Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie a registrácia používateľa Vyhľadávanie na portáli Aktuálne: dane a clá Ponuka obsahu pre skupiny používateľov Ľavé menu stránky Informačný obsah Pätička stránky

Registračná povinnosť pre DPH

Zákon o DPH upravuje registráciu tuzemských osôb v § 4, v § 7 a v § 7a.

Tuzemské zdaniteľné osoby (fyzické a právnické osoby) sa registrujú za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH. Registráciou podľa tohto ustanovenia nadobudnú postavenie platiteľa DPH, t.j. majú povinnosť odvádzať daň zo svojich dodávok tovarov a služieb a majú právo na odpočítanie dane s výnimkou, ak dodávajú tovary a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH.

Podľa § 7 zákona o DPH sa registrujú nadobúdatelia, ktorí nadobúdajú tovary z iných členských štátov v tuzemsku. Registráciou podľa tohto ustanovenia sa nadobúdatelia nestávajú platiteľmi dane. Majú povinnosť platiť daň z nadobudnutia tovarov, ale nemajú nárok na odpočítanie dane.

Podľa § 7a zákona o DPH sa registrujú zdaniteľné osoby, ktoré prijímajú alebo dodávajú služby z/do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Registráciou podľa tohto ustanovenia sa zdaniteľné osoby nestávajú platiteľmi dane. Sú povinné platiť daň pri prijatí služby od zahraničnej zdaniteľnej osoby, ale nemajú nárok na odpočítanie dane.

Registráciu zahraničnej osoby upravujú § 5 a § 6 zákona o DPH a zmenu registrácie platiteľa § 6a zákona o DPH. Informácie k registrácii zahraničných osôb, ako aj k zmene registrácie, nájdete v časti Práva a povinnosti zahraničnej osoby.

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Registrácia za platiteľa DPH

Povinná registrácia

Povinnú registráciu tuzemských zdaniteľných osôb upravuje § 4 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na dosiahnutie obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona o DPH.

Povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH má každá zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a dosiahne obrat 49 790 € za 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.

To znamená, že pri povinnej registrácii musia byť splnené 2 podmienky:

  • Žiadateľ o registráciu, - fyzická osoba alebo právnická osoba usadená v SR, je zdaniteľnou osobou, t.j. vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH
  • Výška dosiahnutého obratu za posledných 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov je 49 790 € a viac.

Výklad základných pojmov

Osobou usadenou v SR sa rozumie:

  • Právnická osoba, ktorá má svoje sídlo alebo prevádzkareň na území SR
  • Fyzická osoba, ktorá má v SR miesto podnikania, prevádzkareň a ak takéto miesto nemá, tak ak má v SR bydlisko alebo sa v SR obvykle zdržiava.

Zdaniteľná osoba

Zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak zdaniteľnou osobou môže byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Pri vykonávaní ekonomickej činnosti by malo ísť o vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze, z ktorej sa opakovane dosahujú príjmy.

Za zdaniteľnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá vykonáva prípravné práce pred samotným začatím uskutočňovania zdaniteľných obchodov (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83).

Zdaniteľnou osobou je aj každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, pričom je zdaniteľnou osobou len na tento účel.

Ekonomická činnosť (podnikanie v zmysle zákona o DPH)

Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Za vykonávanie ekonomickej činnosti sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku (napr. prenájom nehnuteľnosti). Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Za nezávislé vykonávanie ekonomickej činnosti sa nepovažuje vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania.

Obrat

Obrat je definovaný v § 4 ods. 7 zákona o DPH, podľa ktorého sa obratom rozumejú výnosy/príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku. Miesto dodania tovaru je upravené v § 13 a § 14 zákona o DPH a miesto dodania služieb v § 15 a § 16 zákona o DPH.

Do obratu sa nezahŕňajú výnosy/príjmy z týchto plnení:

  • Poštových služieb podľa § 28
  • Služieb zdravotnej starostlivosti podľa § 29
  • Služieb sociálnej pomoci podľa § 30
  • Výchovných a vzdelávacích služieb podľa § 31
  • Služieb dodávaných členom podľa § 32
  • Služieb súvisiacich so športom a telesnou výchovou podľa § 33
  • Kultúrnych služieb podľa § 34
  • Služieb zameraných na zhromažďovanie finančných prostriedkov podľa § 35
  • Služieb verejnoprávnej televízie a rozhlasu podľa § 36
  • Predaja poštových cenín, kolkov a úradných cenín podľa § 40
  • Prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa § 41
  • Dodania tovarov, pri kúpe ktorých nemohla byť odpočítaná daň podľa § 42
  • Poisťovacie a finančné služby podľa § 37 a § 39, ak sú poskytované v súvislosti s iným hlavným plnením ako doplnkové služby
  • Príležitostný predaj nehmotného a hmotného majetku (okrem zásob).

Do obratu sa okrem iného zahŕňajú aj výnosy/príjmy z:

  • dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38
  • poisťovacích a finančných služieb podľa § 37 a § 39, ak sú poskytované ako hlavné služby a nie ako doplnkové služby k inej hlavnej službe.

V záujme jednotného postupu pri uplatňovaní § 4 ods. 7 zákona o DPH Ministerstvo financií SR vydalo Usmernenie č. MF/12 860/2004-73, podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v § 4 ods. 7 zákona výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb.

Príklady

Príklad č. 1 – predaj tovaru v SR a zároveň aj do iného členského štátu – posúdenie obratu: Právnická osoba so sídlom v SR (s.r.o.) predáva tovar v SR pre slovenských odberateľov, ale aj do iných členských štátov pre zahraničné osoby, pričom prepravu tovaru zo SR do iných členských štátov si zabezpečujú odberatelia. Právnická osoba dosiahla obrat k 31.8.2016 za posledných 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov 53 000 €, z toho z dodávok pre slovenských odberateľov vo výške 40 000 € a z dodávok do iných členských štátov pre zahraničné osoby 13 000 €. Zahŕňajú sa do obratu aj dodávky tovarov do iných členských štátov v hodnote 13 000 €?

