Preskočiť na hlavný obsah

Daň z príjmov – medzinárodné zdaňovanie

  1. Opätovné predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022

    V marci 2023 som podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom som si predĺžil lehotu o tri kalendárne mesiace, teda do 30.6.2023. Môžem si teraz v júni predĺžiť lehotu do 30.9.2023, nakoľko som mal príjem zo zdrojov v zahraničí?

    Odpoveď

    Nie. Zákon o dani z príjmov stanovuje podmienku, aby podanie oznámenia bolo vykonané do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, tzn. oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musí byť podané v zákonnej lehote (do troch mesiacov od uplynutia príslušného zdaňovacieho obdobia). Ďalšie oznámenie podané v lehote predĺženej podľa predchádzajúceho oznámenia správca dane nebude akceptovať.

  2. Lehota na zaplatenie dane pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania

    Ak si predĺžim lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 do 30.9.2023, dokedy som povinný zaplatiť daň vypočítanú v tomto daňovom priznaní?

    Odpoveď

    Ak si predĺžite lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 do 30.9.2023 (resp. do 2.10.2023, nakoľko 30.9.2023 je sobota), daň vypočítanú v tomto daňovom priznaní ste povinný zaplatiť v lehote do 2.10.2023.

  3. TIN číslo

    Otvoril som si účet v zahraničnej banke, ktorá odo mňa vyžaduje TIN číslo. Musím sa registrovať na daň z príjmov, aby mi bolo pridelené?

    Odpoveď

    TIN číslo je Tax Identifikation Number, t.j. daňové identifikačné číslo (DIČ).
    DIČ pridelí správca dane v SR len tomu daňovníkovi, ktorému vznikla povinnosť registrácie k dani z príjmov v zmysle § 49a zákona o dani z príjmov (t. j. daňovníkovi, ktorý na území SR získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, ktorý začal na území SR vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktorý na území SR prenajal nehnuteľnosť).
    Ak daňovník nemá správcom dane pridelené DIČ, máme za to, že uvádza svoje rodné číslo (uvedené je aj v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi).

  4. Žiadosť o vystavenie potvrdenia o daňovej rezidencii

    Ak chcem požiadať o vystavenie potvrdenia o daňovej rezidencii, kde nájdem vzor takejto žiadosti?

    Odpoveď

    Vzor tlačiva "Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii podľa § 51g ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)" je s účinnosťou od 1. januára 2021 štruktúrovaným tlačivom určeným finančným riaditeľstvom.
    Elektronický formulár žiadosti je zverejnený na www.financnasprava.sk v časti Formuláre – Elektronické formuláre – Katalóg elektronických formulárov – Register – Podanie pre FS-register – Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii - Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii podľa § 51g ods. 1 (vzor platný od 1.1.2021).

  5. Potvrdzovanie tlačív zahraničných daňových správ

    Pracujem v Nemecku a môj zamestnávateľ požaduje odo mňa potvrdenie nemeckého formulára EU/EWR slovenským správcom dane. Potvrdí správca dane aj takéto tlačivo?

    Odpoveď

    Áno, správca dane potvrdí daňovú rezidenciu daňovníka tiež na tlačive zahraničnej daňovej správy. Podmienkou je zaslanie žiadosti o vystavenie potvrdenia o daňovej rezidencii (viď otázka č. 4), prílohou ktorej je originál zahraničného tlačiva.
    Uvedený formulár zahraničnej daňovej správy potvrdí príslušný správca dane (daňový úrad) na základe písomnej žiadosti daňovníka, pričom údaje potvrdzuje na základe podaného daňového priznania.
    Potvrdenie údajov správcom dane na tlačive zahraničnej daňovej správy je podmienené úplným, presným a správnym vyplnením všetkých údajov uvádzaných v tlačive EU/EWR daňovníkom (žiadateľom), nakoľko správca dane údaje uvádzané v tlačive potvrdzuje, ale nevypĺňa.

  6. Príjem rezidenta SR zo závislej činnosti v Rakúsku - uplatnenie metódy vyňatia

    Som daňový rezident SR a v roku 2022 som 4 mesiace pracoval ako zamestnanec v Rakúsku. Dosiahol som hrubý príjem 6580 eur, z ktorého mi zamestnávateľ odviedol len odvody na sociálne zabezpečenie. Žiadnu daň som v Rakúsku neplatil, nakoľko príjem v uvedenej výške je v Rakúsku od dane oslobodený. Môžem k príjmu z rakúskeho zamestnania uplatniť metódu vyňatia alebo metódu zápočtu dane?

