Preskočiť na hlavný obsah

Registračná povinnosť pre DPH

Zákon o DPH upravuje registráciu tuzemských osôb v § 4, v § 7 a v § 7a.

Tuzemské zdaniteľné osoby (fyzické a právnické osoby) sa registrujú za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH. Registráciou podľa tohto ustanovenia nadobudnú postavenie platiteľa DPH, t.j. majú povinnosť odvádzať daň zo svojich dodávok tovarov a služieb a majú právo na odpočítanie dane s výnimkou, ak dodávajú tovary a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH.

Podľa § 7 zákona o DPH sa registrujú nadobúdatelia, ktorí nadobúdajú tovary z iných členských štátov v tuzemsku. Registráciou podľa tohto ustanovenia sa nadobúdatelia nestávajú platiteľmi dane. Majú povinnosť platiť daň z nadobudnutia tovarov, ale nemajú nárok na odpočítanie dane.

Podľa § 7a zákona o DPH sa registrujú zdaniteľné osoby, ktoré prijímajú alebo dodávajú služby z/do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Registráciou podľa tohto ustanovenia sa zdaniteľné osoby nestávajú platiteľmi dane. Sú povinné platiť daň pri prijatí služby od zahraničnej zdaniteľnej osoby, ale nemajú nárok na odpočítanie dane.

Registráciu zahraničnej osoby upravuje § 5 zákona o DPH a zmenu registrácie platiteľa § 6a zákona o DPH. Informácie k registrácii zahraničných osôb, ako aj k zmene registrácie, nájdete v časti Práva a povinnosti zahraničnej osoby.

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Registrácia za platiteľa DPH

Povinná registrácia

Povinnú registráciu tuzemských zdaniteľných osôb upravuje § 4 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na dosiahnutie obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH.

Povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH má každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a dosiahne obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. To neplatí, ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH.

To znamená, že pri povinnej registrácii musia byť splnené 2 podmienky:

  • Žiadateľ o registráciu - fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v SR, je zdaniteľnou osobou, t.j. vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH,
  • Výška dosiahnutého obratu za posledných najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov je 49 790 eur a viac.

Výklad základných pojmov

Osobou usadenou v SR sa rozumie:

  • Právnická osoba, ktorá má svoje sídlo alebo prevádzkareň na území SR,
  • Fyzická osoba, ktorá má v SR miesto podnikania, prevádzkareň a ak takéto miesto nemá, tak ak má v SR bydlisko alebo sa v SR obvykle zdržiava.

Zdaniteľná osoba

Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.

Za zdaniteľnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá vykonáva prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83).

Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, pričom je zdaniteľnou osobou len na tento účel.

Ekonomická činnosť (podnikanie v zmysle zákona o DPH)

Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti). Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Za nezávislé vykonávanie ekonomickej činnosti sa nepovažuje vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania.

Obrat

Obratom sa rozumie hodnota  bez dane  dodaných tovarov a služieb v tuzemsku (§ 4 ods. 7 zákona o DPH). Miesto dodania tovaru je upravené v § 13, § 14 a § 16a zákona o DPH a miesto dodania služieb v § 15, § 16,  §16a zákona o DPH. Do obratu sa teda zahŕňa reálna hodnota dodávok predstavujúca protihodnotu v čase ich dodania. Platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovarov a služieb sa do obratu nezahŕňajú, a to platí v prípade fyzickej ako aj právnickej osoby.

Do obratu sa nezahŕňa hodnota týchto plnení:

  • poštových služieb podľa § 28,
  • služieb zdravotnej starostlivosti podľa § 29,
  • služieb sociálnej pomoci podľa § 30,
  • výchovných a vzdelávacích služieb podľa § 31,
  • služieb dodávaných členom podľa § 32,
  • služieb súvisiacich so športom a telesnou výchovou podľa § 33,
  • kultúrnych služieb podľa § 34,
  • služieb zameraných na zhromažďovanie finančných prostriedkov podľa § 35,
  • služieb verejnoprávnej televízie a rozhlasu podľa § 36,
  • predaja poštových cenín, kolkov a úradných cenín podľa § 40,
  • prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa § 41,
  • dodania tovarov, pri kúpe ktorých nemohla byť odpočítaná daň podľa § 42,
  • poisťovacie a finančné služby podľa § 37 a § 39, ak sú poskytované v súvislosti s iným hlavným plnením ako doplnkové služby,
  • príležitostný predaj nehmotného a hmotného majetku (okrem zásob).

Do obratu sa okrem iného zahŕňa hodnota z:

  • dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38
  • poisťovacích a finančných služieb podľa § 37 a § 39, ak sú poskytované ako hlavné služby a nie ako doplnkové služby k inej hlavnej službe.

Príklady

Príklad č. 1 – predaj tovaru v SR a zároveň aj do iného členského štátu – posúdenie obratu: Právnická osoba so sídlom v SR (s.r.o.) predáva tovar v SR pre slovenských odberateľov, ale aj do iných členských štátov pre zahraničné osoby, pričom prepravu tovaru zo SR do iných členských štátov si zabezpečujú odberatelia. Právnická osoba dosiahla obrat k 31.3.2023 za posledných 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov 53 000 eur, z toho z dodávok pre slovenských odberateľov vo výške 40 000 eur a z dodávok do iných členských štátov pre zahraničné osoby 13 000 eur. Zahŕňajú sa do obratu aj dodávky tovarov do iných členských štátov v hodnote 13 000 eur?