Riešenie Do obratu sa zahŕňajú dodávky tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Ak je dodanie tovaru bez prepravy, miesto dodania tovaru je tam, kde sa tovar nachádza v čase dodania, čiže v SR. Ak je dodanie tovaru spojené s prepravou, miesto dodania tovaru je tam, kde sa preprava začína uskutočňovať, čiže v danom prípade opäť v SR. To znamená, že právnická osoba si do obratu zahrnie všetky dodávky tovarov, teda aj tie, ktoré dodala do iných členských štátov, pretože miesto dodania tovarov je v SR. Ak právnická osoba dosiahla obrat 53 000 € k 31.8.2016, bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20.9.2016.

Príklad č. 2 – dodanie reklamných služieb, kúpa tovarov a služieb, nadobudnutie tovaru – posúdenie obratu: Slovenská zdaniteľná osoba poskytuje reklamné služby pre slovenské zdaniteľné osoby, ale aj pre zdaniteľné osoby z iných členských štátov, ktoré majú pridelené IČ DPH v daných členských štátoch. Slovenská zdaniteľná osoba kupuje od slovenských platiteľov DPH tovary a služby a zároveň nadobúda tovary v SR z iného členského štátu. Čo vstupuje do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH?

Riešenie Do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH za zahŕňajú výnosy/príjmy z dodávaných tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, to znamená, že je potrebné určiť miesto dodania služieb. Pri poskytovaní reklamných služieb pre zdaniteľné osoby sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miesto je tam, kde je príjemca služby usadený (t.j. kde má sídlo, miesto podnikania a pod.). To znamená, že miesto dodania reklamných služieb poskytnutých pre slovenské zdaniteľné osoby, je v SR a výnosy/príjmy z týchto služieb sa zahrnú do obratu. Miesto dodania reklamných služieb poskytnutých pre zdaniteľné osoby z iných členských štátov nemajú miesto dodania v SR, ale v členských štátoch, kde sú usadení príjemcovia služieb a preto sa výnosy/príjmy z týchto služieb nezahrnú do obratu.

Hodnota prijatých tovarov a služieb v SR ako aj hodnota nadobudnutého tovaru z iného členského štátu sa nezahŕňa do obratu.

Príklad č. 3 – poskytovanie elektronických služieb – posúdenie obratu: Slovenská zdaniteľná osoba poskytuje elektronické služby pre nezdaniteľné osoby (súkromné osoby) s bydliskom v SR. Vstupujú príjmy/výnosy z uvedených služieb do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH?

Riešenie: Aby slovenská zdaniteľná osoba vedela posúdiť, či sa príjmy z uvedených služieb zahŕňajú do obratu, je potrebné určiť miesto dodania služieb. Ak zdaniteľná osoba poskytuje elektronické služby pre nezdaniteľné osoby s bydliskom v inom členskom štáte, miesto dodania týchto služieb sa určí podľa § 16 ods. 14 zákona o DPH, podľa ktorého je miesto dodania tam, kde má táto nezdaniteľná osoba svoje sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa táto osoba obvykle zdržiava. t.j. v danom prípade v inom členskom štáte . Pretože miesto dodania služieb je v  inom členskom štáte, výnosy/príjmy z týchto služieb si zdaniteľná osoba nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH.

Príklad č. 4 – poskytovanie služieb – ťažba dreva – posúdenie obratu: Zdaniteľná osoba s bydliskom v SR vykonáva ťažbu dreva v Maďarsku pre maďarského podnikateľa. Zahŕňajú sa príjmy z týchto služieb do obratu?

Riešenie: Aby slovenská zdaniteľná osoba vedela posúdiť, či sa príjmy z uvedených služieb zahŕňajú do obratu, je potrebné určiť miesto dodania služieb. Pri poskytnutí služieb – ťažby dreva, sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miesto je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t. j. v danom prípade v Maďarsku. Pretože miesto dodania uvedených služieb nie je v SR, príjmy z uvedených služieb sa nezahrnú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH. Slovenská zdaniteľná osoba by sa mala informovať na legislatívu platnú v Maďarsku ohľadom svojich daňových povinností, keďže poskytuje služby s miestom dodania v Maďarsku.

Príklad č. 5 – prijatie zálohy – posúdenie obratu: Zahŕňa sa prijatá záloha pred dodaním tovaru alebo služby v tuzemsku do obratu?

Riešenie: Zdaniteľná osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zahŕňa do obratu príjmy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, t.j. do obratu si zahrnie aj prijatú zálohu.

Zdaniteľná osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva zahŕňa do obratu výnosy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, t.j. do obratu si nezahrnie prijatú zálohu, pretože prijatá záloha nie je výnosom.

Príklad č. 6 – poskytovanie prenájmu nehnuteľnosti a sociálnych služieb – posúdenie obratu: Nezisková organizácia so sídlom v SR poskytuje sociálne služby v zmysle zákona č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách pre občanov SR. Nezisková organizácia okrem toho prenajíma nehnuteľnosti, ktoré vlastní. Z obidvoch činností dosahuje príjmy. Je nezisková organizácia povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH?

Riešenie: Nezisková organizácia je povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH len vtedy, ak dosiahne obrat 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V danom prípade sa do obratu zahrnú len príjmy z prenájmu nehnuteľností. Príjmy z poskytovaných sociálnych služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 30 zákona o DPH, sa do obratu nezahŕňajú.

Príklad č. 7 – príležitostný predaj hmotného majetku – posúdenie obratu: Zdaniteľná osoba vykonáva v SR sprostredkovanie obchodu. Zatiaľ nedosahuje obrat pre povinnú registráciu. V septembri 2016 táto zdaniteľná osoba predala osobný automobil, ktorý mala zaradený v majetku firmy, ktorého predajom presiahla k 30.9.2016 obrat pre povinnú registráciu. Bola zdaniteľná osoba povinná sa zaregistrovať za platiteľa DPH?

Riešenie: Do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH sa nezahŕňajú výnosy/príjmy z príležitostne predaného hmotného majetku. To znamená, že ak v danom prípade ide o príležitostný predaj hmotného majetku, výnosy/príjmy z tohto predaja sa nezahrnú do obratu a zdaniteľná osoba nebola povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH.

