Zahraničná osoba

Zahraničná osoba je v zákone o DPH definovaná ako zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava. Ak má zahraničná osoba v tuzemsku prevádzkareň, pre účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa považuje za zahraničnú osobu aj v prípade, že má v tuzemsku prevádzkareň ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Registrácia zahraničnej osoby v Slovenskej republike je upravená v § 5 zákona o DPH [nové okno].

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

• Registrácia
  • Kedy sa zahraničná osoba stáva platiteľom a musí sa registrovať
    • Prípady ustanovené v § 5 ods. 1 zákona o DPH
    • Prípady ustanovené v § 5 ods. 4 zákona o DPH
  • Kedy sa zahraničná osoba nestáva platiteľom a nemusí sa registrovať
  • Zmeny v registrácii podľa § 6a zákona o DPH
    • Zmena podľa § 6a ods. 1 zákona o DPH
    • Zmena podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH
    • Vykonanie zmeny podľa § 6a ods. 3 o DPH
• Oznámenie bankového účtu
• Daňová povinnosť
• Odpočítanie dane
  • Podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (§ 49 - § 51 zákona o DPH)
  • Kedy si nemôže uplatniť právo na odpočítanie dane
• Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu
  • Kto môže požiadať o vrátenie slovenskej DPH
  • Podmienky na vrátenie dane
  • Kedy zahraničnej osobe z iného členského štátu nevzniká nárok na vrátenie dane
  • Podanie žiadosti o vrátenie dane
    • Obdobie na podanie žiadosti a minimálna výška žiadanej dane
    • Termín na podanie žiadosti
    • Spôsob podania žiadosti
  • Obsah žiadosti o vrátenie dane
    • Náležitosti žiadosti
    • Faktúry zahrňované do žiadosti
    • Vrátenie dane zo „zabudnutých faktúr“
    • Prikladanie kópií dokladov k žiadosti
    • Nárok na vrátenie pomernej výšky dane a oprava odpočítateľnej dane
  • Oprava údajov v žiadosti
  • Zníženie základu dane a dane po podaní žiadosti o vrátenie dane
  • Zastupovanie zahraničnej osoby pri vrátení dane
  • Lehoty na vybavenie žiadosti
    • Potvrdenie prijatia žiadosti
    • Lehota na rozhodnutie o žiadosti
    • Odvolanie po zamietnutí žiadosti
  • Legislatíva
• Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu
  • Podmienky, ktoré musia byť splnené pri vrátení dane
  • Forma a spôsob uplatnenia vrátenia dane
  • Lehota na vybavenie podanej žiadosti o vrátenie dane
  • Kedy zahraničná osoba z tretieho štátu nemôže žiadať vrátiť DPH
• Daňové priznanie
  • Zdaňovacie obdobie
    • Zmena z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok - dobrovoľná zmena
    • Zmena z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac - povinná zmena
    • Zmena z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac - dobrovoľná zmena
• Kontrolný výkaz
  • Povinnosť podať kontrolný výkaz
  • Kedy kontrolný výkaz nepodávať
• Súhrnný výkaz
• Vedenie záznamov
• Malý podnik zahraničnej osoby
  • Malý podnik spĺňa podmienky úpravy
  • Povinnosti malého podniku počas uplatňovania úpravy
  • Malý podnik prestane spĺňať podmienky
• Zrušenie registrácie
  • Dobrovoľná žiadosť o zrušenie registrácie
  • Povinná žiadosť o zrušenie registrácie
  • Zrušenie registrácie daňovým úradom
  • Daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok

Registrácia

Kedy sa zahraničná osoba stáva platiteľom a musí sa registrovať

Prípady ustanovené v § 5 ods. 1 zákona o DPH

Zahraničná osoba sa stáva platiteľom:

1. dodaním tovaru alebo služby, ktoré je predmetom dane podľa § 2, okrem dodania tovaru alebo služieb uvedených v § 5 ods. 2 zákona o DPH [nové okno],
2. prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa písmena a) alebo
3. nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa § 2, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré sa považuje za zdanené podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH.

Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH.

Daňový úrad Bratislava zaregistruje platiteľa, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom; Platiteľ, ktorý sa stal platiteľom pred doručením rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 alebo § 5, sa na účely zákona o DPH počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia považuje za platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH.

Ak má platiteľ pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň.

Prípady ustanovené v § 5 ods. 4 zákona o DPH

Zahraničná osoba sa stáva platiteľom, ak na ňu v tuzemsku prechádza hmotný alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý:

• zanikol bez likvidácie, a to dňom keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby,
• sa rozdelil odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby, alebo
• sa rozdelil cezhraničným odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby.

Zahraničná osoba je povinná, ak dôjde ku skutočnosti uvedenej v § 5 ods. 4 zákona o DPH, podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava do piatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, doklady musia byť úradne overené.

Daňový úrad Bratislava preverí skutkový stav a porovná ho s údajmi v žiadosti o registráciu pre daň a v dokladoch, a ak sú tieto údaje pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a daných dokladov. Identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom.

Platiteľ, ktorý sa stal platiteľom pred doručením rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, sa na účely zákona o DPH počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia považuje za platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH.

