Preskočiť na hlavný obsah

Daň z príjmov pre živnostníkov

Informácie v tejto časti sú určené pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy zo živnosti na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. [nové okno] o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Príklady na vyplnenie daňového priznania

Príklad č. 1:

Zadanie [.pdf; 279 kB; nové okno]

Riešenie [.pdf; 268 kB; nové okno]

Príklad č. 2 

Zadanie [.pdf; 303 kB; nové okno]

Riešenie [.pdf; 664 kB; nové okno]

Zaradenie príjmov zo živnosti

Ak daňovník, fyzická osoba, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, príjmy z takejto činnosti na daňové účely zaradí medzi príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Daňové priznanie živnostníka

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2021 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2021 presiahli sumu 2 255,72 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. rezidenta SR).

Upozornenie

Daňovník je však povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak jeho zdaniteľné príjmy uvedenú sumu nepresiahli, ale vykazuje daňovú stratu.

Daňové priznanie sa podáva správcovi dane, ktorým je daňový úrad, pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu.

Lehoty na podanie daňového priznania

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2021 je stanovená do 31. marca 2022.

Možnosť predĺženia lehoty

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe

  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
  • oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii); daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy.

Lehota na podanie daňového priznania, ak došlo v priebehu roka k ukončeniu živnosti

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2021 je do 31. marca 2022.

Lehota na podanie daňového priznania, ak živnostník zomrie

Ak živnostník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Tlačivo daňového priznania určené pre živnostníka

Daňovník, ktorý dosiahne v zdaňovacom období príjmy zo živnosti a vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.

Na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 pre živnostníkov sa použije tlačivo typu B, ktorého vzor ustanoví MF SR vydaným opatrením.

Výdavky živnostníka

Podľa zákona o dani z príjmov si môže živnostník uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Živnostník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný, a to:

  • tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11)
  • skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je platiteľom DPH alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre zdaňovacie obdobie 2021 je výška paušálnych výdavkov obmedzená sumou 20 000 eur.

V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a 2) uplatní výdavky jednotným spôsobom, buď preukázateľné výdavky alebo výdavky percentom z úhrnu týchto príjmov.

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa suma maximálnej výšky paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je živnostník povinný viesť evidenciu o:

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
  • zásobách a o pohľadávkach

Upozornenie

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.

Skutočné preukázateľne vynaložené výdavky živnostníka

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. i), § 19 až 21 zákona o dani z príjmov.

Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. aj podvojného účtovníctva.

Vedenie daňovej evidencie u živnostníka

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  • daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,
  • hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m)],
  • zásobách a pohľadávkach,
  • záväzkoch.

Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka.

Upozornenie

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch). V takomto prípade daňovník nemusí viesť účtovníctvo a postupovať podľa zákona o účtovníctve.

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu, vyznačí túto skutočnosť na príslušnom riadku daňového priznania.

Vedenie jednoduchého účtovníctva u živnostníka

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [.pdf; 374 kB; nové okno] v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva a aplikovať platné ustanovenia zákona o účtovníctve.

Na účely podania daňového priznania je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve). 

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva (Úč FO) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve obsahuje tieto neoddeliteľné súčasti:

  • výkaz o príjmoch a výdavkoch (Úč FO 1 – 01)
  • výkaz o majetku a záväzkoch (Úč FO 2 – 01)

Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe Opatrenia MF SR č. MF/15523/2014-74 [.pdf; 78,30 kB; nové okno] z 24. septembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 [.pdf; 374 kB; nové okno] v znení neskorších predpisov.
Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov inventarizácie majetku a záväzkov.

Vedenie podvojného účtovníctva

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 [.pdf; 910 kB; nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu (zákona o účtovníctve).

Z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť predkladania účtovnej závierky spolu s daňovým priznaním (účtovná závierka nie je povinnou prílohou podávaného daňového priznania). Daňovník je však povinný účtovnú závierku predložiť na daňový úrad, a to v termíne na podanie daňového priznania.

