Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie Registrácia Vyhľadať Kontakty Občania Podnikatelia a organizácie Daňoví a coľní špecialisti Elektronické služby Ľavé menu stránky Obsah Pätička stránky
5

Daň z príjmov – medzinárodné zdaňovanie

  1. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobie roku 2017 - plynúci od rezidenta štátu, s ktorým SR má uzavretý dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach

    Daňovému rezidentovi SR (fyzickej osobe) vyplatila obchodná spoločnosť so sídlom v Kostarike podiely na zisku z hospodárskeho výsledku roku 2017. Podlieha tento príjem zdaneniu v SR a v akej sadzbe? Môže si rezident SR uplatniť metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia?

    Odpoveď

    Kostarika má so SR podpísanú Dohodu o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach č. 461/2013 účinnú od 01.01.2014. Z uvedeného dôvodu obchodná spoločnosť so sídlom v Kostarike nie je považovaná za daňovníka z nezmluvného štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
    Ak rezidentovi SR (fyzickej osobe) plynú podiely na zisku (dividendy) vykázané zo základu dane za rok 2017 od daňovníka, ktorý nie je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, vyplatený podiel na zisku zahrnie rezident SR do daňového priznania k dani z príjmov FO typ B (Príloha č. 2)  a zdaní daňou v sadzbe 7%.

    Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia však rezident SR nemôže uplatniť  žiadnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, nakoľko metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia možno použiť len v prípade existencie medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (v prípade Kostariky takáto zmluva neexistuje, je podpísaná len vyššie uvedená dohoda).

    V danom prípade nie je možné zamedziť prípadnému dvojitému zdaneniu príjmov dosiahnutých v krajine, s ktorou SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

  2. Podiely na zisku (dividendy) vyplatené slovenskou komanditnou spoločnosťou komanditistovi, ktorý je daňovým rezidentom zmluvného štátu

    Ako má postupovať komanditná spoločnosť pri vyplácaní podielov na zisku za rok 2017, ak tieto dividendy vypláca komanditistovi (fyzickej osobe), ktorý je daňovým rezidentom zmluvného štátu. Má povinnosť po vyplatení dividend zraziť zrážkovú daň 7% a podať oznámenie správcovi dane?

    Odpoveď

    Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti, ktorý podlieha zdaneniu v k. s. daňou z príjmov právnických osôb.

    Po zdanení je možné vyplatiť podiel na zisku fyzickej osobe – komanditistovi, ktorý je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby v súlade so znením § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, z ktorého komanditná spoločnosť ako platiteľ dane zrazí daň vyberanú zrážkou. Súčasne zašle komanditná spoločnosť aj oznámenie platiteľa dane správcovi dane podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov. 

    V prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktoré nie je daňovníkom nezmluvného štátu v zmysle § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, t.j. je rezidentom štátu, s ktorými má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu (dohovor) o výmene informácií v oblasti daní, vyplatený podiel na zisku zdaní vyplácajúca slovenská komanditná spoločnosť zrážkovou daňou v sadzbe 7% (resp. nižšou sadzbou dane, ak tak určuje príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia). V tejto súvislosti je potrebné preveriť znenie príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, či umožňuje zdaniť vyplatené podiely na zisku v krajine rezidencie vyplácajúcej spoločnosti.

  3. Daňový nerezident SR – príjmy za poradenské služby od rezidenta SR

    Maďarský podnikateľ FO nám poslal faktúru za poradenské služby. Máme túto službu zdaniť zrážkovou daňou a  ak áno, akou sadzbou dane?

    Odpoveď

    Príjem daňového rezidenta Maďarska za poskytovanie služieb plynúci od rezidenta SR je zdaniteľný v SR len v prípade, ak je zdaniteľný nielen v zmysle slovenskej daňovej legislatívy, ale aj v súlade s článkom 7 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 80/1996 Z. z., ďalej len zmluva).
    Zo znenia ustanovenia článku 7 ods. 1 zmluvy vyplýva, že ak rezident Maďarska neposkytoval služby rezidentovi SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, nie sú jeho príjmy na našom území zdaniteľné. Rezident SR (platiteľ príjmu) ich vyplatí v plnej výške bez povinnosti zabezpečiť daň.

