Preskočiť na hlavný obsah
3

Odpočítanie dane a oprava odpočítanej dane

Platiteľ dane (zdaniteľná osoba registrovaná podľa § 4, § 4b a § 5 zákona o DPH) môže uplatniť odpočítanie dane v rozsahu, v akom je príjemcom plnení pre svoj podnik a tieto plnenia sú použité alebo budú použité na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení. Informácie k odpočítaniu dane u zahraničnej osoby registrovanej podľa § 5 zákona o DPH [nové okno] nájdete v článku Zahraničná osoba.

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Právo na odpočítanie dane (§ 49 zákona o DPH)

Právo „odpočítať daň“ zodpovedá zásade neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému dane z pridanej hodnoty. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ [nové okno], právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH.

Kedy vzniká právo na odpočítanie dane

Právo odpočítať daň si v zmysle všeobecného pravidla môže uplatniť len platiteľ dane. Z tohto všeobecného pravidla existujú dve výnimky.

Prvá výnimka sa uplatňuje v prípade príležitostného dodania nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu osobou, ktorá nie je platiteľom dane. V takomto prípade uplatňuje odpočítanie dane osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, pričom právo na odpočítanie dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

Druhou výnimkou je uplatnenie odpočítania dane zdaniteľnou osobou, ktorá si včas nesplnila registračnú povinnosť a po následnej oneskorenej registrácii si môže uplatniť odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti podáva daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH.

Právo odpočítať daň vzniká:

z tovaru alebo zo služby podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť buď dodávateľovi tovaru alebo služby alebo samotnému platiteľovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2, 3, 7, 9 až 12 zákona o DPH príjemca plnenia alebo vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti. Odpočítanie dane znamená odpočítanie dane v plnej alebo pomernej výške od celkovej dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť za príslušné zdaňovacie obdobie.

Uvedené ustanovenia o vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane sa podľa § 64a zákona o DPH uplatnia v prípade, ak ustanovenia § 65 až § 68d zákona o DPH o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

Kedy nevzniká právo na odpočítanie dane

Daň omylom uvedená na faktúre

Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti a dodávateľ uplatní vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, táto daň je splatná z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH [nové okno] povinná zaplatiť túto daň. Pokiaľ platiteľ dane uplatní vo faktúre DPH napr. na transakciu, ktorá nie je predmetom dane alebo ktorá mala byť zdanená odberateľom, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie dane nevzniká.

Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona o DPH je zavedený z dôvodu, aby sa zabránilo neoprávnenému uplatneniu nároku na odpočítanie dane, keďže faktúra je v niektorých prípadoch predpokladom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov v zásade nie je úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne vyfakturovaná DPH, túto faktúru ešte môže použiť na účely uplatnenia odpočtu.

Oprava omylom uvedenej DPH na faktúre:

Súdny dvor EÚ konštatoval, že dodržiavanie zásady daňovej neutrality je zabezpečené možnosťou členských štátov stanoviť, že nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ [nové okno] vo veci C-454/98 [nové okno] Schmeink a Strobel, C-138/12 [nové okno] Rusedespred OOD).

Príklad

  • Platiteľ dane dodal inému platiteľovi dane stavebnú prácu (zaradenú v sekcii F štatistickej klasifikácie CPA) na nehnuteľnosti na Slovensku v cene 9 600 eur, pričom na faktúre omylom uviedol základ dane vo výške 8 000 eur a DPH vo výške 1 600 eur.

    Riešenie: Pri dodaní stavebnej práce patriacej do sekcii F štatistickej klasifikácie CPA je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH [nové okno] platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia. Pri dodaní tejto stavebnej práce dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, uvedenej na faktúre. Dodávateľ je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Odberateľ je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, ním uplatnenú daň si môže odpočítať v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

Dodávateľ môže opraviť nesprávne fakturovanú daň na základe vyhotovenia opravnej faktúry, ktorú zašle odberateľovi, ak je eliminované nebezpečenstvo straty daňových príjmov. To znamená, že odberateľ si neoprávnene fakturovanú DPH neodpočítal, resp. je zabezpečené vrátenie neoprávneného odpočtu dane do štátneho rozpočtu.

Zákaz odpočítania dane

Platiteľ dane podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH [nové okno] nemôže odpočítať daň:

  • Pri kúpe tovarov a služieb za účelom pohostenia a zábavy. Ide o tovary a služby, ktoré platiteľ použije na účely pohostenia alebo zábavy. Za pohostenie sa nepovažuje, ak napr. organizátor školenia poskytne občerstvenie účastníkom seminára, pretože občerstvenie je súčasťou jeho služby a náklady zahrnie do základu dane pre službu - školenie.
  • Pri prechodných položkách podľa § 22 ods. 3 zákona o DPH. Prechodné položky sú výdavky, ktoré platiteľ dane platí v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka. Prechodné položky sa nezahŕňajú do základu dane. Ak platiteľ dane prijme v mene a na účet inej osoby tovar alebo službu, nemôže si odpočítať daň a pri ich preúčtovaní neuplatňuje daň. Ide o prípady, keď platiteľ dane koná ako mandatár, t. j. v mene a na účet mandanta.

