom dane, je daňovník povinný podať Oznámenie o výške dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úhrade preúčtovaných nákladov bez povinnosti zaplatenia dane?

    Odpoveď

    Podľa Čl. IV ods. 6 usmernenia č. MF/008722/2025-77 daňovník nie je povinný zaplatiť daň zo sumy preúčtovaných nákladov, ak finančná transakcia, ktorá je predmetom preúčtovaných nákladov, nie je predmetom dane.
    V nadväznosti na uvedené usmernenie obsahom Oznámenia o dani z finančných transakcií podľa zákona o DFT v oddiele III. riadkoch 4 a 5 sú len preúčtované náklady, ktoré podliehajú dani z finančných transakcií, tzn. že tie finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane sa v Oznámení neuvádzajú. Daňovník, ktorý je platiteľom dane z titulu preúčtovaných nákladov, či podliehajúcich alebo nepodliehajúcich dani z finančných transakcií je povinný viesť a uchovávať záznamy podľa § 11 zákona o DFT.

  8. Majú záznamy podľa § 11 zákona o DFT predpísanú formu a je platiteľ DFT povinný ich priložiť ako prílohu k príslušnému Oznámeniu o DFT?

    Odpoveď

    Podmienky a obsah záznamov upravuje § 11 zákona o DFT. Záznamy nemajú predpísanú štruktúrovanú formu (nie je stanovený záväzný formulár alebo formát). Platiteľ dane je povinný tieto záznamy doručiť správcovi dane na výzvu elektronickými prostriedkami spôsobom podľa Daňového poriadku.

  9. Akým spôsobom sa zaokrúhľuje základ dane z finančných transakcií?

    Odpoveď

    Zákon o DFT uvedenú problematiku neupravuje a v uvedenom prípade nie je možné postupovať ani podľa § 161 Daňového poriadku, nakoľko toto ustanovenie nerieši zaokrúhľovanie základu dane, ale len dane, preddavku na daň, úroky z omeškania, pokuty a úroku.
    Daňovník postupuje v predmetnom prípade tak, že daň vypočíta ako súčin sadzby dane a nezaokrúhleného základu dane a až daň zaokrúhli na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor v súlade s § 8 ods. 2 zákona o DFT.
    Keďže formulár Oznámenia o DFT umožňuje uvádzať hodnoty len s presnosťou na dve desatinné miesta, daňovník len pri vyplnení príslušného riadku, v ktorom bude uvádzať sumu predmetnej finančnej transakcie, uplatní všeobecná pravidlá zaokrúhľovania v zmysle zákona o DFT

Zdaňovacie obdobie

  1. Aké je zdaňovacie obdobie?

    Odpoveď

    Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac.
    Pri použití platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Za použitie platobnej karty sa považuje jej využitie za účelom vykonania finančnej transakcie, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu.
    Zdaňovacím obdobím pri preúčtovaných nákladoch je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

  2. Aké je prvé zdaňovacie obdobie?

    Odpoveď

    Prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025.

Oznamovacia povinnosť voči platiteľovi dane

  1. Ako sa banka dozvie, že nie som daňovníkom transakčnej dane?

    Odpoveď

    Právnická osoba podľa § 3 ods. 2 písm. a), d) a e) zákona oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa zákona o DFT. Platiteľ dane nevyberá DFT takejto právnickej osoby odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

  2. Ako sa banka dozvie, že vykonávam transakcie, ktoré nie sú predmetom dane?

    Odpoveď

    Podľa § 12 ods. 6 zákona daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Platiteľ dane nevyberá DFT z finančných transakcií vykonávaných na takýchto účtoch odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

Účtovanie a daňové posúdenie

  1. Na aký účet sa daň z finančných transakcií účtuje a je daňovým výdavkom?

    Odpoveď

    Daň z finančných transakcií  sa účtuje  na ťarchu účtu 538 - Ostatné dane a poplatky a je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

  2. Ako účtujem o DFT v prípade, ak mi DFT stiahne banka z bankového účtu a v prípade, ak platím DFT na základe podaného oznámenia?

    Odpoveď

    Ak DFT stiahne z bankového účtu banka (platiteľ) priamo pri platbe, potom DFT daňovník zaúčtuje účtovným zápisom 538 – ostatné dane a poplatky/221 – bankové účty. Ak bude DFT daňovník, ktorý je zároveň v postavení platiteľa dane platiť na základe podaného oznámenia o DFT, potom DFT zaúčtuje účtovným zápisom 538/345 – ostatné dane a poplatky.