Účtovná závierka podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva (Úč POD) tvorí jeden celok; okrem všeobecných náležitostí podľa § 17 odsek 2 zákona o účtovníctve neoddeliteľnými súčasťami sú:

  • Súvaha (Úč POD 1-01)
  • Výkaz ziskov a strát (Úč POD 2-01)
  • Poznámky (Úč POD 3-01)

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Mikro účtovná jednotka bola v zákona o účtovníctve definovaná z dôvodu zjednodušenia povinností v oblasti vedenia účtovníctva pre malých a stredných podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Ďalšie informácie k mikro účtovnej jednotke sú uvedené v materiáli Informácia k účtovaniu mikro účtovných jednotiek od 1.1.2014 [.pdf; 70 kB; nové okno].

Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. určuje triedenie účtovných jednotiek podľa veľkostných kritérií (celková suma majetku netto, čistý obrat, priemerný prepočítaný počet zamestnancov) do veľkostných skupín takto:

  • mikro účtovná jednotka
  • malá účtovná jednotka
  • veľká účtovná jednotka

Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. 2015.

Zatriedenie do veľkostnej skupiny sa týka aj

  • fyzickej osoby – podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva (ide o fyzické osoby - podnikateľov, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov, ktoré dobrovoľne účtujú v sústave podvojného účtovníctva),
    a
  • fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, účtujúcej v podvojnom účtovníctve (ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis).

Postup prechodu medzi sústavami účtovníctva

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. 21378/2003-92 [.pdf; 186 kB; nové okno], ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľova účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t.j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený v § 51a zákona o dani z príjmov.

Druhy skutočných preukázateľne vynaložených výdavkov živnostníka

Zákon o dani z príjmov nevymedzuje všetky druhy daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť na daňové účely.

Daňové výdavky, ktoré si živnostník môže uplatniť v súlade so zákonom o dani z príjmov, sú napr.:

Výdavky živnostníka – zamestnávateľa

Ak živnostník pri dosahovaní príjmov zo živnosti zamestnáva zamestnancov, môže si uplatniť daňové výdavky ako zamestnávateľ, a to napr.:

  1. výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
    • bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
    • starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
    • vzdelávanie zamestnanca podľa osobitných predpisov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
    • hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) a na poskytovanie praktického vyučovania; od 1.9.2018 aj výdavky na odmenu za produktívnu prácu (podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, náklady (výdavky) na podnikové štipendium (podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (§ 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov),
    • príspevky na stravovanie zamestnancov, od 1.1.2019 aj príspevky na rekreáciu zamestnancov a od 1.1.2020 aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených Zákonníkom práce,
    • mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad podľa osobitných predpisov,
  2. výdavky zamestnávateľa na cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa zákona o cestovných náhradách,
  3. výdavky zamestnávateľa na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Výdavky živnostníka ako podnikajúcej FO

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pokiaľ nie je zákonom vylúčený z daňových výdavkov alebo pokiaľ nie je jeho výška limitovaná.

Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. Uvedené sa vzťahuje nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním.

Výdavky (náklady) na obstaranie majetku, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch buď

  • vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo
  • v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Uvedené sa nevzťahuje na

  • výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov,
  • výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami,
  • výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

K najčastejšie uplatňovaným daňovým výdavkom živnostníka patria napr.:

Cestovné náhrady

Výdavky živnostníka (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, sú daňovými výdavkami najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.

Ak na cestovanie využije živnostník vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť výdavky

  • do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo
  • vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Od 1.6.2019 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 143/2019 pre jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,053 eura a pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,193 eura.

Výdavky na spotrebované pohonné látky

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. l) bod 1 až 3 zákona o dani z príjmov):

  • podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa
    1. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov; spotreba pohonných látok preukazovaná dokladom vydaným autorizovanou osobou (prelitrovaním) sa už o 20 % nezvyšuje;
    2. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1.