Podanie žiadosti o registráciu za platiteľa DPH

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak zdaniteľná osoba dosiahne obrat už za 2 alebo 3 kalendárne mesiace, vzniká jej povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.

Príklady

Príklad č. 1 – dosiahnutie obratu za 4 kalendárne mesiace: Právnická osoba so sídlom v SR (a.s.) začala v SR vykonávať obchodnú činnosť od 1.9.2016. Za jednotlivé kalendárne mesiace dosiahla uvedené obraty:

  • september 2016 obrat vo výške 10 000 €
  • október 2016 obrat vo výške 15 000 €
  • november 2016 obrat vo výške 20 000 €
  • december 2016 obrat 20 000 €.

Je právnická osoba povinná podať žiadosť o registráciu už v januári 2017, keďže jej obrat k 31.12.2016 je 65 000 € alebo ešte nemusí podať žiadosť o registráciu, pretoźe neuplynulo 12 kalendárnych mesiacov, za ktoré sa počíta obrat?

Riešenie: Ak právnická osoba dosiahla obrat skôr, ako je 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, je povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH už po dosiahnutí obratu, t.j. v danom prípade do 20.1.2017.

Príklad č. 2 – prenájom bytov, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov: Manželia vlastnia byty v SR, ktoré majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželia uvedené byty prenajímajú občanom od 1.10.2016. Manžel je platiteľom DPH z titulu poskytovania ubytovacích a reštauračných služieb v SR. Manželka je zamestnaná, nepodniká. Manželia sa dohodli, že príjmy z prenájmu bytov si rozdelia v pomere 30% manžel a 70% manželka. Je manželka povinná podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH? Je manžel povinný zdaniť 30% svojich príjmov daňou z pridanej hodnoty?

Riešenie: Využívanie majetku, teda nájom bytov, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa považuje pre účely zákona o DPH za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak. V danom prípade sa manželia dohodli inak, t.j. u manžela sa bude prenájom považovať za podnikanie v rozsahu 30% a u manželky sa bude prenájom považovať za podnikanie v rozsahu 70%.

Pretože manžel je platiteľom DPH z titulu inej ekonomickej činnosti, nesleduje si obrat pre účely registrácie, pretože už registrovaný je, ale príjmy z prenájmu v rozsahu 30% zahrnie medzi svoje zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom DPH a pri prenájme nehnuteľnosti postupuje podľa § 38 zákona o DPH, podľa ktorého je nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane.

Manželka si musí sledovať obrat pre účely registrácie za platiteľa DPH, do ktorého zahrnie 70% príjmov z prenájmu bytov. Ak by manželka dosiahla obrat 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, je povinná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po dosiahnutí obratu podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH.

Registrácia za platiteľa DPH

Daňový úrad zaregistruje žiadateľa do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu, ak je žiadateľ povinný zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c zákona o DPH (viac informácií k plateniu zábezpeky nájdete v časti Zábezpeka na daň), vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň.

Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Dobrovoľná registrácia

Zdaniteľná osoba môže v zmysle § 4 ods. 2 zákona o DPH požiadať o registráciu za platiteľa DPH aj pred dosiahnutím zákonom stanoveného obratu, t.j. pred dosiahnutím obratu 49 790 € za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Pri podaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH je podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca žiadosť je zdaniteľnou osobou, t.j. či vykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 zákona DPH. Podľa záväzného výkladu Súdneho dvora EÚ sa aj samotná príprava na budúce zdaniteľné obchody považuje za vykonávanie ekonomickej činnosti (rozhodnutie Súdneho dvora C-268/83). Preto o dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak má zámer vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom prípravu na budúce zdaniteľné obchody vie preukázať hodnovernými dôkazmi.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Každú podanú žiadosť o dobrovoľnú registráciu daňový úrad posudzuje individuálne s ohľadom na činnosť žiadateľa a rozhodne, či žiadateľa zaregistruje.

Ak sú splnené podmienky na registráciu, daňový úrad zaregistruje žiadateľa do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu, ak je žiadateľ povinný zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c zákona o DPH, vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane.

Kedy správca dane nevyhovie žiadosti o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH

Daňový úrad zamietne žiadosť o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH vtedy, ak žiadateľ nie je zdaniteľnou osobou.

Registrácia zo zákona

Platiteľom dane zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 sa stáva zdaniteľná osoba v týchto prípadoch:

  1. Zdaniteľná osoba (fyzická alebo právnická osoba), ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu (na základe kúpnej zmluvy v zmysle § 476 až § 488 Obchodného zákonníka). Platiteľom dane sa stáva dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti.
  2. Zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom, t.j. dňom zápisu do Obchodného registra.
  3. Zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu alebo jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat 49 790 €. Platiteľom dane sa zdaniteľná osoba stáva dňom, ktorý nastane skôr, t.j. buď dodaním nehnuteľnosti alebo prijatím platby pred dodaním nehnuteľnosti. Už samotné dodanie nehnuteľnosti alebo prijatie platby týmto dňom podlieha dani.

Zdaniteľná osoba sa nestane platiteľom dane zo zákona, ak:

  • pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti alebo stavebného pozemku alebo
  • pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane (ak uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti alebo 5 rokov odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti).

Príklad

Developerská firma postavila polyfunkčný dom, ktorý predáva po častiach. Byty predáva fyzickým osobám a nebytové priestory firmám. Dňa 10. decembra 2016 dostala preddavok na

kúpu nebytových priestorov vo výške 50 % dohodnutej ceny - 40 000 € (dohodnutá cena je 80 000 €). Stáva sa firma platiteľom dane zo zákona dňom prijatia platby v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH?

Riešenie: Dňom prijatia platby, aj keď ňou neprekročí obrat na povinnú registráciu pre daň, sa developerská firma stáva platiteľom dane, pretože z dodania časti stavby má dosiahnuť obrat vyšší ako 49 790 €. Developerská firma sa stala platiteľom dane dňom prijatia platby a vznikla jej už z prijatého preddavku povinnosť odviesť DPH.