Ak platiteľ má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 zákona o DPH alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2 o DPH, daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň.

Kedy sa zahraničná osoba nestáva platiteľom a nemusí sa registrovať

Zahraničná osoba sa nestáva platiteľom, ak v tuzemsku dodáva len

1. prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8 zákona o DPH [nové okno],
2. služby alebo tovar, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby (§ 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH),
3. tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5, alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. 9) zákona o DPH,
4. tovar do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo ak dodáva tovar z tuzemska do iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý bol nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69aa zákona o DPH,
5. tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ,
6. tovar alebo služby, na ktoré uplatňuje osobitné úpravy podľa § 68a až 68c zákona o DPH a členským štátom spotreby je Slovenská republika alebo osobitné úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c zákona o DPH a členským štátom spotreby je Slovenská republika,
7. tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH,
8. tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2 zákona o DPH,
9. tovar alebo služby oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

Zmeny v registrácii podľa § 6a zákona o DPH

V prípade zahraničných osôb, registrovaných za platiteľa podľa § 4, § 5 zákona o DPH [nové okno], môže počas vykonávania ich činnosti na území SR dôjsť ku zmenám v registrácii z dôvodu zmeny statusu zahraničnej osoby (zrušenie prevádzkarne alebo naopak vznik prevádzkarne v tuzemsku, presun sídla do SR a pod.).

Zmena podľa § 6a ods. 1 zákona o DPH

Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 zákona o DPH odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.

Z uvedeného vyplýva, že ak zahraničná osoba prestane spĺňať status zahraničnej osoby (napr. z dôvodu, že na Slovensku vznikla prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 14 písm. b) zákona o DPH, prípadne došlo k presunu sídla na Slovensko, zmena bydliska), považuje sa za osobu, ktorá je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH.

Zmena podľa § 6a ods. 2 zákona o DPH

Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] ale je registrovaná podľa § 4 zákona o DPH, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 zákona o DPH odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Zmena registrácie z § 4 zákona o DPH na § 5 zákona o DPH pripadá do úvahy vtedy, ak existuje dôvod na registráciu podľa § 5 zákona o DPH, t. j. ak táto osoba, ktorá nadobudla status zahraničnej osoby, bude v tuzemsku vykonávať činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH v tuzemsku.

Vykonanie zmeny podľa § 6a ods. 3 o DPH

Daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii pre daň ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie, a to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Oznámenie bankového účtu

Platiteľ dane je povinný oznámiť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej iba FR SR) cez prihlásenie sa do osobnej internetovej zóny prostredníctvom formulára na to určeného čísla všetkých bankových účtov, ktoré bude používať na podnikanie. Inak povedané, platiteľ dane je povinný oznámiť všetky bankové účty, ktoré bude používať na príjem a odosielanie platieb za dodanie tovarov a služieb, ktoré sú predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH [nové okno]. Bankovým účtom platiteľa dane sa rozumie každý jeho vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb v tuzemsku alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb.

Platiteľ dane je povinný čísla bankových účtov oznámiť bezodkladne odo dňa

• keď sa stal platiteľom dane alebo
• kedy si takýto účet zriadil potom, ako bol daňovým úradom zaregistrovaný ako platiteľ dane.

V prípade, že platiteľ dane používa na účely podnikania účet, ktorý mu nepatrí, tzn. patrí inej osobe, môže FR SR oznámiť aj takýto účet. V takom prípade oznámi aj meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento účet patrí. Zákonom sa zároveň zavádza spoločná a nerozdielna zodpovednosť vlastníka účtu s platiteľom dane, ktorý tento bankový účet oznámi ako vlastný, za platbu dane, ktorú dodávateľ neuhradil, ak platba za dodanie tovarov alebo služieb bola zaplatená na tento „cudzí“ účet. Na druhej strane sa však zodpovednosť za prípadnú neodvedenú daň nebude uplatňovať prostredníctvom inštitútu ručenia za daň voči odberateľovi platiteľa.

Povinnosťou nahlasovania bankových účtov odberateľ získava právnu istotu, nakoľko si môže na portáli finančnej správy overiť všetky účty, na ktoré jeho dodávateľ požaduje úhrady a ktoré oznámil FR SR.

Platiteľ dane prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku oznámi všetky bankové účty prostredníctvom formulára „Oznámenie o účtoch používaných na podnikanie platiteľa podľa § 6 a § 85kk zákona o DPH [nové okno] o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“, ktorý je sprístupnený na webovom sídle FR SR.

Akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo zrušenie týkajúce sa oznámeného bankového účtu je platiteľ dane povinný oznámiť a to bezodkladne odo dňa, kedy nastala táto skutočnosť, prostredníctvom formulára zverejneného na webovom sídle FR SR.

Pokiaľ platiteľ dane uvedie v oznámení nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad mu v zmysle § 6 ods. 8 zákona o DPH uloží pokutu do výšky 10 000 eur, pričom daňový úrad prihliadne na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Ak platiteľ dane oznamovaciu povinnosť nesplní, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“).