Riešenie: Do obratu sa zahŕňajú dodávky tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Ak je dodanie tovaru bez prepravy, miesto dodania tovaru je tam, kde sa tovar nachádza v čase dodania, čiže v SR. Ak je dodanie tovaru spojené s prepravou, miesto dodania tovaru je tam, kde sa preprava začína uskutočňovať, čiže v danom prípade opäť v SR. To znamená, že právnická osoba si do obratu zahrnie všetky dodávky tovarov, teda aj tie, ktoré dodala do iných členských štátov, pretože miesto dodania tovarov je v SR. Ak právnická osoba dosiahla obrat 53 000 eur k 31.3.2023, bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20.4.2023.

Príklad č. 2 – dodanie reklamných služieb, kúpa tovarov a služieb, nadobudnutie tovaru – posúdenie obratu: Slovenská zdaniteľná osoba poskytuje reklamné služby pre slovenské zdaniteľné osoby, ale aj pre zdaniteľné osoby z iných členských štátov, ktoré majú pridelené IČ DPH v daných členských štátoch. Slovenská zdaniteľná osoba kupuje od slovenských platiteľov DPH tovary a služby a zároveň nadobúda tovary v SR z iného členského štátu. Čo vstupuje do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH?

Riešenie: Do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH za zahŕňa hodnota bez dane  dodaných tovarov a služieb v tuzemsku, to znamená, že je potrebné určiť miesto dodania služieb. Pri poskytovaní reklamných služieb pre zdaniteľné osoby sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miesto je tam, kde je príjemca služby usadený (t.j. kde má sídlo, miesto podnikania a pod.). To znamená, že miesto dodania reklamných služieb poskytnutých pre slovenské zdaniteľné osoby je v SR a hodnota bez dane týchto služieb sa zahrnie do obratu. Miesto dodania reklamných služieb poskytnutých pre zdaniteľné osoby z iných členských štátov nie je v SR, ale v členských štátoch, kde sú usadení príjemcovia služieb, a preto hodnota bez dane týchto služieb sa nezahrnie do obratu.

Hodnota prijatých tovarov a služieb v SR ako aj hodnota nadobudnutého tovaru z iného členského štátu sa nezahŕňa do obratu.

Príklad č. 3 – poskytovanie služieb – ťažba dreva – posúdenie obratu: Zdaniteľná osoba s bydliskom v SR vykonáva ťažbu dreva v Maďarsku pre maďarského podnikateľa. Zahŕňa sa hodnota týchto služieb do obratu?

Riešenie: Aby slovenská zdaniteľná osoba vedela posúdiť, či sa hodnota bez dane uvedených služieb zahŕňa do obratu, je potrebné určiť miesto dodania služieb. Pri poskytnutí služieb – ťažby dreva, sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miesto je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. v danom prípade v Maďarsku. Pretože miesto dodania uvedených služieb nie je v SR, hodnota bez dane uvedených služieb sa nezahrnie do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH. Slovenská zdaniteľná osoba by sa mala informovať na legislatívu platnú v Maďarsku ohľadom svojich daňových povinností, keďže poskytuje služby s miestom dodania v Maďarsku.

Príklad č. 4 – príležitostný predaj hmotného majetku – posúdenie obratu: Zdaniteľná osoba vykonáva v SR sprostredkovanie obchodu. Zatiaľ nedosahuje obrat pre povinnú registráciu. Vo februári 2023 táto zdaniteľná osoba predala osobný automobil, ktorý mala zaradený v majetku firmy, ktorého dodaním presiahla k 28.2.2023 obrat pre povinnú registráciu. Bola zdaniteľná osoba povinná sa zaregistrovať za platiteľa DPH?

Riešenie: Do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH sa nezahŕňa hodnota príležitostne predaného hmotného majetku. To znamená, že ak v danom prípade ide o príležitostný predaj hmotného majetku, hodnota tohto dodania sa nezahrnie do obratu a zdaniteľná osoba nemá povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH.

Príklad č. 5 – registrácia poskytovateľa prenájmu oslobodeného podľa § 38 zákona o DPH: Slovenská s.r.o. má v obchodnom majetku byty, ktoré prenajíma fyzickým osobám – nepodnikateľom. Vzťahuje sa na túto s.r.o. registračná povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, ak koncom januára 2023 dosiahla z tejto činnosti stanovený obrat na registráciu za platiteľa DPH? S.r.o. žiadnu inú činnosť nevykonáva.

Riešenie: Nie; ak daná zdaniteľná osoba dosiahne obrat výlučne len z činnosti oslobodenej od dane podľa § 38 zákona o DPH, nie je povinná sa registrovať za platiteľa DPH.

Príklad č. 6 – registrácia sprostredkovateľa poistenia: Zdaniteľná osoba – sprostredkovateľ poistenia presiahne s veľkou pravdepodobnosťou  koncom februára 2023 z tejto činnosti stanovený obrat na registráciu za platiteľa DPH. Má povinnosť požiadať o registráciu pre DPH?

Riešenie: Nie. V danom prípade, ak zdaniteľná osoba dosiahne obrat výlučne len z činnosti oslobodenej od dane podľa § 37 zákona o DPH, nie je povinná sa registrovať za platiteľa DPH.