Oznamovacia povinnosť a predloženie dokladov

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom DPH zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH, je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom, a to do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluvu o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluvu o dodaní stavby, atď.) Zdaniteľná osoba v tomto prípade nepodáva žiadosť o registráciu za platiteľa dane.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a predložených dokladoch a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočností a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

Zábezpeka na daň

Povinnosť zloženia zábezpeky sa vzťahuje na právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá podá žiadosť o registráciu za platiteľa dane (povinnú alebo dobrovoľnú) a táto osoba patrí do okruhu tzv. rizikových osôb uvedených v § 4c ods. 1 zákona o DPH. Zábezpeka na daň sa vzťahuje iba na registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku.

Kto je povinný zložiť zábezpeku na daň

Zloženie zábezpeky na daň je povinné v prípade, ak zdaniteľná osoba žiadajúca o registráciu pre daň:

  1. je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,
    1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
    2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby,
  2. má konateľa alebo spoločníka fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu,
  3. má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,
    1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
    2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom.

Povinnosť zložiť zábezpeku sa vzťahuje aj na tie subjekty, ktoré nadobudli postavenie platiteľa dane zo zákona (§ 4 ods. 4) a na zdaniteľné osoby, ktorým bola zmenená registrácia z § 5 alebo § 6 (zahraničné osoby) na registráciu podľa § 4 zákona o DPH za predpokladu, že tieto osoby spĺňajú podmienky na uloženie zábezpeky.

Príklady

Príklad č. 1: Fyzická osoba žiadajúca o registráciu pre daň je spoločníkom právnickej osoby (s.r.o.), ktorá

má nedoplatok na DPH vo výške 5 000 €, z toho v čase, v ktorom bola táto fyzická osoba spoločníkom právnickej osoby, sa nedoplatok na DPH zvýšil z 4 000 € na 5 000 €. Vzťahuje sa na fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpeku?

Riešenie: Na fyzickú osobu sa vzťahuje povinnosť zložiť zábezpeku na daň.

Príklad č. 2: Fyzická osoba podala žiadosť o registráciu pre daň. Fyzická osoba je konateľom právnickej osoby (s.r.o.), ktorá má nedoplatok na DPH ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň fyzickou osobou vo výške 1 100 €, ale počas pôsobenia fyzickej osoby ako konateľa v právnickej osobe tento nedoplatok nevznikol, lebo existoval v rovnakej výške už pred jej pôsobením v tejto právnickej osobe. Vzťahuje sa na fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpeku?

Riešenie: Keďže nedoplatok vo výške 1 100 € nevznikol počas pôsobenia fyzickej osoby, ktorá žiada o registráciu, na fyzickú osobu sa povinnosť zložiť zábezpeku na daň nevzťahuje.

Príklad č. 3: Fyzická osoba plánuje vykonávať obchodnú činnosť a v súvislosti s tým vykonáva prípravné činnosti: prenajala si obchodné a skladové priestory, nakupuje tovary, atď.. Fyzická osoba podala žiadosť o dobrovoľnú registráciu za platiteľa DPH dňa 2.1.2016, pričom v čase podania žiadosti je jej obrat 0 €. Vzťahuje sa na fyzickú osobu povinnosť zložiť zábezpeku?

Riešenie: Pokiaľ fyzická osoba v čase požiadania o dobrovoľnú registráciu pre daň vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie, potom sa na ňu z tohto dôvodu nevzťahuje povinnosť zaplatiť zábezpeku na daň.

Určenie zábezpeky daňovým úradom

Žiadateľovi o registráciu pre daň určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 € a najviac 500 000 €. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliada daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby.

Zloženie zábezpeky na daň

Žiadateľ o registráciu pre daň je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia daňovým úradom o zložení zábezpeky na daň.

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň predstavuje povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účet daňového úradu alebo predložiť bankovú záruku poskytnutú bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky.

Použitie a vrátenie zábezpeky na daň

Zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa dane. O použití zábezpeky na daň alebo jej časti vydá daňový úrad rozhodnutie.

Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, pritom správca dane pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa § 79 ods.1 daňového poriadku (zákon č.563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podrobnejšie informácie k zábezpeke na daň nájdete v Metodickom pokyne  k zábezpeke na daň podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 117 kB; nové okno]

Registrácia orgánov verejnej moci

V určitých prípadoch majú povinnosť stať sa platiteľmi DPH aj orgány verejnej moci. Patria sem štátne orgány a ich rozpočtové organizácie (napr. Úrad verejného zdravotníctva SR), štátne fondy (napr. Štátny fond rozvoja bývania), orgány územnej samosprávy (obce a vyššie územné celky), iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci (rozpočtové a verejnoprávne organizácie, príspevkové organizácie).

Orgán verejnej moci ako zdaniteľná osoba

V zmysle § 3 ods. 4 zákona o DPH štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci (patria sem aj príspevkové organizácie, ak vykonávajú činnosti vo verejnom záujme), sa z pohľadu zákona o DPH nepovažujú za zdaniteľné osoby (teda sa nevzťahuje sa na ne zákon o DPH), keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby okrem 2 výnimiek:

1. výnimka:

Ak orgán verejnej moci vykonáva činnosť, ktorá môže konkurovať činnosti podnikateľa, avšak len v tom prípade, že orgán verejnej moci svojou činnosťou, ktorú môže vykonávať aj podnikateľský subjekt, výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž. Kritériá pre posúdenie výrazného narušenia hospodárskej súťaže nie sú zákonom bližšie určené, preto je každý prípad potrebné posúdiť individuálne. Podporne je možné vychádzať z kritérií uvedených v Metodickom pokyne [nové okno] a z judikatúry Spoločenstva – rozhodnutia Súdneho dvora – napr. spojený prípad C-231/87 a C-129/88, C-288/07, C-102/08.

Príklad č. 1

Prenájom nehnuteľností mestom: Mesto prenajíma vlastné nehnuteľnosti občanom, ale aj podnikateľom. Považuje sa mesto z titulu prenájmu nehnuteľností za zdaniteľnú osobu?

