Preskočiť na hlavný obsah

Závislá činnosť

1. Finančný príspevok na stravovanie – moment vyplatenia

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie. Bude predmetné plnenie oslobodené od dane, ak zamestnávateľ vyplatí finančný príspevok na stravovanie spätne?

Odpoveď

Finančný príspevok na stravovanie zamestnancov je oslobodený od dane, ak je poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancom za už uplynulé dni alebo mesiace, nespĺňa povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov, vyplývajúcu zo Zákonníka práce, a preto na túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Táto časť finančného príspevku vyplatená spätne je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. 

2. Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na stravovanie vo výške 6,49 eura (4,29 eura príspevok zamestnávateľa; 2,20 eura príspevok zo sociálneho fondu). Je finančný príspevok v sume 2,20 eura zo sociálneho fondu oslobodený od dane?

Odpoveď

V súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume 55% sumy jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, tzn. v rozpätí najmenej 3,22 eura a najviac 4,29 eura.
Časť finančného príspevku na stravovanie vo výške 2,20 eura, ktorý je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu od dane oslobodený.

3. Zabezpečenie stravovania pre konateľa – spoločnosť nezamestnáva iných zamestnancov

Majiteľ jednoosobovej eseročky je v spoločnosti aj konateľ. V spoločnosti má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Má tento konateľ nárok na príspevok na zabezpečenie stravovania (v peňažnej/nepeňažnej forme)?

Odpoveď

Na účely Zákonníka práce zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce.

Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,29 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. U zamestnávateľa by v tomto prípade nešlo o daňový výdavok, nakoľko príspevok na stravu konateľovi nebol poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce (príspevok bol poskytnutý nad rámec Zákonníka práce).

Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

4. Zabezpečenie stravovania pre konateľa – spoločnosť zamestnáva ďalších zamestnancov

Konateľ, ktorý vo svojej spoločnosti nie je zamestnaný na pracovnú zmluvu (má uzatvorenú dohodu o výkone funkcie konateľa), avšak zamestnáva jedného zamestnanca. Vzniká mu v tomto prípade nárok na zabezpečenie stravovania vo forme finančného príspevku alebo by mal nárok len na zabezpečenie stravy v nepeňažnej forme (napr. stravovacia karta), ktoré by bolo oslobodené?

Odpoveď

Ak spoločnosť v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce o konateľa a spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu, a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo prostredníctvom iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok, tzn. len v nepeňažnej forme. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nad rámec § 152 Zákonníka práce, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP. Finančný príspevok poskytnutý týmto osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, je daňovým výdavkom zamestnávateľa len za podmienok určených v § 19 ods. 1 ZDP.

5. Zabezpečenie ubytovania pre zamestnanca

Zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnanca (pracovný pomer u zamestnávateľa trvá viac ako 24 mesiacov) ubytovanie v prenajatom byte. Je povinný tento benefit zahrnúť do mzdy ako nepeňažný príjem zamestnanca, alebo je takého plnenie od dane oslobodené?
V prípade, ak by zamestnanec využíval byt len niekoľko dní v mesiaci, akým spôsobom by sa vypočítal nepeňažný príjem? Započítajú sa aj dni, v ktorých byt nie je zamestnancom využitý?

Odpoveď

Oslobodenie nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania upravuje § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnanca ubytovanie (napr. prenájom bytu), potom to predstavuje pre zamestnanca nepeňažné plnenie, ktoré je pri splnení podmienok (pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov) do 350 eur oslobodené od dane. Suma vynaložená zamestnávateľom na zabezpečenie ubytovania, ktorá prevyšuje 350 eur, je pre zamestnanca zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní preddavkovým spôsobom v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci poskytnutia tohto plnenia.
Výška nepeňažného plnenia sa stanoví alikvotne podľa počtu dní v mesiaci, v ktorých bolo ubytovanie zamestnancovi poskytnuté.

 6. Zaplatenie poplatku za zamestnanca

Spoločnosť s ručením obmedzeným podniká v predmete projekčné práce. Zamestnanci sú členmi komory stavebných inžinierov. Spoločnosť im platí ročný poplatok a poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré majú povinné zo zákona. Sú tieto výdavky pre zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti?

Odpoveď

Zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť ročný poplatok a poistenie zodpovednosti za škodu za týchto zamestnancov, nakoľko ide o ich povinnosť voči komore. Ak zamestnávateľ zaplatí poplatky a komerčné poistenie za zamestnanca, ide o dobrovoľné plnenie, pričom hodnota úhrady sa považuje u zamestnancov za ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní preddavkom na daň v úhrne ich zdaniteľných príjmov v mesiaci uhradenia poplatku a poistenia.

7. Zahrnutie DPH do nepeňažného príjmu zamestnanca

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi vozidlo na služobné a súkromné účely. Pri výpočte nepeňažného príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vychádza zo vstupnej ceny bez DPH alebo vrátane?