    V prípade, ak rezident Maďarska poskytoval služby na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, ide o príjem, ktorý je zdaniteľný v SR v zmysle slovenskej daňovej legislatívy a podlieha zabezpečeniu dane v zmysle § 44 zákona o dani z príjmov. Avšak v prípade daňového rezidenta Maďarska, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov rezident SR daň nezabezpečuje. Daňový rezident Maďarska v takom prípade zdaňuje svoje príjmy dosiahnuté prostredníctvom stálej prevádzkarne v SR podaním daňového priznania v SR.

  4. Preddavky na daň za zahraničného zamestnanca

    Francúzska spoločnosť vyslala na územie SR svojho zamestnanca, ktorý bude pre slovenského zákazníka vykonávať montáž technologickej linky. Doba pobytu tejto fyzickej osoby na území SR má podľa uzavretej zmluvy predstavovať 8 mesiacov. Francúzska spoločnosť nemá v SR stálu prevádzkareň. Kto bude za zamestnanca platiť preddavky na daň?

    Odpoveď

    Podľa čl. 5 ods. 3 zmluvy o zamedzení  dvojitého zdanenia uzavretej medzi SR a Francúzskom za stálu prevádzkareň sa nepovažuje, ak činnosť podniku pozostáva zo stavby alebo montáže.
    Ak by zamestnanec francúzskej spoločnosti vykonával závislú činnosť na Slovensku a zdržal by sa na Slovensku menej ako 183 dní, tento príjem by u nás nebol zdaniteľný (čl. 16 ods. 2 zmluvy) a podliehal by zdaneniu len vo Francúzsku. Keďže však ide o obdobie dlhšie než 183 dní, nie je splnená jedna z podmienok podľa čl. 16 ods. 2 tejto zmluvy a príjem zamestnanca podlieha zdaneniu v SR.
    Francúzska spoločnosť nemá na území SR stálu prevádzkareň a aj keď zamestnáva na území SR zamestnanca viac ako 183 dní, vzhľadom na skutočnosť, že prostredníctvom tohto zamestnanca poskytuje na území SR služby v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, nestáva sa v SR zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov.

    Daňovník (zahraničný zamestnanec) je povinný oznámiť začatie poberania tohto príjmu miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený a začať si sám platiť preddavky na daň (§ 34 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

  5. Zrážková daň – Booking.com

    Dostali sme informáciu od spoločnosti Booking.com BV, že majú zaregistrovanú stálu prevádzkareň v SR. Znamená to, že už nemáme povinnosť zrážať zrážkovú daň z faktúry za sprostredkovanie ubytovania vystavenej spoločnosťou Booking.com BV?

    Odpoveď

    U spoločnosti Booking.com B.V., Herengracht 00597, NL-1017CE Amsterdam, Holandsko, prebehlo registračné konanie z úradnej moci, ktoré bolo ukončené a ku dňu 12.3.2019 má táto spoločnosť v Slovenskej republike registrovanú stálu prevádzkareň.
    Zaregistrovaním zahraničného sprostredkovateľa so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky podľa § 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov vrátane zaregistrovania z úradnej moci tieto daňové povinnosti a zodpovednosť tuzemského poskytovateľa služieb prepravy alebo ubytovania zanikajú.

  6. Zmeškanie lehoty na podanie daňového priznania

    Som daňovým rezidentom SR, študujem v ČR a v roku 2018 som popri štúdiu v ČR pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, kde môj ročný zárobok dosiahol 80 100 českých korún. Vo februári som svojho zamestnávateľa požiadal o ročné zúčtovanie dane. Z nevedomosti som však nepodal daňové priznanie v SR. Ako mám ďalej postupovať? Je možné podať daňové priznanie po termíne?

    Odpoveď

    Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 môžete podať aj po lehote na podanie daňového priznania osobne na ktoromkoľvek daňovom úrade alebo doručiť poštou na Váš miestne príslušný daňový úrad. Nakoľko však daňové priznanie bude podané po lehote na podanie daňového priznania za rok 2018, správca dane uloží sankciu v zmysle §  155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vo výške min. 30 eur.

  7. Príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia – kurz na prepočet cudzej meny

    Rezident SR v daňovom priznaní uvádza príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v ČR. Akým spôsobom má prepočítať cudziu menu na eurá?