Riešenie: Vzhľadom k tomu, že prenájom nehnuteľností je v zmysle § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od dane, oslobodenie od dane môže uplatniť aj podnikateľ – platiteľ DPH, preto DPH neovplyvňuje cenu prenájmu, čo znamená, že v danom prípade nemôže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže, a preto mesto pri nájme nehnuteľností nekoná ako zdaniteľná osoba.

2. výnimka:

Ak orgán verejnej moci vykonáva činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 8 k zákonu o DPH a túto činnosť nevykonáva v zanedbateľnom rozsahu. Ide o činnosti:

  • Telekomunikačné služby
  • Dodanie vody, plynu, elektriny a tepla
  • Preprava tovaru
  • Prístavné a letiskové služby
  • Preprava osôb
  • Dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj
  • Činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr týkajúce sa pôdohospodárskych produktov vykonávané podľa predpisov o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi
  • Organizovanie obchodných veľtrhov a výstav
  • Skladovanie
  • Reklamné služby
  • Služby cestovného ruchu
  • Prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a prevádzkovanie podobných prevádzok
  • Činnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu iné ako tie, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 36.

Ak orgán verejnej moci bude vykonávať uvedené činnosti na pokračujúcej báze a z týchto činností bude dosahovať príjmy, má v rozsahu týchto činností postavenie zdaniteľnej osoby. Ak by tieto činnosti vykonával v zanedbateľnom rozsahu, bude naďalej považovaný za nezdaniteľnú osobu. Zákon nedefinuje mieru zanedbateľného rozsahu, preto je potrebné každý prípad posúdiť individuálne. Pri posudzovaní miery zanedbateľného rozsahu môže byť kritériom dosahovaný obrat z činností alebo miera sústavnosti vykonávanej činnosti.

Príklad č. 2

Dodanie vody obcou: Obec dodáva pre svojich obyvateľov pitnú vodu na pokračujúcej báze a z týchto dodávok dosahuje pravidelný príjem. Je obec z týchto dodávok považovaná za zdaniteľnú osobu?

Riešenie: Ak obec vykonáva dodanie vody na pokračujúcej báze a z tejto činnosti dosahuje príjmy, t.j. táto činnosť nie je vykonávaná v zanedbateľnom rozsahu, potom je obec v rozsahu tejto činnosti považovaná za zdaniteľnú osobu.

Orgán verejnej moci môže byť zdaniteľnou osobou aj v prípade, ak vykonáva inú ekonomickú činnosť (podnikanie) v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH.

Podrobné informácie k uvedenej problematike nájdete v Metodickom pokyne k registrácii subjektov uvedených v § 3 ods. 4 a k registrácii príspevkových organizácií podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 129 kB; nové okno]

Povinnosti a práva orgánu verejnej moci ako zdaniteľnej osoby

  • Ak je orgán verejnej moci v rozsahu niektorých činností považovaný za zdaniteľnú osobu, musí si sledovať obrat zo zdaniteľnej činnosti a registrovať za platiteľa DPH, ak dosiahne zákonom stanovený obrat (§ 4 ods. 1 a 7 zákona o DPH), príp. sa môže stať platiteľom dane zo zákona v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH
  • Ak sa stane platiteľom DPH, je vo všeobecnosti povinný odvádzať daň z tých plnení, v rámci ktorých sa považuje za zdaniteľnú osobu (z ostatných činností nie)
  • Môže si ako platiteľ dane vo všeobecnosti uplatniť odpočítanie dane z tých prijatých tovarov a služieb, ktoré súvisia s jeho zdaniteľnou činnosťou
  • Ako platiteľ dane zo svojej ekonomickej činnosti podáva daňové priznania podľa § 78 zákona o DPH, kontrolné výkazy podľa § 78a, vedie záznamy podľa § 70 zákona o DPH, atď..

Oneskorená registrácia

Ak zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a túto žiadosť nepodala resp. ju podala oneskorene, zákon o DPH v § 69 ods. 13, § 55 ods. 3, § 78 ods. 9 a
§ 85f ods. 1 upravuje povinnosti a práva tejto zdaniteľnej osoby za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom DPH. Za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok).

Obdobie, v ktorom osoba mala byť platiteľom DPH

Obdobie, v ktorom tuzemská zdaniteľná osoba mala byť platiteľom dane, je definované v § 55 ods. 3 zákona o DPH. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň a končí dňom, ktorý predchádza dňu registrácie za platiteľa dane.

Príklad

Tuzemská zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 € k 31.5.2016. Žiadosť o registráciu pre daň mala podať do 20.6.2016. Žiadosť o registráciu však podala až 20.9.2016 a daňový úrad zaregistroval zdaniteľnú osobu za platiteľa DPH od 1.10.2016. Za ktoré obdobie mala mať zdaniteľná osoba postavenie platiteľa dane?

Riešenie: Obdobie, v ktorom zdaniteľná osoba mala byť platiteľom dane, začína 31. deň po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň, t.j. 21.7.2016 a končí dňom, ktorý predchádza dňu registrácie, t.j. 30.9.2016.

Vysporiadanie dane

Ak tuzemská zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu alebo podala žiadosť o registráciu oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, je zdaniteľná osoba povinná odviesť daň na výstupe z dodávok tovarov a služieb, pri ktorých jej vznikla daňová povinnosť v tomto období. Uvedenú povinnosť upravuje § 69 ods. 13 zákona o DPH.

Odpočítanie dane

Okrem povinnosti odviesť daň z tovarov a služieb za obdobie, v ktorom osoba mala byť registrovaná pre daň, zákon o DPH v § 55 ods. 3 priznáva osobe, ktorá mala byť platiteľom dane aj právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb od platiteľa dane za toto obdobie.

Okrem toho si táto osoba môže odpočítať daň z majetku, ktorý nadobudla pred registráciou v zmysle § 55 ods. 1 zákona o DPH.

