Daň z finančných transakcií

Platiteľ dane

1. Kto je platiteľom dane?

   Odpoveď

   Platiteľom dane je:

   • poskytovateľ so sídlom v tuzemsku (napr. banka so sídlom na území SR),
   • organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku (napr. zahraničná banka s pobočkou na Slovensku),
   • daňovník, ktorý je klientom poskytovateľa so sídlom mimo územia SR,
   • daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku,
   • daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.

2. Musí sa platiteľ dane registrovať na daň z finančných transakcií u správcu dane?

   Odpoveď

   Nie. Povinnosť registrácie na túto daň nie je zákonom stanovená.

Transakčný účet

1. Čo sa rozumie transakčným účtom?

   Odpoveď

   Rozumie sa ním platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou, organizačnou zložkou zahraničnej osoby alebo daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.

2. Je potrebné zriadenie transakčného účtu správcovi dane oznamovať?

   Odpoveď

   Nie. Pre účely dane z finančných transakcií nie je potrebné oznamovať zriadenie transakčného účtu.

3. Ak fyzická osoba - podnikateľ nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, musí si ho zriadiť?

   Odpoveď

   Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie, na transakčnom účte. Ak ho nemá zriadený, na účely dane z finančných transakcií je povinný si ho zriadiť do 31. marca 2025

4. Od 1.2.2024 mám prerušenú živnosť na obdobie troch rokov, bude sa na mňa vzťahovať povinnosť zriadiť si transakčný účet v lehote do 31.3.2025?

   Odpoveď

   Za predpokladu, že má daňovník pozastavenú živnosť a nevykonáva podnikateľskú činnosť a nerealizuje finančné transakcie súvisiace s podnikaním, nemá povinnosť si po účinnosti zákona zriadiť transakčný účet. Ak by daňovník počas obdobia pozastavenej živnosti vykonal finančné transakcie súvisiace s podnikaním, tieto by podliehali dani z finančných transakcií. Pokiaľ by boli tieto transakcie uhrádzané z iného ako transakčného účtu, stal by sa daňovník súčasne aj platiteľom dane z finančných transakcií, pričom by na neho prechádzali všetky povinnosti, ktoré vyplývajú platiteľovi dane v súlade so zákonom o dani z finančných transakcií.

5. FO vykonáva podnikateľskú činnosť, avšak náklady súvisiace s touto činnosťou uhrádza výlučne v hotovosti. Bude sa povinnosť zriadiť si transakčný účet vzťahovať aj na tohto daňovníka?

   Odpoveď

   Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025 (ak ho už nemá zriadený). Povinnosť zriadiť si podnikateľský účet vzniká bez ohľadu na skutočnosť akou formou vykonáva úhrady v rámci svojej podnikateľskej činnosti (hotovostne, platby kartou, platby prevodom).

6. Ak má podnikateľ FO trvalý pobyt a miesto podnikania na území SR, ale podnikateľský účet zriadený  v zahraničí, je potrebné otvoriť aj podnikateľský účet aj na SR?
   

   Odpoveď

   Transakčným účtom podľa § 2 písm. c) zákona č.279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je:

   1. platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby,

   2. platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.

   Zákon neustanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, neustanovuje, či má byť bežným podnikateľským účtom, alebo iným typom/druhom účtu. § 2 písm. c) cit. zákona tiež neustanovuje podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR.
   Podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu cit. zákona platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu, je povinný sám vypočítať a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

7. Podľa Zákona o dani z finančných transakcií daňovník, ktorého finančné transakcie nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2, oznámi platiteľovi dane osobitný účet. Sme preto povinní mať samostatný účet len na transakcie, ktoré nepodliehajú dani? 

   Odpoveď

   Podľa § 12 ods. 7 zákona v znení účinnom od 15.3.2025 daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník realizuje práve tieto finančné transakcie (§ 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag)), je potrebné zriadiť si osobitný účet a tieto transakcie realizovať výlučne z tohto osobitného účtu. Ak si daňovník nezriadi takýto osobitný účet a nesplní si túto oznamovaciu povinnosť voči platiteľovi dane, potom podstupuje riziko zdanenia predmetnej finančnej transakcie, nakoľko platiteľ dane nebude vedieť odlíšiť predmetnú finančnú transakciu od takej finančnej transakcie, ktorá je predmetom DFT.

8. Podlieha použitie platobnej karty vydanej k súkromnému účtu zamestnanca/konateľa/spoločníka, ktorou bola vykonaná úhrada nákladov súvisiaca s podnikateľskou činnosťou právnickej osoby/zamestnávateľa DFT vo výške  2 Eur/ročne? 

   Odpoveď

   Nie, použitie tejto karty nepodlieha DFT vo výške 2 Eur za zdaňovacie obdobie, pretože nespĺňa ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o DFT. Ide o platobnú kartu, ktorá nie je vydaná k transakčnému účtu právnickej osoby.

9. Sú predmetom dane z finančných transakcií jednorazové virtuálne karty?

   Odpoveď

   Ak jednorazová virtuálna karta môže by považovaná za platobnú kartu k transakčnému účtu, tak použitie tejto karty je predmetom dane podľa § 4 ods. 1 ods. b) zákona.
   Predmetom dane je použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, jednorazová platobná karta je generovaná a evidovaná pod vydanou platobnou kartou. Odpísanie finančných prostriedkov z účtu realizované platobnou operáciou vykonanou platobnou kartou nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. u) okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.

10. Ak fyzická osoba podnikateľ omylom zaplatila odvody do poisťovní z osobného účtu (nie z transakčného účtu), je daňovník povinný z tejto  finančnej transakcie sám vypočítať daň a odviesť ju správcovi dane a podať Oznámenie? Hrozí mu pokuta za porušenie zákona?

    Odpoveď

    Podnikateľ (fyzická osoba) musí na podnikanie používať transakčný účet. Z tohto účtu je povinný uhrádzať všetky bezhotovostné platby spojené s podnikaním – vrátane odvodov do poisťovní, aj keď tieto odvody nie sú zdanené daňou z finančných transakcií. To znamená, že nie je potrebné z nich vypočítať daň ani ju odvádzať. Rovnako, nie je potrebné podávať ani oznámenie o dani z finančných transakcií.
    V prípade, že podnikateľ použije iný účet ako transakčný, porušuje zákon. Za to správca dane uloží pokutu. Pri jej výške sa zohľadňuje závažnosť, trvanie, následky a daňová spoľahlivosť. Ak ide o prvé porušenie, úrad môže dať druhú šancu a pokutu neuložiť.

Predmet dane

1. Čo je predmetom dane?

   Odpoveď

   Predmetom dane je:

   • finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy  finančných prostriedkov z účtu daňovníka,
   • použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie,
   • preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

2. Bude sa daň z finančných transakcií vzťahovať aj na prijaté sumy na transakčnom účte daňovníka?

   Odpoveď

   Nie, predmetom dane nie je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k pripísaniu príjmu na bankový účet.

3. Klient vykonáva podnikateľskú činnosť aj na území Maďarska, kde má zriadený jeden zo svojich podnikateľských účtov. Nakoľko v Maďarsku je taktiež ekvivalent transakčnej dane, sú už výdavky zdaňované na území iného členského štátu. Podliehajú aj transakčnej dani na Slovensku rovnako, ako je to pri iných účtoch v zahraničí, a teda dochádza k dvojitému zdaneniu? Ak áno, úhrada transakčnej dane v Maďarsku podlieha následnému zdaneniu na Slovensku, keďže takáto platba nie je vo výnimkách definovaných pre transakčnú daň?

   Odpoveď

   Daňovníkom dane z finančných transakcií je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie, a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.

   Zo znenia Vašej otázky je možné dedukovať, že obchodná spoločnosť so sídlom na území SR podniká aj na území cudzieho štátu, konkrétne Maďarska. V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. podliehajú dani aj finančné transakcie právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť aj v zahraničí, kde má zriadený podnikateľský účet a vykonáva na tomto účte transakcie, ale sídlo má v tuzemsku.
   Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (publikovaná pod č. 80/1996 Z. z.) sa v súlade s článkom 2 bod 1 vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene každého zo zmluvných štátov alebo jeho nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov, nech je ich spôsob vyberania akýkoľvek. Daň z finančných transakcií nemá charakter dane zaťažujúcej príjem, resp. nárast príjmu alebo nárast majetku. Daň z finančných transakcií postihuje finančnú transakciu vykonanú na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka, tzn. postihuje realizovanú úhradu, napr. úhradu záväzku. Na základe uvedeného daň z finančných transakcií nespadá do vecného rozsahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Vznik daňovej povinnosti pre daň z príjmov a pre daň z finančných transakcií vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa. To znamená, že nie je možné zamedziť dvojitému zdaneniu daňou z finančných transakcií uloženou zákonom č. 279/2024 Z. z. a daňou z finančných transakcií uloženou právnym predpisom platným v Maďarsku, a teda dôjde k zaťaženiu jednej transakcie daňami z finančných transakcií vyberanými dvoma rôznymi krajinami.

   Platiteľ, podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane.