    Odpoveď

    V prípade, že daňovníkovi plynul príjem v českých korunách, do daňového priznania v SR ho musí prepočítať príslušným kurzom. Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou (napr. poberal v príslušnom zdaňovacom období len príjmy zo závislej činnosti), potom môže na prepočet použiť nasledovné kurzy:

    • priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý, 
    • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,
    • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie,
    • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

    Informácie o  kurzoch jednotlivých mien je možné získať na internetovej stránke www.nbs.sk v časti Štatistika – Kurzový lístok – Mesačné, kumulatívne a ročné prehľady kurzov.
    Ročný priemerný kurz CZK za zdaňovacie obdobie 2018 je 25,647 CZK/EUR.

  8. Odvedenie zrážkovej dane – číslo účtu

    Ak má rezident SR povinnosť zraziť z príjmu vyplácaného daňovému nerezidentovi SR zrážkovú daň, na aký účet takúto platbu odvedie a aké predčíslie resp. variabilný symbol má použiť?

    Odpoveď

    Zrazenú daň odvedie slovenský platiteľ dane na svoj „osobný účet daňovníka (OÚD)", pričom ako predčíslie účtu uvedie 500267 (daň z príjmu vyberaná zrážkou) a príslušný variabilný symbol (napr. ak ide o daň vyberanú zrážkou odvedenú do 15.4.2019 z príjmov vyplatených v marci 2019, uvedie variabilný symbol 1700032019).
    Bližšie informácie sú uvedené na www.financnasprava.sk v časti Platenie daní.

  9. Potvrdenie (certifikát) o daňovej rezidencii

    Musím preukázať daňovému úradu vo Veľkej Británii svoju daňovú príslušnosť v SR. Akým spôsobom a kde môžem získať potrebné potvrdenie o daňovej rezidencii?

    Odpoveď

    Správca dane vydáva potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR) k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka (vzor tejto žiadosti nie je predpísaný). Správca dane pred potvrdením tlačiva preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie. Po preverení týchto skutočností správca dane vydá predmetné potvrdenie na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina). Vydanie predmetného potvrdenia je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
    Ak daňovník nemá povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, uvedenú písomnú žiadosť môže správcovi dane doručiť osobne alebo poštou. V prípade, že daňovník má povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, je potrebné, aby zaslal svoju žiadosť ako súčasť Všeobecného podania resp. jeho prílohu.

  10. Tlačivo zahraničnej finančnej správy EU/EWR Nemecko

    Potrebujem potvrdiť formulár EU/EWR, ktoré odo mňa požaduje nemecký finančný úrad. Akým spôsobom mám postupovať?

    Odpoveď

    Formulár tlačiva vypĺňa miestne príslušný správca dane (daňový úrad) na základe žiadosti daňovníka (nemá predpísanú formu). Podkladom príslušného správcu dane pre potvrdzovanie údajov o príjmoch daňovníka v predmetnom tlačive je daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie podané daňovníkom. Daňovník môže žiadosť o potvrdenie uvedeného tlačiva spolu s predmetným tlačivom zaslať správcovi dane poštou.

    K potvrdzovaniu formulárov vydaných daňovou správou SRN bol vydaný Pokyn FR SR k potvrdzovaniu formulárov vydaných daňovou správou Spolkovej republiky Nemecko. Osoby, ktoré nemajú trvalé bydlisko a ani zvyčajné miesto pobytu v Nemecku, podliehajú v Nemecku obmedzenej daňovej povinnosti z príjmov zo zdrojov v Nemecku. Toto sa týka napríklad osôb, ktoré sa dočasne zdržiavajú v Nemecku a poberajú príjmy z nemeckých zdrojov, napr. zo závislej činnosti, ak je im plat vyplácaný zamestnávateľom, ktorý je rezidentom Nemecka. Účelom potvrdenia EU/EWR je umožniť daňovníkovi (rezidentovi SR) čerpať výhody súvisiace so statusom daňovníka s „formálnou neobmedzenou daňovou povinnosťou“ na území Nemecka, ak najmenej 90 % z jeho celkových príjmov je predmetom dane v Nemecku, alebo príjem, ktorý nie je predmetom dane v Nemecku, nepresiahne čiastku stanovenú pre dané zdaňovacie obdobie.

