Daň z finančných transakcií

Platiteľ dane

1. Kto je platiteľom dane?

   Odpoveď

   Platiteľom dane je:

   • poskytovateľ so sídlom v tuzemsku (napr. banka so sídlom na území SR),
   • organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku (napr. zahraničná banka s pobočkou na Slovensku),
   • daňovník, ktorý je klientom poskytovateľa so sídlom mimo územia SR,
   • daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku,
   • daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.

2. Musí sa platiteľ dane registrovať na daň z finančných transakcií u správcu dane?

   Odpoveď

   Nie. Povinnosť registrácie na túto daň nie je zákonom stanovená.

Transakčný účet

1. Čo sa rozumie transakčným účtom?

   Odpoveď

   Rozumie sa ním platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou, organizačnou zložkou zahraničnej osoby alebo daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.

2. Je potrebné zriadenie transakčného účtu správcovi dane oznamovať?

   Odpoveď

   Nie. Pre účely dane z finančných transakcií nie je potrebné oznamovať zriadenie transakčného účtu.

3. Ak fyzická osoba - podnikateľ nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, musí si ho zriadiť?

   Odpoveď

   Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie, na transakčnom účte. Ak ho nemá zriadený, na účely dane z finančných transakcií je povinný si ho zriadiť do 31. marca 2025

4. Od 1.2.2024 mám prerušenú živnosť na obdobie troch rokov, bude sa na mňa vzťahovať povinnosť zriadiť si transakčný účet v lehote do 31.3.2025?

   Odpoveď

   Za predpokladu, že má daňovník pozastavenú živnosť a nevykonáva podnikateľskú činnosť a nerealizuje finančné transakcie súvisiace s podnikaním, nemá povinnosť si po účinnosti zákona zriadiť transakčný účet. Ak by daňovník počas obdobia pozastavenej živnosti vykonal finančné transakcie súvisiace s podnikaním, tieto by podliehali dani z finančných transakcií. Pokiaľ by boli tieto transakcie uhrádzané z iného ako transakčného účtu, stal by sa daňovník súčasne aj platiteľom dane z finančných transakcií, pričom by na neho prechádzali všetky povinnosti, ktoré vyplývajú platiteľovi dane v súlade so zákonom o dani z finančných transakcií.

5. FO vykonáva podnikateľskú činnosť, avšak náklady súvisiace s touto činnosťou uhrádza výlučne v hotovosti. Bude sa povinnosť zriadiť si transakčný účet vzťahovať aj na tohto daňovníka?

   Odpoveď

   Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025 (ak ho už nemá zriadený). Povinnosť zriadiť si podnikateľský účet vzniká bez ohľadu na skutočnosť akou formou vykonáva úhrady v rámci svojej podnikateľskej činnosti (hotovostne, platby kartou, platby prevodom).

6. Ak má podnikateľ FO trvalý pobyt a miesto podnikania na území SR, ale podnikateľský účet zriadený  v zahraničí, je potrebné otvoriť aj podnikateľský účet aj na SR?
   

   Odpoveď

   Transakčným účtom podľa § 2 písm. c) zákona č.279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je:

   1. platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby,

   2. platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.

   Zákon neustanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, neustanovuje, či má byť bežným podnikateľským účtom, alebo iným typom/druhom účtu. § 2 písm. c) cit. zákona tiež neustanovuje podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR.
   Podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu cit. zákona platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu, je povinný sám vypočítať a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

7. Podľa Zákona o dani z finančných transakcií daňovník, ktorého finančné transakcie nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2, oznámi platiteľovi dane osobitný účet. Sme preto povinní mať samostatný účet len na transakcie, ktoré nepodliehajú dani? 

   Odpoveď

   Podľa § 12 ods. 7 zákona v znení účinnom od 15.3.2025 daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník realizuje práve tieto finančné transakcie (§ 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag)), je potrebné zriadiť si osobitný účet a tieto transakcie realizovať výlučne z tohto osobitného účtu. Ak si daňovník nezriadi takýto osobitný účet a nesplní si túto oznamovaciu povinnosť voči platiteľovi dane, potom podstupuje riziko zdanenia predmetnej finančnej transakcie, nakoľko platiteľ dane nebude vedieť odlíšiť predmetnú finančnú transakciu od takej finančnej transakcie, ktorá je predmetom DFT.

Predmet dane

1. Čo je predmetom dane?

   Odpoveď

   Predmetom dane je:

   • finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy  finančných prostriedkov z účtu daňovníka,
   • použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie,
   • preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

2. Bude sa daň z finančných transakcií vzťahovať aj na prijaté sumy na transakčnom účte daňovníka?

   Odpoveď

   Nie, predmetom dane nie je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k pripísaniu príjmu na bankový účet.

