1. Registrácia na daň z príjmov zo závislej činnosti
Spoločnosť je registrovaná u správcu dane na dani z príjmov právnických osôb od 05/2024. Od novembra zamestná dvoch pracovníkov na dohodu. Akým spôsobom sa spoločnosť zaregistruje ako zamestnávateľ?
Odpoveď
V prípade, ak je daňovník už registrovaný na daň z príjmov právnickej osoby (má pridelené DIČ), už nie je povinný oznamovať správcovi dane, že sa z titulu zamestnania zamestnancov stal platiteľom dane zo závislej činnosti. Správca dane automaticky zaregistruje subjekt aj na daň zo závislej činnosti, t.j. stačí ak zamestnávateľ, ktorý sa stal aj platiteľom dane zo závislej činnosti začne posielať prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z pozície zamestnávateľa.
2. Výdavky na dopravu v rámci rekreácie
Môže si zamestnanec uplatniť ako oprávnené výdavky na rekreáciu výdavky na dopravu do hotela – cestovný lístok na vlak?
Odpoveď
Za predpokladu, že cestovné výdavky (cestovný lístok) neboli súčasťou pobytového balíka a neboli tieto služby vyfakturované ubytovacím zariadením, nie je možné ich započítať k oprávneným výdavkom na rekreáciu v zmysle ustanovenia § 152a Zákonníka práce. Za oprávnené výdavky je možné považovať len tie, ktoré boli vyfakturované ubytovacím zariadením.
Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. Podľa písm. b) uvedeného ustanovenia, oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania a súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca.
3. Príspevok na rekreáciu – oprávnené osoby
Na základe akých dokladov môže zamestnávateľ preplatiť príspevok na rekreáciu nielen zamestnanca ale aj osoby, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti? Je postačujúce čestné vyhlásenie zamestnanca, ak má zamestnanec odlišný trvalý pobyt ako osoba, ktorá sa s ním zúčastnila na rekreácii.
Odpoveď
Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na vlastné dieťa a inú oprávnenú osobu, žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa spolu so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce.
Žitie v spoločnej domácnosti nie je podmienené rovnakou adresou trvalého pobytu. Pre účely oprávnenosti výdavkov je postačujúce, ak zamestnanec predloží čestné prehlásenie, že so zúčastnenou osobou žije v spoločnej domácnosti.
4. Denný tábor počas školských prázdnin
Dieťa zamestnanca absolvovalo tábor počas letných prázdnin. Zamestnanec predložil príjmový doklad, na ktorom sú uvedené požadované údaje. Je toto postačujúci doklad pre uznanie príspevku, alebo je zamestnanec povinný predložiť ďalšie doklady?
Odpoveď
Ak zamestnanec žiada o príspevok na rekreáciu v prípade vynaložených výdavkov na detský tábor v čase školských prázdnin, potom tieto oprávnené výdavky preukazuje zamestnávateľovi účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca. Zamestnávateľovi predloží doklad o úhrade (napr. príjmový pokladničný doklad), pričom príspevok zamestnávateľ môže poskytnúť až po skončení danej aktivity (po skončení tábora). Organizátor denného tábora môže byť subjekt, ktorý nemá podnikateľskú činnosť a teda nevyplýva pre neho povinnosť evidovať tržby v ekase. Zamestnanec by mal zamestnávateľovi predložiť aj doklad preukazujúci účasť dieťaťa na tejto aktivite, napr. potvrdením organizátora, že dieťa zamestnanca absolvovalo uvedenú aktivitu.
Podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami na rekreáciu podľa ods. 1 tohto zákona sú preukázané výdavky zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
5. Príspevok na rekreáciu – hotelové služby
Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu. Prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý vystavil zamestnancovi faktúru, má v predmete podnikania reštauračné a hotelové služby. Je možné tieto služby považovať za ubytovacie služby a zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu?
