Preskočiť na hlavný obsah
2

Osoby, ktoré majú povinnosť platiť DPH

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Osoby povinné platiť daň správcovi dane (§ 69 zákona o DPH)

V tomto článku nájdete odpoveď na otázku „Ktorá osoba je povinná odviesť daň do štátneho rozpočtu z dodania tovarov a služieb?“ Povinnosť platiť daň do štátneho rozpočtu prostredníctvom daňového priznania vzniká platiteľom ale aj osobám, ktoré nie sú platiteľmi dane. Nie vždy táto povinnosť vzniká iba dodávateľovi. Sú prípady, keď sa táto povinnosť prenáša na príjemcu tovaru alebo služby, ide o tzv. SAMOZDANENIE (sám zdaní). Daňová povinnosť z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby vzniká v tuzemsku vtedy, ak je miesto dodania tovaru a miesto dodania služby na Slovensku.

Základné pravidlo (§ 69 ods. 1 zákona o DPH)

Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto je základné pravidlo, podľa ktorého platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4, § 4a a § 5 zákona o DPH [nové okno] pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku je povinný platiť daň, ak mu vznikne v tuzemsku daňová povinnosť. Pokiaľ vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň z tovarov a služieb podľa ďalších odsekov § 69 zákona o DPH, majú tieto prednosť pred povinnosťou odviesť daň podľa tohto odseku.

Príklady

  • Slovenský platiteľ DPH vykonal pre maďarskú firmu s prideleným maďarským IČ DPH zváračské práce na potrubí rozvodov kúrenia novostavby nachádzajúcej sa v Dunajskej Strede. Platiteľ vyfakturuje dodanie zváračských prác s DPH alebo bez DPH?

    Riešenie: Keďže v uvedenom prípade sa zváračské práce vzťahujú na nehnuteľnosť, ich miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH [nové okno]; t. j. miesto dodania služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a teda miesto dodania je na Slovensku. Slovenský platiteľ DPH fakturuje dodanie zváračských prác s uplatnením 23 % DPH.

  • Spoločnosť usadená v Nemecku, registrovaná pre účely DPH v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH bude poskytovať nabíjacie služby elektromobilov v tuzemsku. Odberateľom, t. j. konečným spotrebiteľom je vlastník elektromobilu, ktorým môže byť platiteľ DPH v tuzemsku ako aj neplatiteľ DPH. Spoločnosť bude fakturovať mesačne za odber elektriny za príslušný mesiac na dobíjacej stanici na Slovensku. Aký režim DPH zahraničná osoba uplatní v prípade vystavenej faktúry za odber elektriny osobe inej ako je platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH [nové okno] a prípadne inej zahraničnej osobe, ktorá nie je registrovaná na Slovensku.

    Riešenie: V prípade, že elektrina je zahraničnou osobou dodaná tuzemskej osobe inej ako je platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH, keď miestom dodania je tuzemsko, osobou povinnou platiť daň je zahraničná osoba podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.

    V prípade, že elektrina je zahraničnou osobou dodaná inej zahraničnej osobe, ktorá nie je registrovaná na Slovensku a miestom dodania je tuzemsko, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH zahraničná osoba.

Pravidlo pri neoprávnenom uvádzaní DPH na faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH)

Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Príklad

  • Neplatiteľ dane omylom vystavoval faktúry na dodanie služby počas januára 2025 s uvedením DPH. Vznikla mu tým daňová povinnosť dňom vystavenia chybnej faktúry?

    Riešenie: Áno, podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH [nové okno] je každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň z pridanej hodnoty, povinná túto daň zaplatiť bez povinnosti sa registrovať pre daň z pridanej hodnoty. Daňové priznanie v zmysle § 78 ods. 3 zákona o DPH je povinná podať do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v tej istej lehote zaplatiť daň.

Pravidlo samozdanenia u platiteľov dane

V tomto článku sú uvedené prípady samozdanenia (prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu plnenia) podľa jednotlivých ustanovení § 69 zákona o DPH, v ktorých je príjemcom tovaru a služby platiteľ dane.

§ 69 ods. 2 písm. a) zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku.

Príklad

  • Taliansky podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je platiteľom dane v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a vlastní na Slovensku nehnuteľnosť s kanceláriami, ktoré prenajíma slovenskému podnikateľovi, ktorý je platiteľom dane. Taliansky podnikateľ fakturuje prenájom s DPH. Je to správne?

    Riešenie: Nie je to správne. Ak zahraničná osoba registrovaná v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] dodáva tuzemskej zdaniteľnej osobe službu prenájom nehnuteľnosti v tuzemsku, miesto dodania tejto služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Pri určení osoby povinnej platiť daň správcovi dane sa postupuje v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH, a ak zahraničná osoba, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, sa rozhodne podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH zdaniť prenájom nehnuteľnosti, potom sa daňová povinnosť prenáša na tuzemskú zdaniteľnú osobu bez ohľadu na skutočnosť, či podnikateľ je alebo nie je platiteľom dane.

§ 69 ods. 2 písm. b) zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] platiť daň pri tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem

  1. predaja tovaru na diaľku podľa § 14 ods. 1 zákona o DPH,
  2. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I zákona o DPH, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane,
  3. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I zákona o DPH, na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane,
  4. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II zákona o DPH, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane.

Príklad

  • Zahraničná spoločnosť ELZA predáva tovar zo skladu v tuzemsku buď priamym odberom alebo tovar zasiela kuriérom podnikateľom na Slovensku, ktorí sú registrovaní v tuzemsku podľa § 4 zákona o DPH [nové okno]. Je povinná zdaniť takéto dodanie slovenskou DPH?

    Riešenie: Ak zahraničná osoba dodáva tovar s miestom dodania v tuzemsku podnikateľovi s miestom podnikania resp. so sídlom v tuzemsku, je povinná uplatniť prenos daňovej povinnosti na príjemcu tovaru (= tzv. samozdanenie príjemcom tovaru) bez ohľadu na skutočnosť, či je príjemca platiteľom dane alebo nie je okrem prípadu, ak zahraničná osoba je malým podnikom uplatňujúcim oslobodenie od dane v tuzemsku podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

§ 69 ods. 3 zákona o DPH

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH [nové okno], alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Príklad

  • Podnikateľ Friško je platiteľom dane a objednal si cez e-shop antivírusový softvér z Nemecka. Dňa 10. 2. 2025 dostal prístupový kľúč k používaniu daného softvéru aj faktúru od platiteľa dane z Nemecka. Na faktúre má uvedenú cenu za softvér, nemá tam však uvedený žiadny text, čo s DPH. Je povinný zdaniť nákup antivírusového softvéru?

    Riešenie: Ak v danom prípade softvér, elektronickú službu definovanú v § 16 ods. 17 zákona o DPH, kúpil podnikateľ – platiteľ dane v tuzemsku od zahraničnej osoby, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, miesto dodania uvedenej služby je v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a podnikateľ Friško je povinný uplatniť v tuzemsku z prijatej elektronickej služby daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, aj keď na faktúre nemá uvedený text „prenesenie daňovej povinnosti“.

§ 69 ods. 6 zákona o DPH

Osoba, ktorá nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH [nové okno], je povinná platiť daň.

Príklad

  • Spoločnosť z Ružomberka sa zaregistrovala ako platiteľ dane v tuzemsku a objednala si tovar od poľského podnikateľa identifikovaného pre daň v Poľsku. Prepravu tovaru z Poľska na Slovensko zabezpečovala iná osoba na účet dodávateľskej spoločnosti. Spoločnosť z Ružomberka prevzala tovar dňa 28. 2 .2025. Na faktúre od poľského dodávateľa nie je uvedená DPH, iba text „dodanie je oslobodené od dane“. Slovenská spoločnosť je povinná platiť daň, keď je dodanie oslobodené od dane?

    Riešenie: Áno, lebo je v tuzemsku nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. Dodanie tovaru z členského štátu dodania (v danom prípade Poľsko) do členského štátu skončenia odoslania alebo prepravy tovaru (v danom prípade Slovensko) a jeho nadobudnutie v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy podľa § 11 zákona o DPH (keď dodávateľ je registrovaný pre DPH v členskom štáte začatia prepravy a odberateľ je registrovaný pre DPH v členskom štáte skončenia prepravy) predstavujú jedno a to isté hospodárske plnenie. Tento mechanizmus spočíva na jednej strane v oslobodení dodania tovaru od dane zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci EÚ, ktoré priznáva členský štát odoslania (Poľsko) a na druhej strane zo strany členského štátu určenia dodávky (Slovensko) v zdanení nadobudnutia tovaru príjemcom tovaru. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (z Poľska) má spoločnosť z Ružomberka, ktorá je povinná z tohto nadobudnutého tovaru platiť daň v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH.

§ 69 ods. 7 zákona o DPH

Osoba, ktorá je druhým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona o DPH [nové okno], je povinná platiť daň.

Príklad

  • Spoločnosť DE usadená v Nemecku a identifikovaná pre daň v Nemecku dodala tovar spoločnosti CZ (prvý odberateľ) usadenej v Českej republike a identifikovanej pre daň v tomto členskom štáte. Spoločnosť CZ dodala tento tovar v zmysle zmluvného dojednania spoločnosti SK usadenej v Žiline a identifikovanej pre daň podľa § 4 zákona o DPH. Prepravu tovaru z Nemecka do tuzemska vykonala spoločnosť CZ pričom nemeckej spoločnosti DE oznámila IČ DPH pridelené v Česku.

    Riešenie: Spoločnosť CZ ako prvý odberateľ má nadobudnutie tovaru v tuzemsku, pri ktorom nie je povinný platiť daň a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené v zmysle § 45 ods. 2 zákona o DPH. Spoločnosť CZ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá neobsahuje sumu dane a je v nej informácia o prenesení daňovej povinnosti na druhého odberateľa, t. j. na spoločnosť SK, ktorá je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH.

§ 69 ods. 8 zákona o DPH

Osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, pri dovoze tovaru, je povinná platiť daň, ak § 84a ods. 3 zákona o DPH [nové okno] neustanovuje inak.