4. Zákon o dani z finančných transakcií nešpecifikuje v ustanoveniach týkajúcich sa preúčtovaných nákladov len vykonanie finančnej transakcie medzi závislými osobami, uvedené by znamenalo, že pod tento pojem patrí aj napr. transakcia, ak prenajímateľ priestorov v budove platí energie za nájomcov, nakoľko je tam spoločný elektromer a následne prefakturuje - preúčtuje nájomcom (nezávislé osoby) túto energiu pomerne podľa m2 prenájmu a teda platiteľom dane by bol nájomca, hoci tento neplatí priamo elektrárňam, ale prenajímateľovi?

   Odpoveď

   Podľa § 3 ods. 3 bodu 4 zákona o dani z finančných transakcií platiteľom dane je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku. Predmetom dane podľa § 4 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka. Ak daňový subjekt vie preukázateľne identifikovať preúčtované náklady podľa jednotlivých transakcií, vzťahuje sa na tieto transakcie zdanenie so sadzbou 0,4 % s použitím stropu 40 € za transakciu. V prípade, ak preúčtované náklady nevie takto preukázateľne identifikovať, zdaní sa celá suma nákladov bez uplatnenia stropu.
   

   V tomto prípade podľa nášho názoru nejde o preúčtované náklady. Tu ide o prípad refakturácie, v prípade ktorého sa nejedná o preúčtované náklady podľa zákona č. 279/2024 Z. z., pretože prenajímateľ platí svoj záväzok elektrárňam. Tu sa nejedná o úhradu a prefakturáciu záväzku nájomcom. Ide o bežný odberateľsko-dodávateľský vzťah.

5. Ak bude zahraničná právnická osoba zo svojho účtu  vedeného v zahraničí robiť debetné úhrady za tovar a služby platobnou kartou ( viažucou sa k tomuto zahraničnému účtu ), tak táto platba bude podliehať transakčnej dani na rozdiel od prípadu, že by úhrada platobnou kartou bola realizovaná z tuzemského účtu? A zároveň sa nebude platiť transakčná daň za použitie karty vo výške 2 eur ročne?
   

   Odpoveď

   Predpokladáme, že zahraničná PO, ktorá má zriadený zahraničný účet, vykonáva činnosť na Slovensku, a teda sa stáva daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

   Zahraničná PO, ktorá má zriadený zahraničný účet je platiteľom, podľa § 3 ods. 3 piateho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte a je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z., ktorý je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Sadzba dane je podľa § 6 písm. c) 2 eurá za platobnú kartu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 279/2024 Z. z. k platobnej karte, ktorá je podľa nášho názoru vydaná práve k transakčnému účtu.

   V zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona platobná operácia vykonaná platobnou kartou nie je predmetom dane, to znamená, že ide o platenie kartou za tovary a služby kúpené v maloobchodnej prevádzke alebo cez e-shop prostredníctvom platobných brán.

6. Ak sa zamestnancovi zo mzdy zráža úhrada exekútorovi, je táto úhrada predmetom DFT? Je predmetom DFT aj úhrada do Doplnkových dôchodkových spoločnosti – III. pilier? Je rovnaký prístup u platieb za zamestnanca ako aj príspevok zamestnávateľa?
   

   Odpoveď

   Na základe exekučného príkazu, platiteľ mzdy (zamestnávateľ) je povinný vyplácať exekútorovi sumy zrazené zo mzdy zamestnanca. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. suma debetnej platby. Úhrada sumy exekútorovi podlieha DFT.

   Úhrada príspevkov za zamestnávateľa do doplnkových dôchodkových spoločnosť hradeného z účtu zamestnávateľa podlieha DFT.
   Zamestnanci si ako účastníci doplnkového dôchodkového sporenia platia príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sami. Príspevok, ktorý si hradí zamestnanec ako účastník DDS sám zo svojho osobného účtu, takáto finančná transakcia nepodlieha DFT, pretože fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, nie je daňovníkom DFT. Za zamestnanca môže príspevky do DDS platiť aj zamestnávateľ, a takýto príspevok, ktorý v mene zamestnanca platí zamestnávateľ podlieha DFT, t. j. dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka/zamestnávateľa podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT.

7. Spoločnosť zaplatí jednou sumou viacero faktúr zúčtovaciemu centru. Záväzky ale evidujem voči viacerým dodávateľom v účtovníctve, nie voči zúčtovaciemu centru. Následne zúčtovacie centrum odošle peniaze mojim dodávateľom. Aj v tomto prípade to beriem ako jednu platbu?
   

   Odpoveď

   Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Ak daňovník vykoná voči jednému obchodnému partnerovi (dodávateľovi) jednu úhrnnú (kumulovanú) platbu za viacero záväzkov voči tomuto obchodnému partnerovi, tak platiteľ dane vypočíta DFT z tejto úhrnnej úhrady. K otázke, či je Vami uvádzaný postup správny, ak beriete ako jednu platbu aj situáciu, keď odošlete jednu platbu v prospech tzv. zúčtovacieho centra a toto centrum za Vás vykoná úhrady voči Vašim viacerým dodávateľom, uvádzame, že nie je možné sa vyjadriť, nakoľko nám nie je známy právny titul, v dôsledku ktorého týmto postupom zaniknú Vaše záväzky voči viacerým odberateľom, hoci ste im platbu priamo nepoukázali, ani nedošlo k zániku predmetných záväzkov z iných dôvodov než zaplatenie. Uvedený príklad vykazuje znaky postupu pri tzv. preúčtovaných nákladoch, keď za daňovníka uhrádza záväzky iný subjekt, pričom spoločnosť sa v uvedenom prípade stáva daňovníkom a platiteľom dane.

8. Ako by sa malo pristupovať k určovaniu základu dane pri úhrade alebo započítaní preúčtovaných nákladov podľa § 5 ods. 2 písm. a) a písm. b) zákona?
   

   Odpoveď

   Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka v tuzemsku. Ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov resp. platieb, o preúčtované náklady. Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov.

9. Rozumieme, že pri preúčtovaných nákladoch sa má prihliadať na spôsob, akým iná osoba vysporiadala predmetné preúčtované náklady, tzn. základom dane je suma finančnej transakcie (úhrad), ktorú vykonala za daňovníka iná osoba ako daňovník. Ak napríklad iný daňovník vykonal úhradu dvom dodávateľom, tak ide o dve transakcie. Platí rovnaký postup v prípade, ak išlo v každom prípade o agregovanú platbu viacerých faktúr voči tomu istému dodávateľovi? 

   Odpoveď

   Transakcie sa posudzujú samostatne voči jednotlivým dodávateľom, nezáleží na počte prijatých faktúr, ale na počte platieb.

10. Čo sa nepovažuje za preúčtovaný náklad?

    Odpoveď

    Za preúčtované náklady sa nepovažuje prevzatie dlhu podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka ani novácia záväzku podľa § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ho predáva ďalej daňovníkovi, nepovažuje sa to za preúčtované náklady.

11. Budú finančné úkony ako zápočet faktúr alebo iných finančných dokumentov podliehať transakčnej dani, aj keď nejde priamo o finančnú transakciu, ale len o započítanie pohľadávok a záväzkov?

    Odpoveď

    Zápočet pohľadávky so splatným záväzkom nepodlieha DFT s výnimkou prípadov preúčtovaných nákladov.

12. Budú podliehať transakčnej dani aj preddavky a zálohy na tovar? Bude daň uplatnená na samotnú zálohu/preddavok, alebo na následné faktúry, ktoré postupne znižujú zálohu/preddavok

    Odpoveď

    Predmetom DFT je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona, ak sa nejedná o transakcie vylúčené z predmetu dane podľa § 4 ods. 2. To znamená., že DFT podlieha každá jednotlivá debetná finančná transakcia z bankového účtu daňovníka, ktorou je úhrada preddavku alebo úhrada vyúčtovacej faktúry vo výške rozdielu medzi konečnou sumou a skôr uhradeným preddavkom.
    

13. Pri poskytnutí krátkodobej finančnej výpomoci bude transakčná daň aplikovaná na poskytnutú aj vrátenú sumu? (Pri oboch transakciách by bola celková daň 0,8 %.)

    Odpoveď

    Zákon zaťažuje daňou jednotlivú finančnú transakciu. To znamená, že ak finančnú transakciu realizuje daňovník podľa § 3 ods. 1 zákona a nejedná sa o transakciu vylúčenú z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 zákona, tak platiteľ dane vypočíta, vyberie a odvedie DFT z každej uskutočnenej finančnej transakcie.

    V popisovanom prípade krátkodobej finančnej výpomoci to pre zmluvné strany tejto finančnej výpomoci znamená, že:
    - ak veriteľ je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu poskytnutia finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech dlžníka podlieha DFT,
    - ak dlžník je daňovníkom DFT, potom ním realizovaná finančná transakcia odoslania finančných prostriedkov (z dôvodu splatenia dlžnej sumy finančnej výpomoci) z jeho bankového účtu v prospech veriteľa podlieha DFT.

