Pokračuj v čítaní Prejdi na hlavný informačný obsah stránky Prihlásenie a registrácia používateľa Vyhľadávanie na portáli Aktuálne: dane a clá Ponuka obsahu pre skupiny používateľov Ľavé menu stránky Informačný obsah Pätička stránky

Odpočítanie dane

Informácie v tomto článku Vám poskytujeme v nasledujúcej štruktúre:

Komu vzniká nárok na odpočítanie dane

Nárok na odpočítanie dane vzniká len zdaniteľnej osobe, ktorá má postavenie platiteľa dane. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane (§ 49 ods. 1 zákona o DPH).

Aké sú podmienky vzniku práva na odpočítanie dane

Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. Platiteľ dane musí vedieť objektívne preukázať všetky skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, t.j., že prijaté tovary a služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou činnosťou. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Platiteľ dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať:

  • daň uplatnenú iným platiteľom (dodávateľom) v cene dodaného tovaru alebo služby,
  • daň uplatnenú platiteľom dane v rámci tzv. samozdanenia (daň uplatnenú platiteľom dane na prijaté služby podľa § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH, daň uplatnenú platiteľom dane na tovar dodaný zahraničnou osobou - § 69 ods. 2 zákona o DPH, daň uplatnenú platiteľom dane ako druhým odberateľom v rámci trojstranného obchodu na tovar kúpený od prostrednej osoby – § 69 ods. 7 zákona o DPH, daň uplatnenú platiteľom dane pri kúpe elektriny, zemného plynu, tepla alebo chladu od zahraničnej osoby - § 69 ods. 9 zákona o DPH, daň uplatnenú platiteľom dane pri kúpe zlata vo forme suroviny alebo polotovaru - § 69 ods. 10 zákona o DPH, daň uplatnenú platiteľom dane pri kúpe kovového odpadu a kovového šrotu a kúpe emisných kvót skleníkových plynov a kúpe ostatných tovarov a služieb, pri ktorých je povinný priznať daň – § 69 ods. 12 zákona o DPH ),
  • daň uplatnenú platiteľom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
  • daň zaplatenú v tuzemsku správcovi dane (colnému orgánu) pri dovoze tovaru z tretích štátov.

Ak platiteľ dane pri kúpe vie, že prijatý tovar a služby použije na účely svojho podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie (§ 49 ods. 5 zákona o DPH). Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ dane určí podľa:

  • výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania,
  • doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo
  • podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Príklady:

Príklad č. 1: Slovenský platiteľ dane si objedná prepravu tovaru z Talianska na Slovensko u rakúskeho dopravcu, ktorý je usadený v Rakúsku. Zmluva o preprave tovaru je uzatvorená medzi slovenským podnikateľom, platiteľom dane, ktorý má pridelené slovenské identifikačné číslo pre daň a rakúskym dopravcom. Má právo platiteľ dane na odpočítanie dane?

Riešenie: Miestom dodania prepravných služieb je členský štát, v ktorom je usadený príjemca služby (§ 15 ods. 1 zákona o DPH). Miestom dodania služby je Slovensko a slovenský platiteľ je povinný k fakturovanej cene služby uplatniť slovenskú daň a súčasne má právo aj na odpočítanie dane ním uplatnenej pri splnení podmienok uvedených § 49 až 51 zákona o DPH.

Príklad č. 2: Platiteľ doviezol tovar z Ruska na účely svojho podnikania. Na colnici bolo zaplatené clo a DPH. Môže si platiteľ odpočítať daň pri dovoze tovaru do tuzemska?

Riešenie: Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane pri dovoze tovaru po splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru, t.j. colnému orgánu. V súlade s § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH právo na odpočítanie dane platiteľ môže uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. To znamená, že po splnení uvedených podmienok si platiteľ môže odpočítať daň pri dovoze tovaru do tuzemska.

Príklad č. 3: Podnikateľ A z SR predá tovar podnikateľovi B z ČR (neregistrovaný pre DPH v SR). Podnikateľ B predá tovar podnikateľovi C zo SR. Tovar je fyzicky dodaný priamo na Slovensku od podnikateľa A k podnikateľovi C. Má podnikateľ B a podnikateľ C právo na odpočítanie dane?