    Odpoveď

    Daňový rezident SR môže v daňovom priznaní pri príjmoch zo závislej činnosti zo zdrojov v Rakúsku za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v zahraničí preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
    Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

  7. Príjem rezidenta SR zo živnosti vykonávanej v Nemecku - uplatnenie metódy vyňatia

    Som daňový rezident SR a v roku 2022 mi plynuli príjmy zo živnosti vykonávanej v Nemecku na základe nemeckého živnostenského oprávnenia. Dosiahnuté príjmy zo živnosti som zdanil v Nemecku. Akú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia môžem uplatniť v slovenskom daňovom priznaní?

    Odpoveď

    Ak rezident SR dosahuje príjmy zo živnosti vykonávanej na území Nemecka na základe nemeckého živnostenského oprávnenia, pričom mu vzniká na území Nemecka tzv. stála prevádzkareň, jeho príjem je zdaniteľný v Nemecku v zmysle nemeckej daňovej legislatívy.
    V takom prípade rezident SR uplatní v daňovom priznaní v SR za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia k uvedeným príjmom z nemeckej živnosti metódu vyňatia príjmov (základov dane) v súlade s článkom 23 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 18/1984 Zb.).

  8. Daňový rezident SR - prenájom nehnuteľnosti v Maďarsku

    Daňový rezident SR je vlastníkom nehnuteľnosti v Maďarsku, ktorú prenajíma. Má povinnosť podať daňové priznanie v Maďarsku, alebo zahrnie tento príjem len do daňového priznania v SR?

    Odpoveď

    Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú vo všeobecnosti zdaniteľné v štáte, v ktorom je táto nehnuteľnosť umiestnená, a to v zmysle daňovej legislatívy daného štátu. Daňový rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje "celosvetové" príjmy, t.j. uvádza v daňovom priznaní aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí, pričom výdavky k týmto príjmom si uplatní v zmysle zákona o dani z príjmov platného v SR.
    Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov môže v podanom daňovom priznaní v SR uplatniť preukázateľné výdavky v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a tiež oslobodenie príjmov do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Na zamedzenie dvojitého zdanenia predmetných príjmov daňovník môže použiť metódu zápočtu dane.

  9. Daňový rezident SR – predaj nehnuteľnosti v ČR

    Daňovník v roku 2022 predal byt v Českej republike v sume 1 mil. českých korún, ktorý nadobudol kúpou v roku 2020. Príjem zdanil v ČR. Ak má povinnosť priznať tento príjem aj v daňovom priznaní v SR, aký typ tlačiva má použiť? Iné príjmy v roku 2022 nedosiahol.

    Odpoveď

    Nakoľko v tomto prípade ide o príjem, ktorý nie je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy, daňovník podá v SR daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B a uvedie predmetný príjem v VIII. oddiele (ostatné príjmy). Zo základu dane (príjmy mínus výdavky) vypočíta daň 19 % (resp. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 38 553,01 eura). Na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu daňovník uplatní metódu zápočtu dane.

  10. Použitie prepočítacieho kurzu

    V roku 2022 som dosiahol príjem zo zamestnania v Nórsku. Akým kurzom mám prepočítať nórske koruny na eurá v daňovom priznaní za rok 2022?

    Odpoveď

    Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou (napr. zamestnanec), môže pri príjmoch uvádzaných v daňovom priznaní použiť na prepočet cudzej meny ľubovoľný kurz v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov:

    • priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
    • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo
    • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
    • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

    V danom prípade môžete použiť na prepočet ročný priemerný kurz za rok 2022 vyhlásený NBS: 10,1026 (NOK/EUR).
    Kurzy nájdete na stránke Národnej banky Slovenska Mesačné, kumulatívne a ročné prehľady kurzov - Národná banka Slovenska (nbs.sk) – voľba Kumulatívny prehľad.

  11. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2022 za zdaňovacie obdobie roku 2021 - plynúci od rezidenta štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2022 spoločnosť, ktorá je rezidentom USA, vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2021. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR, ak bol v USA zdanený?

    Odpoveď

    Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynuli podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 zo zdrojov v zahraničí (napr. z USA), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e zákona o dani z príjmov) pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7 %. Predmetný príjem rezident SR uvedie v "Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B" v Prílohe č. 2.
    Ak boli uvedené príjmy zdanené v USA v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a USA, v slovenskom daňovom priznaní si k nim daňovník môže uplatniť metódu zápočtu dane za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

  12. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2022 za zdaňovacie obdobie roku 2021 - plynúci od rezidenta štátu, s ktorým SR má uzavretý dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach

    Daňovému rezidentovi SR (fyzickej osobe) vyplatila obchodná spoločnosť so sídlom v Kostarike podiely na zisku z hospodárskeho výsledku roku 2021. Podlieha tento príjem zdaneniu v SR a v akej sadzbe? Môže si rezident SR uplatniť metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia?