Podanie daňového priznania

  • Zdaniteľná osoba podáva daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, v zmysle § 78 ods. 9 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba podáva za uvedené obdobie jedno daňové priznanie – tzv. mimoriadne daňové priznanie. Na prvej strane daňového priznania zdaniteľná osoba pri zdaňovacom období označí len kalendárny rok, v ktorom podáva toto mimoriadne daňové priznanie.
  • V mimoriadnom daňovom priznaní uvedie zdaniteľné obchody, pri ktorých jej vznikla povinnosť odviesť daň v zmysle § 69 ods. 13 zákona o DPH a zároveň si môže uplatniť odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb od platiteľov za toto obdobie v zmysle § 55 ods. 3 zákona o DPH resp. odpočítanie dane z tovarov, ktoré nakúpila ešte pred obdobím, v ktorom mala mať postavenie platiteľa dane, ak tieto tovary dodala v období, v ktorom mala mať postavenie platiteľa dane a daň z dodania týchto tovarov odvádza podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH.
  • Mimoriadne daňové priznanie je povinná zdaniteľná osoba podať do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň alebo do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.
  • Ak výsledkom mimoriadneho daňového priznania je vlastná daňová povinnosť (riadok 31 daňového priznania), je zdaniteľná osoba povinná túto daň zaplatiť v lehote na podanie tohto daňového priznania.
  • Ak odpočítanie dane v mimoriadnom daňovom priznaní prevyšuje daň, ktorú jej osoba povinná platiť, nejde o nadmerný odpočet. Daň, ktorá prevyšuje splatnú daň, daňový úrad vráti po vykonaní daňovej kontroly v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Suma dane predstavujúca prevýšenie odpočítanej dane nad daňou, ktorú je osoba povinná platiť, sa uvádza v daňovom priznaní v riadku 31 (vlastná daňová povinnosť) so znamienkom mínus.

Registrácia skupiny

Zákon o DPH umožňuje tzv. skupinovú registráciu pre DPH, ktorá je upravená v § 4a a § 4b zákona o DPH. Registrácia skupiny znamená, že viac zdaniteľných osôb je na účely DPH registrovaných ako jeden platiteľ dane. Výhodou skupinovej registrácie je, že členovia skupiny dodávky tovarov a služieb medzi sebou nezdaňujú daňou. Daňou zdaňujú dodania tovarov a služieb uskutočnené jednotlivými členmi skupiny pre iné osoby ako členov skupiny.

Kto môže požiadať o registráciu skupiny

O registráciu skupiny môže požiadať viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne, kedy sa uvedené zdaniteľné osoby môžu považovať za jednu zdaniteľnú osobu (skupinu).

Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou (§ 66a Obchodného zákonníka).

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny.

Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny.

Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

Podanie žiadosti

Žiadosť o registráciu pre daň skupiny podáva zástupca skupiny, ktorého si budúci členovia skupiny zvolia, daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný zástupcovi skupiny.

Ak chcú byť zdaniteľné osoby registrované ako skupina od nasledujúceho kalendárneho roka, musí zástupca skupiny podať žiadosť o registráciu skupiny najneskôr do 31. októbra bežného kalendárneho roka, pretože registrácia skupiny môže byť vykonaná vždy len k 1.1. kalendárneho roka.

Registrácia skupiny

Daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1.1. kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Daňový úrad vydá skupine jedno identifikačné číslo pre DPH. Osvedčenie o registrácii s tým istým číslom DPH dostanú všetci členovia skupiny. Identifikačné čísla pre DPH pridelené zdaniteľným osobám pred registráciou skupiny prestávajú byť platné dňom registrácie skupiny. Každý člen skupiny musí po zaregistrovaní skupiny vrátiť osvedčenie daňovému úradu, ktorý osvedčenie vydal. Dňom registrácie skupiny práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny prechádzajú na skupinu.

Práva a povinnosti skupiny po registrácii skupiny

Všetky daňové povinnosti týkajúce sa DPH plní za skupinu zástupca skupiny. Rovnako uplatňuje aj právo na odpočítanie dane. To znamená, že zástupca skupiny:

  • Podáva jedno daňové priznanie za skupinu (ako aj dodatočné daňové priznanie)
  • Podáva jeden kontrolný výkaz za skupinu
  • Podáva jeden súhrnný výkaz za skupinu
  • Vedie za skupinu záznamy podľa § 70 zákona o DPH
  • Podáva žiadosti v prípade pristúpenia nového člena skupiny, vystúpenia člena zo skupiny a zrušenia skupiny.

Podrobnejšie informácie k uplatňovaniu DPH skupinou nájdete v Metodickom pokyne k uplatňovaniu DPH skupinou podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov [.pdf; 244 kB; nové okno]

Registračná povinnosť pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu

Povinnosť registrovať sa pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH vzniká týmto osobám:

  • zdaniteľným osobám, ktoré nie sú registrované pre DPH v SR,
  • právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle zákona o DPH – napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia)

ak tieto osoby:

nadobudnú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárom roku 14 000 €.

Čo sa rozumie nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je definované v § 11 zákona o DPH. Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Aby nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane, musia byť splnené tieto podmienky:

  • nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník
  • predávajúci má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte
  • tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, pričom prepravu tovaru môže vykonať dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa
  • nadobudnutie tovaru je za odplatu.

Čo sa započítava do hodnoty 14 000 €

Do hodnoty 14 000 € podľa § 11 ods. 6 zákona o DPH sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený. Do hodnoty sa nezapočítava hodnota nadobudnutého nového dopravného prostriedku a hodnota nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Príklad

Podnikateľ, ktorý nie je registrovaný pre DPH, nadobúdal tovar od januára 2016 do novembra 2016 od českého dodávateľa, ktorý je v ČR identifikovaný pre daň, v celkovej hodnote bez DPH 8 500 €, ktorý si sám odberateľ prepravil z ČR do tuzemska. V decembri si ide podnikateľ kúpiť nový dopravný prostriedok v hodnote 13 000 € do Nemecka, pričom predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v Nemecku. Podnikateľ si nový dopravný prostriedok dovezie na vlastné náklady do SR v decembri 2016. Má podnikateľ povinnosť sa zaregistrovať podľa § 7 zákona o DPH pred nadobudnutím nového dopravného prostriedku?