Odpočítateľná daň – podmienky (§ 49 zákona o DPH)

Platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou v zákone o DPH vymedzených prípadov, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň:

Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň:

  1. voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané.

    Platiteľ dane si môže odpočítať daň, ak daň voči nemu uplatnil jeho dodávateľ – platiteľ dane v tuzemsku, pričom tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť (dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby) a prijatý tovar alebo službu platiteľ dane použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

    Ak budúci príjemca tovaru alebo služby (platiteľ dane) poskytne dodávateľovi (platiteľovi dane) platbu pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká mu právo na odpočítanie dane v momente, kedy pri prijatej platbe vznikla dodávateľovi tovaru alebo služby daňová povinnosť (ak sa platba vzťahuje na konkrétnu dodávku tovaru alebo na konkrétne poskytnutie služby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH [nové okno]).

    Príklad

    • Platiteľ dane (výrobca nábytku) si u iného platiteľa dane (lesný podnik) objednal dodanie dreva. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok prepravu dreva si zabezpečil kupujúci, ktorý si opracované drevo prevzal 12. 2. 2025 a v tento deň nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

      Riešenie: Dodávateľovi vznikla dňa 12. 2. 2025 daňová povinnosť. V momente vzniku daňovej povinnosti u kupujúceho vzniklo právo na odpočítanie dane a daň si môže odpočítať v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až § 51 zákona o DPH.

  2. ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2, 3, 7, 9 až 12 zákona o DPH [nové okno].

    Platiteľ dane si môže odpočítať daň v prípadoch, kedy mu vzniká daňová povinnosť pri tovare alebo službe z dôvodu, že je osobou povinnou platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2, 3, 7, 9 až 12 zákona o DPH. V týchto prípadoch daňová povinnosť nevzniká dodávateľovi ale príjemcovi tovaru alebo služby, a to dňom dodania tovaru alebo služby. K fakturovanej cene tovaru alebo služby príjemca tovaru alebo služby uplatní daň. Dňom vzniku daňovej povinnosti vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane.

    V prípade, že ide o zaplatenie zálohy na budúce dodanie, príjemcovi tovaru alebo služby vzniká daňová povinnosť (§ 19 ods. 4 zákona o DPH) a následne aj právo na odpočítanie tejto dane dňom prijatia platby u dodávateľa, a to v rozsahu prijatej platby. Ak príjemca tovaru alebo služby, má problém so zistením, kedy dodávateľ prijal platbu, je možné považovať za deň vzniku daňovej povinnosti deň, keď príjemca tovaru alebo služby zaplatil za tovar alebo službu ešte pred ich dodaním.

    Platiteľ dane môže odpočítať ním uplatnenú daň z vyššie uvedených tovarov alebo služieb, pri ktorých je povinný platiť daň za predpokladu, že tovar alebo službu prijme na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných obchodov, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

    Príklad

    • Platiteľ dane z Ružomberka si u prepravcu z Brna (platiteľa dane so sídlom a identifikačným číslom pre daň prideleným v Česku) objednal prepravu tovaru na území Česka v hodnote 2 000 eur. Český prepravca vykonal prepravu dňa 22. 1. 2025 a vyhotovil faktúru bez českej DPH. Poskytnutú prepravnú službu vykázal v súhrnnom výkaze.

      Riešenie: Miestom dodania prepravnej služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH [nové okno] miesto, kde má sídlo príjemca služby, t. j. Slovensko. Osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH kupujúci z Ružomberka. V deň dodania prepravnej služby vzniká platiteľovi z Ružomberka daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a súčasne mu vzniká aj právo na odpočítanie dane, ktoré si môže uplatniť v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

  3. ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH.

    Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

    Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a 11a zákona o DPH. Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká:

    1. 15.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru alebo
    2. dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa bodu 1.

    K cene tovaru fakturovanej zahraničným dodávateľom platiteľ dane uplatní 23 %, resp. zníženú sadzbu dane 19 % alebo 5 % a túto uplatnenú daň má nadobúdateľ právo odpočítať, ak tovar alebo službu prijme na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných obchodov, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH [nové okno].

    Ak nadobúdateľ tovaru zaplatí za objednaný tovar zahraničnej osobe pred jeho nadobudnutím, nevzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH z platby zaplatenej pred dodaním tovaru, a teda ani nárok na odpočítanie dane.

    V prípade obchodu call-off stock

    Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku. Ak sú splnené podmienky pre uplatnenie režimu call-off stock, samotné odoslanie alebo prepravenie tovaru do tuzemska sa nepovažuje za dodanie tovaru v rámci Spoločenstva ani za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva. Nadobudnutie sa považuje za uskutočnené až keď dôjde k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zamýšľaného kupujúceho v tuzemsku. V čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na kupujúceho dôjde k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, pričom vznik daňovej povinnosti sa uplatní podľa § 20 zákona o DPH [nové okno]. Zdaniteľná osoba v tuzemsku uvedie daň v daňovom priznaní a pri splnení podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH si uplatní odpočítanie dane.

    Príklad

    • Nemecký dodávateľ – osoba identifikovaná pre daň v Nemecku dodala izolačný materiál na stavby pre platiteľa dane, ktorý si dodávku objednal pod identifikačným číslom prideleným na Slovensku. Tovar bol na Slovensko prepravený slovenským odberateľom dňa 14. 4. 2025. Nemecký dodávateľ vyhotovil faktúru 20. 4. 2025.

      Riešenie: Dňom vyhotovenia faktúry, t. j. 20. 4. 2025 vznikla príjemcovi tovaru daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. K cene izolačného materiálu fakturovaného nemeckým dodávateľom platiteľ dane uplatnil 23 % daň. Dňom vzniku daňovej povinnosti vzniklo platiteľovi dane právo na odpočítanie dane, ktoré si môže uplatniť v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

  4. zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

    Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie EÚ. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Dňom vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru vzniká platiteľovi dane právo na odpočítanie dane. Odpočítať daň pri dovoze tovaru môže platiteľ dane len v prípade, že daň zaplatil správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru, t. j. colnému orgánu. Ak sa dovozca pri dovoze tovaru dal zastupovať nepriamym zástupcom, ktorý zaplatil daň pri dovoze tovaru správcovi dane a následne si nepriamy zástupca žiada úhradu zaplatenej dane od dovozcu, dovozcovi vzniká nárok na odpočítanie dane z dovozu zaplatenej colnému orgánu v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH [nové okno].

    Príklad

    • Platiteľ dane doviezol tovar z Turecka. Dovozca na základe zmluvného dojednania si zvolil v konaní pred colnými orgánmi nepriameho zástupcu. V tomto prípade je v colnom vyhlásení v ods. 14 uvedený ako deklarant nepriamy zástupca. V ods. 8 colného vyhlásenia je ako príjemca uvedený dovozca. Dlžníkom v zmysle colného kódexu je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na účet ktorej sa colné vyhlásenie podáva. V praxi sa vždy vymeriava colný dlh deklarantovi. Tovar predložil colnému orgánu na colné konanie nepriamy zástupca, ktorý aj uhradil colný dlh. Následne dovozca uhradil nepriamemu zástupcovi colný dlh. Môže si dovozca uplatniť odpočítanie dane, vymeranej pri dovoze tovaru?

      Riešenie: Dovozca si môže uplatniť odpočítanie dane po zaplatení vyrubenej dane colnému orgánu, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

    Posúdenie práva na odpočítanie dane pri dovoze tovaru bolo predmetom rokovania 94. zasadnutia Výboru pre DPH konaného 19. 10. 2011. V súvislosti s otázkou odpočítania vstupnej dane zaplatenej zástupcom s odkazom na články 168, 178 a 201 smernice 2006/112/ES [nové okno] Výbor pre DPH takmer jednomyseľne potvrdil, že zdaniteľná osoba označená za osobu povinnú platiť vstupnú daň podľa článku 201 smernice Rady 2006/112/ES ju nemá právo odpočítať, ak sú splnené obe nasledovné kritériá:

    • nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník,
    • náklady na obstaranie tovaru nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť s jej ekonomickou činnosťou. Platí to aj v prípade, keď zdaniteľná osoba prechováva dokumenty spĺňajúce podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane ustanovené v čl. 178 (e) smernice 2006/112/ES [nové okno].

    Príklad

    • Platiteľ dane doviezol tovar zo Švajčiarska, zabezpečil prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, zaplatil clo a DPH pri dovoze tovaru. Vlastníkom tovaru bola švajčiarska spoločnosť, na JCD bol platiteľ dane uvedený ako príjemca tovaru a nepriamy zástupca. Platiteľ dane vykonal pre švajčiarsku spoločnosť prebalenie tovaru a drobné úpravy na tovare. Po vykonaní úprav a prebalení tovaru bol tovar prepravený k odberateľovi do Poľska.