Riešenie: Tovar neopustil SR, preto ide výlučne o dodávky tovaru v tuzemsku. Podnikateľ B z ČR môže pri splnení podmienok uvedených v § 55a až § 55e zákona o DPH požiadať o vrátenie dane z SR, ktorú voči nemu na faktúre uplatnil podnikateľ A. Podnikateľ C vykoná samozdanenie na dodávku tovaru prijatú od podnikateľa B (§ 69 ods. 2 zákona o DPH) a môže si pri splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH odpočítať ním uplatnenú daň.

Príklad č. 4: Český podnikateľ registrovaný pre daň v Českej republike dodá tovar v hodnote 30 000 eur z ČR do tuzemska slovenskému podnikateľovi, ktorý je platiteľom dane. Slovenský platiteľ dane pri objednaní tovaru použil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku. Český podnikateľ dopraví tovar z ČR do tuzemska. Má slovenský platiteľ nárok na odpočítanie dane?

Riešenie: Podnikateľ z ČR fakturuje slovenskému platiteľovi dane za cenu bez dane, pretože ide o intrakomunitárne dodanie tovaru. Slovenský podnikateľ nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, vypočíta daň 20 %, túto daň uvedie v daňovom priznaní a súčasne uplatňuje v daňovom priznaní odpočítanie dane z tohto tovaru, ktorý je určený na predaj v tuzemsku.

Príklad č. 5: Platiteľ dane kúpil motorové vozidlo za cenu s daňou 24 000 eur (cena bez dane 20 000 eur, daň 4 000 eur). Platiteľ dane vie, že toto motorové vozidlo sa bude používať aj na iný účel ako na podnikanie, napr. ho poskytne zamestnancovi na súkromné užívanie. Platiteľ dane stanoví predpokladaný rozsah použitia motorového vozidla na súkromné účely v rozsahu cca 40 %.

Riešenie: Podľa § 49 ods. 5 prvej vety zákona o DPH sa platiteľ dane môže rozhodnúť, že odpočíta daň iba vo výške 60 % z celkovej dane na vstupe, t. j. odpočíta sumu dane 2 400 eur a následne už nie je povinný vykonávať odvod dane na výstupe v jednotlivých zdaňovacích obdobiach z dôvodu používania motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie (nie je povinný uplatňovať § 9 ods. 2 zákona o DPH).

Kedy platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb

Platiteľ dane nemôže odpočítať daň, ak vykonáva činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 42 (§ 49 ods. 3 zákona o DPH), pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách (§ 49 ods. 7 zákona o DPH) a v prípade ak nakúpi tovar alebo službu na iný účel ako na podnikanie.

Príklady:

Príklad č. 1: Platiteľ dane objednal na podnikový večierok občerstvenie. Môže si platiteľ odpočítať daň z občerstvenia?

Riešenie: Nie. Zákaz odpočítania vstupnej dane platí pre tovary a služby určené na pohostenie a zábavu (§ 49 ods.7 písm. a) zákona o DPH).

Príklad č. 2: Platiteľ dane v I. štvrťroku 2013 vykoná rekonštrukciu budovy, pričom budovu následne bude prenajímať nezdaniteľnej osobe. Môže si platiteľ odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou budovy?

Riešenie: Podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH je oslobodený od dane nájom nehnuteľnosti alebo jej časti. V zmysle § 49 ods. 3 zákona o DPH platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, t.j. platiteľ si nemôže odpočítať daň z kúpených tovarov a služieb, pretože ich použije na dodávky služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH.

Kedy môže zahraničná osoba uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania

Odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania si zahraničná osoba (platiteľ dane) môže podľa § 49 ods. 9 zákona o DPH uplatniť, ak :

  1. nespĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a zákona,
  2. prijaté plnenie od platiteľa dane použije na plnenia uskutočnené v Slovenskej republike, z ktorých je povinná platiť DPH v Slovenskej republike podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH (resp. ktoré sú oslobodené od DPH podľa § 43 a § 47 zákona o DPH) alebo ak z prijatého plnenia v Slovenskej republike je osobou povinnou platiť daň (samozdaňuje prijatý tovar alebo službu).