Riešenie: Podnikateľ nemá povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7 zákona o DPH, pretože v kalendárnom roku 2016 hodnota nadobudnutých tovarov v SR nedosiahla hodnotu 14 000 € – do hodnoty 14 000 € sa nezapočíta hodnota nadobudnutého nového dopravného prostriedku vo výške 13 000 €, avšak podnikateľ je povinný odviesť daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku bez povinnosti registrácie (§ 11 ods. 3, § 78 ods. 3 zákona o DPH).

Podanie žiadosti o registráciu

Žiadosť sa podáva pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 €.

Príklad

Slovenský podnikateľ, ktorý nie je registrovaný pre daň v SR, nadobudol v mesiaci jún 2016 stroj z Rakúska od rakúskeho dodávateľa, ktorý je v Rakúsku identifikovaný pre daň, v hodnote bez dane 5 000 €. V novembri 2016 si slovenský podnikateľ objednal od toho istého dodávateľa ďalší stroj v hodnote bez dane 9 000 €, ktorý mu dodávateľ dovezie do tuzemska v mesiaci november 2016. Je slovenský podnikateľ povinný podať žiadosť o registráciu pre daň pred kúpou druhého stroja alebo sa hodnota každej dodávky posudzuje samostatne?

Riešenie: Slovenský podnikateľ je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7 zákona o DPH pred nadobudnutím druhého stroja, pretože nadobudnutím druhého stroja celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku sumu 14 000 €.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad žiadateľa na základe žiadosti o registráciu zaregistruje, vydá mu osvedčenie o registrácii a pridelí mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa daná osoba nestáva platiteľom dane, aj keď má pridelené IČ DPH. Má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru v SR z iného členského štátu, avšak nemá nárok na odpočítanie dane.

Dobrovoľná registrácia

Nadobúdateľ sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 € a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Nadobudnutie tovaru osobou, ktorá je už registrovaná na daň podľa § 7a zákona o DPH

Ak zdaniteľná osoba je už v SR registrovaná pre DPH podľa § 7a zákona o DPH (t.j. z titulu dodania/prijatia služieb do/z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa
§ 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby) a ide nadobúdať tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku dosiahne hodnotu 14 000 €, žiadosť o registráciu nepodáva, pretože už je registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH. Tovar z iného členského štátu si bude objednávať pod identifikačným číslom, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7a zákona o DPH a následne má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH nadobúda tovar od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku nedosiahne hodnotu 14 000 €, žiadosť o registráciu nepodáva, pretože už je registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a pri nadobudnutí tovaru môže postupovať nasledovne:

  1. neoznámi dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru s daňou svojho členského štátu a nadobúdateľ nemá povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru,
  2. oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH a teda sa rozhodne, že bude dobrovoľne zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 €; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru bez DPH a nadobúdateľ má povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru.

Príklad

Zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH v r. 2016 uzatvorila s českým dodávateľom (osobou identifikovanou pre daň v ČR) zmluvu na dodanie tovaru z ČR do SR v hodnote 4 800 € s tým, že prepravu si zabezpečí odberateľ. Je zdaniteľná osoba povinná českému dodávateľovi tovaru oznámiť svoje IČ DPH, ktoré má pridelené z dôvodu poskytovania služieb do iného členského štátu. Kto bude platiť daň z nadobudnutého tovaru?

Riešenie: Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH nadobúda tovar z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím nepresiahne limit 14 000 €, ktorý je stanovený v § 7 zákona o DPH, nie je nadobudnutie tovaru povinná zdaniť daňou z pridanej hodnoty, t.j. nemusí českému dodávateľovi oznámiť svoje IČ DPH. Ak by však táto zdaniteľná osoba oznámila svoje IČ DPH dodávateľovi v súvislosti s nadobudnutím tovaru, potom je povinná zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH, aj keď nadobudnutím tovaru nedosiahla vyššie uvedený limit.

Nadobudnutie tovaru osobou, ktorá je už registrovaná za platiteľa dane podľa (§ 4, § 4a, § 5 alebo § 6 zákona o DPH)

Ak osoba, ktorá už je platiteľom dane, nadobudne tovar z iného členského štátu, nie je povinná sa registrovať podľa § 7 zákona o DPH, pretože je už registrovaná za platiteľa dane. Nadobúdateľ – platiteľ dane je pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH.

Aké povinnosti má nadobúdateľ pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku

  • Po pridelení identifikačného čísla pre DPH podľa § 7 zákona o DPH si táto osoba musí dodanie tovarov z iných členských štátov objednávať pod prideleným identifikačným číslom pre DPH
  • Nadobúdateľ je pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 69 ods. 6 zákona o DPH osobou povinnou platiť daň, avšak nemá právo na odpočítanie dane.
  • Ak nadobúdateľ nadobudne tovar z iného členského štátu, je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň (do 5€ sa daň neplatí)
  • Nadobúdateľ vedie záznamy o nadobudnutých tovaroch v zmysle § 70 zákona o DPH.

Upozornenie: Ak by vyššie uvedené osoby nadobudli tovar v tuzemsku z iného členského štátu a vznikla im povinnosť podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7 zákona o DPH a túto povinnosť si nesplnili, sú aj v tomto prípade povinné odviesť daň z nadobudnutia tovaru. Za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok).

Registračná povinnosť pri dodaní/prijatí služby do/z iného členského štátu

Registráciu zdaniteľnej osoby, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri prijatí a dodaní služieb z/do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, upravuje § 7a zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, je povinná sa registrovať:

  • Pred prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej jej vzniká povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo
  • Pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Medzi služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, patria najmä: sprostredkovateľské služby, preprava tovaru, doplnkové služby pri preprave tovaru, ocenenie a práce na hmotnom hnuteľnom majetku, nájom hnuteľného majetku (s výnimkou krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov), reklamné, poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke služby, pridelenie zamestnancov, služby dodávané elektronickými prostriedkami.