14. Sme slovenská spoločnosť, účet máme zriadený v zahraniční na príkaz materskej spoločnosti - 100% vlastníka našej slovenskej právnickej osoby. K tomuto účtu nie sú vystavené žiadne platobné karty. Máme firemné karty, ktoré nie sú priradené k nášmu transakčnému účtu. Platobné karty sú vystavené rovnako podľa pravidiel materskej spoločnosti treťou stranou. My nemáme zmluvu s kartovou spoločnosťou, predpokladám, že zmluvu má materská firma, poskytovateľom je banková inštitúcia. Používané sú výhradne na platbu pracovných výdavkov priebežne počas mesiaca. Na konci mesiaca dostaneme ku každej karte faktúru, ktorú uhradíme štandardným bankovým prevodom. Na faktúre sú len položky, ktoré boli platené kartou, žiadne poplatky naviac. Čo je predmetom dane? Platba kartou alebo platba faktúry od kartovej spoločnosti?

    Odpoveď

    Predpokladáme, že vyhotoviteľom faktúry je kartová spoločnosť. Ak dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov (platba faktúry) z účtu daňovníka pri finančnej transakcií, ktorou sa rozumie úhrada záväzku voči kartovej spoločnosti, tak táto finančná transakcia je predmetom dane v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z.
    V prípade, ak slovenská firma používa platobné karty vydané zahraničnou firmou k zahraničnému účtu, ktorá nie je na meno daňovníka podľa zákona o DFT, tak platby kartou nepodliehajú zdaneniu.
    V prípade, ak je platobná karta vydaná k transakčnému účtu daňovníka, podlieha zdaneniu vo výške jednorazovej dane za rok. Platba faktúry daňovníkom za úhradu služieb je predmetom zdanenia.

15. Ak spoločník (konateľ, zamestnanec) spoločnosti zaplatí zo svojho účtu nákup pre spoločnosť po 01.04.2025, podlieha tento nákup (odpis peňažných prostriedkov zo súkromného účtu) transakčnej dani ? Musí spoločnosť sama podať oznámenie o transakčnej dani a daň aj uhradiť do konca nasledujúceho mesiaca po uskutočnení platby?
    

    Odpoveď

    Ak spoločník (konateľ, zamestnanec) z poverenia právnickej osoby, ktorá je daňovníkom DFT podľa § 3 ods. 1 zákona o DFT uhradí zo svojho osobného bankového účtu výdavok, ktorý súvisí s podnikaním tejto právnickej osoby, je potrebné na túto situáciu nazerať v súvislostiach s prihliadnutím na všetky zásady správy daní. Jednou zo základných zásad správy daní podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov je zásada podľa § 3 ods. 6, v zmysle ktorej sa pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
    Ak by takúto úhradu spoločník (konateľ) realizoval svojou súkromnou platobnou kartou, potom je možné na túto transakciu nazerať tak, že ak by takáto transakcia bolo vykonaná platobnou kartou, ktorá je vyhotovená k transakčnému účtu dotyčnej právnickej osoby, tak by úhrada nepodliehala dani z finančných transakcií v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona o DFT. Následná úhrada realizovaná z transakčného účtu právnickej osoby v prospech osobného účtu spoločníka (konateľa) bude zaťažená daňou z finančných transakcií.
    Ak by spoločník (konateľ) realizoval zo svojho osobného bankového účtu v slovenskej banke, prostredníctvom príkazu na úhradu, úhrady súvisiace s podnikaním dotyčnej právnickej osoby, potom by sa táto právnická osoba v rozsahu týchto úhrad stala aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT.

16. Poisťovňa zlikviduje poistnú udalosť, pričom vystaví krycí list, čo v praxi znamená, že poisťovňa uhradí za poisteného hodnotu faktúry od autoservisu za opravu auta (bez DPH), čim dôjde k zápočtu vzájomných pohľadávok. Má sa na účely dane z finančných transakcií toto považovať za sumu preúčtovaných nákladov (keďže poisťovňa uhradila za poisteného časť faktúry za opravu auta) a má (poistený – spoločnosť s ručením obmedzeným) povinnosť z tohto dôvodu podávať oznámenie k dani z finančných transakcií?

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 1 zákona o DFT predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, t. j. debetná platba. Úhrada faktúry z autoservisu poisťovňou je predmetom dane z finančných transakcii a nepovažuje sa za preúčtovanie nákladov. Oznámenie k dani z finančných transakcií podáva za poisťovňu jej poskytovateľ platobných služieb. Daňovníkom dane z finančných transakcii je aj poistený – spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý uhrádza zvyšnú časť faktúry za opravu auta samostatne. Z tejto úhrady daň vypočíta, vyberie a odvedie poskytovateľ platobných služieb poisteného – spoločnosti.

17. Zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu v hotovosti. Zamestnanec po návrate predloží spoločnosti doklady, ktoré zo zálohy uhradil. Doklad za ubytovanie bol vo vyššej sume a je vystavený na meno zamestnanca. Zamestnanec teda požaduje od spoločnosti preplatenie nákladov. Spoločnosť zamestnancovi vyrovná vyúčtovanie nákladov na pracovnej ceste zápočtom (časť rovnajúca sa poskytnutej zálohe) a časť v hotovosti (suma nákladov, ktorá bola vyššia ako poskytnutá záloha). Považuje sa toto za situáciu, ktorá predstavuje preúčtovanie nákladov - ide v tomto prípade o situáciu § 3 ods. 3 písm. 4 zákona o DFT? Má spoločnosť v tomto prípade DFT sama vypočítať a oznámiť? Z celej sumy nákladov?

    Odpoveď

    Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí v súlade s § 4 zákona o cestovných náhradách napr. náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov ako aj ďalšie náhrady, o ktorých ustanovuje zákon.
    Ide o výdavky, ktoré vznikajú zamestnancovi v súvislosti s pracovnou cestou, na ktorú ho vyslal zamestnávateľ. Z uvedeného dôvodu pri preplatení takýchto výdavkov zamestnávateľom sa z pohľadu zákona o DFT nejedná o preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka (zamestnávateľa) vykonávanú v tuzemsku podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZDP.
    Ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi zálohu na pracovnú cestu:
    - odpísaním finančných prostriedkov z transakčného účtu zamestnávateľa - takáto finančná transakcia podlieha DFT podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT (platiteľom je banka),
    - v hotovosti - transakcia nepodlieha DFT.
    Obdobne sa postupuje aj pri výplate výsledku vyúčtovania pracovnej cesty.

18. Ako sa posudzuje situácia, ak spoločnosť - zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, doklad za ubytovanie je vystavený na spoločnosť, zamestnanec ho uhradí a požaduje od spoločnosti preplatenie nákladov v rámci vyúčtovania pracovnej cesty?

    Odpoveď

    Ak faktúra za ubytovanie znie  na spoločnosť (zamestnávateľa), potom sú to preúčtované náklady a zamestnávateľ je v postavení platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT. 

19. Ak spoločnosť (zamestnávateľ) dopredu pošle 100 eur na súkromný účet zamestnancovi, z tejto finančnej transakcie banka stiahne DFT, zamestnanec uhradí náklady spoločnosti bankovým prevodom vo výške 120 eur, následne zamestnancovi spoločnosť bankovým prevodom prevedie na súkromný účet zvyšných 20 eur, pri ktorom mu banka stiahne DFT – v akej výške je preúčtovaný náklad a o akú výšku DFT si môže spoločnosť v oznámení znížiť vypočítanú daň?

    Odpoveď

    Platiteľ dane vypočíta a vyberie daň z finančných transakcií od zamestnávateľa, ktorý zrealizoval bezhotovostný prevod vo výške 100 eur a 20 eur, v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT. Preúčtovaný náklad je vo výške 120 eur (zamestnanec uhradil náklady spoločnosti za zamestnávateľa). Spoločnosť v postavení platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT si môže podľa § 10 ods. 5 zákona o DFT znížiť daň o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane (banka).

20. Zahraničná spoločnosť má v SR zaregistrovanú v obchodnom registri SR organizačnú zložku zahraničnej osoby. Organizačná zložka v SR vedie účtovníctvo a je aj stálou prevádzkarňou pre účely dane z príjmov. V súvislosti s vykázaním základu dane z príjmov sú na stálu prevádzkareň v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a pravidiel o transferovom oceňovaní priradené zisky. Podľa usmernenia MF SR č. MF/008722/2025-77 (Usmernenie) sa za preúčtované náklady považuje aj alokácia nákladov. Ako zákonodarca vysvetľuje pojem „alokované náklady“ ? Podlieha DFT kalkulácia výpočtu priradeného zisku a nákladová časť?

    Odpoveď

    Platiteľom dane je v zmysle § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
    Organizačná zložka zahraničnej osoby je daňovníkom dane z finančných transakcií podľa § 3 ods. 1 zákona o DFT.
    Náklady, ktoré sú preúčtované zo zriaďovateľa na organizačnú zložku (tzv. vnútropodnikovo) sa na účely zákona o DFT nepovažujú za preúčtované náklady, organizačná zložka sa nestáva platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT, a to ani v situácii, ak zahraničná spoločnosť uhrádza záväzok, ktorý je zakalkulovaný (v plnej výške alebo čiastočne) v predmetných vnútropodnikovo preúčtovaných nákladoch.
    Veta „Pojem preúčtovania nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov“, ktorá je uvedená v závere bodu 1. v článku IV. Usmernenia sa aplikuje len na prípady samostatných právnických osôb, napr. ak existuje zahraničná spoločnosť, ktorá je materskou spoločnosťou a na území SR má zriadenú dcérsku spoločnosť (samostatnú právnickú osobu s plnou právnou subjektivitou).

