Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie a registrácia používateľa Vyhľadávanie na portáli Aktuálne: dane a clá Ponuka obsahu pre skupiny používateľov Ľavé menu stránky Informačný obsah Pätička stránky

Fyzické osoby

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Daňové priznanie 

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2017 presiahli sumu 1 901,67 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR).

Upozornenie: Daňovník je však povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy uvedenú sumu nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu. 

Daňové priznanie sa podáva správcovi dane. 

Lehoty na podanie daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017 je do 31. marca 2018. Nakoľko tento deň pripadne na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 3.4.2018.

Možnosť predĺženia lehoty

Daňovníkovi,  ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa  na základe

  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Lehota na podanie daňového priznania, ak došlo v priebehu roka k ukončeniu podnikateľskej činnosti

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia bola ukončená podnikateľská činnosť, napr. zrušenie živnostenského oprávnenia, skončenie poberania príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. za rok 2017 je lehota na podanie daňového priznania 3.4.2018; v tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Takýto daňovník však môže využiť aj postup podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t.j. na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania sa mu predĺži lehota na podanie daňového priznania.

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník zomrie

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pre uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Tlačivo daňového priznania určené pre podnikateľa

Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 sa použije tlačivo, ktorého vzor ustanoví MF SR opatrením MF SR, ktoré bude zverejnené vo Finančnom spravodajcovi vydávanom MF SR. Po vydaní vzoru tlačiva daňového priznania k dani z príjmov bude tlačivo dostupné aj na internetovej stránke finančnej správy.

Príklady na vyplnenie daňového priznania

Príklad č. 1:

Pán Ivan Dobrota je podnikateľ – živnostník. Nie je platiteľom DPH. Za rok 2016 dosiahol príjmy zo živnosti, a to vo výške 19 500 eur. Rozhodol sa, že za zdaňovacie obdobie roku 2016 uplatní výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov vo výške 40 % z úhrnu príjmov najviac vo výške 5 040 eur...

Príklad č. 2:

Pán Ján Kováč je podnikateľ – živnostník (vykonáva drobné stavebné práce).Nie je platiteľom DPH. Za rok 2016 dosiahol príjmy zo živnosti, a to vo výške 25 360,00 eur. Na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložil výdavky vo výške 17 524,- eur...

Príjmy podnikajúcej fyzickej osoby

Podnikajúca fyzická osoba medzi zdaniteľné príjmy zahrnie príjmy, ktoré sú predmetom danenie sú oslobodené od dane z príjmov.

V tejto časti sú bližšie definované príjmy, ktoré sú predmetom dane, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy oslobodené od dane a zdaniteľné príjmy, ako aj zaradenie príjmov daňovníka – podnikajúcej FO v závislosti od právneho predpisu, v súlade s ktorým je táto činnosť vykonávaná.

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane sú:

  • príjmy zo závislej činnosti - § 5
  • príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu - § 6
  • príjmy z kapitálového majetku - § 7
  • ostatné príjmy - § 8
  • podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
  • vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
  • podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
  • podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti - § 3 ods. 1 písm. e) zákona
  • podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku - § 3 ods. 1 písm. g) zákona

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Predmetom dane nie je:

  • prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o súdnej rehabilitácii, zákona o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zákona o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd, zákona o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939-1945, zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom)
  • príjem získaný vydaním podľa osobitných predpisov
  • príjem nadobudnutý darovaním (okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti, podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti)
  • príjem nadobudnutý dedením (okrem príjmu z neho plynúceho)
  • úver a pôžička
  • podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva (okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti), a to podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia rokov 2004 až 2016
  • vyrovnací podiel (okrem vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti), na vyplatenie ktorého vznikol nárok po 1.1.2004 a ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie do 31.12.2016,
  • podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva (okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti), ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpili do likvidácie do 31.12.2016, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najneskôr do 31.12.2016,
  • podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu na výsledku podnikania vyplácanému tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti), ak je vyplatený z výsledku podnikania vykázanom za zdaňovacie obdobia 2004 až 2016,
  • podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.12.2016,
  • daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
  • príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií (§ 208 Obchodného zákonníka) a podielov (§144 a 223 Obchodného zákonníka) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Upozornenie: Dar poskytnutý v súvislosti s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, napr. s výkonom podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti je predmetom dane a považuje sa u takejto FO za zdaniteľný príjem.