Príklady:

Príklad č. 1: Zahraničná osoba montuje rodinné domy v SR ( dodávka tovaru s montážou). Zákazníci sú výlučne nezdaniteľné osoby. Zahraničná osoba má pridelené IČ DPH v ČR, kde má sídlo a je registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH, pretože uskutočňuje v SR činnosť, z ktorej je povinná platiť DPH podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Zahraničná osoba si objedná práce na pozemku od platiteľa DPH v SR.

Riešenie: Platiteľ dane, ktorý zahraničnej osobe dodá práce na pozemku, je povinný k cene prác na pozemku účtovať slovenskú DPH, pretože miesto dodania tejto služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH je v SR. Zahraničná osoba má použiť pri objednaní služby IČ DPH pridelené v SR. Zahraničná osoba má právo na odpočítanie dane z faktúry za práce na pozemku vystavenej platiteľom, a to prostredníctvom daňového priznania, pretože prijaté plnenie sa vzťahuje na dodanie tovaru s montážou, z ktorej je zahraničná osoba povinná platiť DPH v SR (§ 69 ods. 1 zákona o DPH).

Príklad č. 2: Zahraničná osoba má pridelené IČ DPH v ČR, kde má sídlo a má pridelené IČ DPH v SR podľa § 5 zákona. Zahraničná osoba si premiestni tovar z ČR do SR – tovar je prepravený z miesta sídla českej spoločnosti do miesta určenia v SR. Zahraničná osoba uskutoční premiestnením tovaru z ČR do tuzemska nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH (§ 11 ods. 8 zákona o DPH) a je povinná nadobudnutie tovaru zdaniť slovenskou DPH(§ 69 ods. 6 zákona o DPH).

Riešenie: Zahraničná osoba si uplatní odpočítanie DPH z nadobudnutia tovaru prostredníctvom daňového priznania. Nemôže uplatniť vrátenie dane, pretože § 55a zákona o DPH sa nevzťahuje na vrátenie dane z nadobudnutia tovaru. Zahraničná osoba má podľa § 55a ods. 1 zákona o DPH nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku.

Príklad č. 3: Zahraničná osoba má pridelené IČ DPH v ČR, kde má sídlo a má pridelené IČ DPH v SR podľa § 5 zákona. Zahraničná osoba z ČR nadobudne v tuzemsku tovar z Nemecka – dodávateľ je identifikovaný pre DPH v Nemecku. Tovar je prepravený z Nemecka do miesta určenia v SR, zahraničná osoba z ČR pri objednaní tovaru použila IČ DPH pridelené v SR. Zahraničná osoba z ČR uskutoční nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a je povinná nadobudnutie tovaru zdaniť slovenskou DPH (§ 69 ods. 6 zákona o DPH).

Riešenie: Zahraničná osoba si uplatní odpočítanie DPH z nadobudnutia tovaru prostredníctvom daňového priznania. Nemôže uplatniť vrátenie dane, pretože § 55a zákona o DPH sa nevzťahuje na vrátenie dane z nadobudnutia tovaru, pretože z § 55a ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa § 55a ods. 2 až 5 zákona o DPH a § 55b až 55e zákona o DPH

Ustanovenie § 49 ods. 10 zákona o DPH (od 1.1.2015) upravuje právo na vrátenie dane alebo odpočítanie dane zdaniteľnej osoby, ktorá je usadená v niektorom z členských štátov EÚ a v tomto členskom štáte sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy (telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby).

Ak táto zdaniteľná osoba bude dodávať nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude priznávať DPH, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných nezdaniteľnej osobe so  sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Ak uvedená zdaniteľná osoba bude mať v súvislosti  s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku, prednostne si bude žiadať vrátanie DPH podľa § 55a až 55e zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uvedených služieb. Avšak pokiaľ by táto zdaniteľná osoba bola registrovaná podľa § 5 alebo § 6 zákona z dôvodu, že vykonáva na území SR činnosť, z ktorej je povinná odviesť DPH, uplatní si z prijatých plnení, ktoré súvisia s dodaním služieb podliehajúcich osobitnej úprave, odpočítanie dane prostredníctvom riadneho daňového priznania podaného podľa § 78 zákona.