21. Slovenská spoločnosť A poskytuje 26 spoločnostiam vo svojej skupine služby administratívnej podpory, tzv. backoffice. Služby sú poskytované aj zahraničnej spoločnosti B so sídlom v inom členskom štáte EÚ, ktorá vykonáva svoju ekonomickú činnosť na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá nie je prevádzkarňou na účely dani z pridanej hodnoty a ani stálou prevádzkarňou pre účely dane z príjmov. Slovenská spoločnosť A vystavuje faktúru za poskytnuté služby len jednej entite, a to zahraničnej spoločnosti B, ktorá príslušnú časť nákladov prefakturuje na zvyšné spoločnosti v skupine, ktoré nevykonávajú činnosť na území SR. K vykonávanej činnosti na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby je priradená len 1/26-ina zo sumy faktúry. Zahraničná spoločnosť B uhrádza zo svojho bankového účtu v zahraničí slovenskej spoločnosti A záväzky za služby administratívnej podpory. Organizačná zložka  si vyhodnotila, že je podľa zákona o DFT daňovníkom a zároveň aj platiteľom dane. Môže organizačná zložka sama v zmysle zákona o DFT vypočítať daň a odviesť správcovi dane len 1/26-inu platby za administratívnu podporu (t. j. len z platby vzťahujúcej sa k vykonávanej činnosti na území SR prostredníctvom organizačnej zložky)?

    Odpoveď

    Daňovníkom je organizačná zložka zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona o DFT. V kalendárnom mesiaci, keď organizačná zložka uhrádza zo svojho tuzemského bankového účtu predmetný záväzok (alokovanú pomernú časť), finančná transakcia úhrady záväzku podlieha dani z finančných transakcií podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o DFT (platiteľom je banka). Nejedná sa o preúčtované náklady v rozsahu pomernej časti alokovanej na organizačnú zložku zahraničnej osoby, v dôsledku takto vzniknutého záväzku organizačnej zložky voči zriaďovateľovi sa organizačná zložka nestáva platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT. Veta „Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov“, ktorá je uvedená v závere bodu 1. v článku IV. Usmernenia MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa zákona o DFT, sa aplikuje len na prípady samostatných právnických osôb, napr. ak existuje zahraničná spoločnosť, ktorá je materskou spoločnosťou a na území SR má zriadenú dcérsku spoločnosť (samostatnú právnickú osobu s plnou právnou subjektivitou).
    V prípade, ak organizačná zložka zahraničnej osoby neuhrádza záväzok svojmu zriaďovateľovi (zahraničnej spoločnosti), pretože zriaďovateľ nepožaduje úhradu, avšak, zriaďovateľ uhradí celý záväzok (za celú skupinu vrátane slovenskej organizačnej zložky) z bankového účtu vedeného v zahraničí, stáva sa organizačná zložka platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 bod 3 zákona o DFT v rozsahu časti záväzku pripadajúcej na organizačnú zložku zahraničnej osoby.

22. Daňovník zabezpečí výplatu miezd/úhradu faktúry cez poštový podnik - Slovenskú poštu. Ide o preúčtovaný náklad?

    Odpoveď

    Ako je uvedené v Čl. IV ods. 1 usmernenia MF SR č. MF/008722/2025-77, ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov, resp. platieb, o preúčtované náklady. Poštový podnik neuzatvára zmluvu s treťou osobou o poukazovaní prostriedkov a je v postavení osoby zabezpečujúcej poštový platobný styk, kedy daňovník prostredníctvom poštového podniku prevádza svoje finančné prostriedky za svoje záväzky vyplývajúce z pracovno- právnych vzťahov resp. obchodno-dodávateľských vzťahov.

    Úhrada mzdy prostredníctvom Slovenskej pošty nie je preúčtovaným nákladom. Predpokladáme, že zamestnancom sa prostredníctvom Slovenskej pošty prevádza suma čistej mzdy. Dani z finančných transakcií podlieha suma, ktorá je Slovenskej pošte uhradená bezhotovostne na jej účet.

23. Spoločnosť AB namiesto výberu finančných prostriedkov zo svojho podnikateľského účtu odoslala peniaze svojmu zamestnancovi na jeho osobný účet. Zamestnanec následne vybral tieto peňažné prostriedky v hotovosti a vložil ich do pokladnice spoločnosti AB. Išlo o mimoriadny prípad, ktorý bol realizovaný z praktických dôvodov – spoločnosť nemá k svojmu účtu vydanú platobnú kartu a s účtom disponujú výlučne konatelia. Stáva sa spoločnosť AB v takejto situácii platiteľom DFT podľa § 3 ods. 3 bod 4 alebo 5 a je povinná podať oznámenie k DFT?

    Odpoveď

    V uvedenom prípade neboli naplnené podmienky definície preúčtovaných nákladov podľa zákona o DFT a v zmysle čl. IV. Usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/008722/2025-77.  

    Spoločnosť AB realizovala finančnú transakciu (výber hotovosti) prostredníctvom účtu svojho zamestnanca. Na základe uvedeného spoločnosť AB vykonala finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte, čím sa stáva aj platiteľom DFT v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 bod 5 zákona o DFT. Ako platiteľ DFT je spoločnosť AB povinná postupovať v zmysle § 10 ods. 4 zákona o DFT, a teda za príslušné zdaňovacie obdobie vypočítať daň sadzbou dane 0,8 % [§ 6 písm. b) zákona o DFT], zaplatiť daň a podať oznámenie o výške dane. Zároveň dávame do pozornosti aj povinnosti v zmysle § 11 zákona o DFT, ktoré súvisia s vedením a uchovávaním záznamov.

Transakcie vylúčené z predmetu

1. Sú predmetom dane aj platby platobnou kartou?

   Odpoveď

   Platobné operácie vykonané platobnou kartou nie sú predmetom dane okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.

2. Je pre vyňatie transakcií platobnými kartami podľa §4 ods. 2 písm. u) zákona rozhodujúce, či je karta vydaná slovenským poskytovateľom platobných služieb alebo zahraničnou bankou, ktorá na Slovensku nemá pobočku?
   

   Odpoveď

   Nie je rozhodujúce, kde má poskytovateľ platobných služieb, ktorý kartu vydal, sídlo.

3. Považuje sa pre účely zákona o dani z finančných transakcií platba prostredníctvom platobnej brány ako platba kartou?
   

   Odpoveď

   Podľa § 101 ods. 12 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z. z.“) „banková platobná karta“, sa tým rozumie pojem „platobná karta“. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 492/2009 Z. z. platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem výberu finančných prostriedkov v hotovosti, nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona predmetom dane, tzn. pri takejto platobnej operácii sa daň neplatí. Ak sa platba cez platobnú bránu realizuje platobnou kartou, ide o platbu kartou (pri platbe sa zadávajú údaje platobnej karty). 

4. Bude predmetom dane aj platba dane z príjmov právnickej osoby?
   

   Odpoveď

   Nie. Predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií SR.

5. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona nie sú predmetom dane platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do Sociálnej poisťovne a zdravotného poistenia, ak sú poukazované na účty Štátnej pokladnice. Vzťahuje sa toto oslobodenie aj na platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ak sú tieto platby odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu?
   

   Odpoveď

   V súlade s § 4 ods. 2 písm. a) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie, ktorá bude poukázaná v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne MF SR.

   Z uvedeného vyplýva, že len platby smerujúce na číslo alebo predčíslie uvedené v zozname publikovanom MF SR spĺňajú výnimku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona.
   Platby daní a odvodov za zamestnancov organizačnej zložky umiestnenej mimo Slovenska, ktoré sú odvádzané do štátneho rozpočtu iného štátu nie je možné považovať za platby, ktoré nie sú predmetom dane podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona, a preto podliehajú DFT.

6. Vzťahuje sa na úhrady správnych poplatkov a udržiavacích poplatkov za patenty a úžitkové vzory transakčná daň? Či už ide o správne poplatky na Úrad priemyselného vlastníctva SR, alebo svetovú organizáciu duševného vlastníctva (WIPO), Európsky patentový úrad (EPO), Úrad Európskej únie duševného vlastníctva (EUIPO)?
   

   Odpoveď

   Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z., platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky.
   V nadväznosti na uvedené, dani z finančných transakcií nepodliehajú, podľa § 4 ods. 2 písm. aa) zákona č. 279/2024 Z. z. platobné operácie vykonávané v súvislosti s platením správnych poplatkov a súdnych poplatkov v prospech účtov prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje služby centrálnej evidencie poplatkov podľa osobitného predpisu.

7. Sme spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nie sme uvedení medzi daňovníkmi, ktorí nepodliehajú dani z finančných transakcií. Znamená to, že platby z účtu spoločenstva budú podliehať dani?
   

   Odpoveď

   Platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je predmetom dane.

8. Je predmetom dane finančná transakcia, pri ktorej bytové družstvo uhrádza na účet bytového domu platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu za nájomcu družstevného bytu?
   

   Odpoveď

   V súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zákona predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka.

   V súlade s § 4 ods. 2 písm. r) zákona predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu s odvolávkou na § 7b ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“).
   Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
   Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
   Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
   Na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že platby bytového družstva, ktoré vykonáva vo svojom mene ako vlastník družstevného bytu na bankový účet bytového domu do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Platby, ktoré poukazuje bytové družstvo ako správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.) z fondu prevádzky, údržby a opráv za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. r) zákona.

