Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie Registrácia Vyhľadať Kontakty Občania Podnikatelia a organizácie Daňoví a coľní špecialisti Elektronické služby Ľavé menu stránky Obsah Pätička stránky
0

Daň z príjmov – medzinárodné zdaňovanie

  1. Potvrdenie (certifikát) o daňovej rezidencii

    Musím preukázať daňovému úradu vo Veľkej Británii svoju daňovú príslušnosť v SR. Akým spôsobom a kde môžem získať potrebné potvrdenie o daňovej rezidencii?

    Odpoveď

    Správca dane vydáva potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR) k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka (vzor tejto žiadosti nie je predpísaný). Správca dane pred potvrdením tlačiva preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie. Po preverení týchto skutočností správca dane vydá predmetné potvrdenie na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina). Vydanie predmetného potvrdenia je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
    Ak daňovník nemá povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, uvedenú písomnú žiadosť môže správcovi dane doručiť osobne alebo poštou. V prípade, že daňovník má povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, je potrebné, aby zaslal svoju žiadosť ako súčasť Všeobecného podania resp. jeho prílohu.

  2. Tlačivo zahraničnej finančnej správy EU/EWR Nemecko

    Potrebujem potvrdiť formulár EU/EWR, ktoré odo mňa požaduje nemecký finančný úrad. Akým spôsobom mám postupovať?

    Odpoveď

    Formulár tlačiva vypĺňa miestne príslušný správca dane (daňový úrad) na základe žiadosti daňovníka (nemá predpísanú formu). Podkladom príslušného správcu dane pre potvrdzovanie údajov o príjmoch daňovníka v predmetnom tlačive je daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie podané daňovníkom. Daňovník môže žiadosť o potvrdenie uvedeného tlačiva spolu s predmetným tlačivom zaslať správcovi dane poštou.

    K potvrdzovaniu formulárov vydaných daňovou správou SRN bol vydaný Pokyn FR SR k potvrdzovaniu formulárov vydaných daňovou správou Spolkovej republiky Nemecko. Osoby, ktoré nemajú trvalé bydlisko a ani zvyčajné miesto pobytu v Nemecku, podliehajú v Nemecku obmedzenej daňovej povinnosti z príjmov zo zdrojov v Nemecku. Toto sa týka napríklad osôb, ktoré sa dočasne zdržiavajú v Nemecku a poberajú príjmy z nemeckých zdrojov, napr. zo závislej činnosti, ak je im plat vyplácaný zamestnávateľom, ktorý je rezidentom Nemecka. Účelom potvrdenia EU/EWR je umožniť daňovníkovi (rezidentovi SR) čerpať výhody súvisiace so statusom daňovníka s „formálnou neobmedzenou daňovou povinnosťou“ na území Nemecka, ak najmenej 90 % z jeho celkových príjmov je predmetom dane v Nemecku, alebo príjem, ktorý nie je predmetom dane v Nemecku, nepresiahne čiastku stanovenú pre dané zdaňovacie obdobie.

    V súlade s uvedeným pokynom sa v časti „Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska“ (Einkünfte, die im Ansässigkeitsstaat der Besteuerung unterliegen“) - do okna brutto mzda (Brutto-arbeitslohn“) uvádza celkový hrubý príjem zo závislej činnosti okrem príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov na území Spolkovej republiky Nemecko. Podkladom pre uvedenie výšky skutočných hrubých príjmov je daňové priznanie daňovníka podané za príslušné zdaňovacie obdobie.

  3. Tlačivo zahraničnej finančnej správy EU/EWR Rakúsko

    Daňovník potrebuje potvrdiť formulár EU/EWR pre rakúsky finančný úrad. Daňovník mal príjmy zo zdrojov na území dvoch krajín (Rakúsko, Nemecko) mimo územia Slovenskej republiky. V samotnom tlačive sa však informácia o iných príjmoch ako príjmoch zo zdrojov na území Slovenskej republiky - štátu rezidencie nenachádza. Je tam len informácia – „Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska“. Ako postupovať? Uvádzať príjmy podľa informácie z tlačiva - len na území Slovenskej republiky ako štátu rezidencie, alebo aj príjmy napríklad zo zdrojov na území Nemecka?