    V súlade s uvedeným pokynom sa v časti „Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska“ (Einkünfte, die im Ansässigkeitsstaat der Besteuerung unterliegen“) - do okna brutto mzda (Brutto-arbeitslohn“) uvádza celkový hrubý príjem zo závislej činnosti okrem príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov na území Spolkovej republiky Nemecko. Podkladom pre uvedenie výšky skutočných hrubých príjmov je daňové priznanie daňovníka podané za príslušné zdaňovacie obdobie.

  11. Tlačivo zahraničnej finančnej správy EU/EWR Rakúsko

    Daňovník potrebuje potvrdiť formulár EU/EWR pre rakúsky finančný úrad. Daňovník mal príjmy zo zdrojov na území dvoch krajín (Rakúsko, Nemecko) mimo územia Slovenskej republiky. V samotnom tlačive sa však informácia o iných príjmoch ako príjmoch zo zdrojov na území Slovenskej republiky - štátu rezidencie nenachádza. Je tam len informácia – „Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska“. Ako postupovať? Uvádzať príjmy podľa informácie z tlačiva - len na území Slovenskej republiky ako štátu rezidencie, alebo aj príjmy napríklad zo zdrojov na území Nemecka?

    Odpoveď

    Uvedený Formulár E9 – Certifikát a potvrdenie EU/EWR („Bescheinigung EU/EWR/ Certificate and Declaration EU/EEA") vydalo Federálne ministerstvo financií Rakúskej republiky za účelom rovnakého zaobchádzania a čerpania výhod u daňovníkov – nerezidentov (ktorí sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom členskom štáte EÚ alebo EHP) ako u daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Rakúskej republiky, a to pri dodržaní percentuálneho podielu celkových príjmov (90%), ktoré sú predmetom dane v Rakúsku, alebo minimálnej sumy (11 tis. eur) príjmu, ktorý nie je predmetom dane v Rakúsku.

    Formulár E9 potvrdzuje daňový úrad štátu, v ktorom je osoba považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a v časti „Príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska“ („Einkünfte, die im Ansässigkeitsstaat der Besteuerung unterliegen“) potvrdzuje základ dane, resp. daňovú stratu z príslušných druhov príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, t. j. z „celosvetových príjmov“, okrem príjmov zo zdrojov v Rakúsku.
    V uvedenom prípade potvrdí správca dane základ dane resp. stratu z príjmov daňovníka - rezidenta dosiahnutých v zdaňovacom období zo zdrojov v SR a napr. v Nemecku (mimo rakúskych príjmov), ktoré podliehajú zdaneniu v štáte rezidencie daňovníka (SR).

  12. Rezident SR s príjmami zo závislej činnosti v zahraničí - povinnosť podať daňové priznanie v SR

    Daňovník bol v roku 2018 zamestnaný v ČR u českého zamestnávateľa. Svoje príjmy si tam riadne vysporiadal prostredníctvom daňového priznania. Je povinný napriek tomu podať daňové priznanie aj na Slovensku, ak mu neplynuli žiadne zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR? Ako zamedzí dvojitému zdaneniu?

    Odpoveď

    Daňovník, ktorý je rezidentom SR, je povinný deklarovať v SR svoje celosvetové príjmy. Z tohto dôvodu je povinný vo svojom daňovom priznaní v SR uviesť aj príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v ČR. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia týchto príjmov môže daňovník v daňovom priznaní v SR uplatniť metódu vyňatia príjmov v zmysle § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy zo závislej činnosti v ČR preukázateľné zdanené a ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu.

    Daňovník s príjmami zo zdrojov v zahraničí vypisuje aj údaje v IX. oddiele daňového priznania FO typu A, kde uvedie kód štátu (ČR má kód štátu 203), príjmy a výdavky (výdavkom pri závislej činnosti je povinné zahraničné poistné platené zamestnancom).

  13. Daňový rezident SR - prenájom nehnuteľnosti v Maďarsku

    Daňový rezident SR je vlastníkom nehnuteľnosti v Maďarsku, ktorú prenajíma. Má povinnosť podať daňové priznanie v Maďarsku, alebo zahrnie tento príjem len do daňového priznania v SR?

    Odpoveď

    Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú vo všeobecnosti zdaniteľné v štáte, v ktorom je táto nehnuteľnosť umiestnená, a to v zmysle daňovej legislatívy daného štátu.
    Daňový rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje "celosvetové" príjmy, t.j. uvádza v daňovom priznaní aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí, pričom výdavky k týmto príjmom si uplatní v zmysle zákona o dani z príjmov platného v SR.

    Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov môže v podanom daňovom priznaní v SR uplatniť preukázateľné výdavky v zmysle § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a tiež oslobodenie príjmov do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
    Na zamedzenie dvojitého zdanenia predmetných príjmov daňovník môže použiť metódu zápočtu dane.

  14. Daňový rezident SR – predaj nehnuteľnosti v ČR

    Daňovník v roku v roku 2018 predal byt v Českej republike v sume 1 mil. českých korún, ktorý nadobudol kúpou v roku 2015. Príjem zdanil v ČR. Ak má povinnosť priznať tento príjem aj v daňovom priznaní v SR, aký typ tlačiva má použiť? Iné príjmy v roku 2018 nedosiahol. 

    Odpoveď

    Nakoľko v tomto prípade ide o príjem, ktorý nie je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy, daňovník podá v SR daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B a uvedie predmetný príjem v VIII. oddiele (ostatné príjmy). Zo základu dane (príjmy mínus výdavky) vypočíta daň 19 % (alebo 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 35 268,06 eura). Na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu daňovník uplatní metódu zápočtu dane.

  15. Zahraničný zamestnávateľ – povinnosť registrácie

    Rakúska spoločnosť bude na území SR zamestnávať slovenských zamestnancov (rezidentov SR) dlhšie ako 183 dní. Má povinnosť registrovať sa u slovenského správcu dane ako zahraničný platiteľ dane a považuje sa za zamestnávateľa na území SR s oznamovacími a daňovými povinnosťami podľa slovenskej legislatívy?

    Odpoveď

    V zmysle § 48 ods. 1 zákona o dani z príjmov platiteľom dane podľa § 35 (zo závislej činnosti) je aj právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.

    Ak zahraničný zamestnávateľ spĺňa uvedené podmienky, má povinnosť sa registrovať na území SR ako platiteľ dane, pričom sa na neho vzťahujú rovnaké oznamovacie a daňové povinnosti ako na slovenského zamestnávateľa.

  16. Použitie metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia - športovec

    Športovec (daňový rezident SR) vykonáva v Poľsku profesionálnu športovú činnosť ako iná samostatne zárobkovo činná osoba (nie ako zamestnanec), kde podal daňové priznanie a zaplatil daň. Môže v tomto prípade uplatniť v daňovom priznaní v SR metódu vyňatia príjmov?

    Odpoveď

    Podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 95/1996 Z. z.) príjmy, ktoré poberá rezident SR ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v Poľsku, sú zdaniteľné v Poľsku.

    Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania typu B ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich rezidentovi SR zo zdrojov na území Poľska je podľa článku 24 ods. 1 zmluvy a § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane. Z uvedeného dôvodu slovenský športovec nemôže na zamedzenie dvojitého zdanenia použiť metódu vyňatia príjmov.

  17. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobie roku 2015

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2018 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2015. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

    Odpoveď

    Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Podmienkou, aby rakúska spoločnosť uplatnila limitovanú sadzbu dane na zdanenie týchto dividend, je včasné preukázanie daňovej rezidencie daňovníka (rezidenta SR) a skutočného vlastníctva dividend vyplácajúcej spoločnosti. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.

    Rezident SR však takýto príjem v daňovom priznaní v SR neuvádza, nakoľko v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov platného do 31.12.2016 nie je predmetom dane.

  18. Príjem rezidenta SR vo forme podielov na zisku (dividend) vyplácaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobie roku 2017

    Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2018 holandská  spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2017. Uvádza rezident SR takýto príjem v daňovom priznaní v SR?

    Odpoveď

    V súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 138/1974 Zb., ďalej len zmluva) dividendy sa môžu zdaniť v štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca (v Holandsku), a to podľa zákonov Holandska. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 10% hrubej sumy dividend. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zmluvy právo na zdanenie predmetného príjmu má Holandsko, avšak či toto právo využije, závisí od jeho vnútroštátnej daňovej legislatívy.

    Ak podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (z Holandska), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane (§ 51e zákona o dani z príjmov) pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7 %. Predmetný príjem rezident SR uvedie v „Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B" v Prílohe č. 2.

    Ak boli uvedené príjmy zdanené v Holandsku v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Holandskom, v slovenskom daňovom priznaní si k nim daňovník môže uplatniť metódu zápočtu dane za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia.