Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:
Základ dane
Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa (príjemcu plnenia) alebo od inej osoby, za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napríklad v naturáliách, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Protihodnota, ktorú dodávateľ má prijať alebo prijal za dodaný tovar alebo službu, ktoré podliehajú zdaneniu, obsahuje aj sumu dane a pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, sa protihodnota zníži o sumu dane.
Príklady výpočtu dane
- Protihodnota za dodanie tovaru je napríklad 246 eur. Ak je dodávateľ platiteľ, daň 23 % si z protihodnoty vypočíta podľa vzorca: 246 × 23 ÷ (100 + 23) = 46 eur.
- Ak je osobitne dohodnutá cena bez DPH napríklad 200 eur a dodanie podlieha zdaneniu 23 % sadzbe dane, základom dane je cena bez DPH a daň sa vypočíta podľa vzorca 200 × 23 ÷ 100 = 46 eur.
- Ak požadovaná odplata za tovar (200 eur) má byť bez DPH, napríklad v prípade, že ide o oslobodenú transakciu, základ dane sa rovná dohodnutej protihodnote (200 eur). Ak podmienky pre oslobodenie od dane nie sú splnené a dodanie má podliehať zdaneniu napríklad 23 %, základom dane je odplata, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, znížená o daň. Daň sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca: 200 × 23 ÷ (100 + 23) = 37,398 zaokrúhlene 37,40 eur.
- Pokiaľ ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých má povinnosť platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona o DPH [nové okno], základom dane je dohodnutá protihodnota. Protihodnota neobsahuje DPH z dôvodu, že dodávateľ nie je povinný uplatniť a odviesť daň. Daň do štátneho rozpočtu odvádza príjemca plnenia, odberateľ. Napríklad, protihodnota je 200 eur, daň 23 % sa vypočíta podľa vzorca: 200 × 23 ÷ 100 = 46 eur.
Informácie k základu dane ustanovené v § 22 zákona o DPH nájdete aj v Metodickom pokyne [.pdf; 348 kB; nové okno] k určeniu základu dane podľa § 22 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov po 1.1.2022
Všeobecné pravidlá
Čo sa zahŕňa do základu dane (§ 22 ods. 2 zákona o DPH)
- dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Dotácia alebo príspevok k cene tovaru alebo služby je súčasťou základu dane len vtedy, ak je platený inou osobou ako samotným dodávateľom tovaru alebo služby. Pojmy dotácie k cene tovaru alebo dotácie priamo viazané na cenu tovaru sa majú rozumieť tak, že pokrývajú len dotácie alebo príspevky, ktoré predstavujú celú odplatu alebo časť odplaty za dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb, a ktoré zaplatila tretia strana dodávateľovi alebo predávajúcemu. Bližšie výklady k týmto pojmom nájdete v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ [nové okno] napríklad v prípade C-184/00 [nové okno] Office des produits wallons ASBL vz. Belgicko , C-353/00 [nové okno] Keeping Newcastle Warm Limited4, C-381/01 [nové okno] Komisia ES proti Talianskej republike.
- iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu. Do základu dane vchádzajú aj dane, napríklad spotrebná daň, ak ide o dodanie tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani, s výnimkou samotnej DPH.
- náklady (výdavky) súvisiace s dodaním tovaru alebo služby ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady na poistenie požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Náklady súvisiace s dodaním tovaru alebo služby sú v zákone uvedené len ako príklad. Pri určení základu dane u dodávateľa je potrebné rozlišovať, či ide o nákladovú položku dodávateľa alebo prijímateľa, resp. či ide o takú nákladovú položku, ktorá u dodávateľa predstavuje samostatné dodanie tovaru alebo služby alebo ktorá vznikla v spojitosti s dodaním tovaru alebo služby. Do základu dane vchádzajú všetky náklady, ktoré dodávateľovi tovaru alebo služby vzniknú v spojitosti s dodaním tovaru alebo s poskytnutím služby, to znamená, že sa majú zahrnúť do ceny plnenia a nezdaňovať samostatne, napríklad poštovné, balné, prepravné a iné. Osobitne je možné zdaňovať také plnenia, ktoré tvoria samostatné dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Suma, ktorá je nákladovou položkou prijímateľa plnenia a nie je nákladom dodávateľa, sa do základu dane u dodávateľa nezahŕňa. Napríklad pri dodaní tovaru s prepravou je potrebné rozlišovať, či je preprava vykonaná na účet predávajúceho (dodávateľa) alebo na účet kupujúceho.
Čo sa nezahŕňa do základu dane (§ 22 ods. 3 zákona o DPH)
- výdavky zaplatené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka. Výdavky zaplatené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka sú považované za „prechodné položky“ a nevchádzajú do základu dane. Napríklad poplatky, ktoré platí advokát v mene a na účet klienta nie sú nákladovou položkou advokáta a advokát ich pri vyúčtovaní odplaty za poskytnutie právnych služieb nezahŕňa do základu dane. Platiteľ dane pri prechodných položkách nemôže odpočítať daň.
- záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodávané spolu s tovarom, pričom sa jedná iba o zálohované opakovane použiteľné obaly. Opakovane použiteľným obalom je obal určený na vykonanie najmenej dvoch ciest alebo obehov počas svojej životnosti, ktorý sa opakovane plní a použije na ten istý účel, na ktorý bol určený. Zálohovaným obalom je obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru, nazývaná záloha, ktorej účelom je zabezpečiť vrátenie obalu. Zálohujú sa opakovane použiteľné obaly na nápoje. Výška zálohu zálohovaných opakovane použiteľných obalov určuje osobitný predpis (Vyhláška MŽP SR č. 373/2015 Z. z. [nové okno] o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov v § 18). Obaly, ktoré nespĺňajú definíciu zálohovaného opakovane použiteľného obalu na nápoje, pre účely zákona o DPH [nové okno] (§ 19 ods. 10 a § 22 ods. 3) nie sú zálohovaným obalom a pri ich dodaní a vrátení sa uplatňuje bežný režim dane.
- záloh na jednorazový obal, ktorý je dodávaný spolu s tovarom (nápojom), pričom sa jedná iba o zálohovaný jednorazový obal na nápoje. Zálohovaným jednorazovým obalom na nápoje sa podľa zákona č. 302/2019 Z. z. [nové okno] rozumie obal tovaru určený na jedno použitie (fľaša z plastu a plechovka), pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje záloh. Konkrétne typy obalov, druh materiálu, ich objem, minimálnu výšku zálohu a označovanie zálohovaného jednorazového obalu na nápoje upravuje vykonávacia Vyhláška MŽP SR č. 347/2019 Z. z. [nové okno] k zákonu o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. Na rozdiel od zdaňovania opakovane použiteľných zálohovaných obalov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode, je v celom distribučnom reťazci zo základu dane vyňatý záloh za zálohovaný jednorazový obal, ktorý je spolu s nápojom dodávaný v tuzemsku, znamená to, že pri dodaní tovaru (nápoja) v jednorazovom obale, sa do základu dane nezahŕňa záloh za tento obal.
Zľava z ceny pri dodaní (§ 22 ods. 4 zákona o DPH)
Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy. Zľava z ceny poskytnutá odberateľovi v momente uskutočnenia zdaniteľného obchodu predstavuje zníženie ceny zdaniteľného plnenia v dôsledku kvalitatívnych, dodacích, prípadne iných dohodnutých podmienok v súvislosti s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. Výrazy „rabat“ a „cenová zľava“ indikujú len čiastočnú redukciu celkovej dohodnutej ceny, nie zníženie ceny 100 % (podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-48/97 [nové okno] Kuwait Petroleum (GB) Ltd.). Ak by zníženie predstavovalo 100 % ceny tovaru, realita v takej situácii je, že tovar ide z jednej ruky do druhej zdarma. Považuje sa to za bezodplatné poskytnutie tovaru (§ 8 ods. 3 zákona o DPH [nové okno]).
Príklad
- Platiteľ dane v rámci predaja spotrebného tovaru predáva metly, ktoré sú v nižšej kvalite. Rozhodol sa, že ich predá so zľavou 50% z ceny 14 eur bez DPH. Pri ich nákupe bola daň odpočítaná v plnej výške. Prišiel zákazník (majiteľ hotela) a kúpil si z nich 3 kusy dňa 5.1.2025. Čo je základom dane u platiteľa?
Riešenie: Z dôvodu, že v čase dodania tovaru platiteľ poskytol zľavu z ceny, základ dane za 1 kus po znížení je 7 eur. Platiteľ dane pri dodaní tovaru pre zdaniteľnú osobu má povinnosť vyhotoviť faktúru v zmysle § 72 zákona o DPH. Faktúra musí okrem iných povinných náležitosti obsahovať aj základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene (§ 74 ods. 1 písm. g) zákona o DPH). Platiteľovi dane vzniká daňová povinnosť dňom dodania (predaja) tovaru v zdaňovacom období január 2025 zo základu dane 21 eur (3 kusy × 7 eur) a je povinný priznať a odviesť daň v sume 4,83 eur (21 × 23 ÷ 100).