Príklad

  • Platiteľ dane si objednal tovar z Anglicka. Prepravu aj všetky colné záležitosti si objednal u špedičnej spoločnosti z Bratislavy. Špedičná spoločnosť splnomocnená týmto platiteľom podala colné vyhlásenie, v ktorom navrhla prepustenie daného tovaru do „voľného obehu“. Je platiteľ dane povinný platiť DPH pri dovoze tovaru?

    Riešenie: Podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH platiteľ dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu je povinný platiť daň, ak je dlžníkom podľa colných predpisov, t. j. ak daný tovar nepodlieha oslobodeniu od dane.

§ 69 ods. 9 zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno], alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona o DPH, je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

Príklad

  • Spoločnosť usadená v Nemecku, registrovaná pre účely DPH v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH bude poskytovať nabíjacie služby elektromobilov v tuzemsku. Odberateľom, t. j. konečným spotrebiteľom je vlastník elektromobilu, ktorým môže byť platiteľ DPH v tuzemsku ako aj neplatiteľ DPH. Spoločnosť bude fakturovať mesačne za odber elektriny za príslušný mesiac na dobíjacej stanici na Slovensku. Aký režim DPH zahraničná osoba uplatní v prípade vystavenej faktúry za odber elektriny platiteľovi DPH?

    Riešenie: Ak je miestom dodania elektriny tuzemsko podľa § 13 ods.1 písm. e) a f) zákona o DPH, potom pri dodaní zahraničnou osobou platiteľovi dane, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, vzniká odberateľovi tovaru povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 9 zákona o DPH a zahraničná osoba uplatní prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia.

§ 69 ods. 10 prvá veta zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorému je zlato vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej dodané, je povinný platiť daň z tohto tovaru.

Príklad

  • Platiteľ pán Gustáv dodal inému platiteľovi, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH, zlato vo forme polotovaru, pričom ide o zlato o rýdzosti 0,325. Je povinný kupujúci platiteľ platiť daň z nakúpeného zlata?

    Riešenie: Keďže sú splnené podmienky § 69 ods. 10 prvá veta zákona o DPH, t. j. predmetom dodania je zlato vo forme polotovaru o rýdzosti 0,325 a kupujúci je platiteľom, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH, potom je príjemca zlata povinný platiť DPH.

§ 69 ods. 10 druhá veta zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby dodania zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej, ak mu to sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, je osobou povinnou platiť daň.

§ 69 ods. 11 prvá veta zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorému je investičné zlato podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodané platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH a ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH, je povinný platiť daň.

Príklad

  • Pán Gustáv (platiteľ, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH), si objednal dodanie zlata vo forme tehly o rýdzosti 995 tisícin a hmotnosti 20 gramov za účelom ďalšieho predaja u spoločnosti ROZ, platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH (zaoberá sa výrobou investičného zlata) v sume 30 000 eur bez dane. Spoločnosť ROZ dodala zlato, ktoré sama vyrobila a ktoré spĺňalo definíciu investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Predaj zlatých tehál podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH sa rozhodla zdaňovať, preto vo faktúre uviedla odkaz na § 69 ods. 11 zákona o DPH.

    Riešenie: Na základe rozhodnutia dodávateľa (platiteľa dane, ktorý má pridelené IČ DPH) investičného zlata, že dodanie bude zdanené a sú splnené podmienky uvedené v § 67 ods. 4 zákona o DPH, t. j. že ide o vyrobené investičné zlato a odberateľom je platiteľ dane, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH, je odberateľ pán Gustáv osobou, ktorá má k fakturovanej cene 30 000 eur uplatniť daň v zmysle § 69 ods. 11 zákona o DPH.

§ 69 ods. 11 druhá veta zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby dodania investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a ak dodanie zlata sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, je osobou povinnou platiť daň.

Príklad

  • Pán Gustáv (platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH) v predmete svojej podnikateľskej činnosti má aj sprostredkovanie kúpy a predaja tovaru. Uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní predaja investičného zlata v mene a na účet spoločnosti ROZ (platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH). Odmena bez dane za službu sprostredkovania bola dohodnutá vo výške 7 % z celkovej predajnej ceny bez dane skutočne dodaného investičného zlata. Spoločnosť ROZ uzatvorila so spoločnosťou ZENIT (platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH) zmluvu na dodanie investičného zlata v celkovej sume 20 000 eur bez dane. Spoločnosť ROZ dodala investičné zlato, ktoré sama vyrobila a ktoré sa rozhodla pri jeho dodaní zdaňovať podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH. Preto pán Gustáv za službu sprostredkovania vyhotovil faktúru pre platiteľa dane spoločnosť ROZ v sume 1 400 eur bez dane a na faktúre uviedol informáciu, že osobou povinnou platiť daň je príjemca služby - platiteľ dane spoločnosť ROZ. Postupoval pán Gustáv správne?

    Riešenie: Pán Gustáv, postupoval správne. Príjemcovi služby sprostredkovania, spoločnosti ROZ, vzniká povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 11 zákona o DPH, lebo sú splnené podmienky tohto ustanovenia, a teda, že spoločnosť ROZ prijala službu sprostredkovania od platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH a súčasne platí, že bolo sprostredkované dodanie investičného zlata, pri ktorom sa uplatnil prenos daňovej povinnosti na príjemcu, pričom dodávateľ aj príjemca sú platiteľmi, ktorí majú pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH.

§ 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.

Príklad

  • Dodanie kovového odpadu (§ 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH)

    Spoločnosť, platiteľ dane, odovzdal na zberný dvor (majiteľ je platiteľ dane) kovový odpad z výroby a nepoužiteľné batérie. Spoločnosť vystavila majiteľovi zberného dvora faktúru na odovzdaný kovový odpad a batériu. Môže na obe uvedené položky uplatniť prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH?

    Riešenie: Ak použitá batéria, resp. akumulátor spĺňa kritériá stanovené usmernením o DPH a zároveň spĺňa definíciu uvedenú v § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH, že ide o kovový predmet ďalej už nepoužiteľný vzhľadom na jeho opotrebenie (olovená batéria z prevažnej časti z kovu danú podmienku jednoznačne spĺňa), v takom prípade sa uplatní pri dodaní použitej batérie alebo použitého akumulátora a kovového odpadu z výroby prenesenie daňovej povinnosti na príjemcu plnenia v zmysle ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH.

§ 69 ods. 12 písm. b) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu28b) [nové okno] v tuzemsku.

§ 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8 zákona o DPH.

Príklad

  • Dodanie nehnuteľnosti (§ 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH)

    Platiteľ predal inému platiteľovi sklad - stavbu aj s pozemkom, na ktorom stavba stojí. Stavba je viac ako 5 rokov po kolaudácii, tak sa platiteľ rozhodol, že predaj zdaní DPH-kou. Musí uplatniť platiteľ prenos daňovej povinnosti alebo môže sám zdaniť toto dodanie?

    Riešenie: V prípade, ak platiteľ (dodávateľ) dodal v tuzemsku inému platiteľovi stavbu vrátane dodania stavebného pozemku na ktorom stavba stojí, a ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, dodávateľ - platiteľ dane je povinný uplatniť prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH na platiteľa – odberateľa, nemôže sa rozhodnúť, že daň uplatní sám. Tiež je povinný vyhotoviť faktúru, v ktorej uvedie text „prenesenie daňovej povinnosti“ (podľa § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH).

§ 69 ods. 12 písm. d) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji28c) [nové okno].

Príklad

  • Dodanie nehnuteľnosti predanej dlžnou osobou (§ 69 ods. 12 písm. d) zákona o DPH)

    Podnikateľovi (platiteľovi dane) z dôvodu neschopnosti platiť svoje záväzky exekútor predáva na dražbe nehnuteľnosti. Spoločnosť JAKOB (platiteľ dane) sa zúčastnila tejto dražby a ako účastníkovi dražby s najvyšším podaním jej bol udelený príklep, ktorým nadobudla administratívnu budovu s pozemkom, na ktorom budova stojí a k tomu ešte 2 stavebné pozemky. Administratívna budova je viac ako 5 rokov po kolaudácii. Predaj na dražbe môže byť oslobodený od dane alebo sa uplatní prenesenie daňovej povinnosti, keď sú súčasťou dražby aj stavebné pozemky?

    Riešenie:

    Pri predaji administratívnej budovy s pozemkom, na ktorom budova stojí

    Ak sa dodanie nehnuteľnosti uskutočnilo núteným predajom na dražbe a ak je dlžná osoba aj vydražiteľ platiteľom dane, uplatní sa prenesenie daňovej povinnosti na príjemcu plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. d) zákona o DPH, ak pri dodaní predmetnej nehnuteľnosti sa dlžná osoba rozhodla zdaniť predmetné dodanie v zmysle § 38 ods. 8 prvá veta zákona o DPH.

    Ak by sa dlžná osoba rozhodla oslobodiť predmetný predaj nehnuteľnosti podľa § 38 ods. 1 prvá časť vety zákona o DPH, potom sa nemôže uplatniť prenesenie daňovej povinnosti ale sa uplatní oslobodenie od dane.

    Pri predaji stavebných pozemkov

    Ak sa dodanie stavebných pozemkov uskutočnilo núteným predajom na dražbe a ak je dlžná osoba aj vydražiteľ platiteľom dane, uplatní sa prenesenie daňovej povinnosti na príjemcu plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. d) zákona o DPH.

§ 69 ods. 12 písm. e) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky28d) [nové okno]; pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky.

Príklad

  • Dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa (§ 69 ods. 12 písm. e) zákona o DPH)

    Majiteľ skladu (platiteľ) chce z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o skladovaní predať tovar iného platiteľa, ktorému uskladňuje tovar. Budúci kupujúci je tiež platiteľom dane. Majiteľ skladu chce uplatniť v súlade s Občianskym zákonníkom zádržné právo ako zabezpečovací inštitút. Aký režim zdanenia sa uplatní v takomto prípade?