V prípade uplatnenia spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov podľa tohto bodu, živnostník je povinný viesť knihu jázd.

  • spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel.
    Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd, nakoľko túto môže nahradiť evidencia jázd podľa satelitnej jednotky vozidla.
  • spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd.

Upozornenie

Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t.j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom. Uvedené platí za predpokladu, že daňovník využíva auto len v súvislosti s príjmami z podnikania a účtuje o ňom výlučne ako o obchodnom majetku. 

Výdavky na stravovanie

Daňovník s príjmami zo živnosti si môže uplatniť výdavky na stravovanie ako daňové výdavky nasledovným spôsobom:

  • ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. ako výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách (podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a platného Opatrenia o sumách stravného)
  • ako výdavky na stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách; nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku do daňových výdavkov daňovník musí preukázať dokladom (napr. doklad o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok alebo doklad o nákupe teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.). V žiadnom prípade nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov.

S účinnosťou od 1.7.2019 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 176/2019 nasledovne:

  • 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
  • 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Upozornenie

Ak si daňovník nakúpi stravné lístky za už ubehnuté časové obdobie (napr. vo februári za odpracované dni v januári), nákup takýchto stravných lístkov nemožno považovať za daňový výdavok. Spätným zakúpením stravných lístkov nie je splnená podmienka preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, vzhľadom na skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za obdobie, ktoré už ubehlo.

Rovnako musí daňovník preukázať, že skutočne odpracoval deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie (zákon bližšie nešpecifikuje spôsob preukazovania).

Živnostník si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku

  • ak si súčasne uplatňuje výdavky na stravovanie podľa zákona o cestovných náhradách pri tzv. pracovnej ceste,
  • ak okrem podnikania je súčasne aj zamestnancom a v súvislosti s výkonom zamestnania mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách.

S účinnosťou od 1. 1. 2022 sa mení uplatňovanie výdavkov na stravovanie podnikateľa do daňových výdavkov. Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) môže od 1.1. 2022 uplatňovať do daňových výdavkov výdavky na vlastné stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je vo výške 2,81 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný od 1.1.2022 preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky.
Daňovník si aj po 1.1.2022 nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], alebo za deň, ak mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo zákona o cestovných náhradách v súvislosti s výkonom závislej činnosti (podľa § 5 zákona o dani z príjmov).

Výdavky na rekreáciu podnikateľa

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie. Tento výdavok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú preukázané výdavky na

  1. služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  2. pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  3. ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  4. organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa daňovníka navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa daňovníka sa považuje aj dieťa zverené daňovníkovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené daňovníkovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami na rekreáciu sú aj preukázané výdavky podnikateľa na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené podnikateľovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti.

Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku

Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nemôže daňovník zahrnúť do daňových výdavkov jednorázovo v roku ich obstarania, ale do daňových výdavkoch sa zahŕňajú:

  • pri odpisovanom hmotnom majetku postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č. 1, podľa ktorej sa zaraďuje hmotný majetok do odpisových skupín)
  • pri odpisovanom nehmotnom majetku postupne vo forme odpisov stanovených v súlade s účtovníctvom
  • pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr. pri predaji)

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 11 a používa ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšnú časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania, uplatní v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku (ak nebolo počas doby odpisovania vykonané technické zhodnotenie).

Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu.

Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

Ak daňovník využíva odpisovaný majetok (len nehnuteľnosti) okrem podnikateľskej činnosti sčasti aj na súkromné účely, do daňových výdavkov môže uplatniť odpis z majetku iba vo výške podielu, v ktorom tento majetok používa na podnikanie.

Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov), pričom za roky nevyužívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. 

S účinnosťou od 1.1.2015 daňovník je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní.

Odpisovanie hmotného majetku u mikrodaňovníka:

S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. eur a viac.

Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny hmotného majetku. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže uplatniť aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur, ktorý predstavuje iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Zvýhodnený spôsob odpisovania môže použiť fyzická osoba na hmotný majetok zaradený do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v zdaňovacom období, v ktorom bola považovaná za mikrodaňovníka. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania majetku uplatní daňovník aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to bez ohľadu na to, či v týchto zdaňovacích obdobiach je alebo nie je mikrodaňovníkom. Ak daňovník uplatní zvýhodnený spôsob odpisovania majetku, nemôže uplatniť preruršenie odpisovania.

Mikrodaňovníkom je fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur. Mikrodaňovníkom nie je daňovník, ktorý síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur vrátane, avšak

  • je závislou osobou (podľa § 2 písm. n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,
  • bol na neho vyhlásený konkurz, alebo mu bol povolený splátkový kalendár.

Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom mikrodaňovník uplatnil zvýhodnené odpisy (podľa § 26 ods. 12), pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 zákona, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

Zostatková cena hmotného a nehmotného majetku

Daňovým výdavkom je zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu jeho predaja alebo likvidácie. Zostatková cena hmotného majetku vymedzeného v § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri jeho predaji zahrňuje do daňových výdavkov iba do výšky príjmov z jeho predaja. Jedná sa o tento majetok:

  • osobné automobily (kód klasifikácie produktov 29.10.2)
  • motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom (kód klasifikácie produktov 29.10.52)
  • rekreačné a športové člny (kód klasifikácie produktov 30.12)
  • lode a plavidlá (kód klasifikácie produktov 30.11)
  • lietadlá, kozmické lode a podobné zariadenia (kód klasifikácie produktov 30.3)
  • motocykle a ich modifikácie (kód klasifikácie produktov 30.91)
  • bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora (kód klasifikácie produktov 30.92.1)
  • budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine.

Poistné a príspevky

Daňovým výdavkom je aj preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu hradené daňovníkom v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Nájomné

Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky za nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

Výdavky na reklamu

Ako daňové výdavky môže živnostník uplatniť výdavky na reklamu, vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté občianskemu združeniu, nadácii, neinvestičnému fondu a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby sú daňovými výdavkami od 1.1.2018 len po zaplatení.

Výdavky na reklamné predmety

Výdavky na reklamné predmety sú daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. Zákon nestanovuje povinnosť označovať reklamné predmety obchodným menom alebo ochrannou známkou daňovníka.

Reklamným predmetom sú aj

  • tabakové výrobky (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden výrobok), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
  • víno (do sumy nepresahujúcej 17 eur za jeden predmet), najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie, okrem daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom činnosti; u daňovníka, u ktorého je výroba vína hlavným predmetom jeho činnosti sa považuje poskytnutie vína ako reklamného predmetu za daňový výdavok v neobmedzenej výške, pričom podmienka reklamného predmetu neprevyšujúceho sumu 17 eur musí byť dodržaná,
  • ostatné alkoholické nápoje (okrem vína), ale iba u daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ak ide o predmety nepresahujúce sumu 17 eur.

Vínom sa rozumie alkoholický nápoj definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, a to tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj.

Za reklamný predmet sa nepovažujú darčekové reklamné poukážky!

Fyzická osoba, u ktorej nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti a ktorá zaúčtuje (zaeviduje) do daňových výdavkov v zdaňovacom období sumu výdavkov na víno ako na reklamné predmety presahujúcu 5 % z vykázaného základu dane, upraví základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov prostredníctvom položky zvyšujúcej základ dane (znižujúcej stratu).

Odplaty (provízie) za sprostredkovanie

Výdavky na odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv uzatvorených podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka, sú daňovými výdavkami iba po zaplatení.

Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby

Výdavky na poradenské a právne služby sú daňovými výdavkami len po zaplatení. To znamená, že tieto výdavky ovplyvňujú základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2) daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne zaplatené.