9. Platí sa daň z finančných transakcií aj v prípade presunu finančných prostriedkov z podnikateľského (transakčného) účtu fyzickej osoby - podnikateľa na jeho osobný bankový účet?
   

   Odpoveď

   Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Predmetom dane teda nie je prevod medzi transakčným účtom fyzickej osoby - podnikateľa a jeho osobným bankovým účtom, ktorý má vedený v rovnakej banke.

10. Ak má právnická osoba zriadený účet v slovenskej pobočke zahraničnej banky umiestnenej na území SR a súčasne má účet v zahraničí v zahraničnej banke, ktorá je zriaďovateľom slovenskej pobočky, považuje sa finančná transakcia medzi týmito bankovými účtami za operáciu vykonanú medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa, ktorá nie je predmetom dane z finančných transakcií?
    

    Odpoveď

    Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.

11. Spoločnosť má v jednej komerčnej banke vedené bežné účty a jeden úverový účet, na ktorom čerpá úver od tejto komerčnej banky. Rozumieme, že pokiaľ spoločnosť bude prevádzať prostriedky medzi svojimi bežnými účtami, táto transakcia nebude predmetom dane. Čo však v prípade prevodu prostriedkov z bežného účtu na účet úverový (splátka úveru)?
    

    Odpoveď

    Predmetom DFT podľa § 4 ods. 2 písm. p) zákona o DFT nie je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa. Prevod prostriedkov medzi bankovými účtami daňovníka u jedného poskytovateľa platobných služieb nie je predmetom DFT.

12. Obchodná spoločnosť má v slovenskej banke vedený transakčný účet a v rovnakej banke má vedený aj osobný účet spoločník – fyzická osoba tejto spoločnosti. Podlieha prevod z účtu spoločnosti na účet jej spoločníka v rovnakej banke DFT?
    

    Odpoveď

    Áno, tento prevod podlieha DFT, pretože ide o finančnú transakciu medzi účtami dvoch rôznych osôb – obchodnej spoločnosti a fyzickej osoby nepodnikateľa.

13. Bude predmetom dane finančná transakcia uvedená v § 4 ods. 2 písm. z) zákona, ktorú vykonáva Slovenský pozemkový fond podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici?
    

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 2 písm. z) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia štátneho fondu a fondu zriadeného zákonom ako verejno-právnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, ktorá je vykonaná na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici. Platobné operácie, ktoré fond vykonáva na inom účte, ako je účet podľa predchádzajúcej vety, dani z finančných transakcií podliehajú. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na Slovenský pozemkový fond.

14. Bude dani z finančných transakcií podliehať aj prevod finančných prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený v zahraničí?

    Odpoveď

    Prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa. Ak to bude prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na cashpoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak táto výnimka sa neuplatňuje. 

15. DFT nepodliehajú kompenzácie zostatkov účtov na účely cash poolingu, ak všetky účty sú vedené u toho istého poskytovateľa. DFT nebudú podliehať aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cash poolingu, alebo len prevody zostatkov?
    

    Odpoveď

    Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona o DFT predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. Iné finančné transakcie, okrem týchto, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane. Rovnako aj úroky platené zo záporných pozícií v rámci cashpoolingu sú predmetom DFT.

16. Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na cashpooling, ktorý je realizovaný v rámci konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa platobných služieb v zahraničí ? Zahraničný cashpooling leader a SK cashpooling účastník majú účet v tej istej zahraničnej banke.
    

    Odpoveď

    Áno, aj v tomto prípade možno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona.

17. Možno ustanovenie § 4 ods. 2 písm. t) zákona aplikovať aj na členov konsolidovaného celku, ktorí konsolidujú na úrovni zahraničnej materskej spoločnosti, nie iba po úroveň slovenskej vetvy konsolidovaného celku, nakoľko zákon má odvolávku na SK zákon o účtovníctve?
    

    Odpoveď

    Konsolidácia nemusí byť vykonaná len podľa pravidiel slovenského zákona o účtovníctve.

18. Daňovník realizuje finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag) zákona o DFT. Sú od DFT oslobodené bankové poplatky na osobitnom účte, na ktorom sú realizované finančné transakcie vylúčené z predmetu dane podľa vyššie menovaných ustanovení § 4 ods. 2 zákona o DFT?
    

    Odpoveď

    Na účte daňovníka, ktorý bol banke oznámený podľa § 12 ods. 7 zákona o DFT z dôvodu realizácie finančných transakcií vylúčených z predmetu dane sa finančné transakcie, ktorými sú bankové poplatky zdania, pretože nie sú uvedené vo výnimkách podľa § 4 ods. 2.

19. Sú poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb, ktoré znáša dôchodková správcovská spoločnosť alebo doplnková dôchodková správcovská spoločnosť predmetom dane z finančných transakcií?
    

    Odpoveď

    Správcovské spoločnosti sú správcami rôznych fondov, ktoré združujú majetok sporiteľov/podielnikov (a zároveň ich majetok je prísne daňovo, účtovne a evidenčne oddelený od majetku samotnej správcovskej spoločnosti). Správcovská spoločnosť je daňovníkom podľa zákona o DFT. Samotné fondy nie sú právnické osoby a nie sú ani daňovníkmi pre daň z finančných transakcií.
    Správcovské spoločnosti nemajú teda platiteľovi dane nahlasovať samotný fond, že nie je daňovníkom z finančných transakcií, ale v súlade s ustanovením § 12 ods. 7 zákona o DFT oznámiť platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie podľa § 4 ods. 2 písm. c), ad), af) zákona o DFT.
    Finančné transakcie ako sú poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a poplatky za poskytovanie platobných služieb v súvislosti s účtom nepriradených platieb sú predmetom dane z finančných transakcií.

20. Sú predmetom dane z finančných transakcií  tokeny?

    Odpoveď

    Tokeny elektronických peňazí predstavujú druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny, ktorý je definovaný v ČI. 3 ods. 1 bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA"). V § 4 ods. 2 písm. e) zákona o DFT je uvedené, ktoré finančné transakcie súvisiace so službami kryptoaktív nie sú premetom dane.
    Transakcie vykonávané v kryptoaktívach nespadajú do pôsobnosti zákona o DFT, pretože nie sú uskutočňované prostredníctvom platobného účtu; týmto nie je dotknutý napríklad nákup kryptoaktív, pretože finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka v súvislosti s nákupom kryptoaktív, je predmetom dane z finančných transakcií.

21. Fyzická osoba – podnikateľ omylom zaplatila  výdavok súvisiaci s podnikaním  platobnou kartou zo svojho súkromného účtu.  Je daňovník povinný z tejto finančnej transakcie sám vypočítať daň a odviesť ju správcovi dane a podať Oznámenie? Je povinný zaplatiť daň 2 eurá ročne za použitie platobnej karty vydanej k osobnému účtu daňovníka, ak bola použitá na úhradu výdavku súvisiaceho s podnikaním?

    Odpoveď

    Ak by takúto úhradu fyzická osoba - podnikateľ realizoval svojou súkromnou platobnou kartou, úhrada nepodliehala dani z finančných transakcií (§ 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 279/2024 Z. z.) - jedná sa o platobnú operáciu vykonanú platobnou kartou.
    Keďže je platobná karta vydaná k inému ako transakčnému účtu, nepodlieha dani z finančných transakcií, fyzická osoba podnikateľ nie je povinný platiť daň z finančných transakcií vo výške 2 eurá ročne za použitie platobnej karty. Predmetom dane je podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 279/2024 Z. z. použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie.

22. Zahraničná právnická osoba – zriaďovateľ organizačnej zložky v SR zo svojho zahraničného účtu uhradil mzdové náklady v Českej republike a rovnako aj odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sa týkajú činnosti organizačnej zložky v SR. Je možné na takúto finančnú transakciu uplatniť oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT?

    Odpoveď

    Na finančnú transakciu odpísaním finančných prostriedkov z bankového účtu, ktorou je úhrada odvodov zaplatených do sociálnej a zdravotnej poisťovne v Českej republike, sa nevzťahuje výnimka uvedená v § 4 ods. 2 písm. a) zákona o DFT, pretože nie sú platené v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici v SR, tzn. finančná transakcia je predmetom DFT.

Základ dane

1. Z akej sumy sa bude daň platiť?
   

   Odpoveď

   Základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka pri finančnej transakcii. Pri preúčtovaných nákladoch je to buď suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku alebo suma finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.

2. Rada by som sa spýtala ku kurzu, ktorý má slovenská banka použiť v prípade, ak ide o devízový účet a debetný pohyb bol realizovaný v rovnakej mene. Banka vypočítava daň z finančných transakcií po každom realizovanom pohybe, nie na konci dňa. Znamená to, že ak použije kurz, ktorý je jediný známy pre daný deň v danom doobednom čase, vypočítava DFT nesprávne? Kurz platný pre daný deň vyhlasuje ECB v poobedňajších hodinách, preto sa do účtovníctva používa kurz vyhlásený deň skôr. V transakčnej dani uvedená situácia nie je takto ošetrená. Aký kurz teda má byť použitý, ak platba odišla o 10.00 dňa 21.5.? Aký kurz teda má byť použitý, ak platba odišla o 17,00 dňa 21.5.? Ako je možné dokázať/skontrolovať kedy platba odišla, keď výpisy čas realizácie platby neobsahujú danú informáciu? Analógia výpočtu kurzu a dokázaniu, kedy platba odišla, je rovnaká pri účtoch vedených v zahraničí.