Aký je postup odpočítania dane pri nehnuteľnom majetku využívanom aj na iný účel ako na podnikanie

Podľa ustanovenia § 49a zákona o DPH platiteľ dane môže odpočítať daň len vo výške zodpovedajúcej rozsahu použitia nehnuteľného majetku na podnikanie, t.j. nie v plnej výške, ale iba v pomernej výške.

Pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie sa určí podľa:

  • plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie,
  • doby používania investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo
  • podľa iného kritéria zvoleného platiteľom, ktorého použitie však musí objektívne zohľadňovať rozsah použitia investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Viac informácii získate:

Pomerné odpočítanie dane

Ak platiteľ dane kúpi tovar alebo službu, ktorá je určená súčasne pre plnenia s možnosťou odpočítania dane ako aj pre plnenia bez možnosti odpočítania dane (§ 28 až 42), môže odpočítať daň len vo výške, ktorá zodpovedá pomeru plnení s možnosťou odpočítania dane ku všetkým plneniam – platiteľ kráti daň koeficientom (§ 50 zákona o DPH).

Ako sa vypočíta koeficient

Koeficient sa podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH určí podielom z údajov za kalendárny rok, kde v čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane za tovary a služby s odpočítateľnou daňou a v menovateli výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.

Čo sa do výpočtu koeficientu neuvádza

Pri výpočte koeficientu do čitateľa a do menovateľa platiteľ dane podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH neuvádza:

  • predaj podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
  • predaj obchodného podielu,
  • predaj hmotného a nehmotného majetku, ktorý platiteľ dane používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
  • príležitostné finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39,
  • príležitostný prevod a príležitostný nájom nehnuteľností,
  • hodnotu nadobudnutých tovarov z iného členského štátu,
  • hodnotu služieb prijatých od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo tretieho štátu.

Príklady:

Príklad č. 1: Podnikateľ, ktorý podniká od roku 2014, sa stal platiteľom dane 1.3.2017. Okrem činností, pri ktorých mu vzniká daňová povinnosť, poskytne aj plnenia oslobodené od dane, pri ktorých nemá nárok na odpočítanie dane. Aké údaje uvádza platiteľ dane pri výpočte koeficientu po skončení kalendárneho roka (§ 50 ods. 4 zákona o DPH) do čitateľa a menovateľa koeficientu, t.j. výnosy (príjmy) za celý kalendárny rok 2017 alebo len výnosy (príjmy) od 1.3.2017?

Riešenie: Po skončení kalendárneho roka pri výpočte koeficientu podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH platiteľ dane uvádza v čitateli aj v menovateli koeficientu výnosy (príjmy) za obdobie, v ktorom mal postavenie platiteľa dane, t.j. výnosy (príjmy) od 1.3.2017.

Príklad č. 2: Ako sa zaokrúhľuje vypočítaný koeficient podľa § 50 zákona o DPH?

Riešenie: Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor, napr. 0,3411 sa zaokrúhli na 0,35 alebo 0,0001 sa zaokrúhli na 0,01.

Uplatnenie práva na odpočítanie dane - existencia faktúry

Uvedené ustanovenie vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Právo odpočítania dane môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH uplatniť v prípade:

  • ak má faktúru pri kúpe tovaru alebo služby v tuzemsku od platiteľa dane (faktúra vyhotovená platiteľom dane - dodávateľom),
  • ak má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru,
  • ak má dovozný doklad pri dovoze tovaru potvrdený colným orgánom.

Faktúra sa nevyžaduje, keď je osobou povinnou platiť daň odberateľ v prípadoch uplatnenia § 69 ods. 2 až 4, 7, 9 a 12 (napr. keď zahraničná osoba dodáva tovar v tuzemsku pre slovenského odberateľa). Platiteľ však musí mať príslušnú daň zaevidovanú v záznamoch, ktoré je povinný viesť podľa § 70 zákona o DPH.

Obdobie na odpočítanie dane

Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH si môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období kalendárneho roka, najskôr však v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom vzniklo právo na odpočet dane, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má požadovaný doklad (faktúru z tuzemska, faktúru za tovar iného členského štátu, dovozný doklad).

Ak právo na odpočítanie dane vzniklo v zdaňovacom období napr. december 2016 a platiteľ dane má do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2016 faktúru, môže odpočítať daň len v jednom zdaňovacom období, december 2016. Ak platiteľ dane nemá doklad do lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom  právo na odpočítanie dane vzniklo, môže si odpočítať daň za to zdaňovacie obdobie, v ktorom dostane doklad.

Pri prijatí služieb od zahraničnej osoby a dodaní tovaru od zahraničnej osoby, kedy je príjemca plnenia osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH resp. pri tuzemskom samozdanení, si platiteľ dane – príjemca môže odpočítať daň najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak je daň uvedená v záznamoch (faktúra sa nevyžaduje).

Príklady:

Príklad č. 1: Platiteľ dane v marci 2017 kúpil tovar za cenu 2 400 eur. Faktúra za dodaný tovar bola vyhotovená 13. marca 2017 a odberateľ obdržal faktúru 5. apríla 2017. Kedy vzniklo právo na odpočítanie dane odberateľovi?

Riešenie: Právo na odpočítanie dane vzniklo odberateľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. Platiteľ vykoná odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období marec 2017 (v prípade mesačného zdaňovacieho obdobia), ak do lehoty na podanie daňového priznania za marec 2017 (t.j. do 25. apríla 2017) má faktúru k dispozícii. Odberateľ môže teda vykonať odpočítanie dane najskôr za zdaňovacie obdobie marec 2017 a najneskôr za zdaňovacie obdobie december 2017, čo vyplýva z § 51 ods. 2 zákona o DPH. Odpočítanie dane platiteľ uvedie v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH za to zdaňovacie obdobie, v ktorom si odpočíta daň.

Príklad č. 2: Platiteľ dane A v auguste 2016 príjme službu poskytnutú platiteľom dane B. Platiteľ dane B nevyhotovil faktúru do konca roka 2016. Vo februári 2017 platiteľ B vyhotoví faktúru o dodaní služby. Kedy vzniká právo na odpočítanie dane?

Riešenie: Aj keď právo na odpočítanie vzniklo v auguste 2016, platiteľ dane A si nemôže uplatniť odpočítanie dane, pretože nemá k dispozícií faktúru. Platiteľ dane si môže uplatniť odpočet dane iba za zdaňovacie obdobie február 2017.

 

Oprava odpočítanej dane

Ustanovenie § 53 zákona o DPH nadväzuje na prípady, ak platiteľ dane opravil základ dane a tiež na prípady dovozu tovaru, ak colný orgán vráti alebo odpustí daň. Ukladá sa povinnosť opraviť odpočítanú daň v nadväznosti na opravu základu dane (§ 25), ak táto oprava má za následok zníženie základu dane, a tiež, možnosť opraviť odpočítanú daň, ak táto oprava má za následok zvýšenie základu dane. Obdobne platiteľ dane vykoná opravu odpočítanej dane v prípadoch, kedy je základ dane znížený alebo zvýšený colným orgánom následne po dovoze tovaru.

Povinnosť opraviť odpočítanú daň, ak nastane skutočnosť podľa § 25 ods.1 zákona o DPH, ktorá má za následok zníženie dane platiteľ dane vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom:

  1. dostal doklad o oprave dane,
  2. ak nedostane doklad do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods.1 zákona o DPH v zdaňovacom období, keď uplynie 30 dní odo dňa, keď nastala rozhodná skutočnosť.

Ak sa oprava odpočítanej dane vťahuje na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25 zákona o DPH.

V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu
(§ 22 zákona č. 595/2003 Z.z.), zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (tzv. finančný lízing), odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby v § 68d zákona o DPH, sa § 53 ods. 2 zákona o DPH osobitne upravuje od 1. 1. 2016 o informáciu, v ktorom zdaňovacom období vykoná odberateľ opravu pôvodne vykonaného odpočtu dane, ak ide o prípad zvýšenia základu dane.

Platiteľ dane je v týchto prípadoch oprávnený opraviť odpočítanú daň:

  • v zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a
  • vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

Príklady:

Príklad č. 1: Nájomca si obstaral formou finančného prenájmu motorové vozidlo. Následne toto motorové vozidlo bolo odcudzené t.j. došlo ku krádeži vozidla. Má nájomca v prípade krádeže vozidla povinnosť odviesť DPH?