Za výdavky na poradenské a právne služby sa považujú výdavky na právne a účtovnícke služby zatriedené do kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA)
69.1 Právne služby
69.2 Služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo
70.1 Vedenie firiem
70.22 Poradenské služby v oblasti podnikania a v iných oblastiach riadenia

Iné daňové výdavky

Za daňový výdavok sa považujú aj:

  • miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
  • daň z pridanej hodnoty v prípadoch stanovených zákonom o dani z príjmov,
  • úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve),
  • úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa zákona o účtovníctve sa tieto úroky účtujú v nákladoch,
  • výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,
  • paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka; tieto výdavky sú daňovými výdavkami iba od 1.1.2020 a iba po zaplatení.

Výdavky, ktoré sa nepovažujú za daňové výdavky

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, ako aj výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Okrem toho daňovými výdavkami nie sú, napr.

  • výdavky na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku (do daňových výdavkov sa zahŕňajú prostredníctvom daňových odpisov)
  • výdavky na technické zhodnotenie (do daňových výdavkov sa zahŕňajú prostredníctvom daňových odpisov)
  • výdavky presahujúce limity ustanovené zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi (napr. zákon o cestovných náhradách) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona za podmienok ustanovených osobitným predpisom (Zákonník práce)
  • výdavky vynaložené v rozpore so zákonom o dani z príjmov alebo osobitnými predpismi (napr. zákon o reklame)
  • výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú:
    • darčekové reklamné poukážky
    • tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti
    • alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. [nové okno] o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti
  • výdavky na osobnú potrebu.

Základ dane živnostníka

Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania sa vychádza

  • u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona o dani z príjmov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
  • u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Do základu dane sa nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov je splnená daňová povinnosť.

Vykázanie daňovej straty u živnostníka

Živnostník môže vykázať daňovú stratu z príjmov zo živnosti iba za predpokladu, že pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti uplatňuje daňové výdavky, teda výdavky preukázateľne vynaložené živnostníkom.

Daňovú stratu nemôže vykázať živnostník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Odpočítanie daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich rokoch

S účinnosťou od 1.1.2020 sa zmenil spôsob odpočítavania daňovej straty. Tento nový spôsob odpočítavania daňovej straty sa použije prvýkrát na daňovú stratu vykázanú za rok 2020.
Daňovú stratu vykázanú za rok 2020 môže daňovník odpočítať nerovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc rokom 2021. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2021.

Daňové straty vykázané za roky 2017 až 2019 je možné  odpočítať od základu dane spôsobom platným do 31.12.2019. Od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2) vykázaného v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2021 je možné odpočítať daňovú stratu vykázanú v zdaňovacích obdobiach rokov 2017 až 2019 vo výške ¼.

Daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie 2019 odpočítaval daňové straty podľa § 24b zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. (korona zákon), pri zostávajúcich častiach daňových strát vykázaných za roky 2017 a 2018 postupuje od roku 2020 v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov, t. j. že zvyšné časti daňovej straty uplatní v rokoch, v ktorých by ich uplatnil podľa § 30 zákona o dani z príjmov, keby nedošlo k pandémii a schváleniu korona zákona.

To znamená, že od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6  ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vykázaného v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2021 možno odpočítať daňovú stratu vykázanú

  • za rok 2017 - vo výške ¼, ak nebola uplatnená podľa korona zákona zo základu dane za rok 2019,
  • za rok 2018 - vo výške ¼, ak nebola uplatnená podľa korona zákona zo základu dane 2019,
  • za rok 2019 - vo výške ¼
  • za rok 2020 – v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50 % základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2021.