   Odpoveď

   Podľa § 5 ods. 3 zákona o DFT, ak je finančná transakcia vykonaná z transakčného účtu vedeného v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa suma finančnej transakcie vykonanej na tomto účte prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (NBS) platný v deň vykonania finančnej transakcie.
   Keďže aktualizovaný kurzový lístok zverejňuje ECB približne o 16.00 hod každý pracovný deň, okrem dní, kedy je platobný systém TARGET uzavretý, tak platiteľ dane (banka) použije kurz, ktorý je známy v čase vykonania finančnej transakcie, tzn. ak platba odišla o 10.00 hod. dňa 21.5., tak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia finančnej transakcie. Ak platba odišla o 17.00 hod dňa 21.5., tak sa použije aktuálny kurz vyhlásený ECB alebo NBS o 16.00 hod daného dňa.
   Pre daňovníka, ktorý je zároveň platiteľom dane, v prípade, že nemá informáciu o čase vykonania finančnej transakcie platí, že ak platba odišla z účtu vedeného v inej mene ako v eurách, na prepočet základu dane na eurá sa použije platný kurz ECB alebo NBS vyhlásený v deň, v ktorom sa uskutočnila finančná transakcia.

3. Aký kurz je potrebné použiť pri preúčtovanom náklade súvisiacom s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o DFT?

   Odpoveď

   Prepočet z cudzej meny na eurá upravuje zákon o DFT v § 5 ods.3, a to len pre prípady finančnej transakcie vykonanej z transakčného účtu vedeného v inej mene ako v eurách. V uvedenom prípade sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska platný v deň vykonania finančnej transakcie.

   Vzhľadom na to, že v zákone o DFT absentuje osobitná úprava prepočtu z cudzej meny na eurá vzťahujúca sa na iné prípady než ustanovuje § 5 ods. 3 zákona o DFT, u daňovníka DFT (platiteľa DFT), ktorý je účtovnou jednotkou podľa slovenského zákona o účtovníctve sa použije prepočet v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Záväzky vyjadrené v cudzej mene sa podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve prepočítajú na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Uvedené sa ale neuplatní, pokiaľ ide o preúčtovanie vnútropodnikových nákladov zo zahraničného zriaďovateľa na organizačnú zložku v SR.

Sadzba dane

1. Aká je sadzba dane, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka?
   

   Odpoveď

   Sadzba dane je 0,4% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka, najviac 40 eur za finančnú transakciu. Neplatí to však pre výber finančných prostriedkov v hotovosti.

2. Aká je sadzba dane pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti?
   

   Odpoveď

   Sadzba dane je 0,8% zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka. Pri tejto transakcii maximálna suma za finančnú transakciu stanovená nie je. 

3. Aká je sadzba dane pri preúčtovaných nákladoch?
   

   Odpoveď

   Sadzba dane je 0,4% zo sumy preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku bez stanovenia maximálnej sumy. Ak vie daňovník preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur. Pri obidvoch prípadoch je platiteľ dane oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane podľa prvej vety si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované. Pri identifikácii platieb sa zohľadnia aj platby, ktoré nie sú predmetom dane.

4. Aká je sadzba dane za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu?
   

   Odpoveď

   Za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie sa bude platiť daň určená pevnou sumou vo výške 2 eurá za kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

Platenie dane

1. Ako sa daň zaokrúhľuje a aká je minimálna výška dane z finančnej transakcie?

   Odpoveď

   Daň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. Minimálna daň z finančnej transakcie je 1 eurocent.

2. Dokedy je platiteľ dane (banka) povinný daň odviesť správcovi dane?
   

   Odpoveď

   Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období s výnimkou odvodu dane za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane elektronicky na tlačive, ktorého vzor určí FR SR a uverejní ho na svojom webovom sídle. Oznámenie o výške dane sa považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku.

3. Platia uvedené lehoty a povinnosti aj pre platiteľa dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu až piateho bodu zákona?
   

   Odpoveď

   Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu až piateho bodu, je povinný sám vypočítať daň, zaplatiť daň a podať oznámenie za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. § 10 ods. 1 a 2 zákona o DFT sa vzťahujú primerane.
   Prechodné ustanovenie § 13 ods. 3 prvej vety zákona nadväzuje na zdaňovacie obdobie podľa § 9 ods. 1 platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 bodu 1 až 3 a 5 zákona. Z uvedeného vyplýva, že daň za prvé tri zdaňovacie obdobia môžu odviesť najneskôr do 31.7.2025 aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi dane z titulu realizácie finančných transakcií na zahraničnom účte, ako aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi dane z titulu vykonávania finančných transakcií na inom ako transakčnom účte. Prechodné ustanovenie sa ale neuplatní v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý je platiteľom dane z dôvodu jemu preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka v tuzemsku.Ak sa daňovník stal platiteľom dane v mesiaci apríli 2025 z dôvodu súbehu napr. podľa § 3 ods. 3 bod 3 (zahraničný účet) a bod 4 (preúčtované náklady) zákona o DFT, uplatní sa lehota na podanie oznámenia, ktorá uplynie neskôr – t. j. do 31. júla 2025. Platiteľ DFT v tejto lehote podá jedno spoločné oznámenie o dani z finančných transakcií za apríl 2025 (riadne), v ktorom súčasne v I. oddieli označí dve zaškrtávacie políčka o statuse platiteľa dane: Daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia SR (§ 3 ods. 3 bod 3 zákona) a Daňovník, ktorému sú preúčtované náklady (§ 3 ods. 3 bod 4 zákona).

    

4. Dokedy je platiteľ dane podľa § 3 ods. 3 bodu 1. a 2. zákona (banka), bodu 3. (daňovník, ktorý je platiteľom dane z titulu realizácie finančných transakcií na zahraničnom účte) a bodu 5. (daňovník, ktorý je platiteľom dane z titulu vykonávania finančných transakcií na inom ako transakčnom účte) povinný odviesť daň za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025?
   

   Odpoveď

   Daň za prvé tri zdaňovacie obdobia podľa § 9 ods. 1 možno odviesť najneskôr 31. júla 2025. Je potrebné DFT za každý mesiac zaplatiť samostatne s použitím samostatných variabilných symbolov 1700042025, 1700052025 a 1700062025. Rovnako sa aj oznámenie podáva za každý mesiac samostatne. Ak daň za zdaňovacie obdobia apríl až máj 2025 platiteľ dane vyberie do 31. mája 2025, je povinný odviesť správcovi dane túto daň do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom daň vybral; v rovnakej lehote je platiteľ dane povinný doručiť správcovi dane oznámenie za príslušné zdaňovacie obdobie.

5. Vzťahuje sa § 13 ods. 3 zákona o DFT aj na platiteľa dane, ktorý je daňovníkom z dôvodu úhrady preúčtovaných nákladov? Môže daňovník, ktorému sú preúčtované náklady, využiť možnosť odviesť DFT za prvé tri zdaňovacieho obdobia (apríl – jún) do 31.7.2025 (rešpektujúc pravidlá samostatného podávania oznámení ako aj samostatnej platby za jednotlivé obdobia)? Alebo v prípade preúčtovaných nákladov musí daňovník podať oznámenie a odviesť DFT hneď po ukončení zdaňovacieho obdobia apríl v termíne do 31.5.2025 (za predpokladu, že v mesiaci apríl nastane samotné uskutočnenie úhrady preúčtovaných nákladov, resp. započítanie pohľadávok z preúčtovaných nákladov)?
   

   Odpoveď

   Zdaňovacím obdobím podľa § 9 ods. 1 zákona o DFT je kalendárny mesiac. Iba v prípade použitia platobnej karty určuje § 9 ods. 2 zákona o DFT iné zdaňovacie obdobie než kalendárny mesiac, v tomto prípade je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Podľa § 9 ods. 3 zákona o DFT zdaňovacím obdobím platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 bodu 4 je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.
   Podľa § 13 ods. 3 zákona o DFT daň za prvé tri zdaňovacie obdobia podľa § 9 od. 1 možno odviesť najneskôr 31.7.2025. Ak daň za zdaňovacie obdobia apríl až máj 2025 platiteľ dane vyberie do 31.5.2025, je povinný odviesť správcovi dane túto daň do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom daň vybral; v rovnakej lehote je platiteľ dane povinný doručiť správcovi dane oznámenie podľa § 10 za príslušné zdaňovacie obdobie.
   Podľa § 10 ods. 1 zákona o DFT je platiteľ dane povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane z príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období.
   Z uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade daňovníka, ktorý je súčasne platiteľom dane v dôsledku preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku (platiteľ dane podľa § 3 ods. 3 bod 4 zákona o DFT), ak v mesiaci apríl 2025 tento daňovník uhradil preúčtované náklady alebo došlo k úhrade preúčtovaných nákladov započítaním pohľadávok, je takýto platiteľ dane povinný odviesť DFT za prvé zdaňovacie obdobie apríl 2025 v lehote do 31.5.2025.

6. Na aký účet sa platí daň z finančných transakcií a aký variabilný symbol sa pri platbe použije?

   Odpoveď

   Daň z finančných transakcií sa platí na číslo účtu: 501403-OÚD (osobný účet daňovníka)/8180 v tvare IBAN. Pri platbe sa použije variabilný symbol v tvare 1700MMRRRR, kde MM (01 – 12) označuje kalendárny mesiac, za ktorý sa DFT platí a RRRR označuje príslušný kalendárny rok. Napríklad platbu DFT za mesiac apríl 2025, ktorú je daňovník povinný odviesť správcovi dane do konca mája 2025 označí variabilným symbolom 1700042025.

7. Z  hľadiska aplikačnej praxe zákona o dani z finančných transakcií sme sa dopytovali, akým spôsobom budú slovenské banky v bankových výpisoch vyčíslovať daň pre jej následne nastavenie a zaúčtovanie v informačno-účtovnom systéme (jednou sumou resp. daň bude bankou vyčíslovaná z každej finančnej transakcie...). Keďže zároveň budeme aj platiteľom dane z transakcií realizovaných na našich účtoch v zahraničných bankách, budeme sa musieť vysporiadať aj s otázkou komplexnosti získavania dát o týchto transakciách a spôsobu ich evidencie v našom informačnom systéme pre správne vyčíslenie základu dane (napr. určenie typu transakcií podliehajúcich dani, oslobodených od dane...).
   

   Odpoveď

   Odporúčame sa obrátiť sa na príslušného poskytovateľa platobných služieb. Tento postup je ponechaný na individuálne rozhodnutie každého poskytovateľa platobných služieb, v opačnom prípade by bola ovplyvnená hospodárska súťaž.

8. Je možný prenos transakčnej dane v rámci fakturácie, ak s tým druhá strana zmluvne súhlasí?
   

   Odpoveď

   Daňovníkom DFT je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba spĺňajúca aspoň jedno kritérium podľa § 3 ods. 1 zákona, ak nie je taxatívne vymenovaná medzi osobami, ktoré nie sú daňovníkmi DFT (viď. § 3 ods. 2 zákona). Daňou je zaťažený daňovník. Zákon ustanovuje, že v prípade, ak daňovník realizuje finančnú transakciu z platobného účtu vedeného u slovenského poskytovateľa platobných služieb, tak daň vypočítava a vyberá od daňovníka a tiež odvádza do štátneho rozpočtu platiteľ DFT, a nie samotný daňovník. Zodpovednosť za správnosť výpočtu DFT, za jej vybratie a odvedenie zákon prisudzuje platiteľovi dane. V zmysle uvedeného zastávame názor, že zákon neumožňuje, aby platiteľ dane vybral DFT od inej osoby, než od daňovníka.

9. Pri platbe 10 000 €, platiteľ vyberie daň 40 € z tejto transakcie a prevedie na iný účet len 9 960 €, alebo prevedie celých 10 000 € ale z účtu strhne 10 040 €?
   

   Odpoveď

   V zmysle § 2 písm. b) zákona finančnou transakciou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka. V zmysle § 5 ods. 1 zákona základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z platobného účtu daňovníka pri finančnej transakcií, v tomto prípade 10 000 € a následne je platiteľom dane vybratá daň vo výške 40€.

10. Zamestnanec/konateľ/spoločník uhradí zo svojho súkromného účtu náklad spoločnosti prevodom z účtu v apríli 2025, spoločnosť - zamestnávateľ mu uvedenú platbu vráti prevodom z účtu spoločnosti v máji 2025. Za aké obdobie spoločnosť podáva oznámenie o DFT?
    

    Odpoveď

    Zdaňovacím obdobím platiteľa dane, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok. Spoločnosť podáva oznámenie o DFT za mesiac máj 2025 v lehote do 30. júna 2025. V tomto oznámení si môže znížiť daň vypočítanú zo základu dane podľa § 5 ods. 2 zákona o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane z finančnej transakcie pri platbe preúčtovaných nákladov.

11. Ak zamestnanec zo svojho súkromného účtu zaplatí platobnou kartou výdavok spoločnosti a následne mu to spoločnosť preplatí v hotovosti – je spoločnosť platiteľom dane a je povinná podávať nulové oznámenie?

    Odpoveď

    Ak zamestnanec vykonáva úhrady výdavkov (nákupy materiálov, tovarov a služieb, majetku atď.) súvisiacich s podnikaním svojho zamestnávateľa svojou súkromnou debetnou kartou, potom je možné na túto transakciu nazerať tak, že ak by takáto transakcia bola vykonaná platobnou kartou, ktorá je vyhotovená k transakčnému účtu zamestnávateľa, tak by úhrada nepodliehala dani z finančných transakcií v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona o DFT.
    Hotovostné finančné transakcie nie sú predmetom dane z finančných transakcií.
    Zamestnávateľovi nevzniká povinnosť podať Oznámenie o dani z finančných transakcií v nulovej výške.

12. Fyzická osoba podnikateľ mal zriadený transakčný účet u poskytovateľa platobných služieb v zahraničí (v banke v ČR), pričom okrem výberu finančných prostriedkov platobnou kartou, nevykonal žiadne iné transakcie súvisiace s podnikaním, ktoré sú predmetom dane. Transakčný účet v zahraničí zrušil v mesiaci apríl 2025. V akej lehote je daňovník povinný odviesť daň za použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu zahraničnej banky?
    

    Odpoveď

    Daňovník, ktorý mal zriadený transakčný účet v zahraničí, je z pohľadu zákona o DFT platiteľom dane.
    V súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona o DFT predmetom dane nie je platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti.
    V prípade výberu finančných prostriedkov v hotovosti platobnou kartou z transakčného účtu ide o finančnú operáciu, ktorá podlieha DFT. Z výberu finančných prostriedkov v hotovosti je sadzba dane je 0,8 % [§ 6 písm. b) zákona o DFT]. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac [§ 9 ods. 1 zákona o DFT].
    Ak došlo k zrušeniu transakčného účtu vedeného v zahraničnej banke v apríli 2025, v súlade s § 13 ods. 4 zákona o DFT, je daňovník (platiteľ dane) povinný sám si vypočítať a odviesť správcovi dane daň za zdaňovacie obdobie apríl 2025 do 2.6.2025 a v rovnakej lehote je povinný podať správcovi dane aj Oznámenie o dani z finančných transakcií (ďalej len „Oznámenie“).
    V prípade, ak k výberu finančných prostriedkov v hotovosti a k použitiu platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, ktorý bol zrušený v apríli 2025, došlo v období od 1.1.2025 do 31.3.2025, na výber finančných prostriedkov v hotovosti v tomto období sa nevzťahuje zákon o DFT.
    Ak v apríli 2025 došlo k zrušeniu transakčného účtu, daň za použitie platobnej karty, ktorá bola vydaná k tomuto účtu, by mal daňovník odviesť za obdobie január - apríl 2025, do 2.6.2025 a v rovnakej lehote podať aj Oznámenie.

13. Ako sa určí lehota na zaplatenie dane za použitie platobnej karty v prípade, ak ide o zrušenie transakčného účtu vedeného v tuzemskej banke v období od 1.4.2025 do 31.5.2025, pričom tuzemská banka postupovala v súlade s § 13 ods. 3 zákona o DFT a daň za prvé tri zdaňovacie obdobia odvedie správcovi dane do 31.7.2025?
    

    Odpoveď

    Podľa § 9 ods. 2 zákona o DFT pri jednorazovej dani z použitia platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola táto platobná karta použitá. Začiatok lehoty pri použití platobnej karty sa datuje (počíta) od účinnosti zákona, tzn. odo dňa 1. januára 2025.
    V prípade, ak banka do dňa zrušenia účtu nevybrala a neodviedla správcovi dane daň z použitia platobnej karty, je daňovník povinný odviesť daň za použitie platobnej karty v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy k zrušeniu transakčného účtu došlo.
    Ak v apríli 2025 došlo k zrušeniu transakčného účtu u slovenského poskytovateľa platobných služieb, a s poukázaním na ustanovenie § 13 ods. 4 zákona o DFT banka pred zrušením transakčného účtu daňovníkovi nevybrala a neodviedla daň, aj daň za použitie platobnej karty, ktorá bola vydaná k tomuto účtu, by mal daňovník odviesť za obdobie január - apríl 2025, do 2.6.2025. V rovnakej lehote podá aj Oznámenie.

14. Ak sú daňovníkovi preúčtované náklady, ktoré nie sú predmetom dane, je daňovník povinný podať Oznámenie o výške dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úhrade preúčtovaných nákladov bez povinnosti zaplatenia dane?

    Odpoveď

    Podľa Čl. IV ods. 6 usmernenia č. MF/008722/2025-77 daňovník nie je povinný zaplatiť daň zo sumy preúčtovaných nákladov, ak finančná transakcia, ktorá je predmetom preúčtovaných nákladov, nie je predmetom dane.
    V nadväznosti na uvedené usmernenie obsahom Oznámenia o dani z finančných transakcií podľa zákona o DFT v oddiele III. riadkoch 4 a 5 sú len preúčtované náklady, ktoré podliehajú dani z finančných transakcií, tzn. že tie finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane sa v Oznámení neuvádzajú. Daňovník, ktorý je platiteľom dane z titulu preúčtovaných nákladov, či podliehajúcich alebo nepodliehajúcich dani z finančných transakcií je povinný viesť a uchovávať záznamy podľa § 11 zákona o DFT.

15. V nadväznosti na Informáciu k Oznámeniu k dani z finančných transakcií (ďalej len DFT) pre zahraničné spoločnosti a organizačné zložky zahraničných osôb (ďalej len OZZO) zverejnenú na titulnej stránke portálu FS, akým spôsobom sa bude doručovať oznámenie za OZZO v prípade, že povinnosť odoslať oznámenie k DFT má materská zahraničná spoločnosť a aj jej OZZO?

    Odpoveď

    Ak daňovníkom DFT a zároveň platiteľom DFT je aj OZZO a aj zahraničná osoba, podávajú sa dve samostatné Oznámenia za každého platiteľa dane. Pri vyplnení Oznámenia postupujú v zmysle vyššie uvedenej informácie.
    Ak takáto zahraničná spoločnosť nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri SR (ďalej len ORSR), nemá povinnosť podľa § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že zahraničná osoba môže podať Oznámenie v listinnej podobe.
    OZZO, ktorá je zapísaná v ORSR, podáva samostatné Oznámenie ako platiteľ dane z finančných transakcií. Ak sa na ňu nevzťahuje § 14 Daňového poriadku môže podať Oznámenie k DFT v listinnej podobe. (OZZO je síce zapísaná do ORSR, ale nie je právnickou osobou a z uvedeného dôvodu jej nevyplýva podľa § 14 Daňového poriadku povinnosť elektronickej komunikácie).

16. Akým spôsobom má OZZO podať Oznámenie o DFT v prípade, že daňovníkom a platiteľom DFT je len OZZO?
    

    Odpoveď

    Za OZZO môže byť zriadená elektronická komunikácia prostredníctvom materskej zahraničnej spoločnosti, to ale neplatí pre účely podávania Oznámenia o DFT.
    OZZO je síce zapísaná do ORSR, ale nie je právnickou osobou a z uvedeného dôvodu jej nevyplýva podľa § 14 Daňového poriadku povinnosť elektronickej komunikácie, takže Oznámenie k DFT môže podať v listinnej podobe.
    V daných prípadoch je potrebné rozlišovať, že povinnosť podať Oznámenie k DFT vyplýva len zo zákona o DFT a nesúvisí s registráciou k dani z príjmov.

17. Akým spôsobom má zahraničná spoločnosť a jej OZZO podať Oznámenie k DFT v prípade, ak nemá povinnosť s FS komunikovať elektronicky, ale Oznámenie doručuje daňový poradca alebo advokát, ktorý povinnosť elektronickej komunikácie s FS má?

    Odpoveď

    Daňový poradca alebo advokát je povinný v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Daňového poriadku komunikovať elektronicky za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.
    V mene OZZO je možné podať podania výlučne len pre účely oznámenia o DFT, pretože OZZO nemá právnu subjektivitu. Len z pohľadu zákona o DFT má povinnosť konať za seba.
    K zriadeniu elektronickej komunikácie v mene organizačnej zložky zahraničnej osoby (OZZO) je potrebné požiadať o autorizáciu (Informačný materiál k odoslaniu žiadosti o autorizáciu) [nové okno;.pdf; 304kB] s právnym titulom konania "Splnomocnená osoba", k žiadosti je potrebné priložiť vyplnený formulár Evidenčný list PO [nové okno; .doc; 24kB] a plnú moc, kde rozsah plnej moci je stanovený výlučne na zasielanie podaní za agendu DFT. Obidva dokumenty podpisuje vedúci OZZO. Po doručení oznámenia OZNDFTv25 finančnej správe bude organizačnej zložke pridelené číslo osobného účtu daňovníka. V Oznámení o osobnom účte daňovníka bude uvedené číslo účtu vo formáte IBAN len pre úhradu DFT.
    Poznámka: Pri odosielaní formulára OZNDFTv25 je DIČ subjektu nepovinným údajom.

Zdaňovacie obdobie

1. Aké je zdaňovacie obdobie?

   Odpoveď

   Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, pri použití platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Zdaňovacím obdobím pri preúčtovaných nákladoch je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

2. Aké je prvé zdaňovacie obdobie?
   

   Odpoveď

   Prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025.

Oznamovacia povinnosť voči platiteľovi dane

1. Ako sa banka dozvie, že nie som daňovníkom transakčnej dane?

   Odpoveď

   Právnická osoba podľa § 3 ods. 2 prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa zákona o DFT. Platiteľ dane nevyberá DFT takejto právnickej osoby odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

2. Ako sa banka dozvie, že vykonávam transakcie, ktoré nie sú predmetom dane?
   

   Odpoveď

   Podľa § 12 ods. 7 zákona v znení účinnom od 15.3.2025 daňovník oznamuje platiteľovi dane osobitný účet, z ktorého sú realizované finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. c), e), f), j), l), m), o), q), r), v) až z), ab), ad) až ag). Platiteľ dane nevyberá DFT z finančných transakcií vykonávaných na takýchto účtoch odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane.

Účtovanie a daňové posúdenie

1. Na aký účet sa daň z finančných transakcií účtuje a je daňovým výdavkom?

   Odpoveď

   Daň z finančných transakcií  sa účtuje  na ťarchu účtu 538 - Ostatné dane a poplatky a je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

2. Ako účtujem o DFT v prípade, ak mi DFT stiahne banka z bankového účtu a v prípade, ak platím DFT na základe podaného oznámenia?
   

   Odpoveď

   Ak DFT stiahne z bankového účtu banka (platiteľ) priamo pri platbe, potom DFT daňovník zaúčtuje účtovným zápisom 538 – ostatné dane a poplatky/221 – bankové účty. Ak bude DFT daňovník, ktorý je zároveň v postavení platiteľa dane platiť na základe podaného oznámenia o DFT, potom DFT zaúčtuje účtovným zápisom 538/345 – ostatné dane a poplatky.

3. Účtovná jednotka uplatňuje ako účtovné a zdaňovacie obdobie hospodársky rok ukončený k 30.4.2025. V mesiaci apríl 2025 realizovala platby z transakčného účtu, z ktorých banka zrazila DFT až v máji 2025. Bola účtovná jednotka povinná účtovať o tejto DFT v hospodárskom roku ukončenom k 30.4.2025 a vykázať ju v účtovnej závierke k 30.4.2025?

   Odpoveď

   Ak platiteľ dane vo výpise z bankového účtu za mesiac apríl 2025 vypočítal a vybral daň DFT od daňovníka (finančné prostriedky na účte sú ponížené o túto daň), tak v tomto prípade by účtovná jednotka účtovala náklad 538/221.

   Ak platiteľ dane vo výpise z banky za mesiac apríl neuviedol, že vybral DFT za tento mesiac, teda finančné prostriedky na účte nie sú ponížené (jednotlivo alebo sumárne za mesiac apríl) o DFT, tak v tomto prípade účtovná jednotka účtuje na ťarchu účtu 538 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť súvzťažne s účtom 383 – Výdavky budúcich období, za predpokladu, že sumu DFT do dňa zostavenia ÚZ vie presne uviesť.

   Účtovná jednotka, ktorá má hospodársky rok ukončený k 30.4.2025 bude účtovať daň z finančných transakcií v účtovnej závierke k 30.4.2025.

4. Bude daňovým výdavkom aj uhradená daň z finančných transakcií, ak sa táto bude vzťahovať k nedaňovému výdavku (nákladu) daňovníka (napr. úhrada nákladov na pohostenie a zábavu, poskytnutý dar, výdavok na nepeňažný príjem zamestnanca na ktorý sa uplatňuje oslobodenie do 500 Eur, a pod.) resp. k úhrade nákladov súvisiacich s majetkom charakteru osobnej spotreby, kedy je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t)?
   

   Odpoveď

   DFT je daňovým výdavkom u toho daňovníka dane z príjmov fyzických osôb alebo dane z príjmov právnických osôb, ktorý je zároveň aj daňovníkom dane z finančných transakcií, ak daň z finančných transakcií evidoval vo výdavkoch v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo o tejto dani z finančných transakcií účtoval na ťarchu nákladov, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva.
   Pri takomto posúdení nie je rozhodujúce, či finančná transakcia, ktorá je zaťažená daňou z finančných transakcií, je daňovým výdavkom v plnej výške alebo čiastočne, alebo vôbec nie je daňovým výdavkom (napr. na poskytnutý dar), alebo je o nej účtované bez vplyvu na výsledok hospodárenia (napr. splátka istiny pôžičky) a pod..

Sankcie

1. Som živnostník a nemám bankový účet. Aká sankcia mi hrozí, ak si nezriadim transakčný účet?

   Odpoveď

   Zákon o dani z finančných transakcií ukladá daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním povinnosť zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025.

   Ak si fyzická osoba nesplní povinnosť zriadiť transakčný účet tak ako jej to vyplýva zo zákona o dani z finančných transakcií, dopustí sa správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

   Správca dane podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku uloží pokutu od 30 eur do 3 000 eur.