Daňová povinnosť

Zahraničnej osobe, ktorá dodáva tovary a služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých je povinná platiť daň v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH [nové okno], vzniká daňová povinnosť:

• pri dodaní tovaru dňom jeho dodania (práva nakladania s tovarom ako vlastník) - § 19 ods. 1 zákona o DPH,
• pri dodaní služby dňom dodania služby (ukončenia služby) - § 19 ods. 2 zákona o DPH,
• pri opakovanom alebo čiastkovom dodaní tovaru alebo služby najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje - § 19 ods. 3 zákona o DPH,
• pri prijatí platby vopred dňom jej prijatia - § 19 ods. 4 zákona o DPH,
• pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi – 19 ods. 5 zákona o DPH,
• pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa vyššie uvedeného sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň obstarávateľ služby - § 19 ods. 6 zákona o DPH [nové okno],
• pri prevode autorských práv nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela - § 19 ods. 6 zákona o DPH,
• pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu - § 19 ods. 7 zákona o DPH,
• pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH (§ 19 ods. 8 zákona o DPH)
  • 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
  • deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písm. a),
• pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Za deň dodania sa považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení - § 19 ods. 9 zákona o DPH,

Daňová povinnosť, uvedená vyššie, zahraničnej osobe registrovanej podľa § 5 zákona o DPH nevzniká v prípade, ak je osobou povinnou platiť daň jej odberateľ – zdaniteľná osoba v tuzemsku v zmysle § 69 ods.2, 3, 9 a 12 zákona o DPH.

Odpočítanie dane

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH [nové okno], ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 zákona o DPH, nemôže podľa § 49 ods. 9 zákona o DPH uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem:

• odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH,
• odpočítania dane z tovarov a služieb, z ktorých by bola povinná platiť DPH, ak by tieto uskutočnené zdaniteľné plnenia neboli oslobodené od DPH podľa § 43 a § 47 zákona o DPH,
• odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 zákona o DPH,
• odpočítania dane z nadobudnutých tovarov v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH,
• odpočítania dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 zákona o DPH v prípade, ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c zákona o DPH alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c zákona o DPH a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5 zákona o DPH.

Podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (§ 49 - § 51 zákona o DPH)

Platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane v prípade, ak je daň

• voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané alebo
• ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca podľa § 48c ods. 5 zákona o DPH a § 69 ods. 12 zákona o DPH [nové okno] alebo
• ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku alebo
• zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru z tretieho štátu

a zároveň prijaté dodávky tovarov a služieb použije na účely jeho podnikania, t. j. použije ich na dodávanie tovarov a služieb, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH a súčasne nákup tovarov a služieb vie preukázať faktúrou vyhotovenú platiteľom dane, ktorá spĺňa povinné náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 zákona o DPH.

Platiteľ môže uplatniť odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d) zákona o DPH. Z toho vyplýva, že platiteľ dane si môže odpočítať daň za ktorékoľvek zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, pričom musia byť splnené podmienky na odpočítanie dane § 49 - § 51 zákona o DPH.

Kedy si nemôže uplatniť právo na odpočítanie dane

Platiteľ dane - zahraničná osoba registrovaná podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] - nemôže odpočítať daň:

• pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
• pri použití nakúpeného tovaru alebo služieb za iným účelom ako podnikanie,
• pri kúpe tovarov a služieb, ktoré použije na oslobodené dodávky, pri ktorých nevzniká právo na odpočítanie dane.

Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu

Zahraničná osoba z iného členského štátu môže podať žiadosť o vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, ktoré doviezla z tretieho štátu do tuzemska, po splnení podmienok § 55a až § 55e zákona o DPH [nové okno].

Žiadosť o vrátenie dane podáva zahraničná osoba z iného členského štátu elektronicky prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu (t. j. členského štátu, v ktorom má zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava). Následne, príslušný orgán členského štátu zahraničnej osoby žiadosť elektronicky odošle Daňovému úradu Bratislava, ktorý rozhoduje o podanej žiadosti o vrátenie dane.

Kto môže požiadať o vrátenie slovenskej DPH

O vrátenie dane môže požiadať zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava ( ďalej iba žiadateľ).

Podmienky na vrátenie dane

Zahraničnej osobe z iného členského štátu vzniká nárok na vrátenie dane, ak:

• je identifikovaná pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,
• v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala v SR sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v SR obvykle nezdržiavala,
• v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania:
  • prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 zákona o DPH [nové okno] a § 48 ods. 8 zákona o DPH,
  • služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2, 3 a 12 zákona o DPH,
  • tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona o DPH – pri dodaní plynu, elektriny, tepla a chladu, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru v zmysle § 69 ods. 9 zákona o DPH,
  • tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou osobou, ktorá bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a zákona o DPH a dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý bol nadobudnutý zahraničnou osobou v tuzemsku z iného členského štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69aa zákona o DPH,
  • tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, na ktorom sa zahraničná osoba zúčastnila ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.
• vo svojom členskom štáte (t.j. v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava) uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Ak zahraničná osoba vo svojom členskom štáte uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň a zároveň zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných vo svojom členskom štáte,
• je daň odpočítateľná v SR podľa § 49 zákona o DPH,
• nárok na vrátenie má aj žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c zákona o DPH v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c zákona o DPH, a to z nakúpených tovarov a služieb, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c) zákona o DPH; splnenie podmienky podľa § 55a ods. 2 písm. c) sa nevyžaduje.

Kedy zahraničnej osobe z iného členského štátu nevzniká nárok na vrátenie dane

• ak daň nie je odpočítateľná v SR podľa § 49 zákona o DPH [nové okno]. Podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH nie je možné odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách podľa § 22 ods. 3 zákona o DPH,
• ak dodávateľ neuplatnil daň v súlade so zákonom o DPH,
• ak bola uplatnená daň pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2 zákona o DPH,
• ak zahraničná osoba podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu zodpovedajúcu ustanoveniam podľa § 65 zákona o DPH, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia cesty.

Podanie žiadosti o vrátenie dane

Obdobie na podanie žiadosti a minimálna výška žiadanej dane

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a žiadaná suma dane musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace a žiadaná suma dane musí byť najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a žiadaná suma musí byť najmenej 50 eur (§ 55c ods. 1 zákona o DPH [nové okno]).

Žiadateľ môže za presne to isté obdobie vrátenia dane podať len jednu žiadosť o vrátenie dane. Žiadosť môže byť podaná za obdobie najviac jedného kalendárneho roka, ale aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok - minimálne však tri kalendárne mesiace (resp. menej ako tri kalendárne mesiace, ak ide o zvyšok kalendárneho roka) a obdobia sa môžu prekrývať. Napríklad, žiadateľ môže podať žiadosti o vrátenie dane za obdobie 1-4/2024, za obdobie 3-9/2024 a za obdobie 1-12/2024 (za predpokladu, že faktúry a dovozné doklady sa v jednotlivých žiadostiach neopakujú).

Termín na podanie žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka je potrebné podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Spôsob podania žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu. Príslušný orgán členského štátu žiadateľa elektronicky odošle žiadosť o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava.

Obsah žiadosti o vrátenie dane

Náležitosti žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať údaje uvedené v § 55b ods. 2 zákona o DPH [nové okno]:

1. priezvisko a meno alebo názov žiadateľa (zahraničnej osoby) a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. elektronickú adresu žiadateľa,
3. opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 [nové okno] z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení,
4. obdobie podľa § 55c ods. 1 zákona o DPH, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
5. vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c) zákona o DPH, t.j. že v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkami uvedenými v tomto ustanovení,
6. identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,
7. údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC),
8. bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu (Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 79/2012 [nové okno] z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty).

Okrem vyššie uvedených náležitostí musí žiadosť o vrátenie dane podľa § 55b ods. 3 zákona o DPH [nové okno] obsahovať údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:

• prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
• identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,
• dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,
• základ dane a sumu dane z pridanej hodnoty v eurách,
• výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 a 4 zákona o DPH,
• v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 zákona o DPH vyjadrenú v percentách,
• číselný kód podľa § 55b ods. 4 zákona o DPH, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby.

Z dôvodu zjednotenia a zjednodušenia postupov v oblasti vrátenia dane v rámci členských štátov boli prijaté nasledovné číselné kódy, ktorými sa vyjadruje druh nadobudnutého tovaru a služieb (§ 55b ods. 4 zákona o DPH [nové okno]):

1. pohonná látka – číselný kód 1,
2. nájom dopravných prostriedkov – číselný kód 2,
3. výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b) – číselný kód 3,
4. poplatky za užívanie ciest a diaľnic – číselný kód 4,
5. cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy – číselný kód 5,
6. ubytovacie služby – číselný kód 6,
7. jedlá, nápoje a reštauračné služby – číselný kód 7,
8. vstupné na veľtrhy a výstavy – číselný kód 8,
9. výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu – číselný kód 9,
10. iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) – číselný kód 10 (v prípade číselného kódu 10 je potrebné uviesť druh tovaru a služby).

Pri číselnom kóde 9 je potrebné v žiadosti uvádzať aj bližšie určujúci kód, pretože v Slovenskej republike je pri číselnom kóde 9 obmedzené právo na odpočítanie dane vyplývajúce z § 49 ods. 7 zákona o DPH pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. Bližšie určujúcimi kódmi ku kódu 9 sú:

• 9.1. Nákup alkoholu
• 9.2. Nákup tabakových výrobkov
• 9.3. Výdavky na recepcie a reprezentáciu
• 9.3.1. Na reklamné účely
• 9.3.2. Nie na reklamné účely
• 9.4. Výdavky na rekreačné plavidlá
• 9.5. Výdavky na umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti
• 9.6. Výdavky na luxusné predmety, zábavu a reprezentáciu
• 9.7. Výdavky na luxusné predmety, zábavu a reprezentáciu, ktoré nie sú uvedené v položkách 9.1., 9.2. a 9.3.

Údaje v žiadosti o vrátenie dane uvádza žiadateľ o vrátenie dane v slovenskom jazyku alebo anglickom jazyku.

Faktúry zahrňované do žiadosti

Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55c ods. 2 zákona o DPH [nové okno] sa vzťahuje na:

• kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti,
• dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.

Vrátenie dane zo „zabudnutých faktúr“

Podľa § 55c ods. 3 zákona o DPH [nové okno] sa žiadosť o vrátenie dane môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka. Toto ustanovenie sa vzťahuje na tých žiadateľov o vrátenie dane, ktorí podávajú žiadosti o vrátenie dane za obdobia kratšie ako kalendárny rok a umožňuje žiadateľom o vrátenie dane do žiadosti za príslušné obdobia zahrnúť aj tzv. „zabudnuté faktúry“. To znamená, že napríklad do žiadosti o vrátenie dane podanej za IV. štvrťrok 2024 je možné zahrnúť aj faktúry prípadne dovozné doklady z I., II. alebo III. štvrťroka 2024.

Prikladanie kópií dokladov k žiadosti

Podľa § 55b ods. 5 zákona o DPH [nové okno], ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

Ak celkový objem dát priložených k žiadosti o vrátenie dane presiahne po kompresii 5 MB, bolo členskými štátmi dohodnuté, že hraničný limit na objem zasielaných dát je 5 MB na jeden členský štát na jedno obdobie. Preto je možné, aby žiadateľ priložil k žiadosti len faktúry s najvyššou sumou dane do hraničného limitu 5 MB. Ak žiadateľ priloží len faktúry s najvyššou sumou dane do hraničného limitu 5 MB, Daňový úrad Bratislava požiada o dodatočné informácie a vyžiada si chýbajúce doklady od žiadateľa.

Ak celkový objem dát, ktoré sa vyžadujú, presiahol po kompresii 5 MB, môže žiadateľ podať viacero žiadostí o vrátenie dane za to isté obdobie.

Nárok na vrátenie pomernej výšky dane a oprava odpočítateľnej dane

Ak žiadateľ vo svojom členskom štáte uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň a zároveň zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok z tuzemska na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných vo svojom členskom štáte.

Ak žiadateľ po podaní žiadosti o vrátenie dane (v ktorej žiadal o vrátenie pomernej výšky dane) upraví odpočítateľnú časť dane podľa zákona platného vo svojom členskom štáte, je žiadateľ povinný opraviť sumu dane, o ktorej vrátenie žiadal alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila (§ 55c ods. 4 zákona o DPH [nové okno]). Opravu odpočítateľnej dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane podanej za nasledujúce obdobie a ak sa žiadosť o vrátenie dane za nasledujúci kalendárny rok nepodáva, potom opravu dane vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu (§ 55c ods. 5 zákona o DPH).

Oprava údajov v žiadosti

Elektronický systém vrátenia dane umožňuje okrem prijímania žiadostí o vrátenie dane prijímanie aj tzv. nových verzií žiadostí o vrátenie dane. Nová verzia žiadosti sa vytvára vždy z poslednej existujúcej verzie žiadosti o vrátenie dane. v novej verzii žiadosti o vrátenie dane je možné vykonávať len určité opravy (napr. oprava nesprávneho NACE kódu, adresy dodávateľa, doplnenie subkódu), nie je možné rušiť alebo pridávať ďalšie nákupy tovarov a služieb.

Zníženie základu dane a dane po podaní žiadosti o vrátenie dane

Žiadateľ z iného členského štátu je povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň (zníženie ceny) za dodanie tovaru alebo služby. Vrátenie dane z dôvodu zníženia základu dane a dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane podanej za obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane a dane. V prípade, že žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane nepodáva žiadosť o vrátenie dane, potom je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Žiadateľ je povinný spolu s oznámením predložiť elektronickými prostriedkami aj doklad o oprave základu dane a dane. Následne Daňový úrad Bratislava žiadateľovi oznámi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ má povinnosť vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia. Rozhodnutie daňového úradu o vrátení vrátenej dane sa považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

Zastupovanie zahraničnej osoby pri vrátení dane

Zahraničná osoba z iného členského štátu môže sama požiadať o vrátenie dane alebo sa môže dať zastúpiť zástupcom. Ak zahraničná osoba splnomocní na konanie o vrátenie dane zástupcu, žiadosť o vrátenie dane vyplní zástupca a v časti „zástupca“ uvedie svoje identifikačné údaje. Plnomocenstvo je potrebné predložiť Daňovému úradu Bratislava v zmysle § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok). Ak v súvislosti s podanou žiadosťou o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava požaduje ďalšie informácie, koná vo veci vrátenia dane so zástupcom zahraničnej osoby.

Lehoty na vybavenie žiadosti

Potvrdenie prijatia žiadosti

Keď žiadateľ podá žiadosť o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu, členský štát žiadateľa elektronicky odošle žiadosť o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava s potvrdením, že zahraničná osoba, ktorá žiada o vrátenie dane, je zdaniteľnou osobou na účely dane z pridanej hodnoty a že identifikačné alebo registračné číslo, ktoré táto osoba uviedla, je platné na obdobie vrátenia dane. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.

Lehota na rozhodnutie o žiadosti

Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátení dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou, ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie resp. ďalšie dodatočné informácie. Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie resp. ďalšie dodatočné informácie, lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane sa posúvajú (maximálne na osem mesiacov odo dňa prijatia žiadosti). Uvedené lehoty upravuje § 55d zákona o DPH [nové okno].

Rozhodnutie sa považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu (e-mailovú adresu) uvedenú v žiadosti o vrátenie dane a týmto dňom začínajú plynúť ďalšie lehoty, napríklad lehota na vrátenie dane, lehota na odvolanie.

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane, avšak len v prípade, ak daň nemožno použiť podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] v znení neskorších predpisov. Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v SR alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte (pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov).

Odvolanie po zamietnutí žiadosti

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane tak, že zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať podľa § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.

Legislatíva

Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu

Zahraničná osoba, ktorá nie je usadená na území Európskej únie, t.j. nemá na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba z tretieho štátu“), môže požiadať o vrátenie DPH z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku alebo ktoré doviezla z tretieho štátu do tuzemska, po splnení podmienok § 56 až § 58 zákona o DPH [nové okno].

Podmienky, ktoré musia byť splnené pri vrátení dane

Zahraničná osoba z tretieho štátu, ktorá žiada o vrátenie dane zo Slovenska, musí splniť nasledovné podmienky (§ 56 ods. 2 zákona o DPH [nové okno]):

• je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,
• v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle nezdržiavala,
• v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania plnení uvedených v § 56 ods. 2 písm. c) bod 1 až 5 zákona o DPH (takouto výnimkou je napr. dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku s prenosom daňovej povinnosti na slovenskú zdaniteľnú osobu podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH).

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane uplatnenej:

• pri hnuteľnom hmotnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ DPH v tuzemsku,
• pri dovoze tovaru.

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie DPH, ktorá je odpočítateľná podľa § 49 zákona o DPH.

Forma a spôsob uplatnenia vrátenia dane

Nárok na vrátenie dane zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane poštou na adresu Daňového úradu Bratislava alebo osobne na Daňovom úrade Bratislava, Radlinského 37, 811 07.

Žiadosť za obdobie kalendárneho roka alebo kalendárneho polroka je potrebné podať najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.

Zahraničná osoba z tretieho štátu, ktorá je v SR registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] a uplatňuje si vrátenie dane, podáva predmetnú žiadosť v elektronickej forme.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, pričom suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Zahraničná osoba z tretieho štátu môže podať žiadosť o vrátenie dane aj za obdobie kalendárneho polroka, ak suma dane, ktorej vrátenie žiada, je najmenej 1 000 eur, a ak taká žiadosť bola podaná za prvý kalendárny polrok, suma dane, ktorej vrátenie žiada za druhý kalendárny polrok, je najmenej 50 eur.

Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť:

• Originál faktúry vyhotovenej platiteľom DPH v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane. Faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku je v zákone o DPH upravená v § 71 zákona o DPH. Za faktúru sa považujú aj doklady uvedené v § 74 ods. 3 zákona o DPH, tzv. zjednodušené faktúry - napr. doklad z e-kasy. (Tieto doklady Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnej osobe do 60 dní od ich predloženia, pričom pri ich vrátení ich môže označiť).
• Potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok. Toto potvrdenie slúži ako dôkaz preukazujúci, že žiadateľ je platiteľom DPH alebo obdobnej dane zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3 zákona o DPH.

Daňový úrad Bratislava môže vrátiť DPH aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia DPH.

Lehota na vybavenie podanej žiadosti o vrátenie dane

Daňový úrad Bratislava, v ktorého kompetencii je vybavovanie týchto žiadostí, individuálne posudzuje náležitosti podaných žiadostí vrátane údajov o prijatých tovaroch a službách a o podanej žiadosti o vrátenie dane rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň v rovnakej lehote. V prípade, že sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, potom rozhodnutie o zamietnutí musí obsahovať odôvodnenie.

V prípade, ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu, a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov.

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je zahraničná osoba z tretieho štátu povinná vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadala. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to najneskôr do 60 dní odo dňa, keď tento doklad dostala. Spolu s oznámením zahraničná osoba z tretieho štátu predloží doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava vydá zahraničnej osobe z tretieho štátu rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vrátiť daň do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kedy zahraničná osoba z tretieho štátu nemôže žiadať vrátiť DPH

• ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade so zákonom o DPH [nové okno],
• uplatnenú pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 (dodanie tovaru do iného členského štátu) alebo podľa § 47 ods. 2 zákona o DPH (vývoz tovaru do tretieho štátu),
• uplatnenú na tovary a služby, ktoré zahraničná osoba použije na účely pohostenia a zábavy,
• uplatnenú na tovary a služby, ktoré zahraničná osoba nakúpila v mene a na účet inej osoby (tzv. prechodné položky podľa § 22 ods. 3 zákona o DPH),
• uplatnenú na tovary a služby, ktoré zahraničná osoba použije na uskutočňovanie transakcií oslobodených od dane podľa § 28 – § 42 zákona o DPH, s výnimkou ak ich použije na uskutočňovanie poisťovacích služieb a finančných služieb v prospech inej zahraničnej osoby z tretieho štátu alebo ak ich použije na uskutočňovanie poisťovacích služieb a finančných služieb, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru do tretieho štátu,
• ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi dane podľa zákona o DPH.

Daňové priznanie

Platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] (t. j. zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava) je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia v týchto prípadoch:

• ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69 zákona,
• ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 zákona,
• ak nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44 zákona,
• ak uplatňuje odpočítanie dane (podľa § 49 ods. 9 zákona platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 5 zákona, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 zákona, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona, a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň), alebo
• ak je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 zákona.