    Riešenie: V danom prípade, keď u majiteľa skladu ide o výkon zabezpečovacieho práva, dochádza k prenosu daňovej povinnosti v prípade, že všetci zúčastnení sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva ide o dva zdaniteľné obchody, t. j. ide o dodanie medzi dlžníkom a veriteľom a následne medzi veriteľom a kupujúcim.

    Na základe toho uplatní prenesenie daňovej povinnosti (tzv. samozdanenie) aj veriteľ aj kupujúci, ktorý predmet záruky nadobudol.

    Ak by sa jednalo o predaj tovaru v rámci výkonu záložného práva, rovnako dochádza k prenosu daňovej povinnosti, avšak na zdaniteľnom obchode sa zúčastnia len dve strany a to dlžník a kupujúci, veriteľ koná v mene a na účet dlžníka. To znamená, že by sa uskutočnilo len jedno dodanie, a to uplatnenie prenesenia daňovej povinnosti medzi dlžníkom a kupujúcim, ak obaja sú platiteľmi dane.

§ 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka28da) [nové okno], ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH.

Príklad

  • Dodanie tovarov - kovov ako železo a oceľ patriacich do kapitol 10 a 12 SCS (§ 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH)

    Distribútor (platiteľ DPH) v tuzemsku predáva liečivé čaje (tovar kapitoly 12 SCS) lekárni (platiteľ DPH) v balení nezmenenom od výrobcu, pričom vyhotovil na dodanie riadnu faktúru odberateľovi. Uplatní sa aj pri takomto predaji prenesenie daňovej povinnosti na lekáreň, ktorá bude povinná sa samozdaniť?

    Riešenie: Áno, v danom prípade sa jedná o tovar patriaci do kapitoly 12 SCS, predaj sa uskutoční medzi platiteľmi DPH a tiež je splnená podmienka vyhotovenia faktúry v zmysle § 74 ods. 1 zákona o DPH – riadnej (nie zjednodušenej faktúry v zmysle § 74 ods. 3 zákona o DPH), preto je povinnosť uplatnenia prenosu daňovej povinnosti na lekáreň, ktorá je povinná platiť daň - samozdaniť sa.

Poznámka

K uplatneniu § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH

  1. Uplatnenie mechanizmu prenosu daňovej povinnosti v zmysle § 69 ods. 12 písm. f) zákona o DPH [nové okno] je závislé od skutočnosti, či je na dodanie tovarov vyhotovená riadna faktúra alebo zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH, t. j. napríklad doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa. Tuzemský prenos daňovej povinnosti od dodávateľa (platiteľa) na príjemcu plnenia v pozícii platiteľa sa neuplatní, ak pri dodaní tovaru bude vyhotovená zjednodušená faktúra.
  2. Text v ustanovení „ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu“ je potrebné rozumieť tak, že pri dodaní predmetných poľnohospodárskych plodín dodávateľ pri aplikácii prenosu daňovej povinnosti na odberateľa neposudzuje na aký účel je dodanie tovaru určené, či na konečnú spotrebu alebo na ďalší predaj, pretože pri tovare patriacom do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktorý v tuzemsku predáva platiteľ DPH inému platiteľovi DPH, sa vo všeobecnosti predpokladá, že nie je bežne určený v nezmenenom stave na konečnú spotrebu zo strany príjemcu. To znamená, že ak kupujúci deklaruje pri kúpe tovaru svoje IČ DPH, ktoré mu bolo pridelené, potom táto skutočnosť postačuje na to, že nejde o kúpu na jeho spotrebu, ale na jeho podnikanie, a teda v zmysle citovaného ustanovenia platiť daň je povinný kupujúci.

§ 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka28da) [nové okno] a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka28da) [nové okno], iných ako uvedených v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH.

Príklady

  • Dodanie tovarov - poľnohospodárskych plodín patriacich do kapitoly 72 SCS, do položiek 7301, 7308 a 7314 SCS (§ 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH)

    Spoločnosť má veľkoobchod „Stavebniny“ a je platiteľom dane. Predala železné zábradlie (tovar kapitoly 7308 SCS) stavebnej firme (platiteľ DPH) bez DPH, pričom vystavila riadnu faktúru, nie bloček z e-kasy. Správne vystavila faktúru bez DPH?

    Riešenie: Ak spoločnosť vystavila riadnu faktúru, nie zjednodušenú, a má splnené aj ďalšie podmienky § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH, je dodanie správne fakturované bez DPH s tým, že na faktúre je potrebné ešte uviesť slovné spojenie „prenesenie daňovej povinnosti“ v zmysle § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH.

  • Dodanie tovarov s prenosom podľa § 69 ods. 12 písm. f) alebo g) zákona o DPH a tovarov bez prenosu s prepravou

    Dodávateľ (platiteľ DPH) odberateľovi (platiteľ DPH) dodal tovar vrátane prepravy do požadovaného miesta dodania v tuzemsku. Dodávka sa skladala z tovarov, pri ktorých platiteľ uplatnil prenos daňovej povinnosti na odberateľa podľa § 69 ods. 12 písm. f) alebo písm. g) zákona o DPH [nové okno], ale tiež aj z tovarov, pri ktorých sa uplatnil bežný režim zdanenia. Aký daňový režim má dodávateľ uplatniť na prepravu, keďže sa preprava vzťahuje na oba druhy tovarov?

    Riešenie: Ak s dodávaným tovarom, ktorého časť podlieha prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f) alebo písm. g) zákona o DPH a časť podlieha bežnému režimu zdanenia, súvisia iné náklady, ktoré sú dodávateľom požadované od kupujúceho (napr. prepravné náklady), tieto náklady sa zahŕňajú do základu dane podľa § 22 zákona o DPH. Pri určení výšky týchto nákladov dodávateľ vychádza z pomeru, ktorý objektívne odráža náklady vzťahujúce sa k dodaniu tovaru, ktorý podlieha prenosu daňovej povinnosti, a k tovaru, ktorý podlieha bežnému režimu zdanenia. Môže ísť o pomer určený podľa množstva dodávaného tovaru, jeho ceny, prípadne iného preukázateľného kritéria.

Poznámka

K uplatneniu § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH

Uplatnenie mechanizmu prenosu daňovej povinnosti v zmysle § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH je závislé od skutočnosti, či je na dodanie tovarov vyhotovená riadna faktúra alebo zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH, t. j. napríklad doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. Tuzemský prenos daňovej povinnosti od dodávateľa (platiteľa) na príjemcu plnenia v pozícii platiteľa sa neuplatní, ak pri dodaní tovaru bude vyhotovená zjednodušená faktúra.

§ 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac.

Príklad

  • Dodanie mobilných telefónov (§ 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH)

    Telekomunikačný operátor (platiteľ dane) predáva mobilné telefóny dovezené z Rakúska. Predáva ich občanom aj podnikateľom. Môže pri predaji podnikateľom uplatniť prenos daňovej povinnosti na kupujúceho?

    Riešenie: Prenos daňovej povinnosti na príjemcu podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH uplatní operátor iba v tom prípade, ak mobilné telefóny sú zatriedené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8517 12 00, a zároveň podnikateľ je platiteľom DPH a základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac.

Poznámka

K uplatneniu § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH [nové okno] - Zatriedenie mobilných telefónov

Mobilné telefóny v zmysle Vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (2011/C 137/01 [nové okno]) (ďalej len „KN“) patria do podpoložky KN 8517 12 00 (telefóny pre celulárne siete). „Mobilné telefóny“ majú tieto charakteristické vlastnosti:

  • majú „vreckové rozmery“, t. j. ich rozmery pri meraní v najkompaktnejšej forme nepresahujú 170 mm × 100 mm × 45 mm,
  • sú prevádzkyschopné bez externého zdroja napájania,
  • sú vybavené mikrofónom, ako aj slúchadlom a/alebo reproduktorom, a to v rámci zariadenia ako takého alebo formou snímateľnej náhlavnej súpravy predkladanej spolu s „mobilným telefónom“, na prenos a príjem hlasu umožňujúceho hlasovú komunikáciu,
  • obsahujú ďalšie komponenty, ako napr. zosilňovač a telefónnu anténu, ktoré zabezpečujú obojsmerný prenos hlasu na krátke vzdialenosti v rámci siete tvorenej základnými stanicami podpoložky 8517 61, ktoré využívajú frekvenčné pásma pre mobilnú telefóniu,
  • ak sú vybavené modulom SIM („Subscriber Identity Module“) rôznych druhov (fyzický alebo softvérový), dokážu zabezpečiť po jeho aktivovaní telefónnu komunikáciu prostredníctvom celulárnych sietí.

Môžu umožňovať tiesňové volania bez modulov SIM. Mobilné telefóny môžu mať aj ďalšie funkcie, ako napr. prijímanie a odosielanie krátkych textových správ SMS („Short Message Service“) a multimediálnych správ MMS („Multimedia Messaging Service“); emailov; prepojovanie paketov na prístup k internetu; vysielanie a príjem signálov na určenie polohy; navigáciu, plánovanie trasy, mapy, odosielanie a prijímanie okamžitých správ, VOIP (Voice over Internet Protocol); osobný digitálny asistent PDA („Personal Digital Assistant“); hry; príjem rádiových alebo televíznych signálov; zber dát, zaznamenávanie a reprodukovanie zvuku a obrazu.

Bez ohľadu na tieto doplnkové funkcie funkcia mobilnej telefónie je vo všeobecnosti hlavnou funkciou mobilných telefónov, ktoré vykazujú všetky vyššie uvedené vlastnosti. Je to tak napríklad vtedy, keď funkcia telefónie má prednosť pred všetkými ostatnými funkciami vrátane prípadov, keď sú užívateľovi oznámené prichádzajúce hovory bez ohľadu na práve používané sekundárne funkcie.“ Vo veci nomenklatúrneho zatriedenia mobilných telefónov bolo vydané nariadenie Komisie (ES) č. 717/2009 [nové okno] zo dňa 4. augusta 2009.

§ 69 ods. 12 písm. i) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 eur a viac.