Podanie žiadosti o registráciu za platiteľa DPH

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak zdaniteľná osoba dosiahne obrat už za 2 alebo 3 kalendárne mesiace, vzniká jej povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.

Príklady

Príklad č. 1 – dosiahnutie obratu za 4 kalendárne mesiace: Právnická osoba so sídlom v SR (a.s.) začala v SR vykonávať obchodnú činnosť od 1.1.2023. Za jednotlivé kalendárne mesiace dosiahla uvedené obraty:

  • • január 2023 obrat vo výške 10 000 eur
    • február 2023 obrat vo výške 15 000 eur
    • marec 2023 obrat vo výške 20 000 eur
    • apríl 2023 obrat 20 000 eur

Je právnická osoba povinná podať žiadosť o registráciu už v máji 2023, keďže jej obrat k 30.04.2023 je 65 000 eur alebo ešte nemusí podať žiadosť o registráciu, pretože neuplynulo 12 kalendárnych mesiacov, za ktoré sa počíta obrat?

Riešenie: Ak právnická osoba dosiahla obrat skôr, ako je 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, je povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH už po dosiahnutí obratu, t.j. v danom prípade do 20.5.2023.

Príklad č. 2 – prenájom bytov, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov: Manželia vlastnia byty v SR, ktoré majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželia uvedené byty prenajímajú občanom od 1.2.2023. Manžel je platiteľom DPH z titulu poskytovania ubytovacích a reštauračných služieb v SR. Manželka je zamestnaná, nepodniká. Manželia sa dohodli, že príjmy z prenájmu bytov si rozdelia v pomere 30 % manžel a 70 % manželka. Je manželka povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH? Je manžel povinný zdaniť 30 % svojich príjmov daňou z pridanej hodnoty?

Riešenie: Využívanie majetku, teda nájom bytov, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa považuje pre účely zákona o DPH za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak. V danom prípade sa manželia dohodli inak, t.j. u manžela sa bude prenájom považovať za podnikanie v rozsahu 30 % a u manželky sa bude prenájom považovať za podnikanie v rozsahu 70 %.

Pretože manžel je platiteľom DPH z titulu inej ekonomickej činnosti, nesleduje si obrat pre účely registrácie, pretože už registrovaný je, ale hodnotu služby prenájmu v rozsahu 30 % zahrnie medzi svoje zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom DPH a pri prenájme nehnuteľnosti postupuje podľa § 38 zákona o DPH, podľa ktorého je nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane.

Manželkin obrat zahŕňa 70 % hodnoty služby prenájmu bytov. Ak by však manželka dosiahla obrat vo výške 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov výlučne z poskytnutia služby prenájmu, ktorá je oslobodená od DPH podľa § 38 zákona o DPH, nie je povinná sa registrovať pre DPH.

Registrácia za platiteľa DPH

Daňový úrad zaregistruje žiadateľa do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň.

Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Dobrovoľná registrácia

Zdaniteľná osoba môže v zmysle § 4 ods. 2 zákona o DPH požiadať o registráciu za platiteľa DPH aj pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu, t.j. pred dosiahnutím obratu 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Pri podaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH je podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca žiadosť je zdaniteľnou osobou, t.j. či vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona DPH. Podľa záväzného výkladu Súdneho dvora EÚ sa aj samotná príprava na budúce zdaniteľné obchody považuje za vykonávanie ekonomickej činnosti (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83). Preto o dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak má zámer vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom prípravu na budúce zdaniteľné obchody vie preukázať hodnovernými dôkazmi.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Každú podanú žiadosť o dobrovoľnú registráciu daňový úrad posudzuje individuálne s ohľadom na činnosť žiadateľa a rozhodne, či žiadateľa zaregistruje.

Ak sú splnené podmienky na registráciu, daňový úrad zaregistruje žiadateľa do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu a pridelí mu identifikačné číslo pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Kedy správca dane nevyhovie žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH

Daňový úrad zamietne žiadosť o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH vtedy, ak žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou.

Registrácia zo zákona

Platiteľom dane zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 sa stáva zdaniteľná osoba v týchto prípadoch:

  1. Zdaniteľná osoba (fyzická alebo právnická osoba), ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku. Platiteľom dane sa stáva dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti.
  2. Zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom, t.j. dňom zápisu do Obchodného registra.
  3. Zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu alebo jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat 49 790 eur. Platiteľom dane sa zdaniteľná osoba stáva dňom, ktorý nastane skôr, t.j. buď dodaním nehnuteľnosti alebo prijatím platby pred dodaním nehnuteľnosti. Už samotné dodanie nehnuteľnosti alebo prijatie platby týmto dňom podlieha dani.
  4. Zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7 prvej vety, ktorá neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, a to dňom dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku.
  5. Zdaniteľná osoba, na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením a to:
    • dňom účinnosti premeny pri odštiepení [účinnosť premeny pri odštiepení vyplýva z úpravy ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o premenách“), t. j. zápisom do obchodného registra] alebo
    • dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte EÚ alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „štát Dohody“) alebo
    • dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení (účinnosť premeny pri cezhraničnom odštiepení vyplýva z úpravy ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o premenách t. j. účinnosť sa nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje rozdeľovaná spoločnosť).