Odpoveď

Zamestnávateľ pri poskytnutí vozidla zamestnancovi na služobné a súkromné účely uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla (postupne znižovanej vstupnej ceny) a nepostupuje podľa § 19 ods. 2 písm. t) a predmetné výdavky (náklady) súvisiace s týmto vozidlom uplatňuje v plnej výške.
Akýkoľvek nepeňažný príjem zamestnanca sa vyčísľuje vždy s DPH.

8. Daňový bonus na dieťa – dieťa dovŕšilo 25 rokov veku

Zamestnanec má dieťa narodené 1.9.1998, ktoré študuje na VŠ v dennej forme štúdia. Má nárok na daňový bonus za mesiac september 2023, keď dovŕšilo v septembri 25 rokov?

Odpoveď

Nárok na daňový bonus na dieťa je poslednýkrát za august 2023, nakoľko 1. septembra 2023 už dieťa dovŕšilo 25 rokov veku. Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje daňovník zamestnávateľovi (v súlade s § 37 ods. 2 zákona o dani z príjmov), pričom (podľa § 33 zákona o dani z príjmov) sledujeme podmienky vždy k 1. dňu v mesiaci. Dieťa dňom 25. narodenín sa stáva dieťaťom dvadsaťpäťročným, a preto k prvému dňu v mesiaci september 2023 sa nepovažuje za dieťa do dovŕšenia 25 rokov veku.

Upozornenie: V súlade s § 15 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku. Ak daňovník nárok na daňový bonus preukáže potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na dieťa za mesiac september 2023, vzniká mu nárok na daňový bonus aj za tento mesiac.

9. Potvrdenie o návšteve školy a skončenie štúdia

Dieťa ukončilo II. stupeň vysokoškolského štúdia v júni 2023. Akým spôsobom nahlási zamestnávateľovi ukončenie štúdia a dokedy má rodič nárok na daňový bonus?

Odpoveď

Ak dieťa ukončilo II. stupeň vysokoškolského štúdia, zamestnanec je povinný uvedenú skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi. Informácie uvedie v tlačive Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu na jeho 2. strane v časti IV. Zmeny v údajoch. Tu uvedie dátum a druh zmeny - ukončenie VŠ II. stupňa, pričom uvedie, že zmena nastala dňom vykonania štátnic a obhajoby. Uvedený údaj sa nedokladuje. Daňový bonus sa vyplatí poslednýkrát za mesiac, v ktorom bolo toto štúdium ukončené, t.j. naposledy za mesiac jún 2023.

10. Dieťa po 18 roku veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom

Zamestnanec má postihnutého syna v celodennej opatere jeho manželky. Syn dosiahne v tomto roku vek 20 rokov. Vo veku 18 rokov mu boli ukončené rodinné prídavky. Nepoberá žiadny invalidný ani sociálny dôchodok. Zamestnanec si stále uplatňuje na syna daňový bonus. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ak mu bude priznaný invalidný dôchodok, bude mu tento doplatený aj spätne od veku 18 rokov. Má zamestnanec nárok na daňový bonus na dieťa aj po ukončení vyplácania rodinných prídavkov, ak nemá žiadny príjem - nepoberá invalidný ani sociálny dôchodok?

Odpoveď

Podľa zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. To znamená, že v uvedenom prípade zamestnanec už nemá nárok na daňový bonus od nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom dieťa dosiahlo 18 rokov veku.

11. Daňový bonus na dieťa, ktoré dosahuje príjmy

Je možné zamestnankyni uplatňovať mesačne daňový bonus na dieťa, ktoré má 23 rokov, je študentkou VŠ - denná forma štúdia, ale od septembra súčasne poberá príjmy z pracovného pomeru.

Odpoveď

Zamestnankyňa má nárok na daňový bonus aj v nasledujúcom akademickom roku za splnenia podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov (žitie v domácnosti s dieťaťom, výška zdaniteľného príjmu...) bez ohľadu na to, že sa dieťa zamestnalo (zákon o prídavku na dieťa ani zákon o dani z príjmov to nevylučuje). Pracovná činnosť dieťaťa a poberanie príjmov z tejto činnosti neovplyvňujú nezaopatrenosť dieťaťa, definovanú zákonom o prídavku na dieťa, a teda nevylučuje nárok na daňový bonus.

 12. Nárok na daňový bonus, ak sa dieťa vydalo/oženilo

Má otec nárok na daňový bonus na dcéru, ak ešte chodí na vysokú školu, ale v priebehu roka 2023 sa vydala a býva v spoločnej domácnosti s rodičmi? Jej manžel pracuje, pričom dosahuje mesačný príjem 800 eur.

Odpoveď

Zamestnanec uvedie vo Vyhlásení na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu v časti IV. Zmeny v údajoch, dátum, kedy sa dcéra vydala a údaj, že od nasledujúceho mesiaca si nebude uplatňovať daňový bonus.
Ak dcéra bude naďalej žiť v spoločnej domácnosti s otcom a jej manžel nebude mať za rok 2023 zdaniteľné príjmy vyššie ako 4 922,82 eura, môže si (podľa § 33 ods. 3 ZDP) uplatniť za zostávajúce mesiace daňový bonus po skončení roka.
Ak manžel dcéry bude mať zdaniteľné príjmy vyššie ako 4 922,82 eura za rok 2023, nárok na uplatnenie daňového bonusu nevzniká.