Príklad

  • Dodanie integrovaných obvodov (§ 69 ods. 12 písm. i) zákona o DPH)

    Výrobca elektroniky (platiteľ dane) dodáva elektronické súčiastky, ktoré okrem iných elektronických komponentov obsahujú aj integrované obvody a tieto v nezmenenom stave predáva podnikateľom v tuzemsku. Je povinný uplatniť prenos daňovej povinnosti na kupujúceho podnikateľa?

    Riešenie: Podľa § 69 ods. 12 písm. i) zákona o DPH výrobca elektroniky uplatní prenos daňovej povinnosti len v prípade dodania integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak príjemcom tovaru je platiteľ dane a základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 eur a viac. Bližší opis, čo sa považuje v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia za integrovaný obvod, nájdete nižšie v Poznámke.

Poznámka

K uplatneniu § 69 ods. 12 písm. i) zákona o DPH - Zatriedenie integrovaných obvodov

V zmysle poznámky 8 b) k 85. kapitole Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1001/2013 [nové okno] zo 4. októbra 2013, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (ďalej len „spoločný colný sadzobník“) sú „elektronické integrované obvody“ (položka HS 8542) definované nasledovne:

„Elektronické integrované obvody“ sú:

  • monolitické integrované obvody, v ktorých jednotlivé obvodné prvky (diódy, tranzistory, odpory, kondenzátory, indukčné cievky, atď.) sú vytvorené v hmote (hlavne) a na povrchu polovodičového alebo zmesi polovodičového materiálu (napríklad dopovaného kremíka, arzenidu gália, kremík-germánia, fosfidu india) a sú spolu neoddeliteľne spojené;
  • hybridné integrované obvody, v ktorých sú pasívne prvky (rezistory, kondenzátory, indukčné cievky, atď.) získané technológiou tenko alebo hrubo vrstvených obvodov a aktívne prvky (diódy, tranzistory, monolitické integrované obvody atď.) sú získané polovodičovou technológiou, sú spojené prakticky neoddeliteľným spôsobom prepojeniami alebo prepojovacími vodičmi na jednom izolačnom podklade. Tieto obvody môžu tiež obsahovať aj oddelené (diskrétne) komponenty;
  • multičipové integrované obvody skladajúce sa z dvoch alebo viacerých navzájom prepojených monolitických integrovaných obvodov, ktoré sú kombinované prakticky neoddeliteľným spôsobom, tiež uložené na jednom alebo viacerých izolačných podkladoch, tiež obsahujúce montážne rámčeky, ale neobsahujú iné aktívne ani pasívne obvodové prvky.“

V zmysle vysvetliviek KN k podpoložke KN 8542 31 10 a 8542 31 90 sa do týchto podpoložiek KN zatrieďuje okrem iného i „mikroprocesor“, ktorého definícia termínu je: „Mikroprocesory, tiež nazývané mikroprocesorové jednotky (MPU), sú integrované obvody, ktoré možno definovať ako zariadenia vykonávajúce základné inštrukcie, činnosti a systémové riadiace funkcie. Pozostávajú z nasledujúcich hlavných častí:

  • aritmeticko-logická jednotka (ALU),
  • príkazový dekóder a programový ukazovateľ,
  • riadiaca jednotka,
  • vstupná a výstupná (I/O) jednotka, na komunikáciu s ostatnými zariadeniami.

Mikroprocesor môže pracovať len s použitím internej pamäte a externej pamäte alebo iného zariadenia. Môžu mať jeden alebo viac mikroprogramových pamätí (RAM pamäť alebo ROM pamäte) na príjem alebo uloženie mikroinštrukcií, čím stúpa počet primárnych inštrukcií riadiacej jednotky. Mikroprogramovateľná ROM pamäť, ktorú môže mikroprocesor obsahovať, má za úlohu uskladnenie základných binárnych príkazov a nie je považovaná za skutočnú programovú pamäť, ktorá ukladá príkazy k činnosti. Tieto výrobky môžu obsahovať rýchlu vyrovnávaciu pamäť alebo mikroperiférne funkcie. Patria sem tiež mikroprocesory pre špeciálne aplikácie vo vyhotovení „full custom“, „gate array“ alebo „standard cell“.

Prevádzková kapacita mikroprocesorov znamená dĺžku každého slova (t. j. 8, 16 alebo 32 bitov), ktoré môže register aritmeticko-logickej jednotky spracovať v jednotlivom mikropríkazovom cykle.“

V zmysle vysvetliviek harmonizovaného systému (ďalej len „HS“) k položke HS 8471 je „centrálna spracovateľská jednotka“ definovaná nasledovne: „Centrálna spracovateľská jednotka obvykle pozostáva z hlavnej pamäte, aritmetických a logických prvkov a ovládacích prvkov; avšak v rovnakých prípadoch môžu byť tieto prvky vo forme samostatných jednotiek.“

§ 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ktoré patria do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (ďalej iba klasifikácie CPA), a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA.

Príklady

  • Dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti (§ 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH)

    Firma – platiteľ DPH prenajíma lešenie, ale takisto na požiadanie realizuje aj jeho montáž a demontáž. Má zákazku, pri ktorej slovenskej firme (platiteľovi dane) prenajme lešenie vrátane jeho montáže a demontáže na budove nachádzajúcej sa v Maďarsku. Ako to má fakturovať?

    Riešenie: Miesto dodania danej služby sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, čo v danom prípade je na Slovensku. Služba prenájom lešenia s montážou a demontážou patrí do sekcie F (kategória 43.99.2 Lešenárske práce podľa štatistickej klasifikácie produktov podľa činností CPA) a dodávateľ aj odberateľ sú platiteľmi dane v tuzemsku: Všetky podmienky ustanovenia § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH sú splnené, potom je potrebné uplatniť prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa – slovenskú firmu.

  • Dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti (§ 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH [nové okno])

    Platiteľ dane pán Roško v pozícii objednávateľa uzatvoril s platiteľom dane - stavebnou firmou ako dodávateľom zmluvu o dielo na dodanie stavby v Ružomberku v dohodnutej cene bez dane 148 000 eur. Pán Roško poskytol v marci 2025 stavebnej firme preddavok na dodanie stavby vo výške 24 000 eur. Bude sa na prijatú platbu uplatňovať prenos daňovej povinnosti alebo až na dodanie stavby?

    Riešenie: Tým, že sú splnené podmienky § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH (dodanie stavby patrí do sekcie F štatistickej klasifikácie CPA, platiteľ dodáva platiteľovi, miesto dodania je v tuzemsku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH) stavebná firma je povinná na prijatý preddavok uplatniť prenos daňovej povinnosti a uviesť na faktúre k prijatej platbe slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

Pravidlo samozdanenia u osôb registrovaných podľa § 7, § 7a zákona o DPH

V tomto článku sú uvedené prípady tzv. samozdanenia (prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu plnenia) podľa jednotlivých ustanovení § 69 zákona o DPH [nové okno], v ktorých je príjemcom tovaru a služby osoba registrovaná podľa § 7, § 7a zákona o DPH.

§ 69 ods. 2 písm. a) zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku.

Príklad

  • Taliansky podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je platiteľom dane v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a vlastní na Slovensku nehnuteľnosť s kanceláriami, ktoré prenajíma slovenskému podnikateľovi, ktorý je registrovaný podľa § 7a zákona o DPH. Taliansky podnikateľ fakturuje prenájom s DPH. Je to správne?

    Riešenie: Nie je to správne. Ak zahraničná osoba registrovaná v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH dodáva tuzemskej zdaniteľnej osobe službu prenájom nehnuteľnosti v tuzemsku, miesto dodania tejto služby je podľa § 16 ods.1 zákona o DPH v tuzemsku. Pri určení osoby povinnej platiť daň správcovi dane sa postupuje v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH, a ak zahraničná osoba, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, sa rozhodne podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH zdaniť prenájom nehnuteľnosti, potom sa daňová povinnosť prenáša na tuzemsku zdaniteľnú osobu bez ohľadu na skutočnosť, či je podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH alebo nie je registrovaný.

§ 69 ods. 2 písm. b) zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] platiť daň pri tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem

  1. predaja tovaru na diaľku podľa § 14 ods. 1 zákona o DPH,
  2. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane,
  3. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane,
  4. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane.

Príklad

  • Zahraničná spoločnosť ELAS predáva tovar zo skladu v tuzemsku buď priamym odberom alebo tovar zasiela kuriérom podnikateľom na Slovensku, ktorí sú registrovaní v tuzemsku podľa § 7, § 7a zákona o DPH. Je povinná zdaniť takéto dodanie slovenskou DPH?

    Riešenie: Zahraničná osoba nie je povinná dodanie zdaniť, ak dodáva tovar s miestom dodania v tuzemsku podnikateľovi s miestom podnikania resp. so sídlom v tuzemsku. Zahraničná osoba je povinná uplatniť prenos daňovej povinnosti na príjemcu tovaru (= tzv. samozdanenie príjemcom tovaru) bez ohľadu na skutočnosť, či je príjemca registrovaný podľa § 7, § 7a zákona o DPH alebo nie je, okrem prípadu, ak zahraničná osoba je malým podnikom uplatňujúcim oslobodenie od dane v tuzemsku podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

§ 69 ods. 3 zákona o DPH

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH [nové okno], sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Príklad

  • Podnikateľ zo Žiliny, registrovaný podľa § 7a zákona o DPH, má záujem si zakúpiť webovú stránku u spoločnosti z Belgicka. Bude povinný z jej nákupu platiť DPH v tuzemsku?

    Riešenie: Áno, podnikateľ zo Žiliny má povinnosť platiť DPH z dôvodu, že poskytovanie webovej stránky sa považuje za elektronickú službu, ktorej miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, v danom prípade v tuzemsku, ak spoločnosť z Belgicka nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

§ 69 ods. 6 zákona o DPH

Osoba, ktorá nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH [nové okno], je povinná platiť daň.

Príklad

  • Obchodník so záhradným nábytkom z Prešova si objednal tovar od poľského podnikateľa identifikovaného pre daň v Poľsku. Pred dodaním tovaru sa obchodník z Prešova registroval podľa § 7 zákona o DPH. Dodávateľ z Poľska dopravil tovar do Prešova dňa 28. 2 .2025. Na faktúre od poľského dodávateľa nie je uvedená DPH, iba text „dodanie je oslobodené od dane“. Je obchodník z Prešova povinný platiť daň v tuzemsku, keď je dodanie oslobodené od dane v Poľsku?

    Riešenie: Áno, lebo je v tuzemsku nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. Dodanie tovaru z členského štátu dodania (v danom prípade Poľsko) do členského štátu skončenia odoslania alebo prepravy tovaru (v danom prípade Slovensko) a jeho nadobudnutie v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy podľa § 11 zákona o DPH (keď dodávateľ je registrovaný pre DPH v členskom štáte začatia prepravy a odberateľ je registrovaný pre DPH v členskom štáte skončenia prepravy) predstavujú jedno a to isté hospodárske plnenie. Tento mechanizmus spočíva na jednej strane v oslobodení dodania tovaru od dane zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci EÚ, ktoré priznáva členský štát odoslania (Poľsko) a na druhej strane zo strany členského štátu určenia dodávky (Slovensko) v zdanení nadobudnutia tovaru príjemcom tovaru. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (z Poľska) má obchodník z Prešova, ktorý je povinný z tohto nadobudnutého tovaru platiť daň v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH.

§ 69 ods. 7 zákona o DPH

Osoba, ktorá je druhým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona o DPH [nové okno], je povinná platiť daň. Druhý odberateľ nemusí byť platiteľom dane v tuzemsku, musí mať však pridelené v tuzemsku IČ DPH (podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH).

Príklad

  • Spoločnosť DE usadená v Nemecku a identifikovaná pre daň v Nemecku dodala tovar spoločnosti CZ (prvý odberateľ) usadenej v Česku a identifikovanej pre daň v tomto členskom štáte. Spoločnosť CZ dodala tento tovar v zmysle zmluvného dojednania spoločnosti SK (druhý odberateľ) usadenej v Žiline a identifikovanej pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Prepravu tovaru z Nemecka do tuzemska vykonala spoločnosť CZ pričom nemeckej spoločnosti DE oznámila IČ DPH pridelené v Česku. Kto je osobou povinnou platiť DPH v tuzemsku?

    Riešenie: Spoločnosť CZ ako prvý odberateľ má nadobudnutie tovaru v tuzemsku, pri ktorom nie je povinný platiť daň a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené v zmysle § 45 ods. 2 zákona o DPH. Spoločnosť CZ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá neobsahuje sumu dane a je v nej informácia o prenesení daňovej povinnosti na druhého odberateľa, t. j. na spoločnosť SK, ktorá je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH.

§ 69 ods. 8 zákona o DPH

Osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, pri dovoze tovaru, je povinná platiť daň, ak § 84a ods. 3 zákona o DPH [nové okno] neustanovuje inak.

Príklad

  • Spoločnosť z Trenčína, registrovaná podľa § 7a zákona o DPH, si objedná tovar z Číny s prepravou do Bratislavy, kde podlieha colnému konaniu. Spoločnosť podá colné vyhlásenie, v ktorom navrhne jeho prepustenie do „voľného obehu“ (uvedie kód „4000“). Spoločnosť z Trenčína je povinná platiť DPH?

    Riešenie: Pri dovoze tovaru z Číny je podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH spoločnosť z Trenčína povinná platiť daň, ak je dlžníkom podľa colných predpisov.

§ 69 ods. 9 zákona o DPH

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH [nové okno], alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona o DPH, je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

Príklad

  • Spoločnosť usadená v Nemecku, registrovaná pre účely DPH v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH bude poskytovať nabíjacie služby elektromobilov v tuzemsku. Odberateľom, t. j. konečným spotrebiteľom je vlastník elektromobilu, osoba registrovaná pre DPH. Spoločnosť bude fakturovať mesačne za odber elektriny za príslušný mesiac na dobíjacej stanici na Slovensku. Aký režim DPH zahraničná osoba uplatní v prípade vystavenej faktúry za odber elektriny osobe registrovanej podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH?

    Riešenie: Ak je miestom dodania elektriny tuzemsko podľa § 13 ods.1 písm. e) a f) zákona o DPH, potom pri dodaní elektriny zahraničnou osobou odberateľovi, ktorý je registrovaný podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, vzniká odberateľovi povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 9 zákona o DPH a zahraničná osoba uplatní prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia.

Pravidlo samozdanenia u tuzemských zdaniteľných osobách neregistrovaných pre DPH

V tomto článku sú uvedené prípady samozdanenia (prenesenia daňovej povinnosti na príjemcu plnenia) podľa jednotlivých ustanovení § 69 zákona o DPH [nové okno], v ktorých je príjemcom tovaru a služby zdaniteľná osoba, ktorá je usadená v tuzemsku a nie je registrovaná pre DPH v tuzemsku.

§ 69 ods. 2 písm. a) zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku.

Príklad

  • Taliansky podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je platiteľom dane v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a vlastní na Slovensku nehnuteľnosť s kanceláriami, ktoré prenajíma slovenskému podnikateľovi, ktorý nie je v tuzemsku registrovaný pre DPH. Taliansky podnikateľ fakturuje prenájom s DPH. Je to správne?

    Riešenie: Nie je to správne. Ak zahraničná osoba registrovaná v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH dodáva tuzemskej zdaniteľnej osobe službu prenájom nehnuteľnosti v tuzemsku, miesto dodania tejto služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Pri určení osoby povinnej platiť daň správcovi dane sa postupuje v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH, a ak zahraničná osoba, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, sa rozhodne podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH zdaniť prenájom nehnuteľnosti, potom sa daňová povinnosť prenáša na tuzemskú zdaniteľnú osobu, hoci táto zdaniteľná osoba nie je registrovaná pre DPH.

§ 69 ods. 2 písm. b) zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] platiť daň pri tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem

  • predaja tovaru na diaľku podľa § 14 ods. 1 zákona o DPH,
  • tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane,
  • tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane,
  • tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) zákona o DPH uplatniť oslobodenie od dane.

Príklad

  • Zahraničná spoločnosť ELAS predáva tovar zo skladu v tuzemsku buď priamym odberom alebo tovar zasiela kuriérom podnikateľom na Slovensku, ktorí nie sú registrovaní v tuzemsku pre DPH. Je povinná zdaniť takéto dodanie slovenskou DPH?

    Riešenie: Nie je povinná zdaniť, ale ak zahraničná osoba dodáva tovar s miestom dodania v tuzemsku zdaniteľnej osobe s miestom podnikania resp. so sídlom v tuzemsku, je povinná uplatniť prenos daňovej povinnosti na príjemcu tovaru (= tzv. samozdanenie príjemcom tovaru) bez ohľadu na skutočnosť, či je príjemca registrovaný pre DPH alebo nie je, okrem prípadu, ak zahraničná osoba je malým podnikom uplatňujúcim oslobodenie od dane v tuzemsku podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

§ 69 ods. 3 zákona o DPH

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH [nové okno], sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Príklad

  • Podnikateľ zo Žiliny, neregistrovaný pre DPH, má záujem si zakúpiť webovú stránku u spoločnosti z Belgicka. Bude povinný z jej nákupu platiť DPH v tuzemsku?

    Riešenie: Áno, podnikateľ zo Žiliny má povinnosť platiť DPH z dôvodu, že poskytovanie webovej stránky sa považuje za elektronickú službu, ktorej miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, v danom prípade v tuzemsku, ak spoločnosť z Belgicka nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH. Je potrebné upozorniť, že podnikateľ má povinnosť registrovať sa pred prijatím danej služby podľa § 7a zákona o DPH.

§ 69 ods. 6 zákona o DPH

Osoba, ktorá nadobudne tovar – nový dopravný prostriedok v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 3 zákona o DPH [nové okno], je povinná platiť daň.

Príklad

  • Realitný agent z Popradu, ktorý nie je registrovaný pre daň v tuzemsku, zakúpil 21. 2. 2025 v Rakúsku nový osobný automobil v predajnej cene 15 200 eur. Rakúsky predajca automobilov, identifikovaný pre DPH v Rakúsku, vystavil v ten istý deň faktúru na dodanie tohto nového automobilu v cene bez rakúskej DPH a uviedol text „dodanie je oslobodené od dane“. Má povinnosť platiť daň z nákupu nového automobilu agent z Popradu?

    Riešenie: Áno, realitnému agentovi z Popradu vzniká povinnosť do siedmich dní odo dňa nadobudnutia nového dopravného prostriedku z iného členského štátu podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 4 zákona o DPH a v tej istej lehote zaplatiť daň v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH. Poznámka: Nadobúdateľ nového automobilu nemá povinnosť sa registrovať pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, pretože hodnota 14 000 eur stanovená v § 11 ods. 4 písm. b) zákona o DPH sa nevzťahuje na nadobudnutie nového dopravného prostriedku.

§ 69 ods. 8 zákona o DPH

Osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, pri dovoze tovaru, je povinná platiť daň, ak § 84a ods. 3 zákona o DPH [nové okno] neustanovuje inak.

Príklad

  • Slovenský podnikateľ z Trnavy, neregistrovaný pre DPH, si dovezie na Slovensko tovar zo Švajčiarska za účelom jeho ďalšieho predaja. Podá JCD, v ktorom navrhne jeho prepustenie do „voľného obehu“ (uvedie kód „4000“). Je povinný platiť DPH?

    Riešenie: Pri dovoze tovaru zo Švajčiarska je podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH podnikateľ z Trnavy povinný platiť daň, ak je dlžníkom podľa colných predpisov.

