Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie Registrácia Vyhľadať Kontakty Občania Podnikatelia a organizácie Daňoví a coľní špecialisti Elektronické služby Ľavé menu stránky Obsah Pätička stránky
6

Daň z príjmov – medzinárodné zdaňovanie

  1. Prenájom hnuteľnej veci z ČR

    Slovenská spoločnosť uzatvorila zmluvu o operatívnom prenájme so spoločnosťou so sídlom v ČR, predmetom ktorej sú stroje, pričom úhrada bude prebiehať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok. Uvedené spoločnosti nie sú navzájom majetkovo prepojené a česká spoločnosť nemá na území SR stálu prevádzkareň. Vyplýva pre slovenskú spoločnosť povinnosť zrážať daň z uvedených platieb?

    Odpoveď

    Príjmy plynúce rezidentovi ČR (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) za operatívny prenájom hnuteľného majetku umiestneného na území SR, od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len zmluva) na území Slovenskej republiky (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov (článok 12 ods. 2 zmluvy).
    Takéto príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane (vo výške 10 %) je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov).
    Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie príslušného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v ČR. Možným dokladom o tejto skutočnosti je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané zahraničným správcom dane.

  2. Rezident SR s príjmami zo závislej činnosti v zahraničí - povinnosť podať daňové priznanie v SR

    Daňovník bol v roku 2017 zamestnaný v ČR u českého zamestnávateľa. Svoje príjmy si tam riadne vysporiada prostredníctvom daňového priznania. Je povinný napriek tomu podať daňové priznanie aj na Slovensku, ak mu neplynuli žiadne príjmy zo zdrojov v SR? Ako zamedzí dvojitému zdaneniu?

    Odpoveď

    Daňovník, ktorý je rezidentom SR, je povinný deklarovať v SR svoje celosvetové príjmy. Z tohto dôvodu je povinný vo svojom daňovom priznaní v SR uviesť aj príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v ČR. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia týchto príjmov môže daňovník v daňovom priznaní v SR uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu. Daňovník s príjmami zo zdrojov v zahraničí vypisuje aj údaje v IX. oddiele daňového priznania FO typu A, kde uvedie kód štátu (ČR má kód štátu 203), príjmy a výdavky (výdavkom pri závislej činnosti je poistné platené zamestnancom).

  3. Osoba platiteľa zrážkovej dane z príjmu zahraničného umelca na území SR

    Slovenská  spoločnosť  (organizátor podujatia) si objednala v máji 2017 vystúpenie českého umelca cez slovenskú sprostredkujúcu umeleckú agentúru. Príjmy za predmetný výkon vypláca tomuto českému umelcovi slovenská sprostredkujúca agentúra. Kto je platiteľom zrážkovej dane z príjmov tohto českého umelca za jeho vystúpenie na území Slovenskej republiky?

    Odpoveď

    Platiteľom zrážkovej dane je slovenská spoločnosť (organizátor podujatia), ktorá zrazí daň vyberanú zrážkou zo sumy honorára českého umelca (bez sumy agentúrnej provízie). Nie je podstatné, že príjmy českému umelcovi bude vyplácať slovenská sprostredkujúca umelecká agentúra.

  4. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2017 za zdaňovacie obdobie roku 2016

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2017 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2016. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

    Odpoveď

    Nie. Podľa zákona o dani z príjmov tento príjem nie je v SR predmetom dane.

    Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend. Podmienkou, aby rakúska spoločnosť uplatnila limitovanú sadzbu dane na zdanenie týchto dividend, je včasné preukázanie daňovej rezidencie daňovníka (rezidenta SR) a skutočného vlastníctva dividend vyplácajúcej spoločnosti. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.

    Rezident SR však takýto príjem v daňovom priznaní v SR neuvádza, nakoľko v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2016 nie je predmetom dane.

  5. Daňový nerezident SR - prenájom nehnuteľnosti v SR

    Daňový rezident Nemecka je vlastníkom nehnuteľnosti v SR, ktorú prenajíma. Má povinnosť podať daňové priznanie v SR a zdaniť príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti v SR, alebo zahrnie tento príjem len do daňového priznania v Nemecku?

    Odpoveď

    Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú vo všeobecnosti zdaniteľné v štáte, v ktorom je táto nehnuteľnosť umiestnená, a to bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť prenajíma daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident).
    Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v SR (daňový rezident Nemecka) je povinný vysporiadať si v SR len zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, ktoré sú taxatívne vymenované v § 16 zákona o dani z príjmov.
    Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúcim zo zdrojov na území SR je aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR, ktorý je povinný osobne vysporiadať prostredníctvom podaného daňového priznania v súlade s § 32 zákona o dani z príjmov (napr. ak v r. 2017 dosiahne zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR v sume vyššej ako 1901,67 eura), a to v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov.
    Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov môže v podanom daňovom priznaní v SR uplatniť preukázateľné výdavky v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a tiež oslobodenie príjmov do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
    Na zamedzenie dvojitého zdanenia predmetného príjmu v štáte svojej rezidencie daňovník uplatní v zmysle článku 23 zmluvy metódu vyňatia príjmov.

  6. Zahraničný zamestnávateľ – povinnosť registrácie

    Rakúska spoločnosť bude na území SR zamestnávať slovenských zamestnancov (rezidentov SR) dlhšie ako 183 dní. Má povinnosť registrovať sa u slovenského správcu dane ako zahraničný platiteľ dane a považuje sa za zamestnávateľa na území SR s oznamovacími a daňovými povinnosťami podľa slovenskej legislatívy?

    Odpoveď

    V zmysle § 48 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiteľom dane podľa § 35 (zo závislej činnosti) je aj právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.
    Ak zahraničný zamestnávateľ spĺňa uvedené podmienky, má povinnosť sa registrovať na území SR ako platiteľ dane, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké oznamovacie a daňové povinnosti ako na slovenského zamestnávateľa.

  7. Podanie daňového priznania k dani z príjmov FO po lehote a sankcia za oneskorené podanie

    Je možné, aby daňovník (rezident SR) podal daňové priznanie za rok 2016, ak mal príjmy zo zamestnania dosiahnuté iba v zahraničí (Rakúsko) a za toto zdaňovacie obdobie nepodal v zákonom stanovenej lehote daňové priznanie v SR? Ak takéto daňové priznanie za za rok 2016 podá v roku 2018, v akej výške mu bude udelená pokuta?

    Odpoveď

    Daňový rezident SR má povinnosť vysporiadať si na území SR svoju tzv. celosvetovú daňovú povinnosť, t.j. nielen z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR, ale aj z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí.
    Ak daňovník mal povinnosť podať daňové priznanie v SR, a toto v stanovenej lehote nepodal, správca dane (daňový úrad) uplatní postup podľa § 154 a 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), t.j. uloží pokutu v minimálnej výške 30 eur.

  8. Prílohy daňového priznania v prípade neposkytnutia potvrdenia o výške príjmu od zamestnávateľa

    V roku 2016 som pracoval u českého zamestnávateľa. Tento zamestnávateľ mi doposiaľ neposlal potvrdenie o výške príjmov. Z uvedeného dôvodu som si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania do 2.10.2017. Ako mám postupovať pri podaní daňového priznania, aké prílohy mám priložiť?

    Odpoveď

    Súčasťou daňového priznania je potvrdenie preukazujúce výšku a zdanenie dosiahnutého príjmu, resp. sumu zaplatenej dane. Ak zamestnávateľ takého potvrdenie neposkytol, na účely podania daňového priznania môže zamestnanec využiť ako náhradný spôsob preukázania výšky zdaniteľného príjmu za príslušné zdaňovacie obdobie, napr. potvrdenie od zahraničného správcu dane, výplatné pásky, výpis z bankového účtu a pod.

  9. Potvrdenie (certifikát) o daňovej rezidencii

    Musím preukázať daňovému úradu vo Veľkej Británii svoju daňovú príslušnosť SR. Akým spôsobom a kde môžem získať potrebné potvrdenie o daňovej rezidencii?

    Odpoveď

    Správca dane vydáva potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR) k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka (vzor tejto žiadosti nie je predpísaný). Správca dane pred potvrdením tlačiva preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie. Po preverení týchto skutočností správca dane vydá predmetné potvrdenie na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina). Vydanie predmetného potvrdenia je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.

    Daňovník môže o vydanie uvedeného potvrdenia požiadať svojho miestne príslušného správcu dane osobne alebo poštou. Žiadosť môže správcovi dane doručiť aj rodinný príslušník, avšak správca dane mu toto potvrdenie môže vydať len na základe splnomocnenia daňovníka (nemusí byť úradne overené).

  10. TIN číslo, ktoré požaduje napr. zahraničná banka pri zriadení bankového účtu

    Začal som pracovať v zahraničí, kde som si chcel otvoriť bankový účet a banka ma požiadala o moje TIN číslo. Kde môžem toto číslo získať?

    Odpoveď

    Údaj TIN predstavuje Tax Identification Number – čo je v prípade rezidenta členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu príslušné daňové identifikačné číslo (DIČ) vydané držiteľovi účtu v štáte jeho daňovej rezidencie.
    DIČ pridelí správca dane v SR len tomu daňovníkovi, ktorému vznikla povinnosť registrácie k dani z príjmov v zmysle § 49a zákona o dani z príjmov (t.j. daňovníkovi, ktorý na území SR získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, ktorý začal na území SR vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktorý na území SR prenajal nehnuteľnosť). Ak daňovník nemá správcom dane pridelené DIČ, máme za to, že uvádza svoje rodné číslo.

  11. Použitie metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia - športovec

    Športovec (daňový rezident SR) vykonáva v Poľsku profesionálnu športovú činnosť ako iná samostatne zárobkovo činná osoba (nie ako zamestnanec), kde podal daňové priznanie a zaplatil daň. Môže v tomto prípade uplatniť v daňovom priznaní v SR metódu vyňatia príjmov?

    Odpoveď

    Podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 95/1996 Z. z.) príjmy, ktoré poberá rezident SR ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v Poľsku, sú zdaniteľné v Poľsku.

    Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania typu B ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich rezidentovi SR zo zdrojov na území Poľska je podľa článku 24 ods. 1 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane. Z uvedeného dôvodu slovenský športovec nemôže na zamedzenie dvojitého zdanenia použiť metódu vyňatia príjmov.

Dátum poslednej aktualizácie informačného obsahu: 5. 7. 2018
Dátum zverejnenia informačného obsahu: 13. 9. 2016