Daň z príjmov – medzinárodné zdaňovanie

Odpoveď

Prekročenie 183 dní obvyklého zdržiavania sa daňovníka v inom štáte v kalendárnom roku neznamená automaticky zmenu daňovej rezidencie. K zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak odchádza z jedného štátu do druhého štátu len na určité časovo obmedzené obdobie (napr. za účelom štúdia, na výkon závislej činnosti, profesionálnej športovej činnosti a pod.) s úmyslom vrátiť sa do prvého štátu. K zmene rezidencie osoby však môže dôjsť v prípade, ak si odhlási trvalý pobyt na území jedného štátu resp. prenesie si stredisko životných záujmov do iného štátu s úmyslom dlhodobo žiť v tomto inom štáte.

Odpoveď

Daňovník nemá povinnosť oznamovať správcovi dane zmenu daňovej rezidencie. Na účely posúdenia daňových povinností na území SR (napr. podania daňového priznania) si daňovník posudzuje svoju daňovú rezidenciu osobne (bez rozhodovania správcu dane), pričom je povinný preukazovať skutočnosti súvisiace s určením statusu rezidencie správcovi dane len v prípade, ak ho správca dane na to vyzve v priebehu daňového konania.
V prípade iných inštitúcií (napr. zdravotná poisťovňa, sociálna poisťovňa, banky, obchodníci s cennými papiermi...) odporúčame preveriť si prípadnú oznamovaciu povinnosť.

Odpoveď

TIN číslo je Tax Identifikation Number, t.j. daňové identifikačné číslo (DIČ).
DIČ pridelí správca dane v SR len tomu daňovníkovi, ktorému vznikla povinnosť registrácie k dani z príjmov v zmysle § 49a zákona o dani z príjmov (t. j. daňovníkovi, ktorý na území SR získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, ktorý začal na území SR vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktorý na území SR prenajal nehnuteľnosť).
Ak daňovník nemá správcom dane pridelené DIČ, máme za to, že uvádza svoje rodné číslo (uvedené je aj v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi).

Odpoveď

Vzor tlačiva "Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii podľa § 51g ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)" je s účinnosťou od 1. januára 2021 štruktúrovaným tlačivom určeným finančným riaditeľstvom.
Elektronický formulár žiadosti je zverejnený na www.financnasprava.sk v časti Formuláre – Elektronické formuláre – Katalóg elektronických formulárov – Register – Podanie pre FS-register – Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii - Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii podľa § 51g ods. 1 (vzor platný od 1.1.2021).

Odpoveď

Áno, správca dane potvrdí daňovú rezidenciu daňovníka tiež na tlačive zahraničnej daňovej správy. Podmienkou je zaslanie žiadosti o vystavenie potvrdenia o daňovej rezidencii (viď otázka č. 4), prílohou ktorej je originál zahraničného tlačiva.
Uvedený formulár zahraničnej daňovej správy potvrdí príslušný správca dane (daňový úrad) na základe písomnej žiadosti daňovníka, pričom údaje potvrdzuje na základe podaného daňového priznania.
Potvrdenie údajov správcom dane na tlačive zahraničnej daňovej správy je podmienené úplným, presným a správnym vyplnením všetkých údajov uvádzaných v tlačive EU/EWR daňovníkom (žiadateľom), nakoľko správca dane údaje uvádzané v tlačive potvrdzuje, ale nevypĺňa.

Odpoveď

Daňový rezident SR môže v daňovom priznaní pri príjmoch zo závislej činnosti zo zdrojov v Rakúsku za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v zahraničí preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

Odpoveď

Ak rezident SR dosahuje príjmy zo živnosti vykonávanej na území Nemecka na základe nemeckého živnostenského oprávnenia, pričom mu vzniká na území Nemecka tzv. stála prevádzkareň, jeho príjem je zdaniteľný v Nemecku v zmysle nemeckej daňovej legislatívy.
V takom prípade rezident SR uplatní v daňovom priznaní v SR za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia k uvedeným príjmom z nemeckej živnosti metódu vyňatia príjmov (základov dane) v súlade s článkom 23 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 18/1984 Zb.).