Zdaniteľná osoba sa nestane platiteľom dane zo zákona, ak:

  • pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku alebo
  • pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktorá je oslobodená od dane v zmysle § 38 ods. 1 alebo ods. 7 zákona o DPH.

Príklad

Developerská firma postavila polyfunkčný dom, ktorý predáva po častiach. Byty predáva fyzickým osobám a nebytové priestory firmám. Dňa 10. februára 2023 dostala preddavok na kúpu nebytových priestorov vo výške 50 % dohodnutej ceny - 40 000 eur (dohodnutá cena je 80 000 eur). Stáva sa firma platiteľom dane zo zákona dňom prijatia platby v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH?

Riešenie: Dňom prijatia platby sa developerská firma stáva platiteľom dane, pretože z dodania časti stavby má dosiahnuť obrat vyšší ako 49 790 eur. Developerská firma sa stala platiteľom dane dňom prijatia platby a vznikla jej už z prijatého preddavku povinnosť odviesť DPH.

Oznamovacia povinnosť a predloženie dokladov

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom DPH zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH, je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom, a to do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluvu o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluvu o dodaní stavby, atď.) Ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ dane podľa § 4 ods. 4 písm. a), b) alebo podľa písm. e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené. Zdaniteľná osoba v tomto prípade nepodáva žiadosť o registráciu za platiteľa dane.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a predložených dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočností a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

Registrácia orgánov verejnej moci

V určitých prípadoch majú povinnosť stať sa platiteľmi DPH aj orgány verejnej moci. Patria sem štátne orgány a ich rozpočtové organizácie (napr. Úrad verejného zdravotníctva SR), štátne fondy (napr. Štátny fond rozvoja bývania), orgány územnej samosprávy (obce a vyššie územné celky), iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci (rozpočtové a verejnoprávne organizácie, príspevkové organizácie).

Orgán verejnej moci ako zdaniteľná osoba

V zmysle § 3 ods. 4 zákona o DPH štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci (patria sem aj príspevkové organizácie, ak vykonávajú činnosti vo verejnom záujme), sa z pohľadu zákona o DPH nepovažujú za zdaniteľné osoby (teda sa nevzťahuje sa na ne zákon o DPH), keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby okrem 2 výnimiek:

1. výnimka:

Ak orgán verejnej moci vykonáva činnosť, ktorá môže konkurovať činnosti podnikateľa, avšak len v tom prípade, že orgán verejnej moci svojou činnosťou, ktorú môže vykonávať aj podnikateľský subjekt, výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž. Kritériá pre posúdenie výrazného narušenia hospodárskej súťaže nie sú zákonom bližšie určené, preto je každý prípad potrebné posúdiť individuálne. Podporne je možné vychádzať z kritérií uvedených v Metodickom pokyne k registrácii subjektov uvedených v § 3 ods. 4 a k registrácii príspevkových organizácií podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 129 kB; nové okno] a z judikatúry Spoločenstva – rozhodnutia Súdneho dvora – napr. spojený prípad C-231/87 a C-129/88, C-288/07, C-102/08.

Príklad č. 1

Prenájom nehnuteľností mestom: Mesto prenajíma vlastné nehnuteľnosti občanom, ale aj podnikateľom. Považuje sa mesto z titulu prenájmu nehnuteľností za zdaniteľnú osobu?

Riešenie: Vzhľadom k tomu, že prenájom nehnuteľností je v zmysle § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od dane, oslobodenie od dane môže uplatniť aj podnikateľ – platiteľ DPH, preto DPH neovplyvňuje cenu prenájmu, čo znamená, že v danom prípade nemôže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže, a preto mesto pri nájme nehnuteľností nekoná ako zdaniteľná osoba.

2. výnimka:

Ak orgán verejnej moci vykonáva činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 8 k zákonu o DPH a túto činnosť nevykonáva v zanedbateľnom rozsahu. Ide o činnosti:

  • telekomunikačné služby,
  • dodanie vody, plynu, elektriny a tepla,
  • preprava tovaru,
  • prístavné a letiskové služby,
  • preprava osôb,
  • dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj,
  • činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr týkajúce sa pôdohospodárskych produktov vykonávané podľa predpisov o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi,
  • organizovanie obchodných veľtrhov a výstav,
  • skladovanie,
  • reklamné služby,
  • služby cestovného ruchu,
  • prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a prevádzkovanie podobných prevádzok,
  • činnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu iné ako tie, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 36.

Ak orgán verejnej moci bude vykonávať uvedené činnosti na pokračujúcej báze a z týchto činností bude dosahovať príjmy, má v rozsahu týchto činností postavenie zdaniteľnej osoby. Ak by tieto činnosti vykonával v zanedbateľnom rozsahu, bude naďalej považovaný za nezdaniteľnú osobu. Zákon nedefinuje mieru zanedbateľného rozsahu, preto je potrebné každý prípad posúdiť individuálne. Pri posudzovaní miery zanedbateľného rozsahu môže byť kritériom dosahovaný obrat z činností alebo miera sústavnosti vykonávanej činnosti.

Príklad č. 2

Dodanie vody obcou: Obec dodáva pre svojich obyvateľov pitnú vodu na pokračujúcej báze a z týchto dodávok dosahuje pravidelný príjem. Je obec z týchto dodávok považovaná za zdaniteľnú osobu?