Odpoveď
Hotelové služby zahŕňajú okrem iného aj ubytovacie služby, preto je možné považovať vynaložené výdavky za oprávnené v súlade s § 152a Zákonníka práce.
Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Účtovným dokladom na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce má byť vyúčtovací doklad vystavený ubytovacím zariadením na meno zamestnanca (napr. faktúra, hotelový účet, dodací list a pod.), čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. K tomuto dokladu je potrebné priložiť doklad o úhrade pobytu (výpis z účtu - detail platby / doklad z ERP / príjmový pokladničný doklad).
6. Daňový bonus – predloženie potvrdenia o návšteve školy v októbri
Zamestnanec si uplatňuje mesačne daňový bonus na syna, ktorý študuje na VŠ v dennej forme. Na štúdium nastúpil v 09/2023. Zamestnávateľ prihliadol na daňový bonus naposledy za mesiac 08/2024, keďže nemal doklad o štúdiu na ďalší akademický rok. Zamestnanec doručil Potvrdenie o návšteve školy v októbri 2024. Môže mu zamestnávateľ uplatniť daňový bonus na syna už za 9/2024? Alebo až od 11/2024, keďže potvrdenie je vystavené až v 10/2024?
Odpoveď
V uvedenom prípade vzniká zamestnancovi nárok na uplatnenie daňového bonusu na dieťa aj za mesiace 09 a 10/2024. Avšak s ohľadom na ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ prihliadne na uplatnenie daňového bonusu počnúc mesiacom 11/2024.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o dani z príjmov zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, preukážu.
7. Daňový bonus – rozdelenie detí pre uplatnenie daňového bonusu u viacerých zamestnávateľov v jednom mesiaci
Zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov. U jedného si uplatňuje daňový bonus na dve deti a u druhého si chce uplatniť daňový bonus na tretie dieťa. Je možný takýto spôsob uplatnenia daňového bonusu, alebo si môže uplatniť daňový bonus na všetky deti v danom mesiaci len u jedeného zamestnávateľa?
Odpoveď
V prípade, ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov Vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňový bonus môže podpísať len u jedného z nich. Z toho vyplýva, že zamestnanec si môže v danom mesiaci uplatniť daňový bonus len u jedného zamestnávateľa. Pre tieto účely nie je možné deti rozdeliť a uplatniť si v jednom mesiaci daňový bonus u viacerých zamestnávateľov.
8. Daňový bonus na dieťa – dieťa dovŕšilo 25 rokov veku
Zamestnanec má dieťa narodené 1.10.1999, ktoré študuje na VŠ v dennej forme štúdia. Má nárok na daňový bonus za mesiac október 2024, keď už dovŕšilo 25 rokov?
Odpoveď
Nárok na daňový bonus na dieťa je poslednýkrát za 09/2024, nakoľko 1. októbra 2024 už dieťa malo 25 rokov veku. Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje daňovník zamestnávateľovi (v súlade s § 37 ods. 2 zákona o dani z príjmov), pričom (podľa § 33 zákona o dani z príjmov) splnenie podmienky sa sleduje vždy k začiatku kalendárneho mesiaca. Dieťa dňom 25. narodenín sa stáva dieťaťom dvadsaťpäťročným, a preto k prvému dňu v mesiaci sa už nepovažuje za dieťa do dovŕšenia 25 rokov veku.
Upozornenie: V súlade s § 15 ods. 2 zákona o prídavku na dieťa nárok na prídavok na dieťa zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku. Ak daňovník nárok na daňový bonus preukáže potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na dieťa za mesiac október 2024, vzniká mu nárok na daňový bonus aj za tento mesiac.
9. Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na stravovanie vo výške 8,30 eur (4,57 eur príspevok zamestnávateľa; 3,73 eur príspevok zo sociálneho fondu). Je finančný príspevok v sume 3,73 eur zo sociálneho fondu oslobodený od dane?
Odpoveď
V súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume 55% sumy jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, tzn. v rozpätí najmenej 3,43 eur a najviac 4,57 eur.