    Odpoveď

    Kostarika má so SR podpísanú Dohodu o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach č. 461/2013 účinnú od 01.01.2014. Z uvedeného dôvodu obchodná spoločnosť so sídlom v Kostarike nie je považovaná za daňovníka nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
    Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynú podiely na zisku (dividendy) vykázané zo základu dane za rok 2021 od daňovníka, ktorý však nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyplatený podiel na zisku zahrnie rezident SR do daňového priznania k dani z príjmov FO typ B (Príloha č. 2) a zdaní daňou v sadzbe 7%.
    Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia však rezident SR nemôže uplatniť žiadnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, nakoľko metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia možno použiť len v prípade existencie medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade Kostariky takáto zmluva neexistuje, je podpísaná len vyššie uvedená dohoda).
    V danom prípade nie je možné zamedziť prípadnému dvojitému zdaneniu príjmov dosiahnutých v krajine, s ktorou SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

  13. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2022 za zdaňovacie obdobie roku 2021 - plynúci od rezidenta nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov

    Daňovému rezidentovi SR (fyzickej osobe) vyplatila obchodná spoločnosť so sídlom v Paname podiely na zisku z hospodárskeho výsledku roku 2021. Podlieha tento príjem zdaneniu v SR a v akej sadzbe?

    Odpoveď

    Panama nemá so SR podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia ani dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Z uvedeného dôvodu obchodná spoločnosť so sídlom v Paname je považovaná za daňovníka nespolupracujúceho štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
    Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynú podiely na zisku (dividendy) vykázané zo základu dane za rok 2021 od daňovníka, ktorý je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyplatený podiel na zisku zahrnie rezident SR do daňového priznania k dani z príjmov FO typ B (Príloha č. 2) a zdaní daňou v sadzbe 35 %.

  14. Daň vyberaná zrážkou – príjem nerezidenta SR z operatívneho prenájmu hnuteľnej veci

    Česká spoločnosť vystavila faktúru pre slovenskú spoločnosť za prenájom motorového vozidla, ktoré slovenská spoločnosť používa na území SR. Má slovenská spoločnosť povinnosť pri úhrade faktúry zraziť daň?

    Odpoveď

    Vo všeobecnosti sú príjmy plynúce rezidentovi ČR (skutočnému vlastníkovi licenčných poplatkov) za operatívny prenájom hnuteľného majetku (motorového vozidla) umiestneného na území SR, od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z.z., ďalej len zmluva) na území Slovenskej republiky (štát zdroja príjmov), pričom maximálna suma dane nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

    Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Zrážku dane (vo výške max. 10 %) je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka v súlade s ustanovením § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

    Rozhodujúcou podmienkou pre uplatnenie predmetného ustanovenia zmluvy je preukázanie miesta daňovej rezidencie daňovníka v ČR. Možným dokladom o tejto skutočnosti je napr. potvrdenie o mieste daňovej rezidencie daňovníka v príslušnom zdaňovacom období vydané zahraničným správcom dane. Ak daňový rezident ČR (skutočný vlastník licenčného poplatku) preukáže slovenskému platiteľovi príjmu (platiteľovi dane) miesto daňovej rezidencie najneskôr do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania úhrady v jeho prospech, uplatní tento platiteľ dane zníženú sadzbu dane (10 %) podľa zmluvy automaticky.

  15. Príjem nerezidenta SR z operatívneho prenájmu hnuteľnej veci - uplatnenie oslobodenia od dane

    Česká spoločnosť vystavila faktúru pre slovenskú spoločnosť za prenájom motorového vozidla, ktoré slovenská spoločnosť používa na území SR. Za akých podmienok môže slovenský platiteľ príjmu uplatniť oslobodenie od dane? 

    Odpoveď

    V prípade, ak ide o príjmy zo zdrojov v SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu zákona o dani z príjmov, napr. ak ide o prenájom hnuteľnej veci medzi právnickými osobami, je potrebné posúdiť aj možnosť oslobodenia predmetných príjmov na území SR.

    V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

    1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
    2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento podiel vypláca, alebo
    3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

    Za splnenia uvedených podmienok ide o príjem oslobodený od dane.