Riešenie: Ak obec vykonáva dodanie vody na pokračujúcej báze a z tejto činnosti dosahuje príjmy, t.j. táto činnosť nie je vykonávaná v zanedbateľnom rozsahu, potom je obec v rozsahu tejto činnosti považovaná za zdaniteľnú osobu.

Orgán verejnej moci môže byť zdaniteľnou osobou aj v prípade, ak vykonáva inú ekonomickú činnosť (podnikanie) v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH.

Podrobné informácie k uvedenej problematike nájdete v Metodickom pokyne k registrácii subjektov uvedených v § 3 ods. 4 a k registrácii príspevkových organizácií podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 129 kB; nové okno]

Povinnosti a práva orgánu verejnej moci ako zdaniteľnej osoby

  • ak je orgán verejnej moci v rozsahu niektorých činností považovaný za zdaniteľnú osobu, musí si sledovať obrat zo zdaniteľnej činnosti a registrovať za platiteľa DPH, ak dosiahne zákonom stanovený obrat (§ 4 ods. 1 a 7 zákona o DPH), príp. sa môže stať platiteľom dane zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH,
  • ak sa stane platiteľom DPH, je vo všeobecnosti povinný odvádzať daň z tých plnení, v rámci ktorých sa považuje za zdaniteľnú osobu (z ostatných činností nie),
  • môže si ako platiteľ dane vo všeobecnosti uplatniť odpočítanie dane z tých prijatých tovarov a služieb, ktoré súvisia s jeho zdaniteľnou činnosťou,
  • ako platiteľ dane zo svojej ekonomickej činnosti podáva daňové priznania podľa § 78 zákona o DPH, kontrolné výkazy podľa § 78a, vedie záznamy podľa § 70 zákona o DPH, atď.

Oneskorená registrácia

Ak zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a túto žiadosť nepodala resp. ju podala oneskorene, zákon o DPH v § 69 ods. 13, § 55 ods. 3, § 78 ods. 9 a § 85f ods. 1 upravuje povinnosti a práva tejto zdaniteľnej osoby za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom DPH. Za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok).

Obdobie, v ktorom osoba mala byť platiteľom DPH

Obdobie, v ktorom tuzemská zdaniteľná osoba mala byť platiteľom dane, je definované v § 55 ods. 3 zákona o DPH. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň a končí dňom, ktorý predchádza dňu registrácie za platiteľa dane.

Príklad

Tuzemská zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 eur k 31.3.2023. Žiadosť o registráciu pre daň mala podať do 20.4.2023. Žiadosť o registráciu však podala až 20.7.2023 a daňový úrad zaregistroval zdaniteľnú osobu za platiteľa DPH od 1.8.2023. Za ktoré obdobie mala mať zdaniteľná osoba postavenie platiteľa dane?

Riešenie: Obdobie, v ktorom zdaniteľná osoba mala byť platiteľom dane, začína 22. deň po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň, t.j. 12.5.2023 a končí dňom, ktorý predchádza dňu registrácie, t.j. 31.7.2023.

Vysporiadanie dane

Ak tuzemská zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu alebo podala žiadosť o registráciu oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 21 dní, je zdaniteľná osoba povinná odviesť daň na výstupe z dodávok tovarov a služieb, pri ktorých jej vznikla daňová povinnosť v tomto období. Uvedenú povinnosť upravuje § 69 ods. 13 zákona o DPH.

Odpočítanie dane

Okrem povinnosti odviesť daň z tovarov a služieb za obdobie, v ktorom osoba mala byť registrovaná pre daň, zákon o DPH v § 55 ods. 3 priznáva osobe, ktorá mala byť platiteľom dane aj právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb od platiteľa dane za toto obdobie.

Okrem toho si táto osoba môže odpočítať daň z majetku, ktorý nadobudla pred registráciou v zmysle § 55 ods. 1 zákona o DPH.

Podanie daňového priznania

  • Zdaniteľná osoba podáva daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, v zmysle § 78 ods. 9 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba podáva za uvedené obdobie jedno daňové priznanie – tzv. mimoriadne daňové priznanie. Na prvej strane daňového priznania zdaniteľná osoba pri zdaňovacom období označí len kalendárny rok, v ktorom podáva toto mimoriadne daňové priznanie.
  • V mimoriadnom daňovom priznaní uvedie zdaniteľné obchody, pri ktorých jej vznikla povinnosť odviesť daň v zmysle § 69 ods. 13 zákona o DPH a zároveň si môže uplatniť odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb od platiteľov za toto obdobie v zmysle § 55 ods. 3 zákona o DPH resp. odpočítanie dane z tovarov, ktoré nakúpila ešte pred obdobím, v ktorom mala mať postavenie platiteľa dane, ak tieto tovary dodala v období, v ktorom mala mať postavenie platiteľa dane a daň z dodania týchto tovarov odvádza podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH.
  • Mimoriadne daňové priznanie je povinná zdaniteľná osoba podať do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň alebo do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.
  • Ak výsledkom mimoriadneho daňového priznania je vlastná daňová povinnosť (riadok 32 daňového priznania), je zdaniteľná osoba povinná túto daň zaplatiť v lehote na podanie tohto daňového priznania.
  • Ak odpočítanie dane v mimoriadnom daňovom priznaní prevyšuje daň, ktorú jej osoba povinná platiť, nejde o nadmerný odpočet. Daňový úrad preverí údaje v podanom daňovom priznaní a vráti daň do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania; ak daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie dane, vráti daň v zistenej výške do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, inak do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Daňový úrad vráti túto daň na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 a ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daň vráti do desiatich dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil. Na postup pri vrátení dane sa použije osobitný predpis (daňový poriadok). Suma dane predstavujúca prevýšenie odpočítanej dane nad daňou, ktorú je osoba povinná platiť, sa uvádza v daňovom priznaní v riadku 32 (vlastná daňová povinnosť) so znamienkom mínus.

