Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie Registrácia Vyhľadať Kontakty Občania Podnikatelia a organizácie Daňoví a coľní špecialisti Elektronické služby Ľavé menu stránky Obsah Pätička stránky

Daň z príjmov – medzinárodné zdaňovanie

  1. Podanie daňového priznania k dani z príjmov FO po lehote a sankcia za oneskorené podanie

    Je možné, aby daňovník (rezident SR) podal daňové priznanie za rok 2017, ak mal príjmy zo zamestnania dosiahnuté iba v zahraničí (Rakúsko), a za toto zdaňovacie obdobie nepodal v zákonom stanovenej lehote daňové priznanie v SR? Ak takéto daňové priznanie za rok 2017 podá po lehote na podanie daňového priznania, v akej výške mu bude udelená pokuta?

    Odpoveď

    Daňový rezident SR má povinnosť vysporiadať si na území SR svoju tzv. celosvetovú daňovú povinnosť, t.j. nielen z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ale aj z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí.
    Ak daňovník mal povinnosť podať daňové priznanie v SR, a toto v stanovenej lehote nepodal, správca dane (daňový úrad) uplatní postup podľa § 154 a 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), t.j. uloží pokutu v minimálnej výške 30 eur.

  2. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobie roku 2016

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2018 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2016. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

    Odpoveď

    Nie. Podľa zákona o dani z príjmov tento príjem nie je v SR predmetom dane.

    Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend. Podmienkou, aby rakúska spoločnosť uplatnila limitovanú sadzbu dane na zdanenie týchto dividend, je včasné preukázanie daňovej rezidencie daňovníka (rezidenta SR) a skutočného vlastníctva dividend vyplácajúcej spoločnosti. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.

    Rezident SR však takýto príjem v daňovom priznaní v SR neuvádza, nakoľko v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2016 nie je predmetom dane.

  3. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 z hospodárskeho výsledku za zdaňovacie obdobie roku 2017

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) česká spoločnosť v roku 2018 vyplatí podiely na zisku, vykázané za zdaňovacie obdobie roku 2017. Ide u rezidenta SR o zdaniteľný príjem, ktorý sa uvádza v daňovom priznaní?

    Odpoveď

    Áno. V zmysle článku 10 ods. 2 písm. b) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva) tieto dividendy však možno zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom (v SR), a to podľa právnych predpisov tohto štátu; ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, takto stanovená daň nepresiahne 15 % hrubej sumy dividend.
    Zo znenia uvedeného ustanovenia zmluvy vyplýva, že právo na zdanenie dividend vyplácaných českou spoločnosťou rezidentovi SR (fyzickej osobe) má ČR v maximálnej výške 15 %.

    Rezident SR podiely na zisku (dividendy) za zdaňovacie obdobie roku 2017 vyplatené v roku 2018 zahrnie do daňového priznania za rok 2018 v SR, pričom za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia je možné uplatniť metódu zápočtu dane. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (t.j. do výšky 7%).

  4. Príjem nerezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 z hospodárskeho výsledku za zdaňovacie obdobie roku 2017

    Fyzickej osobe (rezidentovi Maďarska) slovenská spoločnosť v roku 2018 vyplatí podiely na zisku, vykázané za zdaňovacie obdobie roku 2017. Je príjem rezidenta Maďarska zdaniteľný v SR a akou sadzbou dane sa zdaní?

    Odpoveď

    Áno, ide o príjem zdaniteľný v SR. V zmysle článku 10 ods. 2 písm. b) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 80/1996 Z. z., ďalej len zmluva) právo na zdanenie dividend vyplácaných slovenskou spoločnosťou rezidentovi Maďarska (fyzickej osobe) má SR v maximálnej výške 15 %. Avšak podľa novelizovaného znenia zákona o dani z príjmov, ak ide o dividendy vyplácané fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom zmluvného štátu, tieto dividendy budú poliehať zrážkovej dani 7 % v zmysle § 52zi ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov.

  5. Potvrdenie (certifikát) o daňovej rezidencii

    Musím preukázať daňovému úradu vo Veľkej Británii svoju daňovú príslušnosť v SR. Akým spôsobom a kde môžem získať potrebné potvrdenie o daňovej rezidencii? Nemám povinnosť komunikovať elektronicky.

    Odpoveď

    Správca dane vydáva potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR) k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka (vzor tejto žiadosti nie je predpísaný). Správca dane pred potvrdením tlačiva preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie. Po preverení týchto skutočností správca dane vydá predmetné potvrdenie na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina). Vydanie predmetného potvrdenia je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
    Daňovník môže o vydanie uvedeného potvrdenia požiadať svojho miestne príslušného správcu dane osobne alebo poštou. Žiadosť môže správcovi dane doručiť aj rodinný príslušník, avšak správca dane mu toto potvrdenie môže vydať len na základe splnomocnenia daňovníka (nemusí byť úradne overené).

  6. TIN číslo, ktoré požaduje napr. zahraničná banka pri zriadení bankového účtu

    Začal som pracovať v zahraničí, kde som si chcel otvoriť bankový účet a banka ma požiadala o moje TIN číslo. Kde môžem toto číslo získať?

    Odpoveď

    Údaj TIN predstavuje Tax Identification Number – čo je v prípade rezidenta členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu príslušné daňové identifikačné číslo (DIČ) vydané držiteľovi účtu v štáte jeho daňovej rezidencie.
    DIČ pridelí správca dane v SR len tomu daňovníkovi, ktorému vznikla povinnosť registrácie k dani z príjmov v zmysle § 49a zákona o dani z príjmov (t.j. daňovníkovi, ktorý na území SR získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, ktorý začal na území SR vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktorý na území SR prenajal nehnuteľnosť). Ak daňovník nemá správcom dane pridelené DIČ, máme za to, že uvádza svoje rodné číslo.

  7. Predaj nehnuteľnosti v zahraničí - rezident SR

    Daňovník – rezident SR nadobudol kúpou v roku 2010 nehnuteľnosť (dom) na území ČR. V roku 2018 ho predal. Zdaní tento príjem na Slovensku?

    Odpoveď

    Nie. Ak rezident SR v roku 2018 predá dom umiestnený v ČR, ktorý tam nadobudol v roku 2010, právo na zdanenie tohto príjmu má ČR v zmysle článku 13 („Zisky zo scudzenia majetku“) Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (238/2003 Z. z.). To, či ČR toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy.

    Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti (§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov) tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

  8. Starobný dôchodok zo zahraničia

    Daňovníkovi, rezidentovi SR, je z Nemecka vyplácaný starobný dôchodok, nakoľko tam odpracoval 25 rokov. Je povinný tento dôchodok zdaňovať na Slovensku? Má podať daňové priznanie a uviesť tam tento príjem?

    Odpoveď

    Nie. Nakoľko je starobný dôchodok ako dávka zo sociálneho poistenia (aj z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu) zahrnutý v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ide o príjem oslobodený od dane. Príjmy od dane oslobodené daňovník neuvádza v daňovom priznaní.
    Z uvedeného vyplýva, že ak rezidentovi SR plynuli v zdaňovacom období plynúť len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené a nedosiahne žiadne zdaniteľné príjmy a ani nevykáže daňovú stratu, nemá v SR povinnosť podať daňové priznanie (§ 32 zákona o dani z príjmov).

  9. Prenájom hnuteľnej veci z ČR

    Slovenská spoločnosť uzatvorila zmluvu o operatívnom prenájme so spoločnosťou so sídlom v ČR, predmetom ktorej sú stroje, pričom úhrada bude prebiehať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok. Uvedené spoločnosti nie sú navzájom majetkovo prepojené a česká spoločnosť nemá na území SR stálu prevádzkareň. Vyplýva pre slovenskú spoločnosť povinnosť zrážať daň z uvedených platieb?

    Odpoveď

    Príjmy plynúce rezidentovi ČR (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) za operatívny prenájom hnuteľného majetku umiestneného na území SR, od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva) na území Slovenskej republiky (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov (článok 12 ods. 2 zmluvy).

    Takéto príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane (vo výške 10 %) je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov).
    Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie príslušného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v ČR. Možným dokladom o tejto skutočnosti je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané zahraničným správcom dane.

  10. Rezident SR s príjmami zo závislej činnosti v zahraničí - povinnosť podať daňové priznanie v SR

    Daňovník bol v roku 2018 zamestnaný v ČR u českého zamestnávateľa. Svoje príjmy si tam riadne vysporiada prostredníctvom daňového priznania. Bude povinný napriek tomu podať daňové priznanie aj na Slovensku, ak mu neplynuli žiadne príjmy zo zdrojov v SR? Ako zamedzí dvojitému zdaneniu?

    Odpoveď

    Daňovník, ktorý je rezidentom SR, je povinný deklarovať v SR svoje celosvetové príjmy. Z tohto dôvodu je povinný vo svojom daňovom priznaní v SR uviesť aj príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v ČR. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia týchto príjmov môže daňovník v daňovom priznaní v SR uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

  11. Zahraničný zamestnávateľ – povinnosť registrácie

    Rakúska spoločnosť bude na území SR zamestnávať slovenských zamestnancov (rezidentov SR) dlhšie ako 183 dní. Má povinnosť registrovať sa u slovenského správcu dane ako zahraničný platiteľ dane a považuje sa za zamestnávateľa na území SR s oznamovacími a daňovými povinnosťami podľa slovenskej legislatívy?

    Odpoveď

    V zmysle § 48 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiteľom dane podľa § 35 (zo závislej činnosti) je aj právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.
    Ak zahraničný zamestnávateľ spĺňa uvedené podmienky, má povinnosť sa registrovať na území SR ako platiteľ dane, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké oznamovacie a daňové povinnosti ako na slovenského zamestnávateľa.