Príjmy oslobodené od dane

Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov.

V zmysle uvedeného ustanovenia sú od dane oslobodené najmä príjmy:

  • z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
  • z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
  • z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
  • z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,
  • z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
  • podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
  • z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
  • podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,
  • získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,
  • z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
  • z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia (od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka),
  • náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
  • dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
  • dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,
  • príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,
  • plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,
  • plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,
  • prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) zákona, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
    • stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c) alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu,
    • škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
    • škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
    • škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
  • štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6,
  • úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,
  • výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia,
  • prijaté ceny alebo výhry neuvedené v predchádzajúcom bode v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie
    • cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
    • výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
    • cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),
  • suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len "daňový bonus") vyplatená daňovníkovi podľa § 33,
  • peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií,
  • príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
  • prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,
  • finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
  • peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté Fondom národného majetku Slovenskej republiky fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,
  • plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu,
  • podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.

Upozornenie:

U podnikajúcej FO nie sú od dane oslobodené :

  • príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zahrnutá do obchodného majetku alebo príjem z predaja nehnuteľnosti do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku
  • príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá je zahrnutá do obchodného majetku alebo príjem z predaja hnuteľnej veci do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku
  • plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce prijaté v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 (napr. dotácie z úradu práce poskytnuté v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti [nové okno] )
  • prijaté náhrady škôd napr. ako náhrada za:
    • škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
    • škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
    • škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť
  • podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia prijaté ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,
  • ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6)

Zdaniteľné príjmy

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. 

Zaradenie príjmov podnikateľa sa vykonáva v závislosti od právneho predpisu, na základe ktorého je podnikateľská činnosť vykonávaná.

Zaradenie príjmov daňovníka dosiahnutých v zdaňovacom období podľa jednotlivých druhov príjmov má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy a následne vplyv na ich posúdenie pre daňové účely a vyčíslenie daňovej povinnosti. 

Medzi tzv. aktívne príjmy daňovník zaradí: príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1) a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2). 

Medzi tzv. pasívne príjmy daňovník zaradí: príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ale aj príjmy z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3), príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a ostatné príjmy (§ 8).

Príjmy z podnikania

Medzi príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) daňovník zaradí príjmy:

  • z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (napr. samostatne hospodáriaci roľník, vykonávajúci činnosť na základe osvedčenia vydaného v súlade so zákonom č. 105/1990 Zb. [nové okno],
  • zo živnosti (živnostník vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní [nové okno] )
  • z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. notár, daňový poradca, audítor, exekútor, súkromný lekár, veterinár, fyzická osoba prevádzkujúca fotovoltaickú elektráreň)
  • spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, a to podiely na zisku, podiely na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti, vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov) daňovník zaradí príjmy:

  • z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t.j. uzatvoril písomnú dohodu s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z. [nové okno] 
  • z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva (patentové právo, právo ochranných známok, právo na úžitkové vzory, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, know-how a pod.)
  • z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. osobný asistent)
  • znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z.z. [nové okno]
  • z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 340/2005 Z.z. [nové okno], zákon č. 650/2004 Z.z. [nové okno], zákon č. 5/2004 Z.z. [nové okno], zákon č. 310/1992 Zb. [nové okno]), ktoré nie sú živnosťou
  • príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe [nové okno]

Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu

Medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) daňovník zaradí príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. V tejto skupine príjmov sú zahrnuté príjmy dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy podľa § 65 autorského zákona.

Daňové výdavky

Daňovník si môže uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Môže sa rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to:

  • tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur; tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov najviac do výšky 20 000 eur. (Upozornenie: paušálne výdavky môže uplatniť daňovník len za splnenia podmienok uvedených v § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov)
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11)
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre zdaňovacie obdobie 2017 je výška paušálnych výdavkov obmedzená sumou 20 000 eur.

Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods. 1 a 2, kde sa posudzuje úhrn týchto príjmov).

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov od 1.1.2017 sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu o:

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
  • daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
  • hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku

Upozornenie: Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 uplatní paušálne výdavky, uplatní tieto výdavky vo výške 60 % bez nároku na zvýšenie o preukázateľne zaplatené poistné a príspevky.

Skutočné (preukázateľné) výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. 

Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii  daňovníka podľa § 6 ods. 11. Pri rozhodovaní sa o opodstatnenosti konkrétneho výdavku je preto potrebné prihliadať na charakter činnosti konkrétneho daňovníka.

Zákon o dani z príjmov však nevymedzuje všetky druhy daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť na daňové účely.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných) výdavkov daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Vedenie daňovej evidencie

Ak daňovník pri príjmoch z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 alebo pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 alebo pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže sa rozhodnúť, že bude počas celého zdaňovacieho obdobia viesť daňovú evidenciu o:

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  • daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  • hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku,
  • zásobách a pohľadávkach,
  • záväzkoch.

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. 

Upozornenie: V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch). V takomto prípade daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [nové okno], ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a rešpektovať aj platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Na daňové účely musia byť skutočné výdavky zaúčtované v účtovníctve.

Ak daňovník uplatňuje skutočné daňové výdavky ako položku znižujúcu základ dane, musia byť splnené nasledovné podmienky: výdavok musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa zákona o dani z príjmov. Výdavok súčasne musí vecne a časovo súvisieť s dosahovanými príjmami (výnosmi), musí byť teda preukázaná a odôvodnená ako výška, tak aj súvislosť uplatňovaných daňových výdavkov s dosahovanými príjmami z podnikania.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve). 

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto súčasti:

  • výkaz o príjmoch a výdavkoch
  • výkaz o majetku a záväzkoch

Vedenie podvojného účtovníctva

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je  povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto súčasti:

  • súvaha
  • výkaz ziskov a strát
  • poznámky

Postup prechodu medzi sústavami účtovníctva

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. 21378/2003-92 [nové okno], ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov. 

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov 

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t.j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Základ dane 

Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť svoj základ dane sa zistí ako súčet

  • čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 (z podnikania) a § 6 ods. 2 (z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a
  • čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 (z príjmov z prenájmu) a § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) a § 8 (z ostatných príjmov).

S účinnosťou od 1.1.2016 sa do základu dane daňovníka nezapočítava čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne ako súčasť osobitného základu dane. Sadzba dane z tohto osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku je 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či príjem plynie zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo z príjmov zo zdrojov v zahraničí.

O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup odpočtu daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov.

Daňovník zahrnie do základu dane aj príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou (podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) zákona) považovať za preddavok na daň a rozhodne sa takto vybranú daň zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

Daňovník do základu danie nezahrnie príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná zrážkou podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti.

Vykázanie daňovej straty  

Fyzická osoba môže vykázať daňovú stratu za zdaňovacie obdobie r. 2015 iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) uplatňuje daňové výdavky, teda výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, súvisiace s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. 

Daňovú stratu nemôže vykázať daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov len z dôvodu uplatnenia sumy poistného a príspevkov, ktoré sa pri percentuálnych výdavkoch uplatňujú nad stanovené percento z príjmov, nakoľko percentuálne výdavky nie sú daňovými výdavkami.

  • Daňovú stratu teda môže vykázať len daňovník s príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 (z tzv. aktívnych príjmov).
  • Daňovú stratu nemôže vykázať daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3, daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 a ani daňovník s príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov a ostatnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov (z tzv. pasívnych príjmov).

Odpočítanie daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich rokoch 

Od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona. Predmetné straty je možné odpočítať iba od čiastkových základov dane z tzv. aktívnych príjmov, t.j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.

Úprava základu dane pri skončení podnikateľskej činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov), upravuje daňovník o položky uvedené v § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od spôsobu účtovania alebo vedenia evidencie predpísanej zákonom o dani z príjmov.

  • Ak daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.
  • Ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upraví základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu.
  • Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky (podľa § 6 ods. 10), upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) zákona.

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je

  • zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
  • prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností,
  • skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu,
  • skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu resp. skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu z dôvodu úmrtia daňovníka; v tomto prípade úpravu základu dane a vyčíslenie daňovej povinnosti za zomretého daňovníka vykoná dedič.  

V uvedených prípadoch daňovník, ktorý je účtovnou jednotkou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (v prípade, ak ukončil alebo pozastavil podnikanie k poslednému dňu účtovného obdobia, zostaví riadnu účtovnú závierku). Zároveň upraví základ dane predpísaným spôsobom v zmysle § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Upozornenie: Uvedené úpravy základu dane daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vykonáva v rámci uzávierkových účtovných operácií (ide o položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky). Takýto daňovník nevypĺňa riadky daňového priznania, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce základ dane a položky znižujúce základ, nakoľko tieto riadky sú určené pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva resp. daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podávajúceho dodatočné daňové priznanie.

Daňové zvýhodnenia

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi uplatniť nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na jeho manželku alebo manžela, ako aj uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) alebo z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov, a to v závislosti od základu dane vykázaného z týchto príjmov.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za zdaňovacie obdobie 2017 je:

Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť je:

  • 3 803,33 eura

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť je:

  • rozdiel medzi sumou 8 755,578 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule

Upozornenie: Ak daňovník dosahuje tzv. pasívne príjmy podľa § 6 ods. 3 (príjmy z prenájmu), podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), podľa § 7 (kapitálové príjmy) alebo podľa § 8 (ostatné príjmy), nemôže od čiastkového základu dane vyčísleného z takto dosiahnutých pasívnych príjmov uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dôchodcu

Poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (§ 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov), ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2017, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2017 v úhrne nepresahuje sumu 3 803,33 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 3 803,33 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Ak daňovník bol poberateľom uvedeného dôchodku k 1.1.2017 a ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2017 v úhrne presahuje sumu 3 803,33 eura, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Ak sa daňovník stal dôchodcom v priebehu roka 2017 (nebol poberateľom dôchodku k 1.1.2017), vzniká mu nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 3 803,33 eura, resp. v závislosti od vykázaného základu dane.

Ak daňovníkovi – dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z aktívnych príjmov (z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu), a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) alebo z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od základu dane daňovníka, vykázaného z týchto príjmov.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manželka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

  • starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti
  • v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie
  • bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
  • považuje sa za občana so zdravotným postihnutím
  • považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2017 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:

  • 3 803,33 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem
  • rozdiel medzi sumou 3 803,33 a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura
  • nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura 

Ak je základ dane daňovníka v zdaňovacom období roku 2017 vyšší ako 35 022,31 eura, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je:

  • rozdiel medzi sumou 12 558,906 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
  • rozdiel medzi sumou 12 558,906 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem štátnych sociálnych dávok, znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť.

Medzi štátne sociálne dávky patrí iba: 

  • príspevok pri narodení dieťaťa,
  • príspevok na viac súčasne narodených detí, 
  • príspevok na pohreb,
  • rodičovský príspevok,
  • prídavok na dieťa,
  • príplatok k prídavku na dieťa,
  • vianočný príspevok dôchodcom,
  • príplatok k dôchodku politickým väzňom,
  • príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). 

Materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry a pod. sa započítavajú do úhrnu príjmov manželky a majú vplyv na výšku nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú si bude manžel uplatňovať na manželku.

Upozornenie: Ak daňovník dosahuje tzv. pasívne príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu), podľa § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), podľa § 7 (kapitálové príjmy) alebo podľa § 8 (ostatné príjmy), nemôže od čiastkového základu dane vyčísleného z takto dosiahnutých pasívnych príjmov uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. 

Uplatňovanie daňového bonusu na vyživované dieťa

Ak daňovník dosiahne v roku 2017 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 2 610 eur alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 2 610 eur a vykáže základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže si na toto vyživované dieťa uplatniť daňový bonus v ročnej výške 256,92 eura  (za 1-12/2017 v sume 21,41 eura mesačne) resp. vo výške za počet mesiacov, v ktorých sa považovalo dieťa za vyživované (nezaopatrené).

Na uplatnenie daňového bonusu musia byť splnené tieto podmienky:

  • ide o dieťa, ktoré daňovník vyživuje vo svojej domácnosti - vlastné, osvojené, dieťa manželky, v náhradnej starostlivosti, ktoré sa (podľa zákona o prídavku na dieťa) považuje za nezaopatrené, pričom sa nemôže jednať o dieťa družky,
  • daňovník dosiahol zdaniteľný príjem aspoň 2 610 eur (musí ísť o príjem zo závislej činnosti alebo príjem z podnikania alebo z inej samostatnej činnosti a vykázal základ dane z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
  • doloženie príslušného dokladu, ktorým je rodný list dieťaťa, príp. potvrdenie o návšteve školy na príslušné školské roky, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole, potvrdenie príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Upozornenie: Pre účely uplatnenia daňového bonusu sa do úhrnu zdaniteľných príjmov nezahŕňajú tzv. pasívne príjmy, t.j. príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu), podľa § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), podľa § 7 (kapitálové príjmy) alebo podľa § 8 (ostatné príjmy).

Uplatnenie dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)

Základ dane za zdaňovacie obdobie 2017 už nie je možné znížiť o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 eur za rok. Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky:

  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
  • daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

Povinnosť platiť preddavky

Preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka. Pojem posledná známa daňová povinnosť je vymedzený v § 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Preddavky na daň neplatí daňovník,

  • ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy:
    • uvedené v § 7 zákona o dani z príjmov (z kapitálového majetku), alebo
    • uvedené v § 8 zákona o dani z príjmov (ostatné príjmy), alebo
    • z ktorých sa daň vyberá zrážkovým spôsobom (§ 43 zákona o dani z príjmov), alebo
    • zo závislej činnosti zdaňované preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov,
  • ktorý mal kombináciu uvedených príjmov,
  • ktorého základ dane tvorí súčet  čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov,
  • ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla sumu 2 500 eur.

Upozornenie: Ak základ dane daňovníka tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a 6 a čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

Preddavky sa platia miestne príslušnému správcovi dane vo výške a v lehote splatnosti podľa zákona o dani z príjmov a platba sa označí podľa Vyhlášky MF SR č. 378/2011 Z.z [.pdf; 39 kB; nové okno] o spôsobe označovania platby (podrobne v záložke Finančné vyrovnanie).

Mesačné a štvrťročné preddavky

Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, daňovník je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 16 600 eura, daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Tieto preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

Posledná známa daňová povinnosť

Poslednou známou daňovou povinnosťou (§ 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2015) sa rozumie daň vypočítaná:

  • zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov uvedeného v poslednom daňovom priznaní,
  • zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň,
  • pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 písm. a) zákona o dani z príjmov, platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň;
  • takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus.

Ukončenie platenia preddavkov

Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom (v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov), poberanie príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 zákona o dani z príjmov), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

Zastupovanie daňovníka

Daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

Ako sa udeľuje plnomocenstvo

Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:

  • písomne,
  • ústne do zápisnice u správcu dane; v tomto prípade daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu.

Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:

  • kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ),
  • komu je udelené (splnomocnenec),
  • rozsah splnomocnenia, prípadne jeho časové ohraničenie.

Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah zástupcovho oprávnenia.

Na plnomocenstve sa nevyžaduje úradne overený podpis.

Zákonné zastupovanie

Správca dane ustanoví zástupcu fyzickej osobe ak:

  • účastník daňového konania nemá procesnú spôsobilosť pre neplnoletosť, alebo napr. kvôli duševnej chorobe, a nemá ustanoveného zákonného zástupcu alebo opatrovníka,
  • existujú iné prekážky uvedené v zákone, ktoré bránia začať, prípadne pokračovať pri správe daní; napr. ak pobyt daňového subjektu nie je správcovi dane známy, ak sa daňovému subjektu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia SR, tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia SR (ktorý trvá nepretržite aspoň 3 mesiace), z dôvodu dlhodobej choroby.

Zákonné zastúpenie zaniká najmä, ak zanikne stav, ktorý bol dôvodom pre zastúpenie zo zákona, napr. maloletosť.

Dátum poslednej aktualizácie informačného obsahu: 18. 7. 2017
Dátum zverejnenia informačného obsahu: 11. 11. 2015

Tlač obsahu Opýtať sa k téme Nahlásiť problém
Návrat hore