3. Klient vykonáva podnikateľskú činnosť aj na území Maďarska, kde má zriadený jeden zo svojich podnikateľských účtov. Nakoľko v Maďarsku je taktiež ekvivalent transakčnej dane, sú už výdavky zdaňované na území iného členského štátu. Podliehajú aj transakčnej dani na Slovensku rovnako, ako je to pri iných účtoch v zahraničí, a teda dochádza k dvojitému zdaneniu? Ak áno, úhrada transakčnej dane v Maďarsku podlieha následnému zdaneniu na Slovensku, keďže takáto platba nie je vo výnimkách definovaných pre transakčnú daň?

   Odpoveď

   Daňovníkom dane z finančných transakcií je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie, a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.

   Zo znenia Vašej otázky je možné dedukovať, že obchodná spoločnosť so sídlom na území SR podniká aj na území cudzieho štátu, konkrétne Maďarska. V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. podliehajú dani aj finančné transakcie právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť aj v zahraničí, kde má zriadený podnikateľský účet a vykonáva na tomto účte transakcie, ale sídlo má v tuzemsku.
   Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (publikovaná pod č. 80/1996 Z. z.) sa v súlade s článkom 2 bod 1 vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je ich spôsob vyberania akýkoľvek. Daň z finančných transakcií nemá charakter dane zaťažujúcej príjem, resp. nárast príjmu alebo nárast majetku. Daň z finančných transakcií postihuje finančnú transakciu vykonanú na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka, tzn. postihuje realizovanú úhradu, napr. úhradu záväzku. Na základe uvedeného daň z finančných transakcií nespadá do vecného rozsahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Vznik daňovej povinnosti pre daň z príjmov a pre daň z finančných transakcií vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa. To znamená, že nie je možné zamedziť dvojitému zdaneniu daňou z finančných transakcií uloženou zákonom č. 279/2024 Z. z. a daňou z finančných transakcií uloženou právnym predpisom platným v Maďarsku, a teda dôjde k zaťaženiu jednej transakcie daňami z finančných transakcií vyberanými dvoma rôznymi krajinami.

   Platiteľ, podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane.

4. Zákon o dani z finančných transakcií nešpecifikuje v ustanoveniach týkajúcich sa preúčtovaných nákladov len vykonanie finančnej transakcie medzi závislými osobami, uvedené by znamenalo, že pod tento pojem patrí aj napr. transakcia, ak prenajímateľ priestorov v budove platí energie za nájomcov, nakoľko je tam spoločný elektromer a následne prefakturuje - preúčtuje nájomcom (nezávislé osoby) túto energiu pomerne podľa m2 prenájmu a teda platiteľom dane by bol nájomca, hoci tento neplatí priamo elektrárňam, ale prenajímateľovi?

   Odpoveď

   Podľa § 3 ods. 3 bodu 4 zákona o dani z finančných transakcií platiteľom dane je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku. Predmetom dane podľa § 4 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka. Ak daňový subjekt vie preukázateľne identifikovať preúčtované náklady podľa jednotlivých transakcií, vzťahuje sa na tieto transakcie zdanenie so sadzbou 0,4 % s použitím stropu 40 € za transakciu. V prípade, ak preúčtované náklady nevie takto preukázateľne identifikovať, zdaní sa celá suma nákladov bez uplatnenia stropu.
   

   V tomto prípade podľa nášho názoru nejde o preúčtované náklady. Tu ide o prípad refakturácie, v prípade ktorého sa nejedná o preúčtované náklady podľa zákona č. 279/2024 Z. z., pretože prenajímateľ platí svoj záväzok elektrárňam. Tu sa nejedná o úhradu a prefakturáciu záväzku nájomcom. Ide o bežný odberateľsko-dodávateľský vzťah.

5. Ak bude zahraničná právnická osoba zo svojho účtu  vedeného v zahraničí robiť debetné úhrady za tovar a služby platobnou kartou ( viažucou sa k tomuto zahraničnému účtu ), tak táto platba bude podliehať transakčnej dani na rozdiel od prípadu, že by úhrada platobnou kartou bola realizovaná z tuzemského účtu? A zároveň sa nebude platiť transakčná daň za použitie karty vo výške 2 eur ročne?
   

   Odpoveď

   Predpokladáme, že zahraničná PO, ktorá má zriadený zahraničný účet, vykonáva činnosť na Slovensku, a teda sa stáva daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   Zahraničná PO, ktorá má zriadený zahraničný účet je platiteľom, podľa § 3 ods. 3 piateho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Sadzba dane je podľa § 6 písm. c) 2 eurá za platobnú kartu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 279/2024 Z. z. k platobnej karte, ktorá je podľa nášho názoru vydaná práve k transakčnému účtu.

   V zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona platobná operácia vykonaná platobnou kartou nie je predmetom dane, to znamená, že ide o platenie kartou za tovary a služby kúpené v maloobchodnej prevádzke alebo cez e-shop prostredníctvom platobných brán.