Platenie dane ručiteľom

Platiť DPH správcovi dane popri dodávateľovi vzniká za určitých podmienok aj inej osobe, ktorou je odberateľ či príjemca plnenia. Sú to prípady, ak dodávateľ nezaplatí z uskutočneného plnenia alebo z prijatia platby na budúce dodanie tovaru alebo služby - § 69 ods. 14 zákona o DPH [nové okno]. Ide o inštitút ručenia za daň, pričom postup správcu dane pri realizácii tohto inštitútu je uvedený v § 69b zákona o DPH.

Ručenie za daň (§ 69b zákona o DPH)

Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH [nové okno] sa týka len ručenia za daň z pridanej hodnoty, čo znamená, že osoby ručiteľov neručia za nedoplatky na iných daniach. Slovo „daň“ vo všetkých ustanoveniach upravujúcich problematiku ručenia v zákone o DPH je potrebné vykladať v zmysle § 1 tohto zákona, podľa ktorého zákon o DPH upravuje iba daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

Podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH platiteľ dane, ktorému je alebo má byť v tuzemsku dodaný tovar alebo služba, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa, t. j. odberateľ ručí za daň svojho dodávateľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane (odberateľ) v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že daň či už celá alebo jej časť, nebude zaplatená. Zároveň sú v zákone uvedené dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že platiteľ dane (odberateľ) vedieť mal a mohol, že daň nebude zaplatená a to:

  1. protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, alebo
  2. v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo členom štatutárneho orgánu odberateľa alebo jeho spoločníkom - štatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa alebo spoločník dodávateľa t. j. platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu.
  3. protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na iný bankový účet, ako bankový účet zverejnený v zozname bankových účtov oznámených podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo 85kk zákona o DPH spôsobom podľa § 6 ods. 5 zákona o DPH. Pričom za deň uskutočnenia platby sa považuje deň, kedy platiteľ zadal poskytovateľovi platobných služieb pokyn vkladu alebo prevodu finančných prostriedkov ako protihodnotu za plnenie na bankový účet dodávateľa.

Ustanovenie § 69 ods. 13 zákona o DPH [nové okno] zakotvuje podmienky vzniku ručenia odberateľa za daň z pridanej hodnoty, ktorú dodávateľ uviedol na faktúre, ale ju nezaplatil do štátneho rozpočtu. Podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH ručenie za daň z predchádzajúceho stupňa u odberateľa vzniká, ak:

  1. dodávateľ daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre nezaplatil v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH alebo uhradil len jej časť, príp. sa stal neschopným ju zaplatiť
  2. odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že celá daň alebo časť dane z pridanej hodnoty nebude dodávateľom zaplatená do štátneho rozpočtu

Pri kumulatívnom splnení obidvoch podmienok sa zo zákona stáva odberateľ ručiteľom za daň neuhradenú jeho dodávateľom.

Pri skúmaní naplnenia prvej podmienky je potrebné vychádzať najmä zo znenia § 78 zákona o DPH, podľa ktorého je daň, ktorú je platiteľ povinný platiť, splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť a to z každého jednotlivého dodania tovaru alebo služby, prípadne z platby prijatej vopred. Celkový súčet jednotlivých daňových povinností, ktoré vznikli za určité zdaňovacie obdobie, platiteľ dane môže znížiť o daň vzťahujúcu sa k prijatým plneniam. Výsledný vzťah voči štátnemu rozpočtu, t. j. vlastnú daňovú povinnosť je platiteľ povinný zaplatiť na účet správcu dane a platbu označiť podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z. [nové okno] o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov. Platiteľ teda ručí za daň voči nemu uplatnenú na faktúre od dodávateľa a nie za vlastnú daňovú povinnosť dodávateľa.

Postup pri uložení povinnosti ručenia za daň

Zákon o DPH v § 69b ods. 1 zákona o DPH [nové okno] zavádza pre daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH neuhradil alebo uhradil len jej časť, legislatívnu skratku „nezaplatená daň“ a pre osobu uvedenú v § 69 ods. 13 zákona o DPH legislatívnu skratku „ručiteľ“. V prípade, ak daňový úrad zistí, že sú naplnené podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia, vydá rozhodnutie. Týmto rozhodnutím v súlade s § 69b ods. 3 zákona o DPH uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. Rozhodnutie môže byť vydané počas daňovej kontroly vykonávanej u dodávateľa alebo u odberateľa, ale aj bez vykonania daňovej kontroly, nakoľko sa jedná o samostatné konanie vyplývajúce priamo zo zákona o DPH. Lehota, v akej je možné vydať rozhodnutie podľa § 69b zákona o DPH, nie je zákonom určená. Ustanovenie § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (ďalej iba daňový poriadok) ustanovuje, že daň alebo rozdiel dane nie je možné vyrubiť po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V prípade ručenia však daňový úrad dodávateľa nevyrubuje daň ani jej rozdiel, ale podľa § 69b ods. 1 zákona o DPH ukladá ručiteľovi povinnosť uhradiť daň uvedenú na faktúre, ktorú neuhradil v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH jeho dodávateľ. Z uvedeného vyplýva, že lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 69b zákona o DPH nie je zákonom obmedzená.

V prípade, ak ručiteľ nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím podľa § 69b zákona o DPH, bude táto nezaplatená daň od ručiteľa vymáhaná podľa ustanovení daňového poriadku upravujúcich vymáhanie.

Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý mu má byť vrátený podľa § 79 zákona o DPH [nové okno], a nedošlo z jeho strany v lehote do 8 dní od doručenia rozhodnutia o ručení k plneniu, použije daňový úrad dodávateľa tento nadmerný odpočet na úhradu dane/časti dane nezaplatenej dodávateľom. O takomto použití nadmerného odpočtu vydá daňový úrad dodávateľa v zmysle § 69b ods. 6 zákona o DPH rozhodnutie. Rozhodnutiu o použití nadmerného odpočtu odberateľa podľa ods. 6 predchádza vydanie rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH. Ak daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, nebude zo strany daňového úradu miestne príslušnému ručiteľovi tento nadmerný odpočet vrátený. Na základe toho musí byť takéto rozhodnutie bezodkladne doručené aj daňovému úradu miestne príslušnému odberateľovi – ručiteľovi.

Použitie nadmerného odpočtu na úhradu nezaplatenej dane podľa § 69b zákona o DPH má prednosť pred jeho použitím podľa daňového poriadku. Tzn., že nadmerný odpočet platiteľa dane, ktorý sa stal ručiteľom za neuhradenú daň z predchádzajúceho stupňa a ktorému bolo doručené rozhodnutie podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, sa nemôže použiť na úhradu jeho vlastných nedoplatkov na DPH a iných daniach t. j. nemôže sa aplikovať ustanovenie § 79 daňového poriadku a tento nadmerný odpočet sa nemôže použiť podľa § 55 daňového poriadku, ale prednostne sa použije na úhradu dane platiteľa dane, ktorému sa kontrolovaný platiteľ dane stal ručiteľom za daň (DPH).

Vrátenie dane ručiteľovi

Postupom podľa § 69b zákona o DPH [nové okno] môže dôjsť k úhrade nezaplatenej dane napríklad v situáciách, ak

  • úhradu oneskorene vykoná platiteľ dane, ktorému vznikla daňová povinnosť a zároveň aj ručiteľ na základe vydaného rozhodnutia, alebo
  • úhradu na základe rozhodnutia vykoná ručiteľ po lehote splatnosti, zároveň mu však daňový úrad dodávateľa oznámi, že použil na úhradu nezaplatenej dane jeho splatný nadmerný odpočet, alebo
  • úhradu na základe rozhodnutia vykoná ručiteľ, (zároveň môže dôjsť ku kombinácii, že ak tak urobil po lehote splatnosti, bol na úhradu nezaplatenej dane použitý jeho splatný nadmerný odpočet) a v tom istom období uhradí oneskorene svoju daňovú povinnosť sám dodávateľ.

Pri vrátení dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, sa táto vždy prednostne vráti ručiteľovi. Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil jeho nadmerný odpočet na úhradu tejto nezaplatenej dane, sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, mu daňový úrad vráti bezodkladne.

Ak sumu dane uhradil dodávateľ a zároveň aj ručiteľ, pričom výsledná suma dane uhradená dodávateľom a ručiteľom je vyššia ako pôvodne nezaplatená daň, daňový úrad sumu, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, vráti ručiteľovi bezodkladne.

Ak dôjde na základe vydaných rozhodnutí k úhrade dane zo strany ručiteľa a následne s časovým odstupom aj k úhrade zo strany dodávateľa – pôvodného dlžníka, mala by byť suma, ktorá prevyšuje pôvodne nezaplatenú daň, vrátená ručiteľovi bez podania žiadosti. Suma dane sa ručiteľovi vráti v zmysle § 69b ods. 7 a 8 zákona o DPH aj v prípade, ak má táto osoba daňové nedoplatky. Sumu nie je možné preúčtovať na prípadne nedoplatky ručiteľa a ani dodávateľa.

Osobitný spôsob úhrady (§ 69c zákona o DPH)

Čo je to inštitút osobitného spôsobu úhrady dane

V zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] daň uvedenú na faktúre za dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku, je povinný platiť dodávateľ, ak zákon o DPH neustanovuje inak. Na faktúre, ktorú dodávateľ vystaví pre svojho odberateľa sa okrem iných povinných náležitostí uvádza základ dane a výška dane, ktorá sa má zaplatiť. Dodávateľ tak vyberie daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť do štátneho rozpočtu, ako súčasť protihodnoty od svojho odberateľa.

Podstatou osobitného spôsobu úhrady dane je to, že daň uvedenú na faktúre nezaplatí odberateľ v cene zdaniteľného plnenia svojmu dodávateľovi, ale požadovanú protihodnotu rozdelí. Dodávateľovi uhradí len základ dane a sumu dane z pridanej hodnoty zaplatí priamo správcovi dane, ktorým je daňový úrad. Osobitný spôsob úhrady dane na osobný účet daňovníka (ďalej aj „OÚD“) vedený u správcu dane podľa § 69c ods. 1 zákona o DPH je oprávnený využiť odberateľ, ktorý má postavenie platiteľa dane a je naplnený vedomostný test podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, podľa ktorého odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že daň z dodania alebo jej časť nebude jeho dodávateľom zaplatená. Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa dane v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu alebo miesta podnikania, ak je od trvalého pobytu odlišné, alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, IČO, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre DPH a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt. OÚD svojho dodávateľa tak bude môcť odberateľ vyhľadať prostredníctvom zadania jeho IČ DPH.

Kedy je odberateľ oprávnený využiť osobitný spôsob úhrady dane a dôsledky takéhoto postupu na odberateľa

Odberateľ je oprávnený využiť osobitný spôsob úhrady dane v situácii, keď nastala niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 69 ods. 13 zákona o DPH [nové okno], čo znamená, že môže byť voči nemu uplatnený inštitút ručenia za daň. Podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH je platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, osobou povinnou platiť daň, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň, a odberateľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal a mohol, že celá daň alebo jej časť nebude zaplatená správcovi dane. V ustanovení sú zároveň uvedené právne domnienky, ktoré sú dostatočným dôvodom na to, že odberateľ mohol túto skutočnosť vedieť.

Právnymi domnienkami v zmysle § 69 ods. 13 zákona o DPH sú:

  • protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka
  • v čase vzniku daňovej povinnosti bol odberateľ štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu
  • protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ako bankový účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený v zozname bankových účtov oznámených podľa § 6 alebo § 85kk zákona o DPH.

Zároveň je v zákone definované, čo sa považuje za deň uskutočnenia platby. Právna domnienka uvedená v písm. c) súvisí s oznamovacou povinnosťou podľa § 6 zákona o DPH [nové okno], t. j. povinnosť platiteľov dane oznámiť finančnému riaditeľstvu bankové účty, ktoré používajú na podnikanie, ktoré je predmetom dane v tuzemsku podľa § 2 zákona o DPH. Aktualizované údaje o účtoch, ktoré platitelia dane oznámia finančnému riaditeľstvu, sú sprístupnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a odberatelia si môžu overiť, či číslo účtu, na ktoré dodávateľ požaduje úhradu protihodnoty, bolo finančnému riaditeľstvu oznámené.

Ak odberateľ zistí, že je naplnená niektorá z domnienok na uplatnenie ručenia za daň podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, môže využiť postup podľa § 69c zákona o DPH, čím má možnosť vyhnúť sa takémuto ručeniu. Odberateľ môže zaplatiť na OÚD dodávateľa daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH dodávateľ, najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH.

Rozhodnutie o ručení podľa § 69b zákona o DPH daňový úrad voči odberateľovi nevydá, ak odberateľ využil možnosť zaplatiť daň na účet správcu dane vedeného pre dodávateľa. Ak daňový úrad rozhodnutie podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH vydal, toto rozhodnutie odberateľovi ešte nebolo doručené a zo strany odberateľa došlo medzitým k využitiu možnosti uhradiť daň podľa § 69c ods. 1 zákona o DPH, toto rozhodnutie sa v zmysle § 69c ods. 2 zákona o DPH zo zákona zaplatením dane zrušuje.

Dôsledky využitia osobitného spôsobu úhrady dane na dodávateľa

Platiteľ dane, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je v súlade § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný platiť daň, ak zákon neustanovuje inak, napr. ak nedochádza k prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia. Daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom zo zdaniteľného obchodu vznikla daňová povinnosť. V situácii, ak by odberateľ využil možnosť osobitnej úhrady dane danú ustanovením § 69c zákona o DPH [nové okno], rozdelil by platbu a uhradil by dodávateľovi len časť protihodnoty, ktorá zodpovedá základu dane, nie je povinnosť dodávateľa platiť daň, dotknutá. Dodávateľ je teda povinný v daňovom priznaní uviesť daň, ktorú je povinný platiť, aj v takejto situácii. Od splatnej dane je oprávnený uplatniť odpočítateľnú daň a je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť bez ohľadu na to, ako postupoval jeho odberateľ.

Využitie osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH neovplyvňuje plnenie povinností peňažnej povahy dodávateľa rovnako, ako neovplyvňuje tieto povinnosti ani situácia, keď by odberateľ faktúru za dodanie nezaplatil vôbec.

Ak bude platiteľ v postavení dodávateľa požadovať úhradu faktúr na účty, ktoré oznámil finančnému riaditeľstvu a nie sú naplnené ani iné dôvody, ktoré by pre odberateľa predstavovali riziko uplatnenia inštitútu ručenia za daň, odberatelia budú postupovať štandardným spôsobom a uhradia celú protihodnotu na oznámené účty svojho dodávateľa. Ak nie je naplnený vedomostný test pre uplatnenie inštitútu ručenia za daň, nie je ani dôvod na využitie osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH.

V prípade, ak dodávateľ bude od svojich odberateľov požadovať úhradu protihodnoty na iný účet, než ktorý oznámil finančnému riaditeľstvu, musí počítať s tým, že jeho odberatelia pristúpia k využitiu úhrady DPH priamo na jeho osobný účet vedený u správcu dane. Je teda v záujme každého platiteľa dane, aby oznámil všetky svoje bankové účty ešte predtým, ako ich začne využívať na podnikanie a požadovať úhradu za dodanie tovaru a poskytnutie služieb na tieto účty. V situácii, ak dodávateľ uhradí daň v lehote jej splatnosti a taktiež odberateľ zaplatí daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť dodávateľ, na OÚD dodávateľa, táto zaplatená daň predstavuje daňový preplatok dodávateľa.

Preplatok vzniknutý v dôsledku úhrady dane na OÚD dodávateľa

V situácii, keď odberateľ využije osobitný spôsob úhrady dane a zaplatí časť protihodnoty zodpovedajúcej DPH na číslo účtu správcu dane vedeného pre jeho dodávateľa, s touto sumou uhradenou správcovi dane nemá odberateľ viac možnosť disponovať. Znamená to, že odberateľ nemôže požiadať o vrátenie tejto sumy ani o preúčtovanie sumy na svoje prípadné nedoplatky. Uvedené vyplýva z toho, že suma dane sa v zmysle § 69c ods. 3 zákona o DPH [nové okno] považuje za daňový preplatok dodávateľa.

Ak dodávateľ neuhradil daň do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mu vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru a poskytnutia služby, použije sa na túto úhradu daň zaplatená jeho odberateľom na jeho OÚD. Daňovým preplatkom dodávateľa tak bude len prípadný kladný rozdiel medzi daňou zaplatenou odberateľom a sumou dane, ktorá bola použitá na úhradu daňovej povinnosti dodávateľa za príslušné zdaňovacie obdobie.

Pri daňovom preplatku sa použije postup podľa § 79 daňového poriadku [nové okno], tzn. ak nemožno preplatok použiť napríklad na kompenzáciu prípadných nedoplatkov platiteľa dane, resp. iných platieb, ktoré je platiteľ povinný uhradiť podľa § 55 ods. 6 daňového poriadku, daňový preplatok sa vráti platiteľovi do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. V situácii, ak by v lehote na vrátenie daňového preplatku začal daňový úrad u platiteľa dane daňovú kontrolu, daňový preplatok sa vráti do 10 dní od jej skončenia, ak sa daňovou kontrolou nezistí rozdiel vo výške tohto daňového preplatku, inak do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pri vrátení daňového preplatku opäť zohráva dôležitú úlohu skutočnosť, či platiteľ oznámil bankový účet podľa § 6 alebo § 85kk zákona o DPH, ktorý bude používať na svoje podnikanie, ktoré je predmetom DPH. V zmysle § 69c ods. 6 zákona bude daňový preplatok vrátený len na účet oznámený spôsobom podľa § 6 ods. 5 zákona o DPH, tzn. oznámený na tlačive, ktorého vzor zverejnilo finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Ak platiteľ dane nesplnil povinnosť bankový účet oznámiť, preplatok mu bude vrátený do 10 dní odo dňa, keď si túto povinnosť dodatočne splní.

Označenie platby dane v zmysle vyhlášky MF SR č. 378/2011 Z. z.

V zmysle § 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. [nové okno] o spôsobe označovania platby dane, platba dane bezhotovostným prevodom z účtu daňového subjektu na účet správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad sa označí:

  • číslom účtu daňového subjektu, z ktorého sa platba dane uhrádza,
  • číslom účtu správcu dane, na ktorý sa platba dane uhrádza, oznámením daňovému subjektu príslušným správcom dane podľa osobitného predpisu,
  • variabilným symbolom,
  • sumou platby dane v eurách a eurocentoch a
  • informáciu pre správcu dane, ak je to potrebné.

V zmysle prílohy č. 1 vyhlášky č. 378/2011 Z. z. sa variabilný symbol na označovanie platby dane bez rozhodnutia vydaného daňovým úradom tvorí spôsobom, že na označenie platby dane uvedenej v § 2 písm. b) vyhlášky sa použije desaťmiestny variabilný symbol, pričom prvé štyri číslice označujú druh platby dane. V súvislosti so zavedením osobitného spôsobu úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH [nové okno] bolo do vyhlášky o spôsobe označovania platby dane doplnené nové označenie platby:

  • prvú časť variabilného symbolu bude tvoriť štvorčíslie 1109 - daň z pridanej hodnoty zaplatená odberateľom za dodávateľa,
  • druhú časť variabilného symbolu predstavuje šesťčíslie, ktoré označuje zdaňovacie obdobie. Keďže platbu dane bude vykonávať odberateľ na OÚD svojho dodávateľa, je pre správne označenie platby potrebné variabilný symbol doplniť o zdaňovacie obdobie tohto dodávateľa (mesiac, štvrťrok) a príslušný rok. Informáciu o zdaňovacom období môže odberateľ získať od svojho dodávateľa, na požiadanie túto informáciu potrebnú pre správne vytvorenie variabilného symbolu môže poskytnúť správca dane. Ak odberateľ nezistí informáciu o zdaňovacom období dodávateľa, je tiež prípustné, aby pri označení platby uviedol vo variabilnom symbole príslušný mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť, keďže základným zdaňovacím obdobím platiteľov DPH je kalendárny mesiac.

Ak odberatelia platiteľa dane využijú inštitút osobitnej úhrady dane na OÚD dodávateľa, je možné, že na OÚD budú pripísané platby od rôznych odberateľov platiteľa, niektoré platby môžu predstavovať úhradu DPH z jednej faktúry, avšak nie je vylúčený aj súčet viacerých súm dane z viacerých faktúr. Z údajov, ktoré sú pre platiteľa dostupné v rámci zobrazenia stavu osobného účtu v osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy, nie je možné zistiť informáciu, ktorý odberateľ a z ktorej faktúry uhradil sumu dane. Je preto v záujme dodávateľa, aby eliminoval riziká spojené s takýmto stavom a to aj tým, že oznámi finančnému riaditeľstvu všetky účty, na ktoré bude požadovať platby od svojich odberateľov. V prípade, ak odberatelia dane využijú osobitný spôsob úhrady dane na OÚD svojho dodávateľa, je vecou vzájomných obchodných vzťahov, že takýto postup oznámia svojmu dodávateľovi a oznámia mu, ktorej faktúry alebo faktúr sa predmetná úhrada týka, a ktorý záväzok voči dodávateľovi tým odberateľ považuje za splnený.

Zahraničná osoba (neregistrovaná pre daň v tuzemsku) povinná platiť daň alebo uplatniť oslobodenie od dane prostredníctvom daňového zástupcu

V tomto článku sú uvedené informácie k situácii, kedy zahraničná osoba neregistrovaná pre DPH v tuzemsku je povinná platiť daň v tuzemsku alebo si zvolí možnosť, že sa dá zastúpiť daňovým zástupcom a daň neplatí.

Ak zahraničná osoba dovezie tovar z tretieho štátu na územie EÚ v Slovenskej republike a tento tovar je určený na dodanie do iného členského štátu, ale dovozca - zahraničná osoba nie je v tuzemsku registrovaná za platiteľa dane ani zastúpená daňovým zástupcom v zmysle § 69a zákona o DPH, je povinná platiť daň z dovozu v zmysle § 69 ods. 8 zákona o DPH [nové okno].

Daňový zástupca pri dovoze tovaru (§ 69a zákona o DPH)

Ak je tovar dovezený z tretieho štátu na územie EÚ v Slovenskej republike zahraničnou osobou z iného členského štátu a je určený na dodanie do iného členského štátu, ale dovozca (zahraničná osoba) nie je v tuzemsku registrovaný za platiteľa dane ani zastúpený daňovým zástupcom, dovozca je povinný platiť daň z dovozu v zmysle § 69 ods. 8 zákona o DPH [nové okno].

Colný orgán nevymeria dovozcovi, ktorým je zahraničná osoba, daň pri dovoze tovaru vtedy, ak preukáže, že tovar z tretieho štátu je určený na dodanie do iného členského štátu a splnil podmienky na oslobodenie dovozu tovaru od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH.

Podmienkami sú:

  • dovozca (zahraničná osoba) musí colnému orgánu preukázať, že je v tuzemsku registrovaný za platiteľa dane alebo je zastúpený daňovým zástupcom a
  • že v inom členskom štáte, do ktorého sa tovar prepraví, bude deklarované nadobudnutie tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Daňový zástupca pri dovoze tovaru, ustanovený v § 69a zákona o DPH, zastupuje dovozcu tovaru, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom dane podľa zákona o DPH [nové okno] v tuzemsku. Zastupuje ho vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH preto, aby sa zahraničná osoba nemusela z titulu dovozu tovaru na územie EÚ v Slovenskej republike registrovať za platiteľa dane. Ide o zjednodušenie uplatňovania zákona o DPH.

Inštitút daňového zástupcu je možné využiť len v prípade, ak zahraničná osoba dováža v tuzemsku tovar z tretieho štátu, pričom sa ten istý tovar dodáva osobe identifikovanej pre daň do iného členského štátu. Ak bol tovar prepustený do voľného obehu v tuzemsku a následne bol spracovaný na iný tovar, nie je možné oslobodiť dovoz tovaru podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, pretože z tuzemska do iného členského štátu nebude dodaný ten istý tovar, ktorý bol dovezený z tretieho štátu.

Príklad

  • Podnikateľ – účtovný poradca z Nitry je platiteľom dane s prideleným IČ DPH a súčasne je na daňovom úrade zaregistrovaný ako daňový zástupca podľa § 69a zákona o DPH [nové okno] pod osobitným identifikačným číslom pre zahraničnú osobu z Poľska, ktorá ho požiadala, aby ju zastupoval pri dovoze tovaru zo Švajčiarska do tuzemska, pričom tovar je ďalej prepravený ku zákazníkovi v Česku v mesiaci marec 2025. Zastúpený dovozca z Poľska nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 zákona o DPH.

    Riešenie:

    Účtovný poradca ako mesačný platiteľ dane do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca marec podáva daňové priznanie miestne príslušnému Daňovému úradu v Nitre, v ktorom uvádza svoje prijaté a uskutočnené plnenia. Ak mu za príslušný kalendárny mesiac/štvrťrok vznikne povinnosť podať súhrnný výkaz podľa § 80 zákona o DPH, podá pod IČ DPH miestne príslušnému daňovému úradu súhrnný výkaz do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca/štvrťroka. Daňové priznanie podáva aj v prípade, že je negatívne.

    Účtovný poradca ako daňový zástupca podá za poľského dovozcu v lehote do 25 dní po skončení mesiaca marec daňové priznanie s uvedeným osobitným identifikačným číslom pre daň Daňovému úradu Bratislava z dôvodu, že dovezený tovar bol v marci prepravený zákazníkovi do Česka s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 – 4 zákona o DPH. K daňovému priznaniu je povinný daňový zástupca priložiť zoznam zastúpených dovozcov (ak zastupuje len jedného tak uvedie iba tohto dovozcu) s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.

    Daňové priznanie v postavení daňového zástupcu nemusí podať, ak je negatívne.

    Účtovný poradca ako daňový zástupca je povinný podať za zastúpeného dovozcu do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca Daňovému úradu Bratislava súhrnný výkaz s osobitným identifikačným číslom pre daň. V súhrnnom výkaze uvedie hodnotu dodania pre osobu identifikované pre daň v Česku.

Postavenie daňového zástupcu

Daňovým zástupcom môže byť v zmysle § 69a ods. 1 zákona o DPH [nové okno] len platiteľ dane so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Na zastupovanie dovozcu musí mať daňový zástupca udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.

Daňový zástupca pod prideleným osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov. Tuzemský platiteľ dane, ktorý je daňovým zástupcom, má Daňovým úradom Bratislava pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň a okrem toho má miestne príslušným daňovým úradom podľa svojho sídla alebo bydliska prvotne pridelené identifikačné číslo pre daň, ktorým mu bol priznaný status platiteľa dane.

Povinnosti daňového zástupcu

Daňový zástupca má nasledovné povinnosti:

  1. viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu. Záznamy musia obsahovať priezvisko a meno alebo názov zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a číslo rozhodnutia vydaného v colnom konaní, ktorým bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu Ak daňový zástupca zastupuje viacerých dovozcov, za každého zastúpeného dovozcu vedie osobitne záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu;
  2. podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Daňové priznanie daňový zástupca podá pod osobitným identifikačným číslom pre daň prideleným Daňovým úradom Bratislava. V daňovom priznaní v riadku č. 13, 14 daňový zástupca uvedie základ dane za dodanie tovarov oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH [nové okno], ktoré boli zastúpenými dovozcami dodané do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň. V prípade, že v príslušnom kalendárnom mesiaci nedošlo u zastúpených dovozcov k dodaniu tovarov oslobodených od dane podľa § 43 zákona o DPH, daňový zástupca nie je povinný za zastúpených dovozcov podať negatívne daňové priznanie;
  3. podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80 zákona o DPH Daňovému úradu Bratislava do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca. Nemôže sa rozhodnúť pre podávanie súhrnného výkazu za zastúpených dovozcov za kalendárny štvrťrok, ak by hodnota tovarov nepresiahla v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur. Súhrnný výkaz daňový zástupca podá pod osobitným identifikačným číslom pre daň prideleným Daňovým úradom Bratislava. V súhrnnom výkaze daňový zástupca uvedie kódy štátov, do ktorých je tovar dodaný, identifikačné čísla pre daň nadobúdateľov pridelené v iných členských štátoch, celkovú hodnotu tovaru dodaného každému nadobúdateľovi do iného členského štátu, príp. hodnotu premiestneného tovaru do iného členského štátu. Všetky dodávky tovaru pre jedného nadobúdateľa sa uvádzajú ako celková hodnota dodaného tovaru v jednom riadku. V prípade, ak v príslušnom kalendárnom mesiaci zastúpení dovozcovia nedodajú tovar do iného členského štátu oslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH [nové okno], daňový zástupca nie je povinný za príslušný kalendárny mesiac predložiť Daňovému úradu Bratislava súhrnný výkaz.

Zrušenie osobitného identifikačného čísla pre daň u daňového zástupcu

Daňový úrad Bratislava zruší osobitné identifikačné číslo pre daň pre daňového zástupcu pri dovoze tovaru, ak daňový zástupca opakovane poruší povinnosť:

  • viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu,
  • predkladať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca s priloženým zoznamom zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu,
  • predkladať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca.

Daňový úrad Bratislava zruší daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň aj v prípade, ak daňový zástupca:

  • požiada o odňatie osobitného identifikačného čísla pre daň,
  • v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadneho dovozcu,
  • prestane byť platiteľom,
  • nebol oprávnený konať za dovozcu na základe písomného plnomocenstva.

Povinnosti zahraničnej osoby zastúpenej daňovým zástupcom podľa § 69a zákona o DPH - fakturácia

  • vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH [nové okno] pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku (§ 72 ods. 4 zákona o DPH)
  • faktúra vyhotovená zahraničnou osobou má obsahovať, okrem iného, aj meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a zákona o DPH, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň (§ 74 ods. 1 písm. o) zákona o DPH).