Odpoveď

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú vo všeobecnosti zdaniteľné v štáte, v ktorom je táto nehnuteľnosť umiestnená, a to v zmysle daňovej legislatívy daného štátu. Daňový rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje "celosvetové" príjmy, t.j. uvádza v daňovom priznaní aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí, pričom výdavky k týmto príjmom si uplatní v zmysle zákona o dani z príjmov platného v SR.
Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov môže v podanom daňovom priznaní v SR uplatniť preukázateľné výdavky v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a tiež oslobodenie príjmov do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Na zamedzenie dvojitého zdanenia predmetných príjmov daňovník môže použiť metódu zápočtu dane.

Odpoveď

Nakoľko v tomto prípade ide o príjem, ktorý nie je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy, daňovník podá v SR daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B a uvedie predmetný príjem v VIII. oddiele (ostatné príjmy). Zo základu dane (príjmy mínus výdavky) vypočíta daň 19 % (resp. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 41 445,46 eura). Na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu daňovník uplatní metódu zápočtu dane.

Odpoveď

Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou (napr. zamestnanec), môže pri príjmoch uvádzaných v daňovom priznaní použiť na prepočet cudzej meny ľubovoľný kurz v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov:

• priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
• kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
• ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
• priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Kurzy nájdete na stránke Národnej banky Slovenska Mesačné, kumulatívne a ročné prehľady kurzov - Národná banka Slovenska (nbs.sk) – voľba Kumulatívny prehľad.

Odpoveď

Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynuli podiely na zisku vykázanom za rok 2022 zo zdrojov v zahraničí (napr. z USA), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e zákona o dani z príjmov) pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7 %. Predmetný príjem rezident SR uvedie v "Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B" v Prílohe č. 2.
Ak boli uvedené príjmy zdanené v USA v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a USA, v slovenskom daňovom priznaní si k nim daňovník môže uplatniť metódu zápočtu dane za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou (daň v maximálnej výške 15 %), pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Odpoveď

SR má s Kostarikou podpísaný Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach č. 461/2013 účinný od 01.01.2015. Z uvedeného dôvodu obchodná spoločnosť so sídlom v Kostarike nie je považovaná za daňovníka nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynú podiely na zisku (dividendy) vykázanom zo základu dane za rok 2022 od daňovníka, ktorý však nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyplatený podiel na zisku zahrnie rezident SR do daňového priznania k dani z príjmov FO typ B (Príloha č. 2) a zdaní daňou v sadzbe 7%.
Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia však rezident SR nemôže uplatniť žiadnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, nakoľko metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia možno použiť len v prípade existencie medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade Kostariky takáto zmluva neexistuje, je podpísaný len vyššie uvedený dohovor).
V danom prípade nie je možné zamedziť prípadnému dvojitému zdaneniu príjmov.

Odpoveď

Panama nemá so SR podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia ani dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Z uvedeného dôvodu obchodná spoločnosť so sídlom v Paname je považovaná za daňovníka nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynú podiely na zisku (dividendy) vykázané zo základu dane za rok 2022 od daňovníka, ktorý je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyplatený podiel na zisku zahrnie rezident SR do daňového priznania k dani z príjmov FO typ B (Príloha č. 2) a zdaní daňou v sadzbe 35 %.

Odpoveď

Vo všeobecnosti sú príjmy plynúce rezidentovi ČR (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) za operatívny prenájom hnuteľného majetku (motorového vozidla) umiestneného na území SR, od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z.z., ďalej len zmluva) na území Slovenskej republiky (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane (vo výške max. 10 %) je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v ČR. Možným dokladom o tejto skutočnosti je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané zahraničným správcom dane. Ak daňový rezident ČR (skutočný vlastník licenčného poplatku) preukáže slovenskému platiteľovi príjmu (platiteľovi dane) miesto daňovej rezidencie najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech, uplatní tento platiteľ dane zníženú sadzbu dane (10 %) podľa zmluvy automaticky.

Odpoveď

V prípade, ak ide o príjmy zo zdrojov v SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu zákona o dani z príjmov, napr. ak ide o prenájom hnuteľnej veci medzi právnickými osobami, je potrebné posúdiť aj možnosť oslobodenia predmetných príjmov na území SR.

V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento podiel vypláca, alebo
3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

Za splnenia uvedených podmienok ide o príjem oslobodený od dane.