6. Ak sa zamestnancovi zo mzdy zráža úhrada exekútorovi, je táto úhrada predmetom DFT? Je predmetom DFT aj úhrada do Doplnkových dôchodkových spoločnosti – III. pilier? Je rovnaký prístup u platieb za zamestnanca ako aj príspevok zamestnávateľa?
   

   Odpoveď

   Na základe exekučného príkazu, platiteľ mzdy (zamestnávateľ) je povinný vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy zamestnanca. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. suma debetnej platby. Úhrada sumy exekútorovi podlieha DFT.

   Úhrada príspevkov za zamestnávateľa do doplnkových dôchodkových spoločnosť hradeného z účtu zamestnávateľa podlieha DFT.
   Zamestnanci si ako účastníci doplnkového dôchodkového sporenia platia príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sami. Príspevok, ktorý si hradí zamestnanec ako účastník DDS sám zo svojho osobného účtu, takáto finančná transakcia nepodlieha DFT, pretože fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, nie je daňovníkom DFT. Za zamestnanca môže príspevky do DDS platiť aj zamestnávateľ, a takýto príspevok, ktorý v mene zamestnanca platí zamestnávateľ podlieha DFT, t. j. dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka/zamestnávateľa podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT.

7. Spoločnosť zaplatí jednou sumou viacero faktúr zúčtovaciemu centru. Záväzky ale evidujem voči viacerým dodávateľom v účtovníctve, nie voči zúčtovaciemu centru. Následne zúčtovacie centrum odošle peniaze mojim dodávateľom. Aj v tomto prípade to beriem ako jednu platbu?
   

   Odpoveď

   Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Ak daňovník vykoná voči jednému obchodnému partnerovi (dodávateľovi) jednu úhrnnú (kumulovanú) platbu za viacero záväzkov voči tomuto obchodnému partnerovi, tak platiteľ dane vypočíta DFT z tejto úhrnnej úhrady. K otázke, či je Vami uvádzaný postup správny, ak beriete ako jednu platbu aj situáciu, keď odošlete jednu platbu v prospech tzv. zúčtovacieho centra a toto centrum za Vás vykoná úhrady voči Vašim viacerým dodávateľom, uvádzame, že nie je možné sa vyjadriť, nakoľko nám nie je známy právny titul, v dôsledku ktorého týmto postupom zaniknú Vaše záväzky voči viacerým odberateľom, hoci ste im platbu priamo nepoukázali, ani nedošlo k zániku predmetných záväzkov z iných dôvodov než zaplatenie. Uvedený príklad vykazuje znaky postupu pri tzv. preúčtovaných nákladoch, keď za daňovníka uhrádza záväzky iný subjekt, pričom spoločnosť sa v uvedenom prípade stáva daňovníkom a platiteľom dane.

8. Ako by sa malo pristupovať k určovaniu základu dane pri úhrade alebo započítaní preúčtovaných nákladov podľa § 5 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona?
   

   Odpoveď

   Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka v tuzemsku. Ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov resp. platieb, o preúčtované náklady. Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov.

9. Rozumieme, že pri preúčtovaných nákladoch sa má prihliadať na spôsob, akým iná osoba vysporiadala predmetné preúčtované náklady, tzn. základom dane je suma finančnej transakcie (úhrad), ktorú vykonala za daňovníka iná osoba ako daňovník. Ak napríklad iný daňovník vykonal úhradu dvom dodávateľom, tak ide o dve transakcie. Platí rovnaký postup v prípade, ak išlo v každom prípade o agregovanú platbu viacerých faktúr voči tomu istému dodávateľovi? 

   Odpoveď

   Transakcie sa posudzujú samostatne voči jednotlivým dodávateľom, nezáleží na počte prijatých faktúr, ale na počte platieb.

10. Čo sa nepovažuje za preúčtovaný náklad?

    Odpoveď

    Za preúčtované náklady sa nepovažuje prevzatie dlhu podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka ani novácia záväzku podľa § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ho predáva ďalej daňovníkovi, nepovažuje sa to za preúčtované náklady.

11. Budú finančné úkony ako zápočet faktúr alebo iných finančných dokumentov podliehať transakčnej dani, aj keď nejde priamo o finančnú transakciu, ale len o započítanie pohľadávok a záväzkov?

    Odpoveď

    Zápočet pohľadávky so splatným záväzkom nepodlieha DFT s výnimkou prípadov preúčtovaných nákladov.

12. Budú podliehať transakčnej dani aj preddavky a zálohy na tovar? Bude daň uplatnená na samotnú zálohu/preddavok, alebo na následné faktúry, ktoré postupne znižujú zálohu/preddavok

    Odpoveď

    Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona, ak sa nejedná o transakcie vylúčené z predmetu dane podľa § 4 ods. 2. To znamená., že DFT podlieha každá jednotlivá debetná finančná transakcia z bankového účtu daňovníka, ktorou je úhrada preddavku alebo úhrada vyúčtovacej faktúry vo výške rozdielu medzi konečnou sumou a skôr uhradeným preddavkom.
    