      Riešenie: DPH vymeraná colným orgánom sa viaže na tovar vo vlastníctve švajčiarskej spoločnosti, s ktorým platiteľ nemôže disponovať ako vlastník. Dovezený tovar platiteľ dane nepoužije na ďalšie dodávky ako platiteľ. Náklady na obstaranie tovaru nemajú priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou. Aj napriek skutočnosti, že platiteľ dane je pri dovoze tovaru osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH [nové okno], ešte to neznamená, že si môže odpočítať daň, ktorú bol povinný zaplatiť colnému orgánu. Keďže platiteľ dane nemohol v čase vzniku práva na odpočítanie dane disponovať s dovezeným tovarom ako vlastník a výdavok, ktorý vynaložil, nemá priamu a bezprostrednú (okamžitú) súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou, nemôže si uplatniť odpočítanie dane zaplatenej colnému orgánu.

Rozsah odpočítavanej dane

Výška odpočítavanej dane záleží od toho, na aké podnikateľské aktivity platiteľ dane prijaté plnenie použije. Pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp vecného priraďovania dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa dane, a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá.

Kedy platiteľ nemôže odpočítať daň

Platiteľ dane podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] nemôže odpočítať daň:

  1. z prijatých tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH okrem poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie (ďalej iba EÚ), alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia EÚ, pri ktorých právo na odpočítanie dane má.

    Príklad

    • Platiteľ dane vlastní bytový dom, pričom jednotlivé byty prenajíma občanom. Platiteľ dane sa rozhodol vykonať zateplenie bytového domu. Zateplenie mu urobila stavebná firma. Môže si platiteľ dane uplatniť odpočítanie dane z prijatých stavebných prác?

      Riešenie: Keďže platiteľ predmetné byty prenajíma a prenájom bytu občanovi je podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od dane, potom platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie dane z prijatých stavebných prác na zateplenie predmetných bytov.

  2. ak dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] alebo sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Daň nemôže odpočítať z tovarov a služieb, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6 zákona o DPH, pri ktorých právo na odpočítanie dane má. Ak platiteľ dane použije tovar a služby na účely dodania investičného zlata oslobodeného od dane, pri ktorom nemá nárok na odpočítanie dane a zároveň na dodanie tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, je povinný postupovať podľa § 50 zákona o DPH a odpočítať pomernú výšku dane.

    Príklad

    • Predmetom ekonomickej činnosti podnikateľa - platiteľa dane, je kúpa a predaj zlatých prútov, ktoré spĺňajú definíciu investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dodanie investičného zlata v tuzemsku platiteľ dane oslobodzuje od dane. Inú ekonomickú činnosť platiteľ dane nevykonáva. Investičné zlato kúpil od iného platiteľa dane v tuzemsku, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH a následne uplatnil prenos daňovej povinnosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 11 zákona o DPH. Môže podnikateľ uplatniť odpočítanie dane z tohto nákupu investičného zlata?

      Riešenie: V prípade nákupu zdaneného investičného zlata môže platiteľ dane odpočítať daň ním uplatnenú podľa § 67 ods. 5 zákona o DPH. Z kúpy iných tovarov a služieb (napríklad z PHM, z telekomunikačných poplatkov, nájmu kancelárskych priestorov, z obstarania tepla, vody, elektriny, a pod.) nemôže v zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 zákona o DPH odpočítať daň z dôvodu, že jeho činnosť, na ktorú použil prijaté tovary a služby, je oslobodená od dane z pridanej hodnoty bez nároku na odpočítanie dane.

Pomerné odpočítanie dane

Ak platiteľ dane použije prijaté tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, je podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH [nové okno] povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa § 50 zákona o DPH. To znamená, že platiteľovi dane nevzniká nárok na odpočítanie dane v plnej výške, ale daň musí prepočítať koeficientom a odpočíta si daň v pomernej výške po prepočítaní koeficientom.

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok. Do koeficientu platiteľ dane uvádza aj hodnotu bez dane tých dodaní, ktoré uskutočnil s miestom dodania mimo tuzemska. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota:

  • z predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
  • z predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
  • z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
  • z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.

Pojem príležitostné, nie je definované v zákona o DPH [nové okno], avšak podľa rozsudku ESD C-77/01 [nové okno] Empres „za príležitostné transakcie sa považujú tie, ktoré zahŕňajú iba veľmi obmedzené použitie aktív alebo služieb, ktoré podliehajú dani, t. j. nie sú sústavnou činnosťou platiteľa, na ktorú má vyčlenených zamestnancov alebo na ktorú má zriadenú osobitnú organizačnú jednotku, alebo ktorá si vyžaduje určité opakujúce sa ekonomické náklady vo forme prijatých tovarov a služieb resp. náklady sú len v zanedbateľnej miere.

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely § 50 ods. 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Vecné priraďovanie prijatých plnení k uskutočneným zdaniteľným obchodom

Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie. Odpočítaná môže byť len tá suma DPH, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky zdaniteľného plnenia. Existencia priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočítanie, je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia.