Registrácia skupiny

Zákon o DPH umožňuje tzv. skupinovú registráciu pre DPH, ktorá je upravená v § 4a a § 4b zákona o DPH. Registrácia skupiny znamená, že viac zdaniteľných osôb je na účely DPH registrovaných ako jeden platiteľ dane. Výhodou skupinovej registrácie je, že členovia skupiny dodávky tovarov a služieb medzi sebou nezdaňujú daňou. Daňou zdaňujú dodania tovarov a služieb uskutočnené jednotlivými členmi skupiny pre iné osoby ako členov skupiny.

Kto môže požiadať o registráciu skupiny

O registráciu skupiny môže požiadať viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne, kedy sa uvedené zdaniteľné osoby môžu považovať za jednu zdaniteľnú osobu (skupinu).

Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou (§ 66a Obchodného zákonníka).

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny.

Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny.

Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

Podanie žiadosti

Žiadosť o registráciu pre daň skupiny podáva zástupca skupiny, ktorého si budúci členovia skupiny zvolia, daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný zástupcovi skupiny.

Ak chcú byť zdaniteľné osoby registrované ako skupina od nasledujúceho kalendárneho roka, musí zástupca skupiny podať žiadosť o registráciu skupiny najneskôr do 31. októbra bežného kalendárneho roka, pretože registrácia skupiny môže byť vykonaná vždy len k 1.1. kalendárneho roka.

Registrácia skupiny

Daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1.1. kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Daňový úrad vydá skupine jedno identifikačné číslo pre DPH. Identifikačné čísla pre DPH pridelené zdaniteľným osobám pred registráciou skupiny prestávajú byť platné dňom registrácie skupiny. Dňom registrácie skupiny práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny prechádzajú na skupinu.

Práva a povinnosti skupiny po registrácii skupiny

Všetky daňové povinnosti týkajúce sa DPH plní za skupinu zástupca skupiny. Rovnako uplatňuje aj právo na odpočítanie dane. To znamená, že zástupca skupiny:

  • podáva jedno daňové priznanie za skupinu (ako aj dodatočné daňové priznanie),
  • podáva jeden kontrolný výkaz za skupinu,
  • podáva jeden súhrnný výkaz za skupinu,
  • vedie za skupinu záznamy podľa § 70 zákona o DPH,
  • podáva žiadosti v prípade pristúpenia nového člena skupiny, vystúpenia člena zo skupiny a zrušenia skupiny.

Podrobnejšie informácie k uplatňovaniu DPH skupinou nájdete v Metodickom pokyne k uplatňovaniu DPH pri skupinovej registrácii podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 260 kB; nové okno] a v Metodickom pokyne k uplatňovaniu DPH skupinou podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 249 kB; nové okno].

Registračná povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu

Povinnosť registrovať sa pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH vzniká týmto osobám:

  • zdaniteľným osobám, ktoré nie sú registrované pre DPH v SR,
  • právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH – napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia),

ak tieto osoby:

nadobudnú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárom roku 14 000 eur.

Čo sa rozumie nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je definované v § 11 zákona o DPH. Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Aby nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane, musia byť splnené tieto podmienky:

  • nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník,
  • predávajúci má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
  • tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, pričom prepravu tovaru môže vykonať dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa,
  • nadobudnutie tovaru je za odplatu.

Čo sa započítava do hodnoty 14 000 eur

Do hodnoty 14 000 eur podľa § 11 ods. 6 zákona o DPH sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený. Do hodnoty sa nezapočítava hodnota nadobudnutého nového dopravného prostriedku a hodnota nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Príklad

Podnikateľ, ktorý nie je registrovaný pre DPH, nadobúdal tovar od januára 2023 do novembra 2023 od českého dodávateľa, ktorý je v ČR identifikovaný pre daň, v celkovej hodnote bez DPH 8 500 eur, ktorý si sám odberateľ prepravil z ČR do tuzemska. V decembri si ide podnikateľ kúpiť nový dopravný prostriedok v hodnote 13 000 eur do Nemecka, pričom predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v Nemecku. Podnikateľ si nový dopravný prostriedok dovezie na vlastné náklady do SR v decembri 2023. Má podnikateľ povinnosť sa zaregistrovať podľa § 7 zákona o DPH pred nadobudnutím nového dopravného prostriedku?

Riešenie: Podnikateľ nemá povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7 zákona o DPH, pretože v kalendárnom roku 2023 hodnota nadobudnutých tovarov v SR nedosiahla hodnotu 14 000 eur – do hodnoty 14 000 eur sa nezapočíta hodnota nadobudnutého nového dopravného prostriedku vo výške 13 000 eur, avšak podnikateľ je povinný odviesť daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku bez povinnosti registrácie (§ 11 ods. 3, § 78 ods. 3 zákona o DPH).