13. Pri poskytnutí krátkodobej finančnej výpomoci bude transakčná daň aplikovaná na poskytnutú aj vrátenú sumu? (Pri oboch transakciách by bola celková daň 0,8 %.)

    Odpoveď

    Zákon zaťažuje daňou jednotlivú finančnú transakciu. To znamená, že ak finančnú transakciu realizuje daňovník podľa § 3 ods. 1 zákona a nejedná sa o transakciu vylúčenú z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 zákona, tak platiteľ dane vypočíta, vyberie a odvedie DFT z každej uskutočnenej finančnej transakcie.

    V popisovanom prípade krátkodobej finančnej výpomoci to pre zmluvné strany tejto finančnej výpomoci znamená, že:
    - ak veriteľ je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu poskytnutia finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech dlžníka podlieha DFT,
    - ak dlžník je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu splatenia dlžnej sumy finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech veriteľa podlieha DFT.

14. Sme slovenská spoločnosť, účet máme zriadený v zahraniční na príkaz materskej spoločnosti - 100% vlastníka našej slovenskej právnickej osoby. K tomuto účtu nie sú vystavené žiadne platobné karty. Máme firemné karty, ktoré nie sú priradené k nášmu transakčnému účtu. Platobné karty sú vystavené rovnako podľa pravidiel materskej spoločnosti treťou stranou. My nemáme zmluvu s kartovou spoločnosťou, predpokladám, že zmluvu má materská firma, poskytovateľom je banková inštitúcia. Používané sú výhradne na platbu pracovných výdavkov priebežne počas mesiaca. Na konci mesiaca dostaneme ku každej karte faktúru, ktorú uhradíme štandardným bankovým prevodom. Na faktúre sú len položky, ktoré boli platené kartou, žiadne poplatky naviac. Čo je predmetom dane? Platba kartou alebo platba faktúry od kartovej spoločnosti?

    Odpoveď

    Predpokladáme, že vyhotoviteľom faktúry je kartová spoločnosť. Ak dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov (platba faktúry) z účtu daňovníka pri finančnej transakcií, ktorou sa rozumie úhrada záväzku voči kartovej spoločnosti, tak táto finančná transakcia je predmetom dane v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z.
    V prípade, ak slovenská firma používa platobné karty vydané zahraničnou firmou k zahraničnému účtu, ktorá nie je na meno daňovníka podľa zákona o DFT, tak platby kartou nepodliehajú zdaneniu.
    V prípade, ak je platobná karta vydaná k transakčnému účtu daňovníka, podlieha zdaneniu vo výške jednorazovej dane za rok. Platba faktúry daňovníkom za úhradu služieb je predmetom zdanenia.

Transakcie vylúčené z predmetu

1. Sú predmetom dane aj platby platobnou kartou?

   Odpoveď

   Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.

2. Je pre vyňatie transakcií platobnými kartami podľa §4 ods. 2 písm. u) zákona rozhodujúce, či je karta vydaná slovenským poskytovateľom platobných služieb alebo zahraničnou bankou, ktorá na Slovensku nemá pobočku?
   

   Odpoveď

   Nie je rozhodujúce, kde má poskytovateľ platobných služieb, ktorý kartu vydal, sídlo.

3. Považuje sa pre účely zákona o dani z finančných transakcií platba prostredníctvom platobnej brány ako platba kartou?
   

   Odpoveď

   Podľa § 101 ods. 12 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“) „banková platobná karta“, sa tým rozumie pojem „platobná karta“. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti, nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane, tzn. pri takejto platobnej operácii sa daň neplatí. Ak sa platba cez platobnú bránu realizuje platobnou kartou, ide o platbu kartou (pri platbe sa zadávajú údaje platobnej karty). 

4. Bude predmetom dane aj platba dane z príjmov právnickej osoby?
   

   Odpoveď

   Nie. Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR.

5. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona nie sú predmetom dane platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia, ak sú poukazované na účty Štátnej pokladnice. Vzťahuje sa toto oslobodenie aj na platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ak sú tieto platby odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu?
   

   Odpoveď

   V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne MF SR.

   Z uvedeného vyplýva, že len platby smerujúce na číslo alebo predčíslie uvedené v zozname publikovanom MF SR spĺňajú výnimku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
   Platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu nie je možné považovať za platby, ktoré nie sú predmetom dane podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, a preto podliehajú DFT.

6. Vzťahuje sa na úhrady správnych poplatkov a udržiavacích poplatkov za patenty a úžitkové vzory transakčná daň? Či už ide o správne poplatky na Úrad priemyselného vlastníctva SR, alebo svetovú organizáciu duševného vlastníctva (WIPO), Európsky patentový úrad (EPO), Úrad Európskej únie duševného vlastníctva (EUIPO)?
   

   Odpoveď

   Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z., platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky.
   V nadväznosti na uvedené, dani z finančných transakcií nepodliehajú, podľa § 4 ods. 2 písm. aa) zákona č. 279/2024 Z. z. platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje služby centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu.

7. Sme spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nie sme uvedení medzi daňovníkmi, ktorí nepodliehajú dani z finančných transakcií. Znamená to, že platby z účtu spoločenstva budú podliehať dani?
   

   Odpoveď

   Platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je predmetom dane.

8. Je predmetom dane finančná transakcia, pri ktorej bytové družstvo uhrádza na účet bytového domu platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu za nájomcu družstevného bytu?
   

   Odpoveď

   V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka.

   V súlade s § 4 ods. 2 písm. r) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu s odvolávkou na § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).
   Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
   Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
   Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
   Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že platby bytového družstva, ktoré vykonáva vo svojom mene ako vlastník družstevného bytu na bankový účet bytového domu do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Platby, ktoré poukazuje bytové družstvo ako správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.) z fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona.

9. Platí sa daň z finančných transakcií aj v prípade presunu finančných prostriedkov z podnikateľského (transakčného) účtu fyzickej osoby - podnikateľa na jeho osobný bankový účet?
   

   Odpoveď

   Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Predmetom dane teda nie je prevod medzi transakčným účtom fyzickej osoby - podnikateľa a jeho osobným bankovým účtom, ktorý má vedený v rovnakej banke.

10. Ak má právnická osoba zriadený účet v slovenskej pobočke zahraničnej banky umiestnenej na území SR a súčasne má účet v zahraničí v zahraničnej banke, ktorá je zriaďovateľom slovenskej pobočky, považuje sa finančná transakcia medzi týmito bankovými účtami za operáciu vykonanú medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa, ktorá nie je predmetom dane z finančných transakcií?
    

    Odpoveď

    Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.

11. Spoločnosť má v jednej komerčnej banke vedené bežné účty a jeden úverový účet, na ktorom čerpá úver od tejto komerčnej banky. Rozumieme, že pokiaľ spoločnosť bude prevádzať prostriedky medzi svojimi bežnými účtami, táto transakcia nebude predmetom dane. Čo však v prípade prevodu prostriedkov z bežného účtu na účet úverový (splátka úveru)?
    

    Odpoveď

    Predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o DFT nie je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Prevod prostriedkov medzi bankovými účtami daňovníka u jedného poskytovateľa platobných služieb nie je predmetom DFT.

12. Obchodná spoločnosť má v slovenskej banke vedený transakčný účet a v rovnakej banke má vedený aj osobný účet spoločník – fyzická osoba tejto spoločnosti. Podlieha prevod z účtu spoločnosti na účet jej spoločníka v rovnakej banke DFT?
    

    Odpoveď

    Áno, tento prevod podlieha DFT, pretože ide o finančnú transakciu medzi účtami dvoch rôznych osôb – obchodnej spoločnosti a fyzickej osoby nepodnikateľa.

13. Bude predmetom dane finančná transakcia uvedená v § 4 ods. 2 písm. z) zákona, ktorú vykonáva Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici?
    

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejno-právnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Platobné operácie, ktoré fond vykonáva na inom účte, ako je účet podľa predchádzajúcej vety, dani z finančných transakcií podliehajú. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na Slovenský pozemkový fond.

14. Bude dani z finančných transakcií podliehať aj prevod finančných prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený v zahraničí?

    Odpoveď

    Prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa. Ak to bude prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak táto výnimka sa neuplatňuje. 

15. DFT nepodliehajú kompenzácie zostatkov účtov na účely cash poolingu, ak všetky účty sú vedené u toho istého poskytovateľa. DFT nebudú podliehať aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cash poolingu, alebo len prevody zostatkov?
    

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona o DFT predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. Iné finančné transakcie, okrem týchto, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane. Rovnako aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cashpoolingu sú predmetom DFT.

16. Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na cashpooling, ktorý je realizovaný v rámci konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa platobných služieb v zahraničí ? Zahraničný cashpooling leader a SK cashpooling účastník majú účet v tej istej zahraničnej banke.
    

    Odpoveď

    Áno, aj v tomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona.

17. Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na členov konsolidovaného celku, ktorí konsolidujú na úrovni zahraničnej materskej spoločnosti, nie iba po úroveň slovenskej vetvy konsolidovaného celku, nakoľko zákon má odvolávku na SK zákon o účtovníctve?
    

    Odpoveď

    Konsolidácia nemusí byť vykonaná len podľa pravidiel slovenského zákona o účtovníctve.

Základ dane

1. Z akej sumy sa bude daň platiť?
   

   Odpoveď

   Základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka pri finančnej transakcii. Pri preúčtovaných nákladoch je to buď suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku alebo suma finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.

Sadzba dane

1. Aká je sadzba dane, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka?
   

   Odpoveď

   Sadzba dane je 0,4% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka, najviac 40 eur za finančnú transakciu. Neplatí to však pre výber finančných prostriedkov v hotovosti.

2. Aká je sadzba dane pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti?
   

   Odpoveď

   Sadzba dane je 0,8% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka. Pri tejto transakcii maximálna suma za finančnú transakciu stanovená nie je. 

3. Aká je sadzba dane pri preúčtovaných nákladoch?
   

   Odpoveď

   Sadzba dane je 0,4% zo sumy preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku bez stanovenia maximálnej sumy. Ak vie daňovník preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur. Pri obidvoch prípadoch je platiteľ dane oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane podľa prvej vety si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované. Pri identifikácii platieb sa zohľadnia aj platby, ktoré nie sú predmetom dane.

4. Aká je sadzba dane za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu?
   

   Odpoveď

   Za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie sa bude platiť daň určená pevnou sumou vo výške 2 eurá za kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

Platenie dane

1. Ako sa daň zaokrúhľuje a aká je minimálna výška dane z finančnej transakcie?

   Odpoveď

   Daň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. Minimálna daň z finančnej transakcie je 1 eurocent.

2. Dokedy je platiteľ dane (banka) povinný daň odviesť správcovi dane?
   

   Odpoveď

   Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období s výnimkou odvodu dane za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane elektronicky na tlačive, ktorého vzor určí FR SR a uverejní ho na svojom webovom sídle. Oznámenie o výške dane sa považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku.

3. Platia uvedené lehoty a povinnosti aj pre platiteľa dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu až piateho bodu zákona?
   

   Odpoveď

   Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu až piateho bodu, je povinný sám vypočítať daň, zaplatiť daň a podať oznámenie za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. § 10 ods. 1 a 2 zákona o DFT sa vzťahujú primerane.
   Prechodné ustanovenie § 13 ods. 3 prvej vety zákona nadväzuje na zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods. 1 platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 bodu 1 až 3 a 5 zákona. Z uvedeného vyplýva, že daň za prvé tri zdaňovacie obdobia môžu odviesť najneskôr do 31.7.2025 aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi dane z titulu realizácie finančných transakcií na zahraničnom účte, ako aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi dane z titulu vykonávania finančných transakcií na inom ako transakčnom účte. Prechodné ustanovenie sa ale neuplatní v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý je platiteľom dane z dôvodu jemu preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka v tuzemsku.

    

4. Dokedy je platiteľ dane podľa § 3 ods. 3 bodu 1. a 2. zákona (banka), bodu 3. (daňovník, ktorý je platiteľom dane z titulu realizácie finančných transakcií na zahraničnom účte) a bodu 5. (daňovník, ktorý je platiteľom dane z titulu vykonávania finančných transakcií na inom ako transakčnom účte) povinný odviesť daň za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025?
   

   Odpoveď

   Daň za prvé tri zdaňovacie obdobia podľa § 9 ods. 1 možno odviesť najneskôr 31. júla 2025. Je potrebné DFT za každý mesiac zaplatiť samostatne s použitím samostatných variabilných symbolov 1700042025, 1700052025 a 1700062025. Rovnako sa aj oznámenie podáva za každý mesiac samostatne. Ak daň za zdaňovacie obdobia apríl až máj 2025 platiteľ dane vyberie do 31. mája 2025, je povinný odviesť správcovi dane túto daň do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom daň vybral; v rovnakej lehote je platiteľ dane povinný doručiť správcovi dane oznámenie za príslušné zdaňovacie obdobie.

5. Vzťahuje sa § 13 ods. 3 zákona o DFT aj na platiteľa dane, ktorý je daňovníkom z dôvodu úhrady preúčtovaných nákladov? Môže daňovník, ktorému sú preúčtované náklady, využiť možnosť odviesť DFT za prvé tri zdaňovacieho obdobia (apríl – jún) do 31.7.2025 (rešpektujúc pravidlá samostatného podávania oznámení ako aj samostatnej platby za jednotlivé obdobia)? Alebo v prípade preúčtovaných nákladov musí daňovník podať oznámenie a odviesť DFT hneď po ukončení zdaňovacieho obdobia apríl v termíne do 31.5.2025 (za predpokladu, že v mesiaci apríl nastane samotné uskutočnenie úhrady preúčtovaných nákladov, resp. započítanie pohľadávok z preúčtovaných nákladov)?
   