Časť finančného príspevku na stravovanie vo výške 3,73 eur, ktorý je poskytnutý zo sociálneho fondu je v plnom rozsahu od dane oslobodený.
10. Zabezpečenie stravovania pre konateľa – spoločnosť nezamestnáva iných zamestnancov
Konateľ má v spoločnosti uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Má tento konateľ nárok na príspevok na zabezpečenie stravovania (v peňažnej/nepeňažnej forme)? V spoločnosti nie je viac zamestnancov.
Odpoveď
Na účely Zákonníka práce zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať to, či konateľ pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
Vzhľadom na to, že spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 Zákonníka práce.
Ak by aj napriek uvedenému takáto spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. v sume 4,57 €, potom hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP oslobodená od dane z príjmov. U zamestnávateľa by v tomto prípade nešlo o daňový výdavok, nakoľko príspevok na stravu konateľovi nebol poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce (príspevok bol poskytnutý nad rámec Zákonníka práce).
Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.
11. Zabezpečenie stravovania pre konateľa – spoločnosť zamestnáva ďalších zamestnancov
V spoločnosti je konateľ, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa a jeden zamestnanec. Vzniká v tomto prípade konateľovi nárok na zabezpečenie stravovania vo forme finančného príspevku alebo by mal nárok len na zabezpečenie stravy v nepeňažnej forme (napr. stravovacia karta), ktoré by bolo oslobodené?
Odpoveď
Ak spoločnosť v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce o konateľa a spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu, a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo prostredníctvom iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok, tzn. len v nepeňažnej forme. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nad rámec § 152 Zákonníka práce, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP. Finančný príspevok poskytnutý týmto osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, je daňovým výdavkom zamestnávateľa len za podmienok určených v § 19 ods. 1 ZDP.
12. Zabezpečenie ubytovania pre zamestnanca
Zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnanca /pracovný pomer u zamestnávateľa trvá viac ako 24 mesiacov/ ubytovanie v prenajatom byte. Je povinný tento benefit zahrnúť do mzdy ako nepeňažný príjem zamestnanca, alebo je takého plnenie od dane oslobodené?
V prípade, ak by zamestnanec využíval byt len niekoľko dní v mesiaci, akým spôsobom by sa vypočítal nepeňažný príjem? Započítajú sa aj dni, v ktorých byt nie je zamestnancom využitý?
Odpoveď
Oslobodenie nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania upravuje § 5 ods. 7 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnanca ubytovanie (napr. prenájom bytu), potom to predstavuje pre zamestnanca nepeňažné plnenie, ktoré je pri splnení podmienok (pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov) do 350 eur oslobodené od dane. Suma vynaložená zamestnávateľom na zabezpečenie ubytovania, ktorá prevyšuje 350 eur, je pre zamestnanca zdaniteľný príjem, ktorý sa zdaní preddavkovým spôsobom v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci poskytnutia tohto plnenia.
Výška nepeňažného plnenia sa stanoví alikvotne podľa počtu dní v mesiaci, v ktorých bolo ubytovanie zamestnancovi poskytnuté.
13. Nulový prehľad
Zamestnávateľ zamestnáva len jednu zamestnankyňu, ktorá je na rodičovskej dovolenke – nevypláca je žiadny zdaniteľný príjem. Je potrebné zasielať každý mesiac Prehľad aj keď bude nulový?
Odpoveď
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať správcovi prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac [§ 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov].
Podľa § 39 ods. 12 zákona o dani z príjmov prehľad NIE JE povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. Nulový prehľad a nulové hlásenie sa nepodáva, pričom zamestnávateľ môže oznámiť správcovi dane, že nebude zasielať mesačne prehľady o vyplatených príjmoch z dôvodu, že nebude vyplácať zdaniteľné príjmy (cez formulár "Všeobecné podanie-správa daní“).