13. Uplatnenie daňového bonusu, ak bolo dieťa zverené do starostlivosti len jednému z rodičov 

Pri rozvode manželov bolo dieťa súdom zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka nepracuje a nemá žiadny iný zdaniteľný príjem. Je možné, aby si otec dieťaťa uplatnil daňový bonus, ak mu dá matka dieťaťa súhlas?

Odpoveď

Ak súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva je aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, resp. súd upraví styk rodičov s dieťaťom.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, a preto aj pri uplatnení daňového bonusu je potrebné rešpektovať rozhodnutie súdu. Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti len matke, neznamená to, že otec dieťaťa svoje rodičovské práva stráca, ale nemožno tvrdiť, že otec dieťaťa automaticky spĺňa podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Vzhľadom na to, že v danom prípade nie je preukazná spoločná domácnosť dieťaťa s otcom, nárok na daňový bonus otcovi dieťaťa nevzniká, a to ani vtedy, ak matka dieťaťa dá písomný súhlas na uplatnenie daňového bonusu. V prípade existencie vykonateľného súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo rozhodnutia o úprave styku rodiča s dieťaťom, obidvaja rodičia sú povinní toto súdne rozhodnutie rešpektovať, a ak sa zmenia pomery, potom je možnosť rodičov dať návrh na zmenu rozhodnutia. Napr., ak by dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, potom by bolo uplatnenie nároku na daňový bonus na rozhodnutí rodičov.

14. Nulový prehľad

Zamestnávateľ zamestnáva len jednu zamestnankyňu, ktorá je na rodičovskej dovolenke – nevypláca jej žiadny zdaniteľný príjem. Je potrebné zasielať každý mesiac Prehľad, aj keď bude nulový?

Odpoveď

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať správcovi prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac [§ 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov].
Podľa § 39 ods. 12 zákona o dani z príjmov prehľad NIE JE povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. Nulový prehľad a nulové hlásenie sa nepodáva, pričom zamestnávateľ môže oznámiť správcovi dane, že nebude zasielať mesačne prehľady o vyplatených príjmoch z dôvodu, že nebude vyplácať zdaniteľné príjmy (cez formulár "Všeobecné podanie-správa daní“).

15. Príspevok na rekreáciu – oprávnené osoby

Na základe akých dokladov môže zamestnávateľ preplatiť príspevok na rekreáciu nielen zamestnanca ale aj osoby, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti? Je postačujúce čestné vyhlásenie zamestnanca, ak má zamestnanec odlišný trvalý pobyt ako osoba, ktorá sa s ním zúčastnila na rekreácii?

Odpoveď

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na vlastné dieťa a inú oprávnenú osobu, žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa spolu so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce.
Žitie v spoločnej domácnosti nie je podmienené rovnakou adresou trvalého pobytu. Pre účely oprávnenosti výdavkov je postačujúce, ak zamestnanec predloží čestné prehlásenie, že so zúčastnenou osobou žije v spoločnej domácnosti.

16. Výdavky na dopravu v rámci rekreácie

Môže si zamestnanec uplatniť ako oprávnené výdavky na rekreáciu výdavky na dopravu do hotela – cestovný lístok na vlak?

Odpoveď

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. Podľa písm. b) uvedeného ustanovenia oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania a súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca.
Za predpokladu, že cestovné výdavky (cestovný lístok) neboli súčasťou pobytového balíka a neboli tieto služby vyfakturované ubytovacím zariadením, nie je možné ich započítať k oprávneným výdavkom na rekreáciu v zmysle ustanovenia § 152a Zákonníka práce. Za oprávnené výdavky je možné považovať len tie, ktoré boli vyfakturované ubytovacím zariadením.

17. Denný tábor počas školských prázdnin

Dieťa zamestnanca absolvovalo tábor počas letných prázdnin. Zamestnanec predložil príjmový doklad, na ktorom sú uvedené požadované údaje. Je toto postačujúci doklad pre uznanie príspevku, alebo je zamestnanec povinný predložiť ďalšie doklady?

Odpoveď

Podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce oprávnenými výdavkami na rekreáciu podľa ods. 1 tohto zákona sú preukázané výdavky zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Ak zamestnanec žiada o príspevok na rekreáciu v prípade vynaložených výdavkov na aktivity uvedené v § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, potom tieto oprávnené výdavky preukazuje zamestnávateľovi účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca. Zamestnávateľovi predloží doklad o úhrade (napr. príjmový pokladničný doklad), pričom príspevok zamestnávateľ môže poskytnúť až po skončení danej aktivity (po skončení tábora). Organizátor denného tábora môže byť subjekt, ktorý nemá podnikateľskú činnosť, a teda nevyplýva pre neho povinnosť evidovať tržby v ekase. Zamestnanec by mal zamestnávateľovi predložiť aj doklad preukazujúci účasť dieťaťa na tejto aktivite, napr. potvrdením organizátora, že dieťa zamestnanca absolvovalo uvedenú aktivitu.