    Odpoveď

    Uvedený Formulár E9 – Certifikát a potvrdenie EU/EWR („Bescheinigung EU/EWR/ Certificate and Declaration EU/EEA") vydalo Federálne ministerstvo financií Rakúskej republiky za účelom rovnakého zaobchádzania a čerpania výhod u daňovníkov – nerezidentov (ktorí sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom členskom štáte EÚ alebo EHP) ako u daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Rakúskej republiky, a to pri dodržaní percentuálneho podielu celkových príjmov (90%), ktoré sú predmetom dane v Rakúsku, alebo minimálnej sumy (11 tis. eur) príjmu, ktorý nie je predmetom dane v Rakúsku.

    Formulár E9 potvrdzuje daňový úrad štátu, v ktorom je osoba považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a v časti „Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska“ („Einkünfte, die im Ansässigkeitsstaat der Besteuerung unterliegen“) potvrdzuje základ dane, resp. daňovú stratu z príslušných druhov príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, t. j. z „celosvetových príjmov“, okrem príjmov zo zdrojov v Rakúsku.
    V uvedenom prípade potvrdí správca dane základ dane resp. stratu z príjmov daňovníka - rezidenta dosiahnutých v zdaňovacom období zo zdrojov v SR a napr. v Nemecku (mimo rakúskych príjmov), ktoré podliehajú zdaneniu v štáte rezidencie daňovníka (SR).

  4. Rezident SR s príjmami zo závislej činnosti v zahraničí - povinnosť podať daňové priznanie v SR

    Daňovník bol v roku 2018 zamestnaný v ČR u českého zamestnávateľa. Svoje príjmy si tam riadne vysporiadal prostredníctvom daňového priznania. Je povinný napriek tomu podať daňové priznanie aj na Slovensku, ak mu neplynuli žiadne zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR? Ako zamedzí dvojitému zdaneniu?

    Odpoveď

    Daňovník, ktorý je rezidentom SR, je povinný deklarovať v SR svoje celosvetové príjmy. Z tohto dôvodu je povinný vo svojom daňovom priznaní v SR uviesť aj príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v ČR. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia týchto príjmov môže daňovník v daňovom priznaní v SR uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

    Daňovník s príjmami zo zdrojov v zahraničí vypisuje aj údaje v IX. oddiele daňového priznania FO typu A, kde uvedie kód štátu (ČR má kód štátu 203), príjmy a výdavky (výdavkom pri závislej činnosti je povinné zahraničné poistné platené zamestnancom).

  5. Daňový rezident SR - prenájom nehnuteľnosti v Maďarsku

    Daňový rezident SR je vlastníkom nehnuteľnosti v Maďarsku, ktorú prenajíma. Má povinnosť podať daňové priznanie v Maďarsku, alebo zahrnie tento príjem len do daňového priznania v SR?

    Odpoveď

    Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú vo všeobecnosti zdaniteľné v štáte, v ktorom je táto nehnuteľnosť umiestnená, a to v zmysle daňovej legislatívy daného štátu.
    Daňový rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje "celosvetové" príjmy, t.j. uvádza v daňovom priznaní aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí, pričom výdavky k týmto príjmom si uplatní v zmysle zákona o dani z príjmov platného v SR.

    Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov môže v podanom daňovom priznaní v SR uplatniť preukázateľné výdavky v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a tiež oslobodenie príjmov do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
    Na zamedzenie dvojitého zdanenia predmetných príjmov daňovník môže použiť metódu zápočtu dane.

  6. Daňový rezident SR – predaj nehnuteľnosti v ČR

    Daňovník v roku v roku 2018 predal byt v Českej republike v sume 1 mil. českých korún, ktorý nadobudol kúpou v roku 2015. Príjem zdanil v ČR. Ak má povinnosť priznať tento príjem aj v daňovom priznaní v SR, aký typ tlačiva má použiť? Iné príjmy v roku 2018 nedosiahol. 

    Odpoveď

    Nakoľko v tomto prípade ide o príjem, ktorý nie je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy, daňovník podá v SR daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B a uvedie predmetný príjem v VIII. oddiele (ostatné príjmy). Zo základu dane (príjmy mínus výdavky) vypočíta daň 19 % (alebo 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 35 268,06 eura). Na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu daňovník uplatní metódu zápočtu dane.

  7. Zahraničný zamestnávateľ – povinnosť registrácie

    Rakúska spoločnosť bude na území SR zamestnávať slovenských zamestnancov (rezidentov SR) dlhšie ako 183 dní. Má povinnosť registrovať sa u slovenského správcu dane ako zahraničný platiteľ dane a považuje sa za zamestnávateľa na území SR s oznamovacími a daňovými povinnosťami podľa slovenskej legislatívy?

    Odpoveď

    V zmysle § 48 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiteľom dane podľa § 35 (zo závislej činnosti) je aj právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.

    Ak zahraničný zamestnávateľ spĺňa uvedené podmienky, má povinnosť sa registrovať na území SR ako platiteľ dane, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké oznamovacie a daňové povinnosti ako na slovenského zamestnávateľa.

  8. Použitie metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia - športovec

    Športovec (daňový rezident SR) vykonáva v Poľsku profesionálnu športovú činnosť ako iná samostatne zárobkovo činná osoba (nie ako zamestnanec), kde podal daňové priznanie a zaplatil daň. Môže v tomto prípade uplatniť v daňovom priznaní v SR metódu vyňatia príjmov?

    Odpoveď

    Podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 95/1996 Z. z.) príjmy, ktoré poberá rezident SR ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v Poľsku, sú zdaniteľné v Poľsku.

    Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania typu B ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich rezidentovi SR zo zdrojov na území Poľska je podľa článku 24 ods. 1 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane. Z uvedeného dôvodu slovenský športovec nemôže na zamedzenie dvojitého zdanenia použiť metódu vyňatia príjmov.

  9. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobie roku 2015

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2018 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2015. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

    Odpoveď

    Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Podmienkou, aby rakúska spoločnosť uplatnila limitovanú sadzbu dane na zdanenie týchto dividend, je včasné preukázanie daňovej rezidencie daňovníka (rezidenta SR) a skutočného vlastníctva dividend vyplácajúcej spoločnosti. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.

    Rezident SR však takýto príjem v daňovom priznaní v SR neuvádza, nakoľko v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2016 nie je predmetom dane.

  10. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobie roku 2017

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2018 holandská  spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2017. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

    Odpoveď

    V súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 138/1974 Zb., ďalej len zmluva) dividendy sa môžu zdaniť v štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca (v Holandsku), a to podľa zákonov Holandska. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 10% hrubej sumy dividend. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zmluvy právo na zdanenie predmetného príjmu má Holandsko, avšak či toto právo využije, závisí od jeho vnútroštátnej daňovej legislatívy.

    Ak podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (z Holandska), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e zákona o dani z príjmov) pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7 %. Predmetný príjem rezident SR uvedie v „Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B" v Prílohe č. 2.

    Ak boli uvedené príjmy zdanené v Holandsku v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Holandskom, v slovenskom daňovom priznaní si k nim daňovník môže uplatniť metódu zápočtu dane za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia.

  11. Zahraničný zamestnávateľ – povinnosť registrácie

    Rakúska spoločnosť bude na území SR zamestnávať slovenských zamestnancov (rezidentov SR) dlhšie ako 183 dní. Má povinnosť registrovať sa u slovenského správcu dane ako zahraničný platiteľ dane a považuje sa za zamestnávateľa na území SR s oznamovacími a daňovými povinnosťami podľa slovenskej legislatívy?

    Odpoveď

    V zmysle § 48 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiteľom dane podľa § 35 (zo závislej činnosti) je aj právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.
    Ak zahraničný zamestnávateľ spĺňa uvedené podmienky, má povinnosť sa registrovať na území SR ako platiteľ dane, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké oznamovacie a daňové povinnosti ako na slovenského zamestnávateľa.