Výsledkom výpočtu dane v daňovom priznaní môže byť vlastná daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet.

Vlastná daňová povinnosť predstavuje kladný rozdiel medzi celkovou splatnou daňou z dodaných tovarov a služieb a odpočítanou daňou z nakúpených tovarov a služieb. Splatnosť dane z daňového priznania je do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Nadmerným odpočtom sa rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane z nakúpených tovarov a služieb nad celkovou výškou dane z dodaných tovarov a služieb za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze vyrubenej colným úradom. Ak je výsledkom daňového priznania nadmerný odpočet, postup pri jeho vrátení je upravený v § 79 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 5 zákona o DPH [nové okno], je kalendárny mesiac, môže sa však rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok.

Zmena z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok - dobrovoľná zmena

Ak sa platiteľ dane rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky. Platiteľ dane pri podaní oznámenia o zmene zdaňovacieho obdobia postupuje v zmysle § 13 zákona č. 563/2009 Z. z. [nové okno] o správe daní (daňový poriadok) a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pre zmenu zdaňovacieho obdobia sa môže platiteľ dane rozhodnúť až v prípade, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba nadobudla postavenie platiteľa a súčasne má daňový subjekt minimálne rovnakú dobu postavenie platiteľa dane, ktorému aj bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] a tiež je potrebné splnenie podmienky, že za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur (§ 77 ods. 2 zákona o DPH).

Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil časovú a obratovú podmienku, a preto je potrebné sledovať splnenie podmienok vždy v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom začiatku kalendárneho štvrťroka.

Zmena z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac - povinná zmena

Ak platiteľ dane prestane plniť obratovú podmienku (t. j. dosiahne obrat 100 000 eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) a prekročí obrat 100 000 eur v priebehu štvrťročného zdaňovacieho obdobia, musí ukončiť prebiehajúce štvrťročné zdaňovacie obdobie kalendárnym mesiacom, v ktorom prestal plniť podmienku obratu (§77 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] - tretia veta). To znamená, že od nasledujúceho kalendárneho mesiaca bude mať takýto platiteľ dane zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac. Takáto zmena zdaňovacieho obdobia je pre platiteľa dane povinná. Platiteľ dane pri povinnej zmene zdaňovacieho obdobia (z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac) nemusí oznámiť túto zmenu daňovému úradu.

Zmena z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac - dobrovoľná zmena

Keďže v zmysle § 77 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane je kalendárny mesiac a štvrťročné zdaňovacie obdobie platiteľa dane je dobrovoľné, štvrťročný platiteľ dane sa vždy môže vrátiť k zdaňovaciemu obdobiu kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak stále spĺňa obratovú podmienku (t.j. ak nedosiahol obrat 100 000 eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) pre štvrťročné zdaňovacie obdobie. Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane môže nastať len k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po poslednom dni kalendárneho štvrťroka, v ktorom sa platiteľ dane rozhodol pre zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho štvrťroka na kalendárny mesiac. Platiteľ dane nie je povinný takúto zmenu zdaňovacieho obdobia oznámiť daňovému úradu.

Kontrolný výkaz

Povinnosť podať kontrolný výkaz

Zahraničná osoba, ktorá je v tuzemsku registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH, je povinná podať kontrolný výkaz elektronickou formou za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinná podať daňové priznanie, a to do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá do uplynutia lehoty na podanie kontrolného výkazu podľa prvej vety za prvé zdaňovacie obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 5, je povinný podať kontrolný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 zákona o DPH.

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1 - v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím. Pri vypĺňaní kontrolného výkazu postupuje platiteľ v súlade s poučením na vyplnenie kontrolného výkazu, ktoré je dostupné v dokumente Manuál praktických informácií k vypĺňaniu kontrolného výkazu DPH [.pdf; 570 kB; nové okno].

Kedy kontrolný výkaz nepodávať

Platiteľ dane (zahraničná osoba) nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom:

• dodal len dodávku s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH [nové okno] (intrakomunitárne dodanie) a zároveň neodpočítava daň,
• dodal len tovar do tretieho štátu, ktorý je v tuzemsku oslobodený od dane podľa § 47 zákona o DPH (vývoz) a zároveň si neodpočítava daň,
• uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH.

Súhrnný výkaz

Platiteľ dane je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom

• dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
• premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH,
• sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 zákona o DPH,
• odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock,
• zdaniteľná osoba, pre ktorú bol tovar odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou podľa § 8a ods. 5 zákona o DPH,
• tovar, ktorý bol odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bol vrátený do tuzemska.

Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov dodaných do iného členského štátu nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur. Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku 50 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

Súhrnný výkaz sa podáva výlučne elektronicky do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré je povinný podať súhrnný výkaz.

Ak platiteľ, ktorý splnil registračnú povinnosť, nemá do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu podľa prvej vety za prvé obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, je povinný podať súhrnný výkaz do piatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 alebo podľa § 5 ods. 3 alebo ods. 5 zákona o DPH.