Podanie žiadosti o registráciu

Žiadosť sa podáva pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Príklad

Slovenský podnikateľ, ktorý nie je registrovaný pre daň v SR, nadobudol v mesiaci jún 2023 stroj z Rakúska od rakúskeho dodávateľa, ktorý je v Rakúsku identifikovaný pre daň, v hodnote bez dane 5 000 eur. V novembri 2023 si slovenský podnikateľ objednal od toho istého dodávateľa ďalší stroj v hodnote bez dane 9 000 eur, ktorý mu dodávateľ dovezie do tuzemska v mesiaci november 2023. Je slovenský podnikateľ povinný podať žiadosť o registráciu pre daň pred kúpou druhého stroja alebo sa hodnota každej dodávky posudzuje samostatne?

Riešenie: Slovenský podnikateľ je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7 zákona o DPH pred nadobudnutím druhého stroja, pretože nadobudnutím druhého stroja celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku sumu 14 000 eur.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad žiadateľa na základe žiadosti o registráciu zaregistruje a pridelí mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa daná osoba nestáva platiteľom dane, aj keď má pridelené IČ DPH. Má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru v SR z iného členského štátu, avšak nemá nárok na odpočítanie dane.

Dobrovoľná registrácia

Nadobúdateľ sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Nadobudnutie tovaru osobou, ktorá je už registrovaná na daň podľa § 7a zákona o DPH

Ak zdaniteľná osoba je už v SR registrovaná pre DPH podľa § 7a zákona o DPH (t.j. z titulu dodania/prijatia služieb do/z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa
§ 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby) a ide nadobúdať tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku dosiahne hodnotu 14 000 eur, žiadosť o registráciu nepodáva, pretože už je registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH. Tovar z iného členského štátu si bude objednávať pod identifikačným číslom, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7a zákona o DPH a následne má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH nadobúda tovar od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku nedosiahne hodnotu 14 000 eur, žiadosť o registráciu nepodáva, pretože už je registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a pri nadobudnutí tovaru môže postupovať nasledovne:

  1. neoznámi dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru s daňou svojho členského štátu a nadobúdateľ nemá povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru,
  2. oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH a teda sa rozhodne, že bude dobrovoľne zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru bez DPH a nadobúdateľ má povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru.

Príklad

Zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH v r. 2023 uzatvorila s českým dodávateľom (osobou identifikovanou pre daň v ČR) zmluvu na dodanie tovaru z ČR do SR v hodnote 4 800 eur s tým, že prepravu si zabezpečí odberateľ. Je zdaniteľná osoba povinná českému dodávateľovi tovaru oznámiť svoje IČ DPH, ktoré má pridelené z dôvodu poskytovania služieb do iného členského štátu. Kto bude platiť daň z nadobudnutého tovaru?

Riešenie: Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH nadobúda tovar z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím nepresiahne limit 14 000 eur, ktorý je stanovený v § 7 zákona o DPH, nie je nadobudnutie tovaru povinná zdaniť daňou z pridanej hodnoty, t.j. nemusí českému dodávateľovi oznámiť svoje IČ DPH. Ak by však táto zdaniteľná osoba oznámila svoje IČ DPH dodávateľovi v súvislosti s nadobudnutím tovaru, potom je povinná zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH, aj keď nadobudnutím tovaru nedosiahla vyššie uvedený limit.

Nadobudnutie tovaru osobou, ktorá je už registrovaná za platiteľa dane podľa § 4, § 4a alebo § 5 zákona o DPH

Ak osoba, ktorá už je platiteľom dane, nadobudne tovar z iného členského štátu, nie je povinná sa registrovať podľa § 7 zákona o DPH, pretože je už registrovaná za platiteľa dane. Nadobúdateľ – platiteľ dane je pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH.

Aké povinnosti má nadobúdateľ pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku

  • po pridelení identifikačného čísla pre DPH podľa § 7 zákona o DPH si táto osoba musí dodanie tovarov z iných členských štátov objednávať pod prideleným identifikačným číslom pre DPH,
  • nadobúdateľ je pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň, avšak nemá právo na odpočítanie dane,
  • ak nadobúdateľ nadobudne tovar z iného členského štátu, je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň (do 5 eur sa daň neplatí),
  • nadobúdateľ vedie záznamy o nadobudnutých tovaroch v zmysle § 70 zákona o DPH.

Upozornenie

Ak by vyššie uvedené osoby nadobudli tovar v tuzemsku z iného členského štátu a vznikla im povinnosť podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7 zákona o DPH a túto povinnosť si nesplnili, sú aj v tomto prípade povinné odviesť daň z nadobudnutia tovaru. Za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok).

Registračná povinnosť pri dodaní/prijatí služby do/z iného členského štátu

Registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri prijatí a dodaní služieb z/do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, upravuje § 7a zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, je povinná sa registrovať:

  • Pred prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej jej vzniká povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo
  • Pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Medzi služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, patria najmä: sprostredkovateľské služby, preprava tovaru, doplnkové služby pri preprave tovaru, ocenenie a práce na hmotnom hnuteľnom majetku, nájom hnuteľného majetku (s výnimkou krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov), reklamné, poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke služby, pridelenie zamestnancov, služby dodávané elektronickými prostriedkami.