   Odpoveď

   Zdaňovacím obdobím podľa § 9 ods. 1 zákona o DFT je kalendárny mesiac. Iba v prípade použitia platobnej karty určuje § 9 ods. 2 zákona o DFT iné zdaňovacie obdobie než kalendárny mesiac, v tomto prípade je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Podľa § 9 ods. 3 zákona o DFT zdaňovacím obdobím platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 bodu 4 je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.
   Podľa § 13 ods. 3 zákona o DFT daň za prvé tri zdaňovacie obdobia podľa § 9 od. 1 možno odviesť najneskôr 31.7.2025. Ak daň za zdaňovacie obdobia apríl až máj 2025 platiteľ dane vyberie do 31.5.2025, je povinný odviesť správcovi dane túto daň do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom daň vybral; v rovnakej lehote je platiteľ dane povinný doručiť správcovi dane oznámenie podľa § 10 za príslušné zdaňovacie obdobie.
   Podľa § 10 ods. 1 zákona o DFT je platiteľ dane povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane z príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období.
   Z uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade daňovníka, ktorý je súčasne platiteľom dane v dôsledku preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku (platiteľ dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT), ak v mesiaci apríl 2025 tento daňovník uhradil preúčtované náklady alebo došlo k úhrade preúčtovaných nákladov započítaním pohľadávok, je takýto platiteľ dane povinný odviesť DFT za prvé zdaňovacie obdobie apríl 2025 v lehote do 31.5.2025.

6. Je možné oznámenie k transakčnej dani podávať aj poštou?
   

   Odpoveď

   Oznámenie podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ s označením OZNDFTv25¬_1 v súlade s § 10 ods. 1 citovaného zákona je možné správcovi dane podať len elektronickou formou.

7. Na aký účet sa platí daň z finančných transakcií a aký variabilný symbol sa pri platbe použije?

   Odpoveď

   Daň z finančných transakcií sa platí na číslo účtu: 501403-OÚD (osobný účet daňovníka)/8180 v tvare IBAN. Pri platbe sa použije variabilný symbol v tvare 1700MMRRRR, kde MM (01 – 12) označuje kalendárny mesiac, za ktorý sa DFT platí a RRRR označuje príslušný kalendárny rok. Napríklad platbu DFT za mesiac apríl 2025, ktorú je daňovník povinný odviesť správcovi dane do konca mája 2025 označí variabilným symbolom 1700042025.

8. Z  hľadiska aplikačnej praxe zákona o dani z finančných transakcií sme sa dopytovali, akým spôsobom budú slovenské banky v bankových výpisoch vyčíslovať daň pre jej následne nastavenie a zaúčtovanie v informačno-účtovnom systéme (jednou sumou resp. daň bude bankou vyčíslovaná z každej finančnej transakcie...). Keďže zároveň budeme aj platiteľom dane z transakcií realizovaných na našich účtoch v zahraničných bankách, budeme sa musieť vysporiadať aj s otázkou komplexnosti získavania dát o týchto transakciách a spôsobu ich evidencie v našom informačnom systéme pre správne vyčíslenie základu dane (napr. určenie typu transakcií podliehajúcich dani, oslobodených od dane...).
   

   Odpoveď

   Odporúčame sa obrátiť sa na príslušného poskytovateľa platobných služieb. Tento postup je ponechaný na individuálne rozhodnutie každého poskytovateľa platobných služieb, v opačnom prípade by bola ovplyvnená hospodárska súťaž.

9. Je možný prenos transakčnej dane v rámci fakturácie, ak s tým druhá strana zmluvne súhlasí?
   

   Odpoveď

   Daňovníkom DFT je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba spĺňajúca aspoň jedno kritérium podľa § 3 ods. 1 zákona, ak nie je taxatívne vymenovaná medzi osobami, ktoré nie sú daňovníkmi DFT (viď. § 3 ods. 2 zákona). Daňou je zaťažený daňovník. Zákon ustanovuje, že v prípade, ak daňovník realizuje finančnú transakciu z platobného účtu vedeného u slovenského poskytovateľa platobných služieb, tak daň vypočítava a vyberá od daňovníka a tiež odvádza do štátneho rozpočtu platiteľ DFT, a nie samotný daňovník. Zodpovednosť za správnosť výpočtu DFT, za jej vybratie a odvedenie zákon prisudzuje platiteľovi dane. V zmysle uvedeného zastávame názor, že zákon neumožňuje, aby platiteľ dane vybral DFT od inej osoby, než od daňovníka.

10. Pri platbe 10 000 €, platiteľ vyberie daň 40 € z tejto transakcie a prevedie na iný účet len 9 960 €, alebo prevedie celých 10 000 € ale z účtu strhne 10 040 €?
    

    Odpoveď

    V zmysle § 2 písm. b) zákona finančnou transakciou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka. V zmysle § 5 ods. 1 zákona základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka pri finančnej transakcií, v tomto prípade 10 000 € a následne je platiteľom dane vybratá daň vo výške 40€.