Z vyššie uvedeného dôvodu je potrebné pri odpočítaní dane uplatniť princíp vecného priraďovania dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa dane, a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá. To znamená, že prijatý tovar alebo službu platiteľ dane posudzuje v závislosti od toho, či je tovar alebo služba prijatá:

  1. výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť alebo na zdaniteľné obchody oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane,
  2. výlučne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH [nové okno] bez nároku na odpočítanie dane,
  3. na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť, resp. zdaniteľné obchody oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH.

Zjednodušene je možné povedať, že platiteľ dane prijaté faktúry rozdelí do troch skupín:

    • Do prvej skupiny platiteľ dane zahrnie prijaté faktúry, pri ktorých je daň plne odpočítateľná, t. j. prijaté tovary a služby použije výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť alebo na zdaniteľné obchody oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane. Ako príklad uvádzame prijaté tovary a služby, ktoré platiteľ dane použije na zdaniteľné obchody oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane:
      1. prijatý tovar, ktorý dodá platiteľ dane z tuzemska do iného členského štátu a toto dodanie je oslobodené od dane (§ 43 ods. 1 zákona o DPH),
      2. prijatý tovar, ktorý je predmetom spotrebnej dane a ktorý je platiteľom dane odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a toto dodanie je oslobodené od dane (§ 43 ods. 3 zákona o DPH),
      3. prijatý tovar, ktorý je následne premiestnený platiteľom DPH z tuzemska do iného členského štátu na účely jeho podnikania podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH a toto premiestnenie tovaru je oslobodené od dane (§ 43 ods. 4 zákona o DPH [nové okno]),
      4. prijatý tovar alebo služby, ktoré sú následne dodané pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako SR zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi SR a nemajú trvalý pobyt v SR; Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke; medzinárodným organizáciám zriadeným na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi SR a nemajú trvalý pobyt v SR alebo sú dodané do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí a dodanie tovaru alebo služby je oslobodené od dane (§ 43 ods. 6 zákona o DPH),
      5. tovar alebo službu prijatú v súvislosti s prepravnými službami oslobodenými od dane (§ 46 zákona o DPH),
      6. tovar alebo službu prijatú v súvislosti s vývozom tovaru a služieb oslobodenými od dane (§ 47 zákona o DPH),
      7. tovar alebo službu prijatú v súvislosti s dovozom tovaru oslobodeným od dane (§ 48 zákona o DPH).
    • Do druhej skupiny platiteľ dane zahrnie prijaté faktúry, z ktorých nebude daň odpočítateľná, t. j. prijaté tovary a služby použije výlučne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH [nové okno] bez nároku na odpočítanie dane, (napr. prenájom nehnuteľností oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH).
    • Do tretej skupiny platiteľ dane zahrnie prijaté faktúry, z ktorých bude daň odpočítateľná len čiastočne, pretože prijatý tovar alebo službu platiteľ použije aj na zdaniteľné obchody pri ktorých vzniká daňová povinnosť alebo sú oslobodené od dane s nárokom na odpočítanie dane a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH bez nároku na odpočítanie dane, tzv. pomerné odpočítanie dane. Pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú platiteľ môže odpočítať, postupuje podľa § 50 zákona o DPH.

      Príklad

      • Platiteľ dane vlastní budovu, ktorú prenajíma čiastočne s uplatňovaním DPH a čiastočne v režime oslobodenia od dane. V priebehu roka 2025 plánuje predmetnú budovu zrekonštruovať (vymeniť okná, dvere a zatepliť). Po skončení opráv aj naďalej chce časť kancelárskych priestorov prenajímať s DPH a časť v režime oslobodenia od dane. Ako má postupovať pri odpočítaní dane z predmetných opráv?

        Riešenie: Zo služieb a z tovarov prijatých v súvislosti s prenájmom, ktorý je oslobodený od dane, ako aj v súvislosti s prenájmom, ktorý zdaní, si platiteľ dane môže uplatniť pomerné odpočítanie dane, pričom výšku odpočítanej dane vypočíta podľa § 50 zákona o DPH.

Odpočítanie dane, ak tovary a služby sú použité na podnikanie v zahraničí

Platiteľ dane môže podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH [nové okno] odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. Toto neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g (osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte platná pre malý podnik tuzemskej osoby).

Ak platiteľ dane, ktorý podniká v zahraničí, nakúpi tovary a služby v súvislosti so svojím podnikaním v zahraničí od tuzemských dodávateľov – platiteľov dane, môže si odpočítať daň za podmienok a v takom istom rozsahu, ako keby tieto zdaniteľné obchody realizoval v tuzemsku.

Príklady

  • Platiteľ dane dodáva plastové okná s montážou a montuje ich na nehnuteľnosti v Poľsku. Miestom dodania tovaru s montážou je miesto, kde je tovar zmontovaný, t. j. ide o tovar dodaný v Poľsku. Platiteľ dane plastové okná kúpil v tuzemsku od iného platiteľa dane, ktorý k cene uplatnil 23 % DPH. Môže si platiteľ dane túto daň odpočítať?

    Riešenie: Platiteľ dane si môže odpočítať daň z kúpy plastových okien uplatnenú platiteľom dane, pričom plastové okná s montážou budú dodané v zahraničí, t. j. v Poľsku. Pri premiestnení plastových okien zo Slovenska do Poľska platiteľ dane uplatní výnimku z premiestnenia podľa § 8 ods. 4 písm. a) zákona o DPH.

  • Platiteľ dane – stavebná spoločnosť v tuzemsku, prijala objednávku na opravu strechy rodinného domu na území Rakúska od občana. Strešný materiál nakúpila na Slovensku s 23 % sadzbou dane. Spoločnosť je zaregistrovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy SME aj v Rakúsku (podľa § 68g zákona o DPH). Môže si uplatniť odpočítanie dane z nákupu materiálu na opravu strechy?

    Riešenie: Platiteľ, pri dodaní opravy strechy na stavbe v Rakúsku (miesto dodania služby je v Rakúsku), oslobodí dodanie opravy strechy na rodinnom dome v Rakúsku od rakúskej DPH (lebo je registrovaný pre osobitnú úpravu SME), a preto pri materiáli, ktorý je potrebný na opravu a ktorý platiteľ dane kúpil v tuzemsku od slovenského platiteľa, právo na odpočítanie dane nemá.

Odpočítanie dane pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ dane podľa § 49 ods. 8 zákona o DPH [nové okno] odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku. Platiteľ dane nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate. Zákon o DPH umožňuje odpočítanie dane v tých prípadoch, ak prijaté tovary a služby sú určené na prevádzkovanie podniku, t.j. výrobu tovarov, poskytovanie služieb a pod. Je potrebné vychádzať z toho, či prijatý tovar alebo službu správca konkurznej podstaty zaradí ako náklad spojený s udržiavaním a správou konkurznej podstaty, ako výdavok správcu alebo ako náklad týkajúci sa prevádzkovania podniku. Len vtedy, ak pôjde o náklad týkajúci sa prevádzkovania podniku, vzniká nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

Odpočítateľná daň pri kúpe hnuteľného hmotného majetku a služieb na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie (§ 49 ods. 5 zákona o DPH)

Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,) alebo podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o DPH [nové okno] (nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie.

Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3 zákona o DPH) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3 zákona o DPH). Ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d zákona o DPH.

Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d) zákona o DPH [nové okno], a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c) zákona o DPH, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

Ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu (§ 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.

Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 zákona o DPH týmto nie je dotknuté.

Uplatnenie práva na odpočítanie dane (§ 51 zákona o DPH)

Vecné a časové podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú upravené v § 51 zákona o DPH [nové okno].

Vecné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane

Ak platiteľovi dane vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH, pričom vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa je totožný so vznikom daňovej povinnosti, platiteľ dane si môže uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, ak:

      1. pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. V prípadoch, keď platiteľ dane nakúpi tovar alebo službu od tuzemského dodávateľa – platiteľa dane, ktorý voči nemu pri predaji tovaru alebo služby uplatnil daň, právo na odpočítanie dane platiteľ dane musí preukázať faktúrou. Uvedené platí aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby a daňová povinnosť z prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dodávateľovi vzniká dňom prijatia platby. Faktúra od dodávateľa – platiteľa dane musí byť vyhotovená v súlade s fakturačnými pravidlami upravenými v § 71 až § 75 zákona o DPH.
      2. pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. Podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane platiteľom uplatnenej z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2, 3, 4, 7, 9 až 12 zákona o DPH [nové okno] je skutočnosť, že má daň uvedenú v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. Platiteľ dane nie je povinný mať faktúru k dispozícii v tom zdaňovacom období, kedy si uplatňuje odpočítanie dane, ale má mať túto daň uvedenú v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH, aby existoval dôkaz o prijatí tovaru alebo služby a hodnote prijatého tovaru alebo služby.
      3. pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. Ak platiteľ nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období. Platiteľ dane oprávnenosť uplatňovaného nároku na odpočítanie dane bude v tomto prípade môcť preukázať inými relevantnými dokladmi z obchodnej korešpondencie s dodávateľom, ktoré musia preukázať reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetnom zdaňovacom období. Na druhej strane, ak platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z iného členského štátu nedisponuje v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH [nové okno] ani takýmito dokladmi, pričom následne, po doručení „formálnej“ faktúry alebo dokladov, sa zistí, že daňová povinnosť vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH v skoršom zdaňovacom období, môže naďalej postupovať podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH.
        • V prípade premiestnenia tovaru: Ak platiteľ dane premiestňuje svoj tovar z iného členského štátu do tuzemska na účely svojho podnikania, dodanie tovaru z iného členského štátu je oslobodené od dane. V tuzemsku vznikne platiteľovi dane daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Vzniknuté právo na odpočítanie dane platiteľ dane musí preukázať faktúrou, v ktorej je uvedený ako dodávateľ aj ako príjemca tovaru. Faktúra sa vyhotovuje podľa práva členského štátu, z ktorého sa tovar premiestňuje.
      4. pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ dane uvedený ako príjemca alebo dovozca. Keďže podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH právo na odpočítanie dane pri dovoze tovaru vznikne platiteľovi dane až zaplatením dane colnému orgánu, musí platiteľ dane právo na odpočítanie dane preukázať dovozným dokladom, ktorým môže byť colné vyhlásenie alebo rozhodnutie o vymeraní cla a dane a dokladom o zaplatení dane colnému orgánu.