Riešenie: Postup pri vrátení odpočítanej dane v prípade krádeže tovaru, ktorým je aj hmotný majetok obstaraný formou finančného lízingu, vyplýva z § 53 ods. 5 zákona o DPH. Uvedené ustanovenie sa nájomcu netýka. Daň z pridanej hodnoty odvádza len prenajímateľ, ako rozdiel medzi uplatnenou daňou pri nákupe vozidla a daňou z jednotlivých splátok, ktoré už odviedol podľa splátkového kalendára.

Príklad č. 2: Platiteľ DPH pri inventúre tovaru zistil manko. Má platiteľ povinnosť odviesť DPH?

Riešenie: Ustanovenie § 53 ods. 5 sa vzťahuje len na odcudzený tovar krádežou. To znamená, že sa nevzťahuje na prípady sprenevery, podvodu, neoprávneného užívania cudzej veci a neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla. Prípady straty alebo zničenia tovaru nespadajú pod § 53 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad č. 3: Platiteľ dane (odberateľ) vráti dodávateľovi časť tovaru z dôvodu reklamácie. Dodávateľ reklamáciu uznal a 28. marca 2017 poskytol zľavu z pôvodnej ceny tovaru. Je odberateľ povinný opraviť odpočítanú daň, ktorú si pri kúpe tovaru odpočítal.

Riešenie: Dodávateľ vyhotoví doklad o oprave základu dane 3. apríla 2017 (podľa § 73 písm. e) zákona o DPH je dodávateľ povinný vyhotoviť opravný doklad do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH). Odberateľ vykoná opravu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane, t.j. za zdaňovacie obdobie máj. Ak by dodávateľ nevyhotovil doklad o oprave základu dane ani do 27. apríla 2017, odberateľ je povinný za zdaňovacie obdobie apríl 2017 opraviť odpočítanú daň (30 dňová lehota vyprší 27. apríla 2017).

Príklad č. 4: Taliansky podnikateľ registrovaný pre daň v Taliansku dodal tovar v hodnote 10 000 eur z Talianska do tuzemska slovenskému podnikateľovi, ktorý je platiteľom dane dňa 28. februára 2017. Slovenský podnikateľ faktúru od talianskeho podnikateľa nemá k dispozícií. Daňová povinnosť vznikla 15. marca 2017 a preto nadobudnutie priznal za zdaňovacie obdobie marec 2017 (vznik daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Odpočítanie dane však uplatniť nemohol. Dňa 29. apríla 2017 dostal faktúru s dátumom vyhotovenia 28. február 2017. Aký bude postup slovenského podnikateľa.

Riešenie: Daňová povinnosť vznikla už 28. februára 2017 slovenský podnikateľ – platiteľ dane musí podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február 2017 (vznik daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH – dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a)). Platiteľ dane má právo v dodatočnom daňovom priznaní uplatniť aj odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru.

Odpočítanie dane pri registrácii

Novoregistrovaný platiteľ dane môže podľa § 55 zákona o DPH odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu (zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ môže odpočítať daň pod podmienkou, že tovary a služby použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ dane si môže uplatniť odpočet dane za podmienok a v rozsahu podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

Príklad

Ak si zdaniteľná osoba pred dňom registrácie za platiteľa obstarala zásoby, môže si na základe vykonanej fyzickej inventúry zásob ku dňu registrácie za platiteľa dane uplatniť odpočítanie dane podľa § 55 zákona o DPH z týchto zásob?

Riešenie: Platiteľ dane si môže uplatniť odpočet dane zo zásob, ktoré má ku dňu registrácie na sklade v plnom rozsahu, ak tieto použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Uplatniť odpočet dane si môže za podmienok a v rozsahu podľa § 49 až 51 zákona o DPH.

Mohlo by Vás zaujímať

Dátum poslednej aktualizácie informačného obsahu: 6. 4. 2017
Dátum zverejnenia informačného obsahu: 7. 12. 2013

Tlač obsahu Opýtať sa k téme Nahlásiť problém
Návrat hore