Pri bezodplatnom dodaní (§ 22 ods. 5 zákona o DPH)
Pri bezodplatnom dodaní tovaru
O bezodplatné dodanie tovaru ide vtedy,
- ak platiteľ dane si čiastočne alebo úplne odpočítal daň pri kúpe tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti a následne tento tovar dodá na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bez odplaty alebo ho dodá na ďalší iný účel ako na podnikanie Takéto dodanie sa považuje v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] za dodanie tovaru za protihodnotu a je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
- ak platiteľ pri kúpe tovaru alebo jeho vytvorení neuplatnil odpočítanie dane, ale neskôr po jeho nadobudnutí bola do tohto tovaru vložená „súčasť tovaru“, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. V tomto prípade sa za dodanie tovaru za protihodnotu považuje bezodplatné dodanie tovaru v rozsahu oddanenej „súčasti tovaru“ a len táto vložená súčasť podlieha zdaneniu pri dodaní bez odplaty a to len v rozsahu, v akom bola daň pri kúpe súčasti tohto tovaru odpočítaná.
Základom dane pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH je kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania. Ak kúpna cena neexistuje, základom dane sú náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania.
Na základe vyššie uvedeného, základom dane je kúpna cena tovaru alebo podobného tovaru v čase jeho dodania. Ak túto cenu nebude možné zistiť, resp. určiť, pretože táto nebude existovať, základ dane sa určí na základe nákladov na vytvorenie príslušného tovaru, a to opäť v čase jeho dodania, nie v čase jeho nadobudnutia. Zákon o DPH však neustanovuje výpočet podkladov, na základe ktorých sa má táto cena určiť, teda platiteľ na tento účel môže vychádzať z rôznych podkladov, napr. z vykonaného porovnania cien druhovo zhodného tovaru na trhu (prípadne podobného tovaru, ak druhovo zhodný tovar nie je na trhu dostupný), ktoré bude opatrené dôkazom realizácie tohto úkonu v relevantnom čase, prípadne môže na tento účel použitý znalecký posudok, ktorý však na určenie stanovenia kúpnej ceny nie je nevyhnutný.
Príklad
- Platiteľ si v roku 2021 kúpil automobil za sumu 60 000 eur s DPH (z toho základ dane 50 000 eur a DPH 10 000 eur) na účely svojho podnikania. V roku 2025, po 4 rokoch od jeho užívania sa platiteľ rozhodol tento automobil darovať svojmu synovi, z čoho platiteľovi vznikla povinnosť odviesť daň. Ako si určí základ dane?
Riešenie: Aby si platiteľ vedel v tomto prípade určiť základ dane, overil si cenu, za ktorú sa predáva totožný druh automobilu s rovnakou motorizáciou, obdobným počtom najazdených kilometrov a dátumom prvej evidencie vozidla, a to prieskumom viacerých autobazárov, čo si zdokumentoval, aby tento prieskum a určenú cenu vozidla, ktorá predstavovala základ dane, vedel preukázať. Tento základ dane stanovil na 15 000 eur.
Poznámka
Výnimkou je dodanie tovaru bez odplaty, dodané na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek. V týchto prípadoch sa to nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, platiteľ dane nie je povinný odviesť DPH.
Pri bezodplatnom dodaní služby
V prípadoch v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH bezodplatné poskytnutie práva užívať hmotný majetok, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku platiteľa dane, napriek tomu, že je to bez odplaty, považuje sa to za poskytnutie služby za protihodnotu. Sú to prípady:
- užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa dane a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná,
- užívanie hmotného majetku na svoju osobnú spotrebu alebo spotrebu vlastných zamestnancov alebo
- užívanie hmotného majetku na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa dane,
Pod pojmom „odpočitateľná“ daň sa rozumie daň, skutočne odpočítaná v súlade so zákonom o DPH [nové okno].
Užívanie majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a zákona o DPH len v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH sa nepovažuje za poskytnutie služby za protihodnotu.