Časové podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane

Platiteľ dane môže najskôr vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru (pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu postačuje aj iný hodnoverný doklad v zmysle § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH) alebo dovozný doklad resp. pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH [nové okno] postačuje uvedenie dane v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH. To znamená, že ak platiteľ dane má k dispozícii faktúru alebo dovozný doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, môže sa rozhodnúť, v ktorom zdaňovacom období si uplatní právo na odpočítanie dane, pričom najskôr môže odpočítať daň v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, t.j. december alebo IV. štvrťrok príslušného kalendárneho roka.

V prípade posledného zdaňovacieho obdobia kalendárneho roka, ak má platiteľ do lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie faktúru alebo dovozný doklad, môže uplatniť odpočítanie dane len za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka. Ak platiteľ dane nemá faktúru alebo dovozný doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane faktúru alebo dovozný doklad.

Ak platiteľ dane nevykoná odpočítanie dane v niektorom zo zdaňovacích období príslušného kalendárneho roka počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, po posledné zdaňovacie obdobie príslušného kalendárneho roka, jeho právo na odpočítanie dane nezaniká. Môže si ho uplatniť v nasledujúcom období, a to podaním dodatočného daňového priznania k zdaňovaciemu obdobiu príslušného predchádzajúceho kalendárneho roka, v ktorom mohol uplatniť právo na odpočítanie dane s ohľadom na zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku.

V prípade nadobudnutia tovaru, kedy v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry alebo dokladov osvedčujúcich nadobudnutie tovaru je platiteľ dane povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH [nové okno] dňom vyhotovenia faktúry (ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) má platiteľ dane podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH zároveň právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru (alebo hodnoverný doklad). Ak platiteľ dane nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu, pričom nemá k dispozícii faktúru, z ktorej by bol zrejmý deň vyhotovenia faktúry, vznik daňovej povinnosti určí podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, t. j. 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru.

Poznámka

Na účely odpočítania dane vedie platiteľ dane záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane. V záznamoch platiteľ dane uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane.

Uplatnenie práva na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa (§ 55 zákona o DPH)

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stane platiteľom dane, má právo na oddanenie hmotného majetku (hnuteľných a nehnuteľných vecí) a nehmotného majetku (napr. práva z duševného vlastníctva, vynálezy, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy a pod.), ktorý nadobudla ako zdaniteľná osoba ešte pred registráciou za platiteľa dane alebo ktorý nadobudne alebo prijme v postavení platiteľa, ale daňová povinnosť pri tomto majetku vznikla podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH [nové okno] pred dňom, keď sa stala platiteľom, a ďalšou podmienkou je, že tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. [nové okno] v znení neskorších predpisov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom.

Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom (§ 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.

Platiteľ môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 50 a § 51 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b zákona o DPH, ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie platiteľa.

Upozornenie

Odpočítanie dane pri registrácii môže platiteľ uplatniť výlučne v prvom zdaňovacom období.

Príklad

  • Podnikateľ, vykonávajúci živnosť od roku 2023, sa stal dňa 1. 5. 2025 platiteľom dane. Ku dňu, kedy sa stal platiteľom, urobil si inventúru a zistil stav svojho majetku:
    • osobné auto (kúpil ho ako podnikateľ v januári 2024) v cene 20 000 eur + 4 000 eur DPH; faktúru za nákup uhradil v lehote splatnosti,
    • smrekové dosky (ako zásobu pre svoje podnikanie kúpil v máji 2024) v cene 10 000 eur + 2 000 eur. K 30. 04. 2025 mal zostatok dosiek v cene 6 000 eur (z toho DPH 1000 eur); faktúru za nákup uhradil v lehote splatnosti,
    • drevoobrábajúci stroj do dielni (kúpil v januári 2025) v cene 4 000 eur + 920 eur DPH; do 100 dní od splatnosti faktúry zaplatil len 50 % z ceny (z toho DPH = 460 eur), zvyšok ceny nie je uhradený.