Zdaňovacie obdobie

1. Aké je zdaňovacie obdobie?

   Odpoveď

   Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, pri použití platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Zdaňovacím obdobím pri preúčtovaných nákladoch je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

2. Aké je prvé zdaňovacie obdobie?
   

   Odpoveď

   Prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025.

Oznamovacia povinnosť voči platiteľovi dane

1. Ako sa banka dozvie, že nie som daňovníkom transakčnej dane?

   Odpoveď

   Právnická osoba podľa § 3 ods. 2 prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa zákona o DFT. Platiteľ dane nevyberá DFT takejto právnickej osoby odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

2. Ako sa banka dozvie, že vykonávam transakcie, ktoré nie sú predmetom dane?
   

   Odpoveď

   Podľa § 12 ods. 7 zákona v znení účinnom od 15.3.2025 daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Platiteľ dane nevyberá DFT z finančných transakcií vykonávaných na takýchto účtoch odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

Účtovanie a daňové posúdenie

1. Na aký účet sa daň z finančných transakcií účtuje a je daňovým výdavkom?

   Odpoveď

   Daň z finančných transakcií  sa účtuje  na ťarchu účtu 538 - Ostatné dane a poplatky a je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

2. Ako účtujem o DFT v prípade, ak mi DFT stiahne banka z bankového účtu a v prípade, ak platím DFT na základe podaného oznámenia?
   

   Odpoveď

   Ak DFT stiahne z bankového účtu banka (platiteľ) priamo pri platbe, potom DFT daňovník zaúčtuje účtovným zápisom 538 – ostatné dane a poplatky/221 – bankové účty. Ak bude DFT daňovník, ktorý je zároveň v postavení platiteľa dane platiť na základe podaného oznámenia o DFT, potom DFT zaúčtuje účtovným zápisom 538/345 – ostatné dane a poplatky.

3. Účtovná jednotka uplatňuje ako účtovné a zdaňovacie obdobie hospodársky rok ukončený k 30.4.2025. V mesiaci apríl 2025 realizovala platby z transakčného účtu, z ktorých banka zrazila DFT až v máji 2025. Bola účtovná jednotka povinná účtovať o tejto DFT v hospodárskom roku ukončenom k 30.4.2025 a vykázať ju v účtovnej závierke k 30.4.2025?

   Odpoveď

   Ak platiteľ dane vo výpise z bankového účtu za mesiac apríl 2025 vypočítal a vybral daň DFT od daňovníka (finančné prostriedky na účte sú ponížené o túto daň), tak v tomto prípade by účtovná jednotka účtovala náklad 538/221.

   Ak platiteľ dane vo výpise z banky za mesiac apríl neuviedol, že vybral DFT za tento mesiac, teda finančné prostriedky na účte nie sú ponížené (jednotlivo alebo sumárne za mesiac apríl) o DFT, tak v tomto prípade účtovná jednotka účtuje na ťarchu účtu 538 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť súvzťažne s účtom 383 – Výdavky budúcich období, za predpokladu, že sumu DFT do dňa zostavenia ÚZ vie presne uviesť.

   Účtovná jednotka, ktorá má hospodársky rok ukončený k 30.4.2025 bude účtovať daň z finančných transakcií v účtovnej závierke k 30.4.2025.

4. Bude daňovým výdavkom aj uhradená daň z finančných transakcií, ak sa táto bude vzťahovať k nedaňovému výdavku (nákladu) daňovníka (napr. úhrada nákladov na pohostenie a zábavu, poskytnutý dar, výdavok na nepeňažný príjem zamestnanca na ktorý sa uplatňuje oslobodenie do 500 Eur, a pod.) resp. k úhrade nákladov súvisiacich s majetkom charakteru osobnej spotreby, kedy je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t)?
   

   Odpoveď

   DFT je daňovým výdavkom u toho daňovníka dane z príjmov fyzických osôb alebo dane z príjmov právnických osôb, ktorý je zároveň aj daňovníkom dane z finančných transakcií, ak daň z finančných transakcií evidoval vo výdavkoch v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval na ťarchu nákladov, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva.
   Pri takomto posúdení nie je rozhodujúce, či finančná transakcia, ktorá je zaťažená daňou z finančných transakcií, je daňovým výdavkom v plnej výške alebo čiastočne, alebo vôbec nie je daňovým výdavkom (napr. na poskytnutý dar), alebo je o nej účtované bez vplyvu na výsledok hospodárenia (napr. splátka istiny pôžičky) a pod..

Sankcie

1. Som živnostník a nemám bankový účet. Aká sankcia mi hrozí, ak si nezriadim transakčný účet?

   Odpoveď

   Zákon o dani z finančných transakcií ukladá daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním povinnosť zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025.

   Ak si fyzická osoba nesplní povinnosť zriadiť transakčný účet tak ako jej to vyplýva zo zákona o dani z finančných transakcií, dopustí sa správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   Správca dane podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku uloží pokutu od 30 eur do 3 000 eur.