Príklad

Živnostník vykázal zo živnosti tieto daňové straty:

  • za rok 2015 vo výške 10 000 eur
  • za rok 2016 vo výške 8 000 eur
  • za rok 2017 vykázal základ dane, ktorý znížil o ¼ straty z roku 2015 a ¼ straty z roku 2016
  • za rok 2018 vykázal stratu vo výške 11 000 eur
  • za rok 2019 vykázal základ dane vo výške 15 000 eur; od základu dane vykázaného za rok 2019 odpočítal:
    • 1/4 straty z roku 2015 vo výške 2 500 eur
    • 2/4 straty z roku 2016 vo výške 4 000 eur
    • zo straty vykázanej v roku 2018 sumu 8 500 eur
  • za rok 2020 vykázal stratu vo 2 000 eur

Akú výšku strát z predchádzajúcich zdaňovacích období si môže tento živnostník odpočítať od základu dane vykázaného za rok 2021?

Od základu dane vykázaného za rok 2021 si daňovník nemôže odpočítať žiadnu stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období 2015 až 2018. Zostatok straty vykázanej v roku 2018 vo výške 2 500 eur si daňovník odpočíta zo základu dane vykázaného za rok 2022, nakoľko táto časť straty predstavuje časť štvrtej štvrtiny, ktorú môže odpočítať až zo základu dane vykázaného v roku 2022. Od základu dane vykázaného za rok 2021 si daňovník môže teda odpočítať len vykázanú daňovú stratu za rok 2020 a to v ľubovoľnej výške, najviac však do výšky 50% základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaného za rok 2021.

Úprava základu dane pri odpisovaní osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac

S účinnosťou od 1.1.2015 vzniká daňovníkovi povinnosť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 zvýšiť o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (t.j. osobné automobily) so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur metódou rovnomerného odpisovania, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.

Úpravu základu dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6) daňovník vykoná v daňovom priznaní k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie cez položky zvyšujúce základ dane.

Táto úprava základu dane sa nevzťahuje na prenajímateľa, ktorý prenajíma osobné automobily so vstupnou cenou 48 000 eur a viac na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Tento daňovník uplatňuje daňové odpisy v závislosti od dosiahnutých príjmov z prenájmu týchto automobilov.

Úprava základu dane pri ukončení živnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zániku živnostenského oprávnenia, upravuje daňovník o položky uvedené v § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od spôsobu účtovania alebo vedenia evidencie predpísanej zákonom o dani z príjmov.

Ak živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane.

Ak živnostník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, upraví základ dane o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu.
Ak živnostník uplatňuje paušálne výdavky (podľa § 6 ods. 10), upraví základ dane o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) zákona.

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, je

  • zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
  • prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností,
  • skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu,
  • skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, z dôvodu úmrtia daňovníka; v tomto prípade úpravu základu dane za zomrelého vykoná dedič alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy zo zamestnania, a to z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka do dňa jeho smrti.

V uvedených prípadoch daňovník, ktorý je účtovnou jednotkou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (v prípade, ak ukončil alebo pozastavil podnikanie k poslednému dňu účtovného obdobia, zostaví riadnu účtovnú závierku). Zároveň upraví základ dane predpísaným spôsobom v zmysle § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Všetky následné úhrady a príjmy, ktoré mu budú plynúť po tomto dni už nebudú daňovým výdavkom a ani zdaniteľným príjmom, nakoľko už boli zahrnuté v základe dane ku dňu ukončenia resp. pozastavenia živnosti, a teda aj daňovo vysporiadané.

Upozornenie

Uvedené úpravy základu dane daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vykonáva v rámci uzávierkových účtovných operácií (ide o položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky). Takýto daňovník nevypĺňa riadky daňového priznania typu B, v ktorých sa uvádzajú položky zvyšujúce a znižujúce základ dane, nakoľko tieto riadky sú určené pre daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, resp. daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, podávajúceho dodatočné daňové priznanie.

Daňové zvýhodnenia

Možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na jeho manželku alebo manžela, ako aj uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa sa nachádza v časti "Podnikatelia a organizácie – Daň z príjmov – fyzické osoby – informovanie".

Povinnosť platiť preddavky

Informácie o povinnosti platiť preddavky na daň sú uvedené v časti "Podnikatelia a organizácie – Daň z príjmov – Fyzické osoby – Informovanie".