    V apríli 2025 podnikateľ zaplatil za objednané bukové dosky zálohu 1000 eur + 230 eur DPH, dodávateľ mu poslal faktúru na prijatú platbu. Z čoho si môže podnikateľ uplatniť odpočítanie dane v prvom zdaňovacom období?

    Riešenie: Ako novoregistrovaný platiteľ dane si môže podnikateľ odpočítať daň v daňovom priznaní za máj 2025:

    • z nákupu osobného auta si môže odpočítať časť dane zodpovedajúcu zostatkovej hodnote auta po uplatnení ročného daňového odpisu za rok 2024, t.j. 3 000 eur,
    • zo zásob smrekových dosiek si môže uplatniť DPH len z tej časti, ktorú ma v inventúre, t. j. 1 000 eur,
    • z drevoobrábajúceho stroja si môže uplatniť celú DPH 920 eur ale v zmysle § 53b zákona o DPH [nové okno] časť dane zodpovedajúcu neuhradenej protihodnote + 460 eur musí uviesť v riadku č. 29,
    • z faktúry na zaplatenú zálohu si môže uplatniť celú DPH 230 eur.

Odpočítanie dane v daňovom priznaní

Výšku odpočítateľnej dane za zdaňovacie obdobie si platiteľ dane určí z podrobných záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH [nové okno] v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane, ako to vyplýva z § 49 a § 50 zákona o DPH.

Ak je účtovným obdobím platiteľa dane hospodársky rok, uvedený postup pri vykonaní odpočítania dane sa uplatní pre zdaňovacie obdobia v rámci hospodárskeho roka.

Výšku odpočítateľnej dane uvádza platiteľ v daňovom priznaní v členení podľa sadzieb dane v príslušnom zdaňovacom období v jednotlivých riadkoch daňového priznania, určených pre tento účel.

Odpočítanie dane v daňovom priznaní platiteľ dane vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Oprava odpočítanej dane (§ 53 zákona o DPH)

Došlo k zníženiu základu dane

Ak nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, ktorá má za následok zníženie základu dane, platiteľ, ktorý odpočítal daň, je povinný opraviť odpočítanú daň (§ 53 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

Ak dostal doklad o oprave základu dane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH [nové okno], opravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane (§ 53 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o DPH).

Ak nedostal doklad o oprave základu dane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní. Ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25 zákona o DPH (§ 53 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o DPH).

Došlo k zvýšeniu základu dane

Ak nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 alebo § 68d zákona o DPH, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, platiteľ, ktorý odpočítal daň, má právo opraviť odpočítanú daň (§ 53 ods. 1 písm. b) zákona o DPH).

Opravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane, a ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8 zákona o DPH [nové okno], oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil (§ 53 ods. 2 písm. b) zákona o DPH).

Došlo k prvotnému použitiu

Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň:

Ak u platiteľa dôjde k prvotnému použitiu po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH [nové okno] alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2, 3 alebo ods. 7 zákona o DPH, je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň, ak vykonal odpočítanie dane vo vyššej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia (§ 53 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH). Vyššie uvedené neplatí, ak ide o dodanie tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH alebo dodanie služby podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH.

Platiteľ môže opraviť odpočítanú daň:

Ak u platiteľa dane dôjde k prvotnému použitiu po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2, 3 alebo ods. 7 zákona o DPH, môže opraviť odpočítanú daň, ak vykonal odpočítanie dane v nižšej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia (§ 53 ods. 1 písm. c) bod 2 zákona o DPH).

Keď ide o skutočnosť, že u platiteľa došlo k prvotnému použitiu, opravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde. Toto neplatí, ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľne v úmysle použiť tovary alebo služby na podnikanie.

Poznámka

Prvotným použitím sa rozumie prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane (podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH -v čase vzniku daňovej povinnosti).

Nezákonné prisvojenie si tovaru

Pri nezákonnom prisvojení si (ukradnutí, odcudzení) tovaru inou osobou, pri kúpe ktorého alebo jeho súčasti alebo vytvorení ktorého alebo jeho súčasti bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je platiteľ povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal; výšku dane platiteľ vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH [nové okno], pričom platiteľ odvedie vypočítanú daň najviac do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil, že mu bol tovar odcudzený (§ 53 ods. 5 zákona o DPH).

Ak po nezákonnom prisvojení tovaru (jeho odcudzení), platiteľ získa tovar späť, má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane, v rozsahu, v akom platiteľ použije späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane; opravu platiteľ vykoná v zdaňovacom období, v ktorom tovar získal späť, a to najviac do výšky dane odvedenej pri nezákonnom prisvojení tovaru (§ 53 ods. 6 zákona o DPH).

Oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň (§ 53 ods. 3 zákona o DPH [nové okno]).

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu (§ 53 ods. 4 zákona o DPH).

Oprava sadzby dane

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období.

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období.

Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu (§ 53 ods. 7 zákona o DPH [nové okno]).