Informovanie o dani z príjmov fyzických osôb

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

• Daňové priznanie
• Lehoty na podanie daňového priznania
  • Možnosť predĺženia lehoty
  • Lehota na podanie daňového priznania, ak došlo v priebehu roka k ukončeniu podnikateľskej činnosti
  • Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník zomrie
• Tlačivo daňového priznania určené pre podnikateľa
• Príjmy podnikajúcej fyzickej osoby
• Príjmy, ktoré sú predmetom dane
• Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane
• Príjmy oslobodené od dane
• Zdaniteľné príjmy
• Príjmy z podnikania
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti
• Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
• Daňové výdavky
• Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)
• Skutočné (preukázateľné) výdavky
• Vedenie daňovej evidencie
• Vedenie jednoduchého účtovníctva
• Vedenie podvojného účtovníctva
• Postup prechodu medzi sústavami účtovníctva
• Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov
• Základ dane
  • Vykázanie daňovej straty
  • Odpočítanie daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich rokoch
  • Úprava základu dane pri skončení podnikateľskej činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia
• Daňové zvýhodnenia
• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dôchodcu
• Nezdaniteľná časť základu dane na manželku /(manžela)
• Uplatňovanie daňového bonusu na vyživované dieťa
• Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)
• Daňový bonus na zaplatené úroky
• Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie
• Povinnosť platiť preddavky
  • Mesačné a štvrťročné preddavky
  • Posledná známa daňová povinnosť
  • Ukončenie platenia preddavkov
• Zastupovanie daňovníka
  • Ako sa udeľuje plnomocenstvo
  • Zákonné zastupovanie

Daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahli sumu 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. rezidenta SR).

Daňové priznanie sa podáva správcovi dane.

Lehoty na podanie daňového priznania

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 je do 31. marca 2024. Nakoľko tento deň pripadá na nedeľu a 1.apríla 2024 je sviatok, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 je 2. apríl 2024.

Možnosť predĺženia lehoty

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe

• oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
• oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy.

Lehota na podanie daňového priznania, ak došlo v priebehu roka k ukončeniu podnikateľskej činnosti

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil podnikateľskú činnosť, napr. zrušil živnostenské oprávnenie alebo skončil vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2023 je do 2. apríla 2024.

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník zomrie

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Tlačivo daňového priznania určené pre podnikateľa

Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2023 sa použije tlačivo typu B, ktorého vzor ustanoví MF SR vydaným opatrením. Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov bude k dispozícii aj na internetovej stránke finančnej správy.

Príjmy podnikajúcej fyzickej osoby

Podnikajúca fyzická osoba medzi zdaniteľné príjmy zahrnie príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane z príjmov.

V tejto časti sú bližšie definované príjmy, ktoré sú predmetom dane, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy oslobodené od dane a zdaniteľné príjmy, ako aj zaradenie príjmov daňovníka – podnikajúcej FO v závislosti od právneho predpisu, v súlade s ktorým je táto činnosť vykonávaná.

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane sú:

• príjmy zo závislej činnosti - § 5
• príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu - § 6
• príjmy z kapitálového majetku - § 7
• ostatné príjmy - § 8
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
• vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
• podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
• podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku - § 3 ods. 1 písm. g) zákona

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Predmetom dane nie je:

• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o súdnej rehabilitácii, zákona o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd, zákona o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939-1945, zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom)
• príjem získaný vydaním podľa osobitných predpisov
• príjem nadobudnutý darovaním (okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti, podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti)
• príjem nadobudnutý dedením (okrem príjmu z neho plynúceho)
• úver a pôžička
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva (okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti), a to podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia rokov 2004 až 2016
• vyrovnací podiel (okrem vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti), na vyplatenie ktorého vznikol nárok po 1.1.2004 a ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie do 31.12.2016,
• podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva (okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti), ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpili do likvidácie do 31.12.2016, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najneskôr do 31.12.2016,
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu na výsledku podnikania vyplácanému tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti), ak je vyplatený z výsledku podnikania vykázanom za zdaňovacie obdobia 2004 až 2016,
• podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.12.2016,
• daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií (§ 208 Obchodného zákonníka) a podielov (§144 a 223 Obchodného zákonníka) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Príjmy oslobodené od dane

Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov.

V zmysle uvedeného ustanovenia sú od dane oslobodené najmä príjmy:

• z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
• z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
• z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
• z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,
• s účinnosťou od 1.9.2022 aj z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom

1. do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa zákona o pozemkových úpravách,
2. pri nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu.

• z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa zákona č. 7/2005 Z. z. [nové okno] o konkurze a reštrukturalizácii, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
• podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
• z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
• podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,
• získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,
• z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
• z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia (od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka),
• dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
• dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,
• príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,
• plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6, ak nejde o plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov,
• plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z. z.), alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu ,
• prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) zákona, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
  • stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c) alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu,
  • škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
  • škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
  • škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
• štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
• úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,
• výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia,
• prijaté ceny alebo výhry neuvedené v predchádzajúcom bode v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie
  • cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
  • výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
  • cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),
• suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33; suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
• peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií,
• príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
• prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,
• finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
• peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté Fondom národného majetku Slovenskej republiky fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,
• plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (t. j. materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, ak bolo dohodnuté, najmä spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhradu cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na miesto vykonávania dobrovoľníckej činnosti, alebo poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia),
• podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,
• peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní podľa osobitných predpisov, peňažné a nepeňažné plnenie prijaté športovým reprezentantom z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „Zaslúžilý majster športu" podľa zákona o športe, ako aj odmeny športových reprezentantov za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži (na olympiáde alebo paralympiáde) podľa zákona o športe,
• príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (finančné ocenenie štátnych občanov SR, ktorí ako športoví reprezentanti ČSR, ČSSR, ČSFR, alebo SR v období od 28. októbra 1918 získali na vybranej medzinárodnej súťaži medailové ocenenie),
• jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (príspevok poskytnutý štátnemu občanovi SR, ktorý získal zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto),
• podpora v čase skrátenej práce vyplatená zamestnávateľovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmenách a doplnení niektorých zákonov na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.

Zdaniteľné príjmy

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Zaradenie príjmov podnikateľa sa vykonáva v závislosti od právneho predpisu, na základe ktorého je podnikateľská činnosť vykonávaná.

Zaradenie príjmov daňovníka dosiahnutých v zdaňovacom období podľa jednotlivých druhov príjmov má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy a následne vplyv na ich posúdenie pre daňové účely a vyčíslenie daňovej povinnosti.

Medzi tzv. aktívne príjmy daňovník zaradí: príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1) a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2).

Medzi tzv. pasívne príjmy daňovník zaradí: príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ale aj príjmy z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a ostatné príjmy (§ 8).

Príjmy z podnikania

Medzi príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník zaradí príjmy:

• z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (napr. samostatne hospodáriaci roľník, vykonávajúci činnosť na základe osvedčenia vydaného v súlade so zákonom č. 105/1990 Zb. [nové okno],
• zo živnosti (živnostník vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní [nové okno])
• z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. notár, daňový poradca, audítor, exekútor, súkromný lekár, veterinár, fyzická osoba prevádzkujúca fotovoltaickú elektráreň)
• spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, a to podiely na zisku, podiely na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti, vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov) daňovník zaradí príjmy:

• z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t.j. uzatvoril písomnú dohodu s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z. [nové okno],
• z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva (patentové právo, právo ochranných známok, právo na úžitkové vzory, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, know-how a pod.),
• z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. osobný asistent),
• znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. [nové okno],
• z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 340/2005 Z. z. [nové okno], zákon č. 650/2004 Z. z. [nové okno], zákon č. 5/2004 Z. z. [nové okno], zákon č. 310/1992 Zb. [nové okno]), ktoré nie sú živnosťou,
• príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. [nové okno] o športe.

Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu

Medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) daňovník zaradí príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. V tejto skupine príjmov sú zahrnuté príjmy dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy podľa § 65 autorského zákona.

Daňové výdavky

Daňovník s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti si pri výpočte základu dane môže uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Môže sa rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to:

• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur, ak nie je platiteľom DPH, alebo je platiteľom DPH iba časť zdaňovacieho obdobia
• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov najviac do výšky 20 000 eur, ak nie je platiteľom DPH, alebo je platiteľom DH iba časť zdaňovacieho obdobia
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11)
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najviac do výšky 20 000 eur.

Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods. 1 a 2, kde sa posudzuje úhrn týchto príjmov).

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu o:

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
• daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
• hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku

Skutočné (preukázateľné) výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 19 až 21 zákona o dani z príjmov.

Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11. Pri rozhodovaní sa o opodstatnenosti konkrétneho výdavku je preto potrebné prihliadať na charakter činnosti konkrétneho daňovníka.

Zákon o dani z príjmov však nevymedzuje všetky druhy daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť na daňové účely.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných) výdavkov daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Vedenie daňovej evidencie

Ak daňovník pri príjmoch z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 alebo pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 alebo pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže sa rozhodnúť, že bude počas celého zdaňovacieho obdobia viesť daňovú evidenciu o:

• príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
• hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
• zásobách a pohľadávkach,
• záväzkoch.

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [nové okno], ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a rešpektovať aj platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Na daňové účely musia byť skutočné výdavky zaúčtované v účtovníctve.

Ak daňovník uplatňuje skutočné daňové výdavky ako položku znižujúcu základ dane, musia byť splnené nasledovné podmienky: výdavok musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa zákona o dani z príjmov. Výdavok súčasne musí vecne a časovo súvisieť s dosahovanými príjmami (výnosmi), musí byť teda preukázaná a odôvodnená ako výška, tak aj súvislosť uplatňovaných daňových výdavkov s dosahovanými príjmami z podnikania.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto súčasti:

• výkaz o príjmoch a výdavkoch
• výkaz o majetku a záväzkoch

Vedenie podvojného účtovníctva

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto súčasti:

• súvaha
• výkaz ziskov a strát
• poznámky

Postup prechodu medzi sústavami účtovníctva

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. 21378/2003-92 [.pdf; 186 kB; nové okno], ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t.j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Základ dane

Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania sa vychádza

• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona o dani z príjmov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Do základu dane sa nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov je splnená daňová povinnosť.

Vykázanie daňovej straty

Fyzická osoba môže vykázať daňovú stratu z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) uplatňuje daňové výdavky, teda výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom.

Daňovú stratu nemôže vykázať daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Odpočítanie daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich rokoch

S účinnosťou od 1.1.2020 sa zmenil spôsob odpočítavania daňovej straty. Tento nový spôsob odpočítavania daňovej straty sa použije prvýkrát na daňovú stratu vykázanú za rok 2020.

Daňovú stratu vykázanú za rok 2020 môže daňovník odpočítať nerovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc rokom 2021. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Daňovú stratu vykázanú za rok 2021 môže daňovník odpočítať nerovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc rokom 2022, daňovú stratu vykázanú za rok 2022 môže daňovník odpočítať nerovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc rokom 2023 najviac do výšky:

• vykázaného základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období , v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka
• 50% základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty, nepovažuje za mikrodaňovníka.

Daňovú stratu vykázanú za rok 2019 je možné odpočítať od základu dane spôsobom platným do 31.12.2019. Od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2) vykázaného v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2023 je možné odpočítať daňovú stratu vykázanú v zdaňovacom období 2019 vo výške ¼.

To znamená, že od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov [nové okno] vykázaného v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2023 možno odpočítať daňovú stratu vykázanú

• za rok 2019 - vo výške ¼
• za rok 2020 – v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2023.
• za rok 2021,2022 – v ľubovoľnej výške, najviac do výšky
• o základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2023, ak sa daňovník v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka,
• o 50% základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2023, ak sa daňovník v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty nepovažuje za mikrodaňovníka.

Úprava základu dane pri skončení podnikateľskej činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov), upravuje daňovník o položky uvedené v § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od spôsobu účtovania alebo vedenia evidencie predpísanej zákonom o dani z príjmov.

• Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.
• Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upraví základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu.
• Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky (podľa § 6 ods. 10), upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) zákona.

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je

• zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
• prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností,
• skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu,
• skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu resp. skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu z dôvodu úmrtia daňovníka; v tomto prípade úpravu základu dane a vyčíslenie daňovej povinnosti za zomretého daňovníka vykoná dedič.

V uvedených prípadoch daňovník, ktorý je účtovnou jednotkou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (v prípade, ak ukončil alebo pozastavil podnikanie k poslednému dňu účtovného obdobia, zostaví riadnu účtovnú závierku). Zároveň upraví základ dane predpísaným spôsobom v zmysle § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Daňové zvýhodnenia

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi uplatniť nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na jeho manželku alebo manžela, ako aj uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa, zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ako aj o zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2023 je:

Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 21 754,18 eura, nezdaniteľná časť je 4 922,82 eura.

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 21 754,18 eura, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 10 361,36 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Ak má daňovník okrem príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aj príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona), o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si zníži najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si zníži len o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prevyšujúcu čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 zákona.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dôchodcu

Poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo výsluhového dôchodku zo zahraničia, alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia (§ 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov), ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, ak ročná suma dôchodku vyplateného v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Ak sa daňovník stal dôchodcom v priebehu roka 2023 (nebol poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká mu nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, resp. vo výške v závislosti od vykázaného základu dane.

Ak daňovníkovi – dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z aktívnych príjmov (z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu), a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) alebo z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od základu dane daňovníka, vykázaného z týchto príjmov.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manželka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

• starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti
• v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie
• bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
• považuje sa za občana so zdravotným postihnutím
• považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2023 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 41 445,46 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:

• 4 500,86 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem
• rozdiel medzi sumou 4 500,86 eura a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 500,86 eura
• nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 4 500,86 eura

Ak je základ dane daňovníka v zdaňovacom období roku 2023 vyšší ako 41 445,46 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:

• rozdiel medzi sumou 14 862,23 eur (63,4-násobok platného životného minima, ktoré k 1.1.2023 predstavuje sumu 234,42 eura) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
• rozdiel medzi sumou 14 862,23 eur a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem štátnych sociálnych dávok, znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť.

Medzi štátne sociálne dávky patrí iba:

• príspevok pri narodení dieťaťa,
• príspevok na viac súčasne narodených detí,
• príspevok na pohreb,
• rodičovský príspevok,
• prídavok na dieťa,
• príplatok k prídavku na dieťa,
• 13. dôchodok,
• príplatok k dôchodku politickým väzňom,
• príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. [nové okno] o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. [nové okno] o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),
• kompenzačný príspevok baníkom.

Materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry a pod. sa započítavajú do úhrnu príjmov manželky a majú vplyv na výšku nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú si bude manžel uplatňovať na manželku.

Ak má daňovník okrem príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aj príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona), o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si zníži najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 zákona. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona si zníži o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku prevyšujúcu čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 zákona.

Uplatňovanie daňového bonusu na vyživované dieťa

V roku 2023 si môže daňovník uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa vo výške

• 50 eur mesačne ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo
• 140 eur mesačne ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku (posledný krát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku), pričom

• za mesiace január až apríl iba v prípade, ak sa na vyživované dieťa neposkytla dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v znení neskorších predpisov.
• od 1. mája 2023 si môže daňovník uplatniť súčasne daňový bonus a poberať aj dotáciu na stravu.

Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu takto:

Počet vyživovaných detí	Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane)
1	20 %
2	27 %
3	34 %
4	41 %
5	48 %
6 a viac	55 %

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

Daňový bonus na vyživované dieťa možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom

• sa dieťa narodilo, alebo
• v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo
• v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. o pomernú časť základov dane druhej oprávnenej osoby, ak táto druhá oprávnená osoba spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka.

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa zákona v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.

Zníženie základu dane o príspevky na DDS (III. pilier) a na celoeurópsky dôchodkový produkt

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. [nové okno] o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. [nové okno] o celoeurópskom dôchodkovom produkte a príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v príslušnom zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok.

Táto nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky:

1. príspevky daňovník zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013, alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 [nové okno] z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú.v.EÚ L 198, 25.7.2019) v platnom znení,
2. daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z. [nové okno] o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

Daňový bonus na zaplatené úroky

Daňový bonus na zaplatené úroky sa vzťahuje iba na úroky pri úveroch na bývanie podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom.

Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť zo zmluvy o úvere uzatvorenej po 31.12.2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky prvýkrát vznikne daňovníkovi až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý poslednýkrát vznikol daňovníkovi nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Daňovník má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z úveru, ak splní tieto podmienky:

• ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov,
• jeho priemerný mesačný príjem dosiahnutý za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie, nepresiahol 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2022 dosiahla 1 304 eur, teda 1,3 násobok tejto sumy predstavuje 1 695,20 eura, táto suma priemerného mesačného príjmu sa posudzuje pri zmluvách uzatvorených v roku 2023.

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka.

Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie

Daňovník, ktorý si za zdaňovacie obdobie 2023, neuplatní daňový bonus na zaplatené úroky, môže si uplatniť za rok 2023 daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky.

Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v zdaňovacom období 2023 vypočítaný

Priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako 1/12 zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5,6 a 8 zákona o dani z príjmov a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e zákona o dani z príjmov.

Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, spolu s iným spoludlžníkom, priemerný mesačný príjem dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2022 (t. j. sumy 2 086,40 eura). Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky nevzniká.

Daňovník, ktorý si uplatní daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, nemusí spĺňať podmienku veku.

Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2023 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Výška daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky.

Daňovým bonusom zo zvýšenia zaplatenej splátky je suma vo výške 75 % z rozdielu medzi zaplatenou nižšou priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2022 a zaplatenou vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2023, najviac však do výšky 1 800 eur za rok.

Uvedený spôsob výpočtu sa použije počas celého obdobia uplatňovania daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ak k zmene výšky splátky dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník má nárok na pomernú časť daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky oproti výške zaplatenej splátky v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 eur. Primerane sa postupuje aj pri uplatnení pomernej časti maximálnej sumy daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky.

Zaplatenou ročnou splátkou sa rozumie úhrn zaplatenej istiny a úroku dohodnutej v zmluve o úvere na bývanie.

Výšku daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky vypočíta daňovník z údajov uvedených v riadku 3 tabuľky potvrdenia vydaného veriteľom (bankou), ktoré je aj povinnou prílohou daňového priznania, resp. žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Spôsob uplatnenia nároku na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky

Nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky si môže daňovník uplatniť buď