Prípady definované ustanovením § 9 ods. 3 zákona o DPH považujú aj iné bezodplatné dodanie služby ako užívanie hmotného majetku za dodanie služby za protihodnotu, napríklad, ak ide o dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo na spotrebu jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa § 4 a 5 zákona č. 406/2011 Z. z. [nové okno] o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
O bezodplatnom dodaní služby na iný účel ako na podnikanie by mohlo ísť napríklad vtedy, ak prepravca, platiteľ dane, vykoná bezodplatne dopravu osôb; maliar (platiteľ dane) bezodplatne vymaľuje triedu v škole alebo bezodplatne vymaľuje byt svojho zamestnanca a ďalšie iné prípady.
Základom dane pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH sú náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal opravu odpočítanej dane alebo úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.
Príklad
- Stavebná firma, platiteľ dane, opraví strechu na rodinnom dome svojho zamestnanca. Na opravu strechy použije materiál ako krytinu, dosky, pracovnú silu svojej firmy, dodá lešenie a zabezpečí dopravu materiálu. Čo vstupuje do základu dane pri oprave strechy?
Riešenie: Základom dane pri dodaní služby, ktorou je oprava strechy pre osobnú spotrebu svojho zamestnanca, sú všetky vyššie uvedené, skutočne vynaložené náklady súvisiace s vykonanou opravou.
Pri premiestnení tovaru (§ 22 ods. 6 zákona o DPH)
Premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania, považuje sa za dodanie tovaru za protihodnotu a je v zmysle § 43 ods. 4 zákona o DPH [nové okno] oslobodené od dane, ak osoba, ktorá si premiestňuje tovar na účely svojho podnikania, je registrovaná pre daň v tuzemsku a zároveň je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje, pretože v danom členskom štáte bude mať povinnosť odviesť daň z hodnoty premiestneného tovaru. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ môže fyzicky premiestniť svoj tovar do iného členského štátu bez toho, aby ho predal inej osobe, teda bez toho, aby došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Platiteľ dane musí uviesť premiestnenie tohto tovaru, konkrétne základ dane, v daňovom priznaní a aj v súhrnnom výkaze.
Základom dane pri premiestnení tovaru je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím (§ 22 ods. 6 zákona o DPH). Ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou. Pri určení základu dane pri premiestnení tovaru sa primerane uplatní § 22 ods. 2 a 3 zákona DPH, ktoré vymedzujú, čo sa zahŕňa a čo sa nezahŕňa do základu dane.
Príklad
- Firma z Podbrezovej, platiteľ dane, vyrába duté kovové profily a zároveň podniká ako predajca týchto výrobkov aj v Nemecku, kde je identifikovaná pre daň. Premiestnila si tovar zo skladu v Podbrezovej do skladu v Berlíne z dôvodu predaja svojich výrobkov. Čo bude základom dane tovaru, premiestneného do Nemecka?
Riešenie: Tovar bol vytvorený vlastnou činnosťou, preto základom dane sú všetky náklady na výrobu predmetného tovaru aj prepravu do Nemecka. Určenie základu dane je dôležité z dôvodu uvedenia hodnoty premiestneného tovaru z tuzemska do iného ČŠ do daňového priznania a súhrnného výkazu podaného v tuzemsku a na druhej strane, z akého základu dane v Nemecku prizná DPH z nadobudnutia tovaru.
Pri výnimkách z premiestnenia ustanovených v § 8 ods. 4 písm. a) až i) zákona o DPH [nové okno] a premiestnením tovaru, ktorý spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a zákona o DPH, sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH pri premiestnení zo Slovenska do iného členského štátu a tiež ani následne zdanenie v inom členskom štáte, pretože sa takéto premiestnenie tovaru nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
Pri dodaní pre osoby s osobitným vzťahom k platiteľovi (§ 22 ods. 8, 9 zákona o DPH)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sa v zmysle § 22 ods. 9 zákona o DPH [nové okno] považujú:
- fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,
- fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
- osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,
- osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,
- osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
- fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu. Ide hlavne o vzťah zamestnanca a zamestnávateľa na základe uzavretej pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce,
- fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f). Osobou blízkou je osoba uvedená v § 116 Občianskeho zákonníka (pozri písm. j)).
- právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
- fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti. Pojem domácnosť upravuje § 115 Občianskeho zákonníka. Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby,
- osoby blízke platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu. Ide o osoby uvedené v § 116 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého blízkou osobu je príbuzný v priamom rade (napr. rodičia a deti, prarodičia a vnuci), súrodenec, manžel a iné osoby, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v cit. ustanovení.
Základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu (§ 22 ods. 8 zákona o DPH), ak pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu, a ak príjemca
- nie je platiteľom dane alebo
- je platiteľom dane, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu.
Trhovou hodnotou na voľnom trhu sa rozumie suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo poskytnutie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku, trhová hodnota na voľnom trhu v súlade s článkom 72 smernice 2006/112/ES [nové okno] je:
- pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,
- pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.
Ak platiteľ dane poskytne zľavu v čase uskutočnenia (dodania) zdaniteľného plnenia voči osobe, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi dane podľa § 22 ods. 9 zákona o DPH, napríklad svojmu zamestnancovi, za tých istých podmienok, aké uplatňuje voči všetkým zákazníkom, v tom prípade sa za hodnotu na voľnom trhu považuje cena po zohľadnení zľavy, ktorá sa uplatňuje voči všetkým zákazníkom. Pri dodaní tohto plnenia platiteľ dane postupuje pri určení základu dane podľa § 22 ods. 4 zákona o DPH, to znamená, že platiteľ odvedie daň zo základu dane zníženého o sumu zľavy.
Základ dane podľa 22 ods. 8 zákona o DPH platiteľ dane neurčí napríklad v prípade:
- dodania tovaru na jeho osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu jeho zamestnancov bezodplatne, ktoré sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH alebo ak bezodplatne dodá službu jeho zamestnancovi alebo na jeho osobnú spotrebu podľa § 9 ods. 2 alebo ods. 3 zákona o DPH. V tomto prípade pri určení základu dane platiteľ dane postupuje podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH,
- dodania tovaru alebo služby osobe, ktorá nemá osobitný vzťah k poskytovateľovi zdaniteľných dodaní,
- dodania tovaru alebo služby osobe, ktorá je platiteľom dane a má osobitný vzťah k platiteľovi dane (dodávateľovi), ak pri tomto tovare alebo službe má táto osoba (odberateľ) právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu v zmysle § 49 zákona o DPH [nové okno],
- poskytnutia závodného stravovania, či už vo vlastnom závodnom zariadení alebo prostredníctvom inej osoby svojim zamestnancom za protihodnotu. Základ dane sa určí podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH. Zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie. Cena požadovaná od zamestnancov za stravovanie je nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu z dôvodu, že tak stanovuje zákon. V kontexte už citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade Hotel Scandic Gasabäck AB, základom dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb stravovania uskutočnených za úhradu je protihodnota skutočne zamestnávateľom prijatá za týmto účelom. Náklady, ktoré znáša samotný platiteľ dane (zamestnávateľ) v súvislosti s dodávkou jedál pre svojich zamestnancov nemôžu tvoriť súčasť základu dane stravovacích služieb zamestnancov,
- dodania tovaru bezodplatne, ak pri jeho kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. Základ dane sa určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.
Pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu (§ 23 zákona o DPH)
Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu do základu dane vchádza v zmysle § 23 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru, ako aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar, súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho. Napríklad do základu dane vchádza aj spotrebná daň, ak ide o nadobudnutie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. Do základu dane sa nezahrnú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho. V prípade, že je v čase dodania tovaru poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.
Výšku dane nadobúdateľ vypočíta na základe faktúry, ktorú vyhotovil dodávateľ. Fakturovaná cena predstavuje dohodnutú cenu za tovar a táto cena neobsahuje daň, pretože dodávateľ nebol povinný k cene tovaru uplatniť daň.
Inak je to v prípade, ak nadobúdateľ tovaru platí za prepravu tovaru inej osobe ako dodávateľovi tovaru, preprava nie je súčasťou základu dane nadobudnutého tovaru. Ak v takomto prípade v súvislosti s nadobudnutím tovaru z iného členského štátu si nadobúdateľ tovaru objedná prepravu u zahraničnej osoby (prepravcu), kedy daň z prepravnej služby platí príjemca prepravy (nadobúdateľ tovaru) v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH, cena za prepravu je osobitným základom dane, ktorý sa nevzťahuje k nadobudnutiu tovaru, ale sa vzťahuje k prijatej prepravnej službe.
Pri premiestnení tovaru na účely použitia tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania v tuzemsku, ak je tovar ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, a premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH [nové okno], základ dane sa určí v zmysle § 22 ods. 6 zákona o DPH. Základ dane tvorí cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím. Ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou.