  3. Účtovná jednotka uplatňuje ako účtovné a zdaňovacie obdobie hospodársky rok ukončený k 30.4.2025. V mesiaci apríl 2025 realizovala platby z transakčného účtu, z ktorých banka zrazila DFT až v máji 2025. Bola účtovná jednotka povinná účtovať o tejto DFT v hospodárskom roku ukončenom k 30.4.2025 a vykázať ju v účtovnej závierke k 30.4.2025?

    Odpoveď

    Ak platiteľ dane vo výpise z bankového účtu za mesiac apríl 2025 vypočítal a vybral daň DFT od daňovníka (finančné prostriedky na účte sú ponížené o túto daň), tak v tomto prípade by účtovná jednotka účtovala náklad 538/221.

    Ak platiteľ dane vo výpise z banky za mesiac apríl neuviedol, že vybral DFT za tento mesiac, teda finančné prostriedky na účte nie sú ponížené (jednotlivo alebo sumárne za mesiac apríl) o DFT, tak v tomto prípade účtovná jednotka účtuje na ťarchu účtu 538 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť súvzťažne s účtom 383 – Výdavky budúcich období, za predpokladu, že sumu DFT do dňa zostavenia ÚZ vie presne uviesť.

    Účtovná jednotka, ktorá má hospodársky rok ukončený k 30.4.2025 bude účtovať daň z finančných transakcií v účtovnej závierke k 30.4.2025.

  4. Bude daňovým výdavkom aj uhradená daň z finančných transakcií, ak sa táto bude vzťahovať k nedaňovému výdavku (nákladu) daňovníka (napr. úhrada nákladov na pohostenie a zábavu, poskytnutý dar, výdavok na nepeňažný príjem zamestnanca na ktorý sa uplatňuje oslobodenie do 500 Eur, a pod.) resp. k úhrade nákladov súvisiacich s majetkom charakteru osobnej spotreby, kedy je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t)?

    Odpoveď

    DFT je daňovým výdavkom u toho daňovníka dane z príjmov fyzických osôb alebo dane z príjmov právnických osôb, ktorý je zároveň aj daňovníkom dane z finančných transakcií, ak daň z finančných transakcií evidoval vo výdavkoch v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval na ťarchu nákladov, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva.
    Pri takomto posúdení nie je rozhodujúce, či finančná transakcia, ktorá je zaťažená daňou z finančných transakcií, je daňovým výdavkom v plnej výške alebo čiastočne, alebo vôbec nie je daňovým výdavkom (napr. na poskytnutý dar), alebo je o nej účtované bez vplyvu na výsledok hospodárenia (napr. splátka istiny pôžičky) a pod..

  5. Daňovník má účet v slovenskej banke. Za mesiac september 2025 jej bola zrazená DFT vo výške 200 eur, ktorá jej však následne bola bankou aj v mesiaci október 2025 vrátená. Ako sa uvedené vrátenie DFT zaúčtuje?

    Odpoveď

    V prospech účtu 538 sa účtuje vo všetkých prípadoch pripísania DFT na bankový účet, a to aj v prípade, ak daňovník, ktorý je platiteľ DFT v podanom Oznámení o DFT vypočíta výslednú DFT v zápornej sume. Na základe Oznámenia o DFT teda daňovník nárok na vrátenie DFT zaúčtuje účtovným zápisom 345/538.

  6. Ako zaúčtuje DFT daňovník, ktorý je zároveň platiteľ DFT a v podanom Oznámení o DFT vypočíta výslednú DFT v zápornej sume?

    Odpoveď

    DFT je daňovým výdavkom u toho daňovníka dane z príjmov fyzických osôb alebo dane z príjmov právnických osôb, ktorý je zároveň aj daňovníkom dane z finančných transakcií, ak daň z finančných transakcií evidoval vo výdavkoch v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval na ťarchu nákladov, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva.
    Pri takomto posúdení nie je rozhodujúce, či finančná transakcia, ktorá je zaťažená daňou z finančných transakcií, je daňovým výdavkom v plnej výške alebo čiastočne, alebo vôbec nie je daňovým výdavkom (napr. na poskytnutý dar), alebo je o nej účtované bez vplyvu na výsledok hospodárenia (napr. splátka istiny pôžičky) a pod..

Sankcie

  1. Aké sankcie daňovníkovi a platiteľovi dane hrozia, ak si nesplní povinnosti v zmysle zákona o DFT?

    Odpoveď

    Správca dane bude postupovať podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).
    Ak platiteľ dane nepodá oznámenie v zákonom stanovenej lehote správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. a) bod 1), 2) alebo 3) daňového poriadku.
    Ak platiteľ dane nezaplatí daň v lehote a vo výške ustanovenej zákonom správca dane mu vyrubí úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.
    Ak daňovník vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 zákona na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 zákona, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku.