Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie a registrácia používateľa Vyhľadávanie na portáli Aktuálne: dane a clá Ponuka obsahu pre skupiny používateľov Ľavé menu stránky Informačný obsah Pätička stránky

Daň z príjmu pre slobodné povolania

Informácie v tejto časti sú určené pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy z výkonu slobodného povolania.

Zaradenie príjmov daňovníka s výkonom slobodného povolania

Príjmy z výkonu činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od právneho predpisu (resp. uzatvorenej zmluvy), v zmysle ktorého daňovník s výkonom slobodného povolania činnosť vykonáva. Ide najmä o tieto druhy príjmov:

  • príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov – príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr. daňový poradca, audítor, súkromný lekár, notár, exekútor, stavebný inžinier, architekt, geodet, reštaurátor.
  • príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov – príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Medzi tieto príjmy patria:
    • príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov
      • z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t. j. uzatvoril s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z.z. [nové okno] (autorský zákon),
      • z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva (patentové právo, právo ochranných známok, právo na úžitkové vzory, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, know-how a pod.)
    • príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov
      • príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. osobný asistent)
    • príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov
    • príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov
      • príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou
    • príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov
      • príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z.z. o športe [nové okno] vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve a športe
  • príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z.z. [nové okno] (autorský zákon); príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. aktívne príjmy.

Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. pasívne príjmy.

Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, podľa jednotlivých druhov má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy a následne vplyv na ich posúdenie pre daňové účely a vyčíslenie daňovej povinnosti.

Zdaňovanie príjmov podľa autorského zákona

Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa od 1.1.2016 daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane  zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy.

Platiteľ dane oznamuje správcovi dane uzatvorenie dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou v tom prípade, ak v príslušnom kalendárnom roku došlo aj k výplate, poukázaniu, alebo k pripísaniu úhrady v prospech autora a z tohto vyplateného príjmu nebola daň vybratá zrážkou z dôvodu vopred uzatvorenej písomnej dohody s autorom.

Ak platiteľ dane uzatvoril v roku 2017 písomnú dohodu s autorom o nevyberaní dane zrážkou, pričom k výplate, poukázaniu, alebo k pripísaniu úhrady autorovi dôjde až v roku 2018, potom povinnosť podať oznámenie o uzatvorení písomnej dohody s autorom vznikne platiteľovi dane až v lehote do 31.1.2019.

Ak platiteľ dane uzatvoril v roku 2017 s autorom písomnú dohodu o nevyberaní dane  zrážkou, ktorá sa vzťahuje jednak na príjmy vyplatené v roku 2017, ale aj na príjmy vyplatené v roku 2018, potom platiteľovi dane vzniká povinnosť podať oznámenie o uzatvorení písomnej dohody iba raz, a to v lehote do 31.1.2018.

Zrážková daň sa uplatní v jednotnej výške 19 %, pričom pravidlá zdanenia sú nasledovné:

  • zdanenie zrážkovou daňou sa uplatní, len ak nebude uzatvorená dohoda autora s platiteľom o neuplatnení zrážkovej dane,
  • príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch [nové okno] v znení neskorších predpisov – povinný príspevok do Literárneho fondu, Fondu výtvarných umení a Hudobného fondu,
  • príjem zdanený zrážkovou daňou sa považuje za daňovo vysporiadaný a neuvádza sa v daňovom priznaní,
  • nie je možné uplatniť daňové výdavky,
  • nevznikne právo na vykázanie daňovej straty,
  • nie je možné odpočítavať daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach,
  • nie je možné uplatniť nezdaniteľné častí základu dane,
  • nie je možné uplatniť právo na daňový bonus.

Daňové priznanie 

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2017 presiahnu sumu 1 901,67 eura.

Upozornenie: Daňovník je však povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy uvedenú sumu nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu. 

Daňové priznanie sa podáva správcovi dane, ktorým je daňový úrad, pobočka daňového úradu alebo kontaktné miesto daňového úradu.

Lehoty na podanie daňového priznania

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka). Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017 je do 31. marca 2018. Nakoľko tento deň pripadne na sobotu, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 3.4.2018. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Možnosť predĺženia lehoty

Daňovníkovi,  ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa na základe

  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke  finančnej správy.

Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s výkonom slobodného povolania, ak došlo v priebehu roka k ukončeniu činnosti 

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. za rok 2017 je lehota na podanie daňového priznania 3. apríla 2018; v tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Takýto daňovník však môže využiť aj postup podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t.j. na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania sa mu predĺži lehota na podanie daňového priznania.

Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník zomrie

Ak daňovník s výkonom slobodného povolania zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pre uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Tlačivo daňového priznania určené pre daňovníka s výkonom slobodného povolania

Daňovník, ktorý dosiahne v zdaňovacom období príjmy z výkonu slobodného povolania a vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.

Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 sa použije tlačivo daňového priznania typu B, ktorého vzor ustanovilo MF SR opatrením č. MF/16021/2017-721 z 22.11.2017. Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov je k dispozícii aj na internetovej stránke finančnej správy.

Výdavky daňovníka s výkonom slobodného povolania

Podľa zákona o dani z príjmov si môže daňovník s výkonom slobodného povolania uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Daňovník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to:

  • tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur; tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov najviac do výšky 20 000 eur
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11)
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre zdaňovacie obdobie 2017 je výška paušálnych výdavkov obmedzená sumou 20 000 eur.

Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods. 1 a 2, kde sa posudzuje úhrn týchto príjmov).

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov od 1.1.2017 sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Upozornenie: Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 uplatní paušálne výdavky, uplatní tieto výdavky vo výške 60%, bez nároku na zvýšenie o preukázateľne zaplatené  poistné a príspevky.

Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je daňovník povinný viesť evidenciu o:

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
  • zásobách a o pohľadávkach

Skutočné preukázateľne vynaložené výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania podľa osobitného predpisu alebo z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, postupuje podľa § 2 písm. i), § 19 až 21 zákona o dani z príjmov. 

Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti konkrétneho daňovníka.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. aj podvojného účtovníctva.

Vedenie daňovej evidencie

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  • daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  • hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
  • zásobách a pohľadávkach,
  • záväzkoch.

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. 

Upozornenie: V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch). V takomto prípade daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva

Daňovník s výkonom slobodného povolania, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a aplikovať platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Na účely podania daňového priznania je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve). 

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva (Úč FO) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto neoddeliteľné  súčasti:

  • výkaz o príjmoch a výdavkoch (Úč FO 1 – 01)
  • výkaz o majetku a záväzkoch (Úč FO 2 – 01)

Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe Opatrenia MF SR  z 24. septembra 2014 č. MF/15523/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov.
Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov inventarizácie majetku a záväzkov.

Vedenie podvojného účtovníctva

Daňovník s výkonom slobodného povolania sa môže rozhodnúť, že bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR (č. 23054/2002-92) [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva (Úč POD) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve neoddeliteľnými súčasťami sú:

  • Súvaha (Úč POD 1-01)
  • Výkaz ziskov a strát (Úč POD 2-01)
  • Poznámky (Úč POD 3-01)

Od 1. januára 2014 nadobudol  účinnosť zákon č. 352/2013 Z.z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Mikro účtovná jednotka  bola v zákona o účtovníctve definovaná z dôvodu zjednodušenia povinností v oblasti vedenia účtovníctva pre malých a stredných podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Ďalšie informácie k mikro účtovnej jednotke sú uvedené v materiáli Informácia k účtovaniu mikro účtovných jednotiek od 1.1.2014 [.pdf; 70 kB; nové okno].

Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. určuje triedenie účtovných jednotiek podľa veľkostných kritérií (celková suma majetku netto, čistý obrat, priemerný prepočítaný počet zamestnancov) do veľkostných skupín takto:

  • mikro účtovná jednotka
  • malá účtovná jednotka
  • veľká účtovná jednotka

Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. 2015.
Zatriedenie do veľkostnej skupiny sa týka aj

  • fyzickej osoby – podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva (ide o fyzické osoby - podnikateľov, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie  a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré dobrovoľne účtujú v sústave podvojného účtovníctva),
    a
  • fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka účtujúcej v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis).

Postup prechodu medzi sústavami účtovníctva

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. 21378/2003-92 [nové okno], ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.  

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t.j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Druhy skutočných preukázateľne vynaložených výdavkov daňovníka s výkonom slobodného povolania 

Zákon o dani z príjmov nevymedzuje všetky druhy daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť na daňové účely.

Daňové výdavky, ktoré si daňovník s výkonom slobodného povolania môže uplatniť v súlade so zákonom o dani z príjmov, sú napr.:

Výdavky daňovníka – zamestnávateľa

Ak daňovník s výkonom slobodného povolania pri dosahovaní príjmov zamestnáva zamestnancov, môže si uplatniť daňové výdavky ako zamestnávateľ, a to napr.:

  1. výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
    • bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
    • starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
    • vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov,
    • príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,
    • mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,
  2. výdavky zamestnávateľa na cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa zákona o cestovných náhradách,
  3. výdavky zamestnávateľa na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. 

Výdavky daňovníka s výkonom slobodného povolania

Daňovým výdavkom daňovníka môže byť iba taký výdavok, ktorý  je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pokiaľ nie je zákonom vylúčený z daňových výdavkov alebo pokiaľ nie je jeho výška limitovaná.

Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti,  a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Uvedené sa vzťahuje nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním.

Výdavky (náklady) na obstaranie majetku, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch buď

  • vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo
  • v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Uvedené sa nevzťahuje na

  • výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov,
  • výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami,
  • výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

K najčastejšie uplatňovaným daňovým výdavkom daňovníka s výkonom slobodného povolania patria napr.: 

Cestovné náhrady

  • výdavky daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste;
  • výdavky daňovníka, ak na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)
    1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo
    2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Výdavky na spotrebované pohonné látky

Ak daňovník s výkonom slobodného povolania využíva v súvislosti s dosahovaním svojich príjmov motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z 3 spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky [§ 19 ods. 2 písm. l) bod 1 až 3 zákona o dani z príjmov].

  • výdavky na spotrebované PHL sú daňovými výdavkami vo výške stanovenej podľa cien platných v čase ich nákupu (na základe dokladov o nákupe), prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze. Ak sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok, alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu, alebo z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu preukazujúcich inú spotrebu pohonných látok. Ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok, alebo sa tam neuvádza, postupuje sa podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok.

V prípade uplatnenia spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov podľa tohto bodu daňovník je povinný viesť knihu jázd.

  • spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel.

Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.

Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd, nakoľko túto môže nahradiť evidencia jázd podľa satelitnej jednotky vozidla.

  • spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd.

Upozornenie: Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t.j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom. Ak daňovník využíva auto len v súvislosti s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti účtuje o ňom výlučne ako o obchodnom majetku (100 % využíva len ako obchodný majetok) a uplatní výdavky na PHL v paušálnej výške 80 %, nedeklaruje tým, že celkovo využíva automobil na podnikanie celkovo len na 80 %.  

Ak daňovník nevyužíva automobil výlučne na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale využíva ho aj na súkromné účely, môže uplatniť výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov len v takej výške, ktorá zodpovedá pomeru využívania motorového vozidla na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť a súkromné účely, a to až do výšky 80 % (napr. ak daňovník využíva motorové vozidlo v pomere 60 % na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť a 40 % na súkromné účely, môže si výdavky na spotrebu PHL vo forme paušálnych výdavkov uplatniť len vo výške 60 % z celkového preukázateľného nákupu). 

Výdavky na stravovanie

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 si môže uplatniť výdavky na stravovanie ako daňové výdavky nasledovným spôsobom:

  • ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t.j. ako výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách (podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a platného Opatrenia o sumách stravného).
  • ako výdavky na stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách (od 1.12.2016 maximálne vo výške 4,50 eura na deň). Nárok na uplatnenie stravného do daňových výdavkov daňovník musí preukázať dokladom (napr. doklad o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok alebo doklad o nákupe teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.). V žiadnom prípade nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov.

Upozornenie: Ak si daňovník nakúpi stravné lístky za už ubehnuté časové obdobie (napr. vo februári za odpracované dni v januári), nákup takýchto stravných lístkov nemožno považovať za daňový výdavok. Spätným zakúpením stravných lístkov nie je splnená podmienka preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom na skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za obdobie, ktoré už ubehlo.

Rovnako musí daňovník preukázať, že skutočne odpracoval deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie (zákon bližšie nešpecifikuje spôsob preukazovania).

Daňovník si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie takýmto spôsobom,

  • ak si súčasne uplatňuje výdavky na stravovanie podľa zákona o cestovných náhradách pri tzv. pracovnej ceste,
  • ak okrem podnikania je súčasne aj zamestnancom a v súvislosti s výkonom zamestnania mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách. 

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku 

Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nemôže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov jednorázovo v roku ich obstarania, ale do daňových výdavkoch sa zahŕňajú:

  • pri odpisovanom hmotnom majetku postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č. 1, podľa ktorej sa zaraďuje hmotný majetok do odpisových skupín)
  • pri odpisovanom nehmotnom majetku postupne vo forme odpisov stanovených v súlade s účtovníctvom
  • pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr. pri predaji)

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 14 a používa ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšnú časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania, uplatní v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku (ak nebolo počas doby odpisovania vykonané technické zhodnotenie).

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu.

Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

Ak daňovník využíva odpisovaný majetok (len nehnuteľnosti) okrem podnikateľskej činnosti sčasti aj na súkromné účely, do daňových výdavkov môže uplatniť odpis z majetku iba vo výške podielu, v ktorom tento majetok používa na podnikanie.

Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov), pričom za roky nevyužívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky).

S účinnosťou od 1.1.2015 daňovník je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní.

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku

Daňovým výdavkom je zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu jeho predaja alebo likvidácie. Zostatková cena hmotného majetku vymedzeného v § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri jeho predaji zahrňuje do daňových výdavkov iba do výšky príjmov z jeho predaja. Jedná sa o tento majetok:

  • osobné automobily (kód klasifikácie produktov 29.10.2)
  • motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom (kód klasifikácie produktov 29.10.52)
  • rekreačné a športové člny (kód klasifikácie produktov 30.12)
  • lode a plavidlá (kód klasifikácie produktov  30.11)
  • lietadlá, kozmické lode a podobné zariadenia (kód klasifikácie produktov  30.3)
  • motocykle a ich modifikácie (kód klasifikácie produktov 30.91)
  • bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora (kód klasifikácie produktov  30.92.1)
  • budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6  okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine. 

Poistné a príspevky

Daňovým výdavkom je aj preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, hradené daňovníkom v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Nájomné uhrádzané fyzickej osoby 

Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky za nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. 

Výdavky na reklamu

Ako daňové výdavky môže daňovník s výkonom slobodného povolania uplatniť výdavky na reklamu, vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Odplaty (provízie) za sprostredkovanie

Výdavky na odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka, sú daňovými výdavkami od 1.1.2015 iba po zaplatení a najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Limitovanie výšky provízie sa nevzťahuje na fyzické osoby vykonávajúce činnosť podľa § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby

Výdavky na poradenské a právne služby sú daňovými výdavkami od 1.1.2015 len po zaplatení. To znamená, že tieto výdavky ovplyvňujú základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2) daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne zaplatené. Za výdavky na poradenské a právne služby sa považujú výdavky na právne a účtovnícke služby zaradené v štatistickej klasifikácii produktov podľa činností v sekcii M – Odborné, vedecké a technické služby v divízii

69.1 Právne služby a
69.2 Služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo.

Iné daňové výdavky

Za daňové výdavky sa považujú aj:

  • miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
  • daň z pridanej hodnoty v prípadoch stanovených zákonom o dani z príjmov
  • úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve),
  • úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa zákona o účtovníctve sa tieto úroky účtujú v nákladoch,
  • výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov.

Výdavky, ktoré sa nepovažujú za daňové výdavky 

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, ako aj výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 

Okrem toho daňovými výdavkami nie sú, napr.

  • výdavky na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku (do daňových výdavkov sa zahŕňajú prostredníctvom daňových odpisov)
  • výdavky na technické zhodnotenie (do daňových výdavkov sa zahŕňajú prostredníctvom daňových odpisov)
  • výdavky presahujúce limity ustanovené zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi (napr. zákon o cestovných náhradách) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona za podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zákonník práce)
  • výdavky vynaložené v rozpore so zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi (napr. zákon o reklame)
  • výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú:
    • darčekové reklamné poukážky
    • tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti
    • alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti
  • výdavky na osobnú potrebu
  • paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka
  • výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke, okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takejto hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti

Základ dane daňovníka s výkonom slobodného povolania

Daňovník s výkonom slobodného povolania svoj základ dane (v prípade ak dosiahol aj iné druhy príjmov) zistí ako súčet

  • čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 (zo závislej činnosti) a § 6 ods. 1 (z podnikania) a § 6 ods. 2 (z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a
  • čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 (z príjmov z prenájmu) a § 6 ods. 4 (z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) a § 8 (z ostatných príjmov).

Príjmy z kapitálového majetku sa zdaňujú samostatne ako súčasť osobitného základu dane. Sadzba dane z tohto osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku je 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či príjem plynie zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo z príjmov zo zdrojov v zahraničí.

O daňovú stratu si daňovník môže znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z tzv. aktívnych príjmov (t.j. príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti), pričom sa použije postup odpočtu daňovej straty podľa § 30 zákona o dani z príjmov.

Upozornenie: Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 nemá právo na odpočet daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich obdobiach.

Daňovník zahrnie do základu dane aj príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou  považovať za preddavok na daň a daňovník sa rozhodne takto vybranú daň zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ide len o príjmy dosiahnuté z vyplatenia (vrátenia) podielových listov (podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov).

Daňovník do základu dane nezahrnie príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považuje za splnenie daňovej povinnosti.

Vykázanie daňovej straty u daňovníka s výkonom slobodného povolania

Daňovník s výkonom slobodného povolania môže vykázať daňovú stratu za zdaňovacie obdobie r. 2017 iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) uplatňuje daňové výdavky, teda výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, súvisiace s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) a okrem týchto výdavkov uplatnených percentom z príjmov má nárok na uplatnenie výdavkov na poistné a príspevky v preukázanej výške, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata. 

Daňovú stratu môže vykázať len daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2).

Upozornenie: Daňovú stratu nemôže vykázať daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ani daňovník s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3).

Daňovú stratu je možné odpočítavať podľa § 30 zákona o dani z príjmov od základu dane (čiastkového základu dane ) z aktívnych príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, a to rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Ak ide o daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2014 , 2015 a 2016, odpočet daňovej straty sa uplatní rovnomerne počas štyroch po sebe bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Ak by daňovník v týchto rokoch nevykázal základ dane, resp. vykáže ho v nižšej sume ako je 1/4 straty, stratí nárok na jej uplatnenie v celej výške, alebo v rozdiele, o ktorý je základ dane nižší ako príslušná časť straty, ktorú si môže daňovník uplatniť.

Príklad:

Daňovník vykáže v roku 2016 daňovú stratu vo výške 4 000 eur. Akým spôsobom môže takto vykázanú stratu uplatňovať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach?

Daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie 2016 môže fyzická osoba odpočítavať rovnomerne v jednej štvrtine počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc rokom 2017 až do roku 2020, a to iba od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti maximálne do výšky vykázaného základu dane z týchto príjmov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. To znamená, že ak v zdaňovacích obdobiach rokov 2017 až 2020 daňovník vykáže čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 1000 eur (1/4 z vykázanej straty za rok 2016), môže  odpočítať v každom zdaňovacom období počnúc rokom 2017 až do roku 2020 od základu dane stratu vo výške 1000 eur.

Odpočítanie daňovej straty vykázanej v rokoch 2010 až 2013

V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona. Predmetné straty je možné odpočítať iba od čiastkových základov dane z tzv. aktívnych príjmov, t.j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona.

Príklad:

Daňovník vykázal v roku 2011 daňovú stratu vo výške 3 000 eur. V roku 2012 vykázal základ dane len z príjmov podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 4 000 eur a v roku 2013 vykázal znovu stratu vo výške 1 000 eur. V roku 2014 vykázal základ dane len z príjmov podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 5000 eur. Akým spôsobom daňovník môže odpočítať neuplatnené daňové straty v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach?

Daňovník uplatnil v roku 2012 daňovú stratu vo výške 1 600 eur (uplatnená časť straty z roku 2011 v roku 2012), t.j. zostáva mu uplatniť stratu z roku 2011 vo výške 1 400 eur. V súlade s ustanovením § 30 a § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovník neuplatnené daňové straty z rokov 2010 až 2013 sčíta, t.j. sčíta neuplatnenú stratu z roku 2011 vo výške 1 400 eur a stratu z roku 2013 vo výške 1 000 eur, čo predstavuje sumu 2 400 eur. Súčet neuplatnených daňových strát vo výške 2 400 eur uplatní rovnomerne počas štyroch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, t.j. za roky 2014 až 2017. Súčet neuplatnených daňových strát za roky 2011 a 2013 daňovník rozdelí na štyri rovnomerné časti (¼ ,t.j. 600 eur) a túto pomernú časť (600 eur) odpočíta v rokoch 2014 až 2017, ale len od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

 

Úprava základu dane pri odpisovaní osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac

Základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 je daňovník povinný zvýšiť o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (t.j. osobné automobily) so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur metódou rovnomerného odpisovania, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.

Úpravu základu dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6) daňovník vykoná v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie cez položky zvyšujúce základ dane.

Táto úprava základu dane sa nevzťahuje na prenajímateľa, ktorý prenajíma osobné automobily so vstupnou cenou 48 000 eur a viac na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Tento daňovník uplatňuje daňové odpisy v závislosti od dosiahnutých príjmov z prenájmu týchto automobilov.

Úprava základu dane pri skončení podnikateľskej činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia

Informácie nájdete v sekcii Ponikatelia a organizácie - Daň z príjmov - Daň z príjmov pre fyzické osoby  

Daňové zvýhodnenia

Uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na manželku a manžela, ako aj uplatňovanie daňového bonusu na vyživované dieťa sa nachádza v časti Podnikatelia a organizácie – Daň z príjmov – Daň z príjmov pre fyzické osoby

Povinnosť platiť preddavky

Informácie k povinnosti platenia preddavkov na daň sú uvedené v časti Podnikatelia a organizácie – Daň z príjmov – Daň z príjmov pre fyzické osoby

Dátum poslednej aktualizácie informačného obsahu: 4. 1. 2018
Dátum zverejnenia informačného obsahu: 21. 11. 2013

Tlač obsahu Opýtať sa k téme Nahlásiť problém
Návrat hore