Viac informácií k miestu dodania služieb nájdete v časti Miesto dodania služieb.

Príklady

Príklad č. 1 – prijatie reklamnej služby: Rakúsky podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Rakúsku, uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je identifikovaný pre daň, na dodanie reklamnej služby. Má slovenský podnikateľ povinnosť podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Miesto dodania reklamnej služby sa v danom prípade určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Zdaniteľná osoba je povinná pred prijatím reklamnej služby podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Slovenský podnikateľ je pri prijatí služby osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad č. 2 dodanie prepravy tovaru: Maďarský podnikateľ, ktorý je v Maďarsku identifikovaný pre daň, si u slovenského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH, objedná prepravu tovaru z tuzemska do Maďarska. Je slovenský podnikateľ povinný podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Ak zdaniteľná osoba poskytne prepravnú službu tovaru zdaniteľnej osobe, miesto dodania sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t.j. Maďarsko. Slovenský poskytovateľ služby je povinný pred dodaním prepravnej služby podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona DPH.

Kedy sa žiadosť nepodáva

Žiadosť registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH nepodáva zdaniteľná osoba, ak

  • je už registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH alebo je registrovaná za platiteľa dane (podľa § 4, § 4a, § 5),
  • prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,
  • prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu,
  • prijme službu od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu nezdaniteľnej osobe,
  • prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16 resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Príklady

Príklad č. 1 - dodanie služby oslobodenej od dane: Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike si u dopravcu – slovenského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH, objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Švajčiarska. Vzniká slovenskému podnikateľovi povinnosť registrovať sa podľa § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby a zistiť, či služba podlieha dani. Miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo - Česká republika. Ak je prepravná služba spojená s vývozom tovaru oslobodená od dane v ČR (obdoba nášho § 47 ods. 6 zákona o DPH), slovenský podnikateľ nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Príklad č. 2 – dodanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v SR: Právnická osoba so sídlom v SR, ktorá nie je v SR registrovaná pre DPH, uzatvorila zmluvu na poskytovanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v SR, s nemeckým podnikateľom, ktorý má v Nemecku pridelené identifikačné číslo pre daň. Je právnická osoba povinná sa registrovať pre daň podľa § 7a zákona o DPH pred poskytnutím uvedených služieb?

Riešenie: Pre správe posúdenie povinnosti registrácie je potrebné určiť miesto dodania služby. V prípade poskytnutia stavebných prác sa miesto dodania služby určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, teda v SR. Pretože miesto dodania uvedených služieb sa neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH sa na právnickú osobu nevzťahuje.

Avšak právnická osoba si musí sledovať obrat pre účely registrácie za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH (obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov), pretože dodáva služby s miestom dodania v SR. Ak právnická osoba dosiahne uvedený obrat, musí podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH v zmysle § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 3 – dodanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v inom členskom štáte: Fyzická osoba s trvalým pobytom v SR, ktorá nie je v SR registrovaná pre DPH, uzatvorila zmluvu na poskytovanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku, s nemeckým podnikateľom, ktorý má v Nemecku pridelené identifikačné číslo pre daň. Je právnická osoba povinná sa registrovať pre daň podľa § 7a zákona o DPH pred poskytnutím uvedených služieb?

Riešenie: Pre správne posúdenie povinnosti registrácie je potrebné určiť miesto dodania služby. V prípade poskytnutia stavebných prác sa miesto dodania služby určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, teda v Nemecku. Pretože miesto dodania uvedených služieb sa neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH sa na fyzickú osobu nevzťahuje. Zároveň sa hodnota bez dane týchto služieb nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH, pretože ich miesto dodania nie je v SR.

Vzhľadom k tomu, že fyzická osoba poskytuje služby s miestom dodania v Nemecku, mala by sa v Nemecku informovať na svoje daňové povinnosti v tomto štáte.

Príklad č. 4 – dodanie opravy stroja pre zahraničnú osobou z tretieho štátu: Zdaniteľná osoba, ktorá nie je v SR registrovaná pre DPH, sa dohodla s ukrajinským podnikateľom, že mu opraví stroj nachádzajúci sa na území SR. Je zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre správne posúdenie povinnosti registrácie je potrebné určiť miesto dodania služby. V prípade poskytnutia opravy stroja pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Podanie žiadosti

Žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH sa podáva pred prvým prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej príjemcovi služby vzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo pred prvým dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje a pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Aké povinnosti zdaniteľnej osobe registráciou podľa § 7a zákona o DPH vzniknú:

1. Prijatie služby z iného členského štátu

  • po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom,
  • pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade účtovať k cene DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane,
  • pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň (do 5 eur sa daň neplatí),
  • vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Upozornenie

Ak si zdaniteľná osoba nesplní registračnú povinnosť podľa § 7a zákona o DPH a prijme službu s miestom dodania v SR podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je príjemca služby osobou povinnou platiť daň, je zdaniteľná osoba povinná z prijatej služby odviesť daň aj napriek skutočnosti, že si nesplnila registračnú povinnosť, za čo jej daňový úrad uloží pokutu v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok).

2. Dodanie služby do iného členského štátu

  • po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom,
  • podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle § 80 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (v daňovom priznaní sa tieto služby neuvádzajú),
  • vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Mohlo by Vás zaujímať