Vedenie záznamov

Platiteľ dane je povinný viesť podrobné záznamy (§ 70 zákona o DPH [nové okno]) podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ dane v záznamoch uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.

Platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období definovaných v zmysle § 70 ods. 1 až 6 a 10 zákona o DPH, pričom ich uchováva do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú (§ 70 ods.11 písm. a) zákona o DPH).

Platiteľ vedie tiež podrobné záznamy podľa § 70 ods. 9 zákona o DPH:

• vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) a d) zákona o DPH, ktoré uchováva do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane pri tomto investičnom majetku podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a
• vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH, ktoré uchovávajú do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52 ods. 2 písm. b) zákona o DPH.

Malý podnik zahraničnej osoby

Zákon o DPH [nové okno] v § 68f zákona o DPH ustanovuje osobitnú úpravu pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v tuzemsku (zahraničné osoby).

Malý podnik spĺňa podmienky úpravy

Malým podnikom zahraničnej osoby je zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, ak

• v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahol jej ročný obrat v tuzemsku hodnotu 62 500 eur a zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahol jej ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur a
• a v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahol jej ročný obrat v Únii hodnotu 100 000 eur a zároveň aj v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahol jej ročný obrat v Únii hodnotu 100 000 eur.

Z uvedeného vyplýva, že za malý podnik zahraničnej osoby môže byt' považovaná aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň

Ak chcú malé podniky využívať oslobodenie od dane v členskom štáte, v ktorom nie sú usadené, musia vopred odoslať oznámenie svojmu členskému štátu usadenia.

Aby malé podniky získali prístup k oslobodeniu od dane, musí im byť v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Po tom, ako je v členskom štáte usadenia pridelené malému podniku individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre Slovenskú republiku, je malý podnik zahraničnej osoby oprávnený dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba. Malý podnik zahraničnej osoby môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane až do dňa, kedy toto oslobodenie od dane prestane dobrovoľne uplatňovať (§ 68f ods. 5 zákona o DPH) alebo do dňa, keď prestane spĺňať podmienky pre uplatňovanie (§ 68f ods. 6 zákona o DPH).

Na malý podnik zahraničnej osoby s prideleným identifikačným číslom EX pre Slovenskú republiku sa nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH.

Povinnosti malého podniku počas uplatňovania úpravy

Malý podnik zahraničnej osoby, ktorý využíva oslobodenie od dane pre malé podniky, musí za každý kalendárny štvrťrok oznámiť členskému štátu usadenia svoj obrat v jednotlivých členských štátoch, prostredníctvom ním podaného štvrťročného výkazu. V prípade, ak si túto povinnosť v štáte usadenia nesplní, je povinný za príslušný kalendárny štvrťrok oznámiť slovenskému daňovému úradu celkovú hodnotu oslobodených dodaní v tuzemsku za príslušný kalendárny štvrťrok na štruktúrovanom tlačive, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota na splnenie si povinnosti podania štvrťročného výkazu (§ 68f ods. 4 zákona o DPH [nové okno]). Túto povinnosť má malý podnik aj v prípade, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku neuskutočnil žiadne takéto dodania tovarov a služieb.

Malý podnik prestane spĺňať podmienky

Ak zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, táto osoba sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) alebo § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. i) zákona o DPH [nové okno] a nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane. Za situácie, že malý podnik zahraničnej osoby uplatňujúci oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur, ale nepresiahne ročný obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane do konca príslušného kalendárneho roka, avšak počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka sa stáva platiteľom dane (§ 68f ods. 7 zákona o DPH).

Zrušenie registrácie

Dobrovoľná žiadosť o zrušenie registrácie

Ak zahraničná osoba chce dobrovoľne ukončiť registráciu pre daň podľa § 5 zákona o DPH [nové okno], môže podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň v zmysle § 81 ods. 1 zákona o DPH najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, a ak odôvodnene predpokladá, že bude v tuzemsku uskutočňovať výlučne dodania tovarov a služieb podľa § 5 ods. 2 písm. a) až h) zákona o DPH.

Povinná žiadosť o zrušenie registrácie

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň (§ 81 ods. 2 zákona o DPH [nové okno]), keď prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom.

Zrušenie registrácie daňovým úradom

Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň podľa § 81 zákona o DPH [nové okno]:

• na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 a 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie,
• ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ
  1. nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 zákona o DPH alebo
  2. opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Ak bolo zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, táto osoba prestáva byť platiteľom dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia (§ 81 ods. 10 zákona o DPH); túto skutočnosť daňový úrad bezodkladne oznámi zdaniteľnej osobe. Uplynutím dňa, kedy zdaniteľná osoba podľa prvej vety prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň. Zahraničná osoba má v zmysle § 81 ods. 5 až 9 zákona o DPH povinnosť vysporiadať daň v poslednom zdaňovacom období.

Daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná.

Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH [nové okno]. Pri výpočte odvodu dane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti, t. j. v poslednom zdaňovacom období. Platiteľovi vzniká daňová povinnosť najviac do výšky odpočítanej dane. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH.

Daňová povinnosť podľa odseku 5 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 5 ods. 4 písm. a) zákona o DPH.

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 5 ods. 4 písm. a) zákona o DPH.