Pri dovoze tovaru (§ 24 zákona o DPH)
Pri dovoze tovaru sa pri určení základu dane vychádza z colnej hodnoty tovaru.
Do základu dane sa musí zahrnúť aj:
- clo, iné dane a platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať
- náklady, ktoré v súvislosti s dovezeným tovarom vznikli až do prvého miesta určenia v tuzemsku za predpokladu, že tieto čiastky nie sú už zahrnuté do colnej hodnoty,
- náklady, ktoré sa týkajú prepravy tovaru až do miesta určenia na území iného členského štátu ako tuzemska, ak je toto miesto pri dovoze tovaru známe.
Prvé miesto určenia v tuzemsku je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.
V súvislosti s nákladmi, ktoré sa musia zahrnúť do základu dane, je potrebné pripomenúť, že tieto náklady predstavujú služby prijaté v súvislosti s dovozom tovaru, ktoré sú oslobodené od dane (§ 48 ods. 8 zákona o DPH [nové okno] – služby, ktoré vchádzajú do základu dane sú oslobodené práve z dôvodu ich povinného zahrnutia do základu dane).
Do základu dane sa nezahŕňajú:
- zľava z ceny tovaru a
- zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.
Oprava základu dane
Čiastočné alebo úplné zrušenie dodávky tovaru, služby; zníženie, zvýšenie ceny tovaru, služby (§ 25 zákona o DPH)
Podmienky opravy
Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví, ak dôjde k:
- úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovaru alebo služby, alebo ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému vráteniu dodávky tovaru,
- zníženiu ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti. (Ide napríklad o poskytnutie rôznych zliav, bonusov, množstevných rabatov poskytnutých po vzniku daňovej povinnosti v závislosti od splnenia dohodnutých zmluvných podmienok medzi predávajúcim a kupujúcim),
- zvýšeniu ceny tovaru alebo služby.
Pri oprave základu dane platiteľ dane vyhotoví doklad, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru a jednoznačne sa na pôvodnú faktúru vzťahuje, pre účely zákona o DPH [nové okno] sa považuje za faktúru v zmysle § 71 ods. 2 zákona o DPH, opravnú.
Uvádzanie opravy v daňovom priznaní
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Z uvedeného vyplýva, že ak platiteľ dane vykoná opravu základu dane v súlade s § 25 zákona o DPH [nové okno], potom túto opravu neuvádza v dodatočnom daňovom priznaní.
Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, sa rozdiel uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.
Ak sa nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovo m priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.
Platiteľ dane nemusí opraviť základ dane a daň, ak zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi dane za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany (dodávateľ a odberateľ) písomne dohodli (§ 25 ods. 6 zákona o DPH). Platiteľ dane môže dohodu uzatvoriť len vtedy, ak odberateľ je platiteľ dane podľa zákona o DPH. Vyššie uvedený postup nie je možné uplatniť pri cezhraničných transakciách.
Poznámka
V prípade nesprávne uplatnenej sadzby dane, platiteľ nepostupuje pri oprave faktúry podľa § 25 zákona o DPH. Vyhotoví doklad o oprave sadzby dane v pôvodnej faktúre, pričom postupuje pri jeho vyhotovení podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH a opravu dane v daňovom priznaní vykoná podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie.
Pri nadobudnutí tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani
Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa v zmysle § 25 ods. 2 zákona o DPH [nové okno] zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane. Pri tovare podliehajúcom spotrebnej dani vzniká daňová povinnosť najprv v štáte pôvodu a následne, ak je tento tovar prepravený alebo dodaný na podnikateľskej účely do členského štátu určenia, vzniká daňová povinnosť aj v tomto členskom štáte dňom dodania tovaru. Tovar je potom spotrebnou daňou zdanený dvakrát, čo by znamenalo porušenie princípu zákazu dvojitého zdanenia. Preto sa uplatňuje vrátenie dane. Spotrebnú daň zaplatenú v štáte odoslania vracia členský štát odoslania predajcovi na základe jeho žiadosti.
Pri dovoze tovaru
Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa čl. 116 až 121 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 [nové okno] s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa čl. 117 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak osoba, ktorá je platiteľom dane si mohla odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu prostredníctvom daňového priznania v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH [nové okno] a § 51 zákona o DPH, colný orgán daň nevráti.
Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak:
- ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru je iný členský štát, a
- táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte určenia tovaru.