Viac informácií k miestu dodania služieb nájdete v časti Miesto dodania služieb.

Príklady

Príklad č. 1 – prijatie reklamnej služby: Rakúsky podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Rakúsku, uzatvoril zmluvu so slovenským podnikateľom, ktorý nie je identifikovaný pre daň, na dodanie reklamnej služby. Má slovenský podnikateľ povinnosť podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Miesto dodania reklamnej služby sa v danom prípade určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Zdaniteľná osoba je povinná pred prijatím reklamnej služby podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH. Slovenský podnikateľ je pri prijatí služby osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad č. 2 dodanie prepravy tovaru: Maďarský podnikateľ, ktorý je v Maďarsku identifikovaný pre daň, si u slovenského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH, objedná prepravu tovaru z tuzemska do Maďarska. Je slovenský podnikateľ povinný podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Ak zdaniteľná osoba poskytne prepravnú službu tovaru zdaniteľnej osobe, miesto dodania sa posúdi podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t.j. Maďarsko. Slovenský poskytovateľ služby je povinný pred dodaním prepravnej služby podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona DPH.

Kedy sa žiadosť nepodáva

Žiadosť registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH nepodáva zdaniteľná osoba, ak

  • Je už registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH alebo je registrovaná za platiteľa dane (podľa § 4, § 4a, § 5, § 6)
  • Prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane
  • Prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu
  • Prijme službu od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu nezdaniteľnej osobe
  • Prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16 resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Príklady

Príklad č. 1 - dodanie služby oslobodenej od dane: Český podnikateľ so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Českej republike si u dopravcu – slovenského podnikateľa, ktorý nie je registrovaný pre DPH, objedná prepravu tovaru zo Slovenska do Švajčiarska. Vzniká slovenskému podnikateľovi povinnosť registrovať sa podľa § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby a zistiť, či služba služba podlieha dani. Miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo - Česká republika. V danom prípade ide o prepravnú službu spojenú s vývozom tovaru, pri ktorej príjemca služby nebude osobou povinnou platiť daň, pretože služba je oslobodená od dane vo všetkých členských štátoch, a teda slovenský podnikateľ nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Príklad č. 2 – dodanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v SR: Právnická osoba so sídlom v SR, ktorá nie je v SR registrovaná pre DPH, uzatvorila zmluvu na poskytovanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v SR, s nemeckým podnikateľom, ktorý má v Nemecku pridelené identifikačné číslo pre daň. Je právnická osoba povinná sa registrovať pre daň podľa § 7a zákona o DPH pred poskytnutím uvedených služieb?

Riešenie: Pre správe posúdenie povinnosti registrácie je potrebné určiť miesto dodania služby. V prípade poskytnutia stavebných prác sa miesto dodania služby určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, teda v SR. Pretože miesto dodania uvedených služieb sa neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH sa na právnickú osobu nevzťahuje.

Avšak právnická osoba si musí sledovať obrat pre účely registrácie za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH (obrat 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov), pretože dodáva služby s miestom dodania v SR. Ak právnická osoba dosiahne uvedený obrat, musí podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH v zmysle § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Príklad č. 3 – dodanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v inom členskom štáte: Fyzická osoba s trvalým pobytom v SR, ktorá nie je v SR registrovaná pre DPH, uzatvorila zmluvu na poskytovanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku, s nemeckým podnikateľom, ktorý má v Nemecku pridelené identifikačné číslo pre daň. Je právnická osoba povinná sa registrovať pre daň podľa § 7a zákona o DPH pred poskytnutím uvedených služieb?

Riešenie: Pre správe posúdenie povinnosti registrácie je potrebné určiť miesto dodania služby. V prípade poskytnutia stavebných prác sa miesto dodania služby určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza, teda v Nemecku. Pretože miesto dodania uvedených služieb sa neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, registračná povinnosť podľa § 7a zákona o DPH sa na fyzickú osobu nevzťahuje.

Zároveň sa príjmy z týchto služieb nezahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH, pretože ich miesto dodania nie je v SR.

Vzhľadom k tomu, že fyzická osoba poskytuje služby s miestom dodania v Nemecku, mala by sa v Nemecku informovať na svoje daňové povinnosti v tomto štáte.

Príklad č. 4 – dodanie opravy stroja pre zahraničnú osobou z tretieho štátu: Zdaniteľná osoba, ktorá nie je v SR registrovaná pre DPH, sa dohodla s ukrajinským podnikateľom, že mu opraví stroj nachádzajúci sa na území SR. Je zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu v zmysle § 7a zákona o DPH?

Riešenie: Pre správne posúdenie povinnosti registrácie je potrebné určiť miesto dodania služby. V prípade poskytnutia opravy stroja pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Podanie žiadosti

Žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7a zákona o DPH sa podáva pred prvým prijatím služby z iného členského štátu, pri ktorej príjemcovi služby vzniká daňová povinnosť podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH alebo pred prvým dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Registrácia a pridelenie IČ DPH

Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Aké povinnosti zdaniteľnej osobe registráciou podľa § 7a zákona o DPH vzniknú:

1. Prijatie služby z iného členského štátu

  • Po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom
  • Pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade účtovať k cene DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane.
  • Pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň (do 5 € sa daň neplatí).
  • Vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Upozornenie: Ak si zdaniteľná osoba nesplní registračnú povinnosť podľa § 7a zákona o DPH a prijme službu s miestom dodania v SR podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je príjemca služby osobou povinnou platiť daň, je zdaniteľná osoba povinná z prijatej služby odviesť daň aj napriek skutočnosti, že si nesplnila registračnú povinnosť, za čo jej daňový úrad uloží pokutu v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok).

2. Dodanie služby do iného členského štátu

  • Po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom
  • Podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle § 80 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby (v daňovom priznaní sa tieto služby neuvádzajú).
  • Vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Mohlo by Vás zaujímať

Dátum poslednej aktualizácie informačného obsahu: 20. 3. 2017
Dátum zverejnenia informačného obsahu: 10. 1. 2014